Only you!

Mám v hlave jeden nápad. Preto som skúsila napísať nejakú ochutnávku toho, čo sa mi preháňa hlavou. Chcela som iba zistiť, či by sa vám niečo také pozdávala a či nemám náhodou svoje nápady hodiť do koša.

Zároveň jednodielku pre Kate.

 Dievča, štveš ma! :D xx

Nebál sa prejaviť svoje pocity. Nebol to zažraný chlapec, ktorý aj keby mal zavrhnúť svoju rodinu, nepovolil by uzdu a nenechal zo svojich úst uniknúť pár slovíčok smútku. Nebol však ani typ chlapca, ktorý by si nestál za svojim. Bol impulzívny a schopný aj nemožného. Z nenazdajky sa mu nálada menila kedykoľvek, keď si na to spomenul. Ak mal dosť toho byť drsný, zmenil sa na milého a starostlivého. Ak sa mu už lenilo byť veselým, zmenil sa na zadumaného a zasneného vo svojej vlastnej mysli. Ale ja som bola tá, ktorá ho vždy vtiahla nazad ku mne. Aby ma znovu uhúril svojím svojským ja. Aby som znovu pocítila s kým zdieľam svoj život a svoje pocity. To bol môj chlapec, ktorý mi do života vniesol nepoznané.

        Do bytu som vošla prvá. Dverami som silno plesla aby sa zavreli skôr, než vošiel do bytu on. Niekedy sa mi páčilo ako sa choval. No niekedy to bolo veľa aj na mňa. Bol to on a s tým som sa nič robiť nedokázala. Bolo to to, čím ho Boh obdaril. 

„Prečo si utiekla ?“ roztvoril dvere dokorán. Jeho výraz nesršal nadšením. Skôr bol naštvaný. Nikdy však na mňa hlas nezvýšil. 

„Lebo som chcela,“ odsekla som a vyzliekla si mikinu. Letela rovno na operadlo kresla. Bez slova sledoval ako som sa posadila na gauč, zložila nohy a za chrbát si napchala vankúš.

„Ja viem čo ti je,“ uškrnul sa keď stál pred dvermi svojej izby. Chytil si golier trička za šijou, šikovne ho pretiahol cez hlavu a odhodil do izby. Svoj mrzutý výraz som nemenila. Zadok som mala zosunutý na sedačke ešte nižšie než pred tým. Chrbát sa začínal ozývať, nebolo to veľmi pohodlné no na usalašovanie sa na jeho majetku nebol čas a ani nálada.

„Nehovor,“ ironicky som utrúsila a pozorovala konáre kolísajúce sa za oknom zasypaní listami, ktoré sa obtierali o sklo. Spomenula som si na svoju ruku, ktorou ho vždy hladím po líci a tak na bruškách prstov cítim jeho jemnú pokožku.

„Ty žiarliš. Na to dievča s ktorým som sa zhováral,“ z tváre sa mu úškľabok neposunul ani o centimeter k menšiemu. Nútila som sa nepozerať na jeho tvár, na jeho telo ktorého som sa chcela tak rada dotknúť. Na jeho oči, ktoré by ma pohltili a vygumovali všetok hnev, ktorý som v sebe cítila.

„Nie. Ani náhodou,“ hlavou som ani nepohla. Počula som ako sa mu bosé nohy odlepovali od podlahy a približovali sa ku mne. Ako vždy boli obtiahnuté čiernymi nohavicami bez opasku hompáľajúce sa na jeho bedrách. Z časti ma aj bavilo hrať v našom vzťahu tú nahnevanú. Páčilo sa mi, keď sa snažil zistiť čo mi je, keď som mu nedarovala presnú odpoveď.

„Si mizerná klamárka,“ plné pery sa dotkli mojich. Prebehla mnou elektrika a zachvela som sa. Odsunula som sa viac k operadlu. Zasmial sa a pokrútil hlavou pričom svojou rukou zavadil o moje koleno, na ktorom mi zatancoval prstami.

„Ty si zas mizerný...“ odmlčala som sa. Videla som ako mu trhá kútiky úst. Pohľadom som zastavila na jeho svaloch aj pleciach. Rukami som si pomohla aby som sa mohla postaviť. Lenže jeho telo ma rozptýlilo natoľko aby som nad sebou stratila kontrolu. Ešte som nestihla zo sedačky zosunúť nohy a tak vystihol moment prekvapenia. Svoje prsty obmotal okolo mojich lýtok a stiahol ma k sebe. Hlava mi padla na vankúš na ktorom sa moje vlasy rozprestreli ako chvost majestátneho páva.

„Keď sa hneváš, si neskutočne krásna,“ zapriadol. Koleno si položil medzi tie moje ktoré zostali v pozícií, v akej ich nechal odvtedy, čo ma zastavil. Posadil sa naňho keď mu druhá noha spočívala padnutá z okraju sedačky na zemi. Rukou sa zaprel pri mojej hlave a druhou mi pomaly a precízne odhrňoval po malých pramienkoch sem tam vlnité vlasy, ktoré mi padli do tváre.

„Mám sa hnevať častejšie ?“ nadvihla som obočie a snažila sa pohnúť rukou. Až vtedy som zistila, že ma úplne spacifikoval. Pravú ruku som mala s jeho nohou pripútanú k telu a druhou som ho držala sa lem nohavíc.

„To mi vadiť nebude, ľúbim ťa akúkoľvek,“ pery zvlnil do úsmevu. A vtedy sa do hry zapojili jeho oči, ktoré ma vedia zlomiť aj keby som sa do nich nechcela pozrieť. Moja túžba by vyhrala nad hrdosťou. Mykla som sebou aby som ho zo seba zhodila a mohla sa vyslobodiť. No moja sila sa podobala lani na ktorú útočí zúrivý tiger. Škoda že ten chlap, ktorý ma väznil sa nepodobal na tigra. On bol totiž ešte viac lačnejší. Ale po niečom celkom inom než po jedle.

„Hoci sa budem pozerať na akékoľvek dievča, nikdy sa na ňu nebudem pozerať tak ako na teba. Rozumieme sa ?“ svoju tvár priblížil k mojej a jeho horúci dych som pocítila na svojej pokožke.

„Rozumieme,“ so zovretými perami som odvetila. Nechcela som aby pocítil tú záplavu víťazstva.

„Prepáč, nejako som to nepočul,“ zaškeril sa a pokrútil hlavou. To sa úsmev objavil na tvári aj mne. Neznášam, no zároveň aj milujem to, ako sa dokáže so všetkým vysporiadať.

„Áno, rozumieme si,“ zvolala som. 
„Konečne, teším sa," vyplazila som mu jazyk. Svojimi rukami ma chytil za dlane a pomohol mi posadiť sa tak šikovne, že hneď čo som sa posadila svoje pery nechal zaletieť k mojim. Tento človek nie je len výnimočný, ale je niekym, kto mi do každého daždivého dňa dokáže priliať kúsok slnka a rozžiariť ho ako začiatok nového. 

Prosím, podajte mi nejaké myšlienky z vašej strany :) xxx

Just Carry On 12.

        „S tebou ja už nikdy do žiadneho baru nejdem. Čašníčk m vyhodila za to, že som jej nadbiehal.“ zvolal Niall.

„A to je problém ?"

„Mala po štyridsiatke! Josh mi to povedal," zhúkol a zabuchol dvere izby. Ako sa dvere dotkli rámu, synchronizovane som mykol hlavou a hodil posledné dve tričká do tašky pred tým, než som ju zazipsoval. Zabudnúť fakt o tom, že kávu skoro ráno nepije mi zrejme odpustí. Ale to, že som ho tak trochu nechal v bare mierne podnapitého už asi tak skoro nie. Predsa som sa poňho vrátil. Lenže pri myšlienke na toho chlapa zo včera som celkom zabudol, že vedľa mňa sa nenachádza strapatý blondiak zahalený v mikine a nesprevádza ma cestou po úzkom a mokrom chodníku do hotela.

„Včera si mal buď búrlivý večer s nejakým dievčaťom, alebo si vypil znovu Redbull pred spaním  ? Celú noc som počul, ako si pochodoval po izbe,“ zastavil predo mnou rozospatý Louis s vlasmi na každú stranu. Keď zívol, akoby ma zhodili z mosta. Nejako som stratil pojem o čase.

„Niall  ma kopal,“ vzbĺkol som pochybnosťami o tom, že je pre mňa takou prioritou rozmýšľať o včerajšku. Zle som videl, to by bola blbosť povedať to niekomu. Nechám si to pre seba ako bonus.

„Tak ho už viac neopíjaj,“ nadvihol obočie a v papučkách odplával do svojej kúpeľne. Svoj zadok som zhodil na gauč a čakal, kým sa niekomu uráči prísť nám oznámiť, kedy odchádzame.

-Beth-

Neubránila som sa tomu, aby som neotvorila oči na podnet svetla, ktoré sa tak statočne a dychtivo snažilo dostať k mojim zreničkám a zobudiť ma do nového dňa. Ľutovala som, že som si v noci nenašla pár sekúnd pred tým, než som zaľahla do postele a nezatiahla žalúzie. Lenivo som zívla a odlepila svoje telo od matraca a teplej periny. Hneď z rána ma potešila správa, že sa Louis vráti domov. A tak isto aj môj druhý spolubývajúci. A samozrejme aj ostatní. Mala som poslednú šancu si vychutnať kľudné raňajky. Preto som sa zabalila do župana a vykročila do kuchyne. Za sprievodu hlasov moderátorov, ktoré sa liali z rádia som si z kávovaru vyzdvihla chutnú kávu a zadívala sa cez presklenú stenu von. Sobotňajšie mesto mi pripomínalo skôr nepokojné mravce na kope snažiac sa niekam dostať.

Po tom, čo som si na stôl priniesla omeletu s nakrájanou zeleninou na vedľajšom tanieri a studeným džúsom som si ako správny schizofrenik zaželala dobrú chuť. Keď mi ju už nemá kto popriať, tak to urobím aspoň sama. S nedočkavým žalúdkom som si vidličkou nabrala prvé sústo a priložila si ho k perám. No dvere sa pomocou niečej nohy rozrazili po tom, čo zaštrngotali v zámke kľúče. Povzdychla som si nad narušením mojej idylky no celkom nadšená som sa zodvihla od stola a prešla do chodby.

„Už sú všetky kufre dnu ?“ opýtal sa Harry. Nedočkavo som postávala na podlahe so stočenými prstami dovnútra a založenými rukami za chrbtom pohojdávajúc sa spredu dozadu.

„Prečo sme sa vrátili s troma kuframi a dvoma cestovkami keď sme odchádzali so štyrmi kuframi a dvoma cestovkami ?“ znepokojene Louis položil otázku.

„Ja som myslel že beriem iba svoj,“ dodal kučeravý.

„A prečo sme nešli jedným výťahom ? Myslel som si, že berieš aj môj,“ vyčítal Louis Harrymu.

„Pretože sme príliš pohodlní na to, aby sme svoje zadky a egá napchali do jedného výťahu,“  s našpúlenými perami zhodnotil Harry a otočil sa. Zachytila som ten úsmev, ktorý mu zostal na tvári po rozhovore s Lousiom no keď uvidel mňa, opadol. Myklo ho dozadu keď ma s taškou prehodenou cez plece skoro prevalcoval. Vypleštil oči, nervózne si prstami zašiel do kučier načo som sa len nesmelo usmiala.

„Čau Beth,“ povedal a dlaňou mi pristál na pleci. Niekoľkokrát mi po nej potľapkal tak, aby ma hodilo o vedľajšiu stenu na čo som si už zvykla a radšej sa rozbehla  k Louisovi.

„Vitaj doma,“ s úsmevom som zvýskla a objala ho.

„Tak rád ťa znovu vidím, nevyrástla si náhodou ?“ chytil ma za dlane a ustúpil o pár krokov. Smiešne som sa naňho pozrela aj keď to, že som vyrástla je celkom možné, pretože som sa niekoľkokrát vrátila domov po daždi.

„Alebo si opeknela ? Každopádne som rád, že nám nezhorel byt a nikto ho nevykradol.“

„Fletcherová!“ zvolal Harry zo svojej izby a mne sa zježili vlasy.

„Ách, sladký domov. Niet nad dobrú hádku,“ povzdychol si Louis s blaženým úsmevom. Zdesene som vypleštila oči nad tým, či mu niečo náhodou nespadlo na hlavu.

 „Čo je mu ?“ vystrelila som ukazovákom na dvere izby toho vysokého a hormónmi plného chalana, s ktorým zdieľam jeden byt.

„Už len to, že ťa videl mu zdvihlo tlak a rozprúdilo žalúdočne šťavy. To len vyjadruje svoju radosť z toho, že ťa znovu vidí,“ mávol rukou, schopil rúčky od kufrov a spolu s cestovnou taškou sa s ladnými pohybmi zadku vydal do svojej izby. Typujem, že niečo pochytil od Eleanor.

„Čo je ?“ zakričala som od stola. Len som prevrátila očami a uvedomila si, že som sa dlhšiu dobu neozvala.

„Bola tu Marissa ?“ vyšiel z izby a mne skoro zabehol kúsok chleba, ktorý som si vložila do úst.

„Načo by sem chodila? Veď si nebol doma,“ úprimne som na túto ženu zabudla. Po tom, ako mi v bare vykričala čo si o mne myslí som pri jej kolónke v mojom mozgu urobila škrt cez rozpočet a vytlačila ju preč. Aj keby sem prišla, neotvorila by som jej dvere ani keby mi povedala, že s ňou prišiel Obama a potrebuje na toaletu s argumentom, že je to v záujme štátu.

„Veď sa len pýtam,“ ohrnul nosom a urobil grimasu.

„Nejaký prevrat vo vašom vzťahu ?“ zaškerila som sa a medzi zubami zvierala vidličku.

„Moja pekná, nemusíš sa o to starať,“ odpovedal z izby.

„Ty sa staráš o môj vzťah, tak aj ja o tvoj. Vieš ako ťa mám rada.“

„Bez tvojej lásky sa zaobídem, fakt ďakujem,“ arogantne sa usmial a s kopou oblečenia sa vybral k práčke. O pár minút neskôr som ho počula nadávať. Asi sa mu tie veci nezmestili dnu tak to jednoducho vzdal a vyšiel von. Kým som umyla riad, prezliekla sa a vypočula si Louisovo nariekanie, pretože obvolal každého kto sa s nimi nachádzal na turné kvôli jeho kufru. Znervóznela som keď som si spomenula na šéfa a jeho pripomienku o tom, že v lete nám do týmu niekto pribudne.

         „Niekto zvoní,“ zvolala som na celý byt, kým som si uterákom sušila vlasy. Dnu bolo dosť teplo a ja som celý deň bola oblečená v mikine. Jediné čo by mi chýbalo by bolo Lousivo „keby“, Harryho zlovestný smiech a osočovanie Matta za to, že na mňa nedal pozor. Na moje upozornenie nikto neodpovedal.

„No jasné, veď Beth si aj sama odpovie. Je to multifunkčná osoba, že Harry,“ ironicky som si šomrala zatiaľ čo Harry sedel na kuchynskom pulte. Daroval mi jeden uškrnutý výraz v tvári, kým pojedal svoj sendvič a mával nohami tak, že okopával drevenú výplň medzi pultom a podlahou.

„Tak sme konečne prišli na tvoje diagnózu, blahoželám,“ zatlieskal. Ignorovala som jeho zmätené hormóny a podišla k dverám.

„Vitaj doma miláčik,“ zvolala El s roztvorenou náručou no keď uvidela môj nervózny úsmev, ten jej povädol a ruky ochabli.

„Som doma už asi od včera večera, ale ja ťa objímem aj tak,“ usmiala som sa a žmurkla. Pokrčila nosom no na moje kútiky úst nadvihnuté skoro k očiam ma objala.

„No ale mne ten miláčik vôbec neprekáža,“ zaškeril sa Harry a objavil sa za mnou so zvodným pohľadom.

„Ahoj Harry, vitaj doma,“ objala ho.

„Pravidlo číslo jeden, nebaľ frajerku svojho spolubývajúceho,“ pred nos som mu vystrela ukazovák.

„Fletcherova žiarli, že má niekto radšej mňa než ju...“ bľabotal si cestou na gauč.

„Svoje štatistiky si, prosím ťa, nechaj pre seba. Nikoho nezaujímajú,“

„A ty by si si aspoň raz mohla zahryznúť do jazyka,“ odpovedal s úškľabkom.

„Nemohla, to by som ti dala príležitosť na šírenie tých ďalších nezmyslených tvrdení, vieš.“

„Kroť sa drahá, budeš mať vrásky. Krémy sú dosť drahé,“ zakričal mi spred televízora zaujatý nejakým športovým kanálom.

„Už môžem vojsť dnu ? Skončili ste ?“ pripomenula svoju prítomnosť prenikavým hlasom. Rukou som jej naznačila aby vošla ďalej.

„Kde je Louis ? Čakala som, že ty budeš u Matta,“ skleslo sa opýtala a posadila sa do kresla.

„Vidím, že sa zaobídete aj bezo mňa. Ale stačí zakričať miláčik a budem tu ako na koni,“ žmurkol na ňu a mne sa žalúdok pretočil o 180° s nepríjemným pocitom v krku.

„Si fakt...ochotný,“ prevrátil očami kvôli jeho nepochopenému vtipu a zmizol za dverami.

„Louis telefonuje, stratil sa mu kufor. Kým to skončí, dáš si niečo ?“

„Stačí voda. Ideš dnes do práce ?“

„Áno, ale dohoda platí a ak niečo povieš tomu chalanovi, ktorý o chvíľu praskne od jedu kvôli bazožine tak sa budem fakt hnevať,“ skrivila som pohľad.

„Jasné, buď pokojná,“ usmiala sa odpila si vodu. Neprešlo pár minút po tom, čo som si vybrala z misy plnej ovocia banán, znovu začala. „Prečo vlastne nie si u Matta ? Mala si u neho byť až dozajtra, nie ?“

„Mala, ale išiel odviezť niekam auto. Vlastne by už asi mal byť doma,“

„Nie si veľmi nadšená,“ podozrievavo povedala.

„Asi by si nebola ani ty, keď môžeš s niekým stráviť večer, ale on pôjde radšej niekam s nejakým auto, ktoré by možno mohol dať aj nejakému kamarátovi,“ nie nadšene som odpovedala.

„Prepáč, nechcela som to takto povedať.“

„Netráp sa,“ usmiala sa.

„Paul som si absolútne istý, že v mojom kufri žiadny paralyzér nebol. Spamätaj sa, ja nie som žiadny bodyguard. Môj bol krásne čierny s hnedými zipsami. Tak to nadávanie si schovaj pre tých chlapov z dodávky s kuframi. Maj sa,“ zložil sa oči sa mu zmenili na dva diamanty, keď uvidel Eleanor vysmiatú posedávať v kresle s pohárom v ruke.

Nedá sa ani opísať, akí šťastní boli. Pripadali mi ako dva hladné sýkorky v polovici januára, keď na seba lačne hľadeli a bozkávali sa. Pokrčila som nosom, takýchto scén je už aj na mňa veľa.  Zbalila som si veci do ruksaku, prezliekla sa a vybrala sa do práce. Neviem prečo som tak znervóznela pri Eleanorinej otázke. Svojim spôsobom som bola naštvaná za to, že mi ani nezavolal. Síce som to mohla urobiť aj ja, ale vtedy mi informácia o tom, že len ide ku kamarátovi a že sa vráti úplne stačila. 

         „Je ti už lepšie ?“ zbombardoval ma Luc svojou starostlivosťou, ktorá mi nebola po chuti.

„Jasné, je mi fajn,“ usmiala som sa.

„Dnes sme tu len mi traja, takže sa budeme viac obracať,“ zakričal Dave zo skladu. Povzdychla som si a odložila si veci. Kým som si prichystala poháre, povyberala fľaše a priniesla si ľad, uvidela som šéfa ako je horlivo pohružený do rozhovoru s nejakou ženou. Malými krokmi sa k nám približovali a len čo nás tá žena uvidela, usmievala sa tak, že keby nemala uši tak sa smeje dokola. Znervóznela som pri jej stŕpnutom úškľabku až tak, že som jej chcela niečo povedať.

„Zdravím, predstavujem vám Ashley. Bude ma zastupovať počas mojej neprítomnosti,“ usmial sa a mne sa čelo zrolovalo ako žalúzie na okne. Blond vlasy, odetá v krátkych šatách s lodičkami a nejakou tou vrstvou mejkapu. Už na prvý pohľad mi nebol príliš sympatická, no ako sa hovorí, nesúď knihu podľa obalu.

„Zdravím,“ zborovo sme odpovedali.

„Dnes tu bude s vami takže, buďte na ňu milí,“ potľapkal Davea po pleci a vo svojich lakovaných topánkach odklopkal preč.

         Po niekoľkých príkazoch hodných amerického mariňáka sme kmitali ako včely. Len čo som sa chcela napiť, už mi brala pohár z ruky pričom som si oliala tričko a už ma hnala preč k zákazníkom. Nehovorím, že je zlá. Ale takto neústupčivú a panovačnú ženu som ešte fakt nikdy nestretla. Teda, ak nepočítame naše slniečko Marissu.

„Beth, nestojíme. Tamto čakajú zákazníci a povedz prosím ťa Lucovi, že ho neplatím za flirtovanie s čašníčkami. Ďakujem krásne,“ usmiala sa akoby sme boli najlepšie kamarátky a odbehla preč s blonďavými vlasmi, ktoré za ňou lietali ako šarkan.

„Čo to bude ?“ neprítomne som sa postavila k baru, kým som do ruky vzala vedierko s ľadom.

„Ahoj chrústik,“ zašvitoril hlas. Úprimne som sa bála nadvihnúť hlavu, pretože som mala strach, že moje tušenie sa vyplní. A moje tušenie sa vyplnilo. Žena na ktorú som sa tak podobala a mala s ňou spoločnú dokonca aj krv sedela tesne oproti mne a rukou si podopierala bradu. Jej vysmiatá tvár mi nepridávala na radosti.

„Mami ? Čo ty tu robíš ?“

Táto časť je...povedzme si úprimne, len nejaká loďka, ktorá ma prevezie na druhý breh, na ktorom konečne môžem rozbehnúť dej. Huh, na mňa príliš zložité. Ale veľmi veľmi dúfam, že to nejako vydržíte a potešíte sa aj z tejto maličkosti :) A keďže sa blíži koniec školy (HURÁ) tak mi niečo napíšte o svojich výsledkoch, aby sme sa spoločne mohli tešiť alebo aj plakať :)

Takže sa spojíme znovu ďalší týždeň, majte sa ;) xxxx

Just Carry On 11.

Zdravím :)
Ženy moje, je to tu.

Pesnička, len tak

O mesiac neskôr

      “Matt je už tu, tak poď,“ posúrila ma Eleanor a pomohla mi obliecť bundu. Štvalo ma to, že som jej v ničom nemohla zabrániť. Zakričala Erice, že odchádzame a otvorila mi dvere cez ktoré som rýchlo prešla. Hodila svoj telefón do kabelky a rýchlo kráčala predo mnou.

“Hovorila som ti, aby si mu nevolala,“ mierne naštvane som zavrčala. Jej to bolo jedno. Hrala sa na hlavu operácie a všetko muselo bežať podľa nej.

“Zlato, si v poriadku ? Čo sa stalo ?“ rozbehol sa ku mne Matt a zovrel vo svojom objatí. Zasmiala som sa a ucítila jeho pery, ktoré sa dotýkali mojich vlasov a aj líce, ktoré si na ne priložil. Krik z baru som počula až na ulicu a El znovu vytiahla svoj technický vynález a niečo doňho ťukala.

“Nič sa nedeje. Som v poriadku,“ usmiala som sa a skryla ruku za chrbát.

“Nie, nie je v poriadku,“ priplietla sa do rozhovoru El a v tom momente som mala chuť jej kúpiť Starbucks aby som ju prinútila byť ticho.

“Ukáž mu ruku, Beth,“ prikázala a pozrela na mňa krivým pohľadom. Prevrátila som očami a kým z baru neprestával unikať krik, nastavila som pred seba ruku. Zhlboka som sa nadýchla a sledovala ako sa Mattovi rozširujú zreničky. Pravdepodobne sa vyžívala v tom pocite, že bola staršia a dostala šancu sa o niekoho starať.

“Chceš mi povedať, že takto porezaná ruka je v pohode ?“ zvýšil na mňa hlas a nepáčilo sa mi to. Chovali sa tak, akoby mi niekto so sekerou zaťal do ruky. Chápala som, že sa o mňa bál, ale o svojom osobnom zdraví hádam môžem rozhodovať sama. Stiahla som si rukáv koženej bundy, ktorý mi pred tým vytiahol aby videl moju ranu a provizórne si ju prikryla servítkou, ktorú mi dal Dave.

“Nebolí ma to. Trochu to krvácalo ale jeden chlapík mi to vydezinfikoval,“ obhájila som sa, ale stále to za nič pretože obaja sa predo mňa postavili do založenými rukami a zazerali na mňa akoby boli moji rodičia a spovedali ma, prečo som sa domov vrátila opitá.

“Kriste, akoby ste sa vy nikdy neporezali.“

“Porezala som sa, ale s nožom. Nie na rozbitom pohári, ktorí niekto len tak pohodil na pult,“ rozhnevane povedala. Nezranenou rukou som si zakryla tvár, pretože som už videla Mattov výraz.

“Prosím ?“ pohoršene zvýšil hlas.

“Nechajme to tak, chcem sa ísť vyspať. Odvezieš ma domov alebo si mám zavolať taxík ?“ pozrela som sa naňho a nedarovala mu akúkoľvek šancu na ďalšie kázne.

„Prečo sa ma pýtaš takéto hlúpe otázky ?“ vydýchol a položil svoju ruku okolo mojich pliec.

“Vďaka, Eleanor. O tomto Louisovi hovoriť nemusíš, dobre ?“

“Ešte uvidím. Dobrú noc, drahá,“ usmiala sa a objala ma. Hneď ako sa odo mňa odtiahla z baru vyletela jej kamarátka a spoločne sa vybrali k jej autu.

“Môžeš aspoň...“

“Nie. Dnes o tom hovoriť nechcem, prosím. Možno zajtra. Dobre ?“

“Ako chceš,“ pokrčil plecami a pomohol mi nasadnúť do auta. Mala som šťastie, že som nemusela ísť domov. Louis s Harrym a chalanmi boli na malom turné, ja som v byte vládla sama a spoločnosť mi chodili robiť dievčatá. Musela som Louisovi sľúbiť, že Matt u nás nebude spať vždy. Takže sa musí striedať s Danielle a Eleanor. Nemusí však vedieť to, že ja spím uňho. O tomto reč nebola.

“Choď prvá,“ pousmial sa, dlane priložil na moje kríže aby ma posunul dopredu. Druhýkrát vo svojom živote som sa ocitla v jeho malom byte. Mini chodba bola osvietená dožívajúcou žiarovkou ktorá bzučala a z obývačky sa ozývali tóny piesne z rádia, ktoré mal neustále zapnuté.

“Ešte stále sa rozhliadaš ?“ zašepkal mi tesne do ucha, ktoré som si obtrela o rukáv bundy. Šteklilo ma jeho jemné strnisko, po ktorom som neskôr aj prešla prstami.

“Je to nové, tak sa snažím zvykať,“ usmiala som sa.

“Pomôžem ti s bundou alebo to zvládneš sama ?“ opýtal sa popri tom, ako sa vyzúval a moje aj svoje tenisky posunul bližšie k stene.

“Dokážem to, vďaka.“

“Hneď sa vrátim, zatiaľ choď do mojej izby, prosím ťa,“ prstom prešiel po mojej sánke a pobozkal na pery. Po pár krokoch sa stratil v tme nejakej izby. S bolesťou som z ruky stiahla rukáv bundy a hodila ju do obývačky na kreslo. Zastavila som sa pri parapetnej doske o ktorú som sa oprela. Jeho byt bol jednoduchý, ale pekný. Taký, samozrejme, chlapčenský. Čierna sedačka s kreslami, konferenčný stolík s televízorom pri ktorom bola široký výber videohier a playstation. Jedna stena bola celá namaľovaná na červeno a obývacej stene sa vynímali reproduktory s prehrávačom.

 “Toto moja izba nie je,“ svojim hlasom narušil ticho v miestnosti. Strhlo ma a svoj pohľad som zastavila na ňom, zatiaľ čo roztiahol pery do úsmevu. Bol prezlečený. Na bedrách mu ledabolo viseli pyžamové nohavice a v druhej ruke držal nejaké tričko.

“Viem, ale už idem,“ usmiala som sa a obišla ho. Jemne som skríkla, keď ma zozadu objal a spojil ruky na mojom páse. Bradu si oprel o moju hlavu a nasledoval moje kroky do jeho izby, kde rozsvietil svetlo.

“Ale s týmto ti veľmi rád pomôžem,“ zaškeril sa a zatiahol za putko na mojich nohaviciach. Nadvihol obočie, na mojej tvári nespozoroval žiadne výsledky spolupráce.

“Môžem ?“ zamumlal a nechal jeden zo svojich bozkov za mojim uchom.

“Si veľmi starostlivý drahý, ale druhú ruku mám zdravú,“ zašepkala som mu do ucha a hladila ho dlaňou na šiji ako znak toho, že neblafujem. Zacítila som, ako si povzdychol a zasmial sa. Jeho teplý dych ma pošteklil na krku a znovu som zacítila, ako nechal niekoľko bozkov na mojom pleci. Keď som medzi prstami držala šnúrku od jeho pyžamových nohavíc, pomaly som ho tlačila k dverám a stále sa smiala na tom, ako sa mi snažil podlomiť kolená, čo sa mu nedarilo.

“Až budem, pustím ťa.“ Usmiala som sa.

“Ale...“ nestihol dopovedať. Buchla som dverami a zamkla ich. Kým som sa prezliekala do jeho trička, bombardoval ma argumentmi nad ktorými som sa len smiala a neodpovedala na ne.

“Počuj, videl som ťa už v plavkách. Aký máte vy ženy potom problém so spodným prádlom,“ zabúchal na dvere.

“Pochopíš, keď budeš žena.“

“Ďakujem za stručné vysvetlenie,“ odpovedal a počula som, ako niekam odkráčal. Jeho biele tričko mi siahalo do polovice stehien, bola som však nervózna, keď mi nenechal nič iné. Žiadne tepláky, z ktorých by som si mohla spraviť dva a ani šortky, ktoré by mi siahali až po lýtka. Vlasy som si nechala rozpustené a prehrala ich prstami, zatiaľ čo som odomkla dvere a otvorila ich.

“Čo máš v rukách ?“ podozrivo som skenovala celú jeho postavu, keď svoje ruky držal spojené za chrbtom a priblblo sa usmieval.

“Poď ku mne, prosím,“ usmial sa a nastavil ruky, keď v jednej držal peroxid a v druhej vatu.

“Hovorila som ti, že to nie je nutné.“

“Ale je, ticho,“ zamračil sa.

“Matt, ale veď to vôbec...áááá...nebolí !“ sykla som a trhla rukou, keď sa Mattove prsty dotkli rany. Okamžite som ju pritiahla k sebe. Matt znovu nadvihol obočie s nadradeným pohľadom a víťazným výrazom v tvári.

“Takže to nebolí, hej ?“ znovu sa zaškeril a vytočil svoju hlavu smerom, kde som stále. Opierajúc sa o skriňu som ho pozorovala, ako v ruke zviera fľaštičku s peroxidom. Znovu som si premerala svoju ranu. Trochu dlhšia na vonkajšej strane môjho predlaktia. Krv už zaschýnala, no stále mi naháňala strach.

“Nechaj to tak, dobre ? Neumriem na to,“ mierne vytočená z jeho prehnanej starostlivosti som odvrkla, načo sa len uškrnul a mne to do tela privalilo viac adrenalínu.

“Tak tvrdohlavé dievča som ešte nevidel,“ skonštatoval.

“To mal byť kompliment ?“

“Môžeš to tak počítať. Nechceš si už ľahnúť ?“ láskavým hlasom povedal a pomaly sa ku mne priblížil. Zamračila som sa, ihneď vedel čo mám na mysli, keď som si dlaňou prikryla ruku a zasunula ju za chrbát.

“A sľubujem, že sa už na tvoju ruku dnes ani nepozriem,“ usmial sa a prstom prešiel po mojom líci.

“Ďakujem,“ dodala som. Odhrnul prikrývku na posteli a naznačil, aby som tam vliezla. Svetlo z lustra nahradila malá nočná lampa, pri ktorej som v kľude mohla odpočívať. Prikrývku potiahol vyššie k mojej hrudy, prstami prehrabal moje vlasy, ktoré mi padali do očí a pobozkal na líce.

“Ty nejdeš spať ?“ pohotovo som sa strhla keď sa od postele oddialil o pár krokov.

“Ešte nie, ale sadnem si k tebe,“ nadvihol pravý kútik pier a obišiel posteľ k druhej strane.  Hlavu som otočila smerom kam šiel. Videla som len šero, lampa neposkytovala zas toľko svetla aby som videla úplne všetko. Iba matné obrysy, ktoré sa predo mnou črtali.

“Dobrú noc, kráska,“ prstami rýchlo našiel medzery na mojej ruke, do ktorých rýchlo vkĺzli a nenechali nič iné, aby k nim vniklo. Ako tak som ešte postrehla jeho telefón, ktorý zvieral v druhej ruke a niečo doňho písal, kým mi na viečka nepristála únava a nadobro sa nezavreli. Moju ruku stále nepúšťal. Pevne ju zovieral a ja som sa cítila v bezpečí. Ihneď som hnala preč zo svojho mozgu predstavu na Harryhom, keď som si spomenula na to, ako mi vzal paplón pretože mu vraj bola zima. Ja som musela spať iba pod dekou. Kde teraz môže aj s ostatnými byť. Už pár dní sa mi neozvali. Ani jeden z nich. Najviac ma prekvapila správa práve od neho. Samozrejme, ukľudnil ma jej sarkastický podtón, pretože bola určite písaná z Louisovho alebo donútenia niekoho iného, kto sa v jeho blízkosti nachádzal. Niall s Louisom mi priebežne písali ich pozície po celej krajine, zatiaľ čo Liam so Zaynom len kričali do telefónu, keď sme mali Louisa s El na odposluchu. Zato Danielline telefonáty s Liamom trvali do neskorých nočných hodín až som musela Dan búchať na stenu, nech sa buď zahrabe pod perinu a telefonuje tak, alebo nech to ukončí a nech svoje city prejavuje cez správy so smajlíkmy. Jedného smajlíka som jej chcela ukázať hneď. Bola to moja tvár so zvrášteným obočím a rozospatým výrazom. Bonus bol môj naštvaný a neprebudený hlas.

      V neprirodzene pokrčenej polohe som sa zobudila na podnet strohých slnečných lúčov, ktoré putovali cez sklá na oknách až k mojej tvári. Rukou som si pretrela oči, keď sa mi niečo nezdalo. Mňa z neho porazí! Biely obväz sa vynímal na mojom ľavom predlaktí. Naštvane no zároveň nechápavo som si ho obzerala podopierajúc sa s jednou rukou o vankúš, z ktorého som nedávno zodvihla hlavu.

“Á, už si hore. Dobré ránko,“ zašvitoril Matt. Pohol sa od dverí a posadil sa ku mne na posteľ. Naschvál mi prešiel prstami po obväze a pobozkal na pery.

“Namiesto toho, aby si opravoval autá si mal ísť za lekára,“ zamračila som sa naňho a vystrelila rukou pred svoju tvár, aby som mu naznačila o čom hovorím.

“Si vážne naštvaná, nezaželala si mi ani dobré ráno,“ skonštatoval s úškrnom na tvári.

“Pozri, nemusíš sa o mňa tak starať. Nikdy sa o mňa nikto takto nestaral, okrem otca.“

“Ale ja chcem,“ odpovedal a nespúšťal zo mňa zrak.

“Musím si zvyknúť,“ pregúľala som očami a usmiala sa. Ako natiahol ruky, prudko si ma k sebe prisunul. Svoje nohy som mala prehodené cez jeho stehná, ruky mal pevne ovinuté okolo mňa a ja som sa mu chichotala do ucha, keď svojim ukazovákom prechádzal po mojom odhalenom krku, čo ma šteklilo.

“Dnes večer spolu nebudeme, musím ísť preč,“ Potichu povedal a zvedavo si ma premeriaval.

“Kam preč ?“

“Vezieme auto kamarátovi.“

“Aha,“ nasucho som odpovedala.

“Koľko je vlastne hodín ?“

“Niečo po desiatej,“ usmial sa a odhrnul pár prameňov z mojej tváre.

“Ježišmária, už som mala byť pri Danielle v kaviarni,“ skotúľala som sa z postele a utekala do kúpeľne. Samozrejme by som nebola tá šťastná Beth, keby som s boľavou rukou nezavadila o kľučku na dverách a nenápadne, ako sánky v lete na kúpalisku, sa nezvíjala v bolesti. Akoby to bol čert chcel, Matt sa postavil rovno za mnou a videl, ako som sa jemne zohla a chytila si ruku.

“Takže ťa to vôbec nebolí,“ sarkasticky zhodnotil. Keby tam nestál tak s rozstrapatenými vlasmi a nerozprával tak rozospatým hlasom prisahám, že by som mu niečo odpapuľovala. Predýchala som jeho poznámku. Všimol si, ako som naňho zazrela a naznačila mu, že by nemusel ale mohol by opustiť priestor kúpeľne, aby som mohla zrealizovať svoje potreby.

“Tak ja ti urobím nejaký sendvič na cestu,“ zvrtol sa na päte, sklopil zrak a odišiel. Kým som sa prezliekla, umyla a vykonala všetko potrebné, prešlo necelých dvadsať minút. Pozbierala som všetky veci, ktoré som v byte mala a s bozkom na rozlúčku som už postávala pred výťahom a čakala, kedy sa zázračná mašina dostaví ku mne.

“Si krásna,“ uškrnul sa pri zárubni bytu ešte v pyžamových nohaviciach. Nedalo mi nevrátiť sa k nemu a znovu mu nedať jeden z bozkov.

“Páčia sa mi tvoje komplimenty,“ zaškerila som sa a opustila priestor chodby pred jeho bytom.

      “Sľúb mi, že ihneď ako prídeš domov si to neodviažeľ,“ prevrátila som oči a usmiala sa. Nie žeby som sa netešila z toho, ako sa o mňa všetci starajú, ale od malička som na to nebola zvyknutá. Väčšinou, keď som sa porezala alebo zranila, som si to umyla pod vodou a nechala to zahojiť. Teraz z toho každý robí drámu, akoby som bola batoľa a prvýkrát sa udrela o roh stola.

“A ty mi sľúb, že o tom nepovieš Louisovi,“ už, už sa išla nadýchnúť a ja som presne vedela, že mi chce oponovať so svojimi argumentmi hodnými Oscara, no rýchlo som jej dala červenú. Spálila som ju svojim pohľadom a hneď zvädla.

“Fajn, ak ti to urobí radosť,“ nedobrovoľne mykla plecom.

“Tak teda v sobotu v bare, maj sa,“ objala som ju. Tešila som sa, že neprotestovala pri slove ´bar´ pretože prvýkrát sa jej skoro zrovnali všetky kučery. Opustila som kaviareň s plným telom kofeínu. Z vlasov som si posunula slnečné okuliare na oči a s prevesenou bundou na ruke som vykračovala mestom domov. Strhla som sa, keď mi v kabelke začal bzučať telefón. Horlivo som sa ho snažila nájsť, kým som zastavila na chodníku a všetci občania mesta ma museli obchádzať ako stĺpik.

“Prosím,“ zvolala som s výdychom, keď som si telefón priložila k uchu.

“Ahoj, Beth. Hovorím ti to narýchlo, pretože na mňa už o chvíľu príde konečne rad na toaletu. Nevrátime sa dnes ale až zajtra na obed. Manažment nám ešte niečo vopchal do programu takže dnes spíme v hotely na okraji mesta, ale zajtra sme doma ako na koni.“

“Ahá. A Louis...“

“Končím, už vyšiel Zayn von. Maj sa pekne, máme ťa radi,“ zamračila som sa a zablokovala telefón. Iba Louis môže obšírne informácie vopchať do jedného svojho nádychu. Ale už som si zvykla. Pripravená stráviť ďalší nudný večer doma a k tomu sama som sa lenivo dovliekla domov a usalašila sa pri televízore so zmrzlinou v ruke a filmom pred sebou. Problém, ktorý mi lietal hlavou bolo to, ako skryť tú ruku...

-Harry-

Znovu tam, kde včera. Raz a znova zatvorený v hotelovej izbe s plnou chladničkou na izbe, no bez akejkoľvek aktívnej osoby v mojom obzore. Nemám sa s kým rozprávať, nemám sa s kým ísť von zabaviť. Keby tu bola Beth, aspoň by som sa mal s kým pohádať. Už skoro mesiac som od nej nepočul žiadnu nepriamu urážku. Nejakým spôsobom ma to bavilo hádať sa s ňou. Ale začínalo ma to všetko nudiť. Nie koncerty a všetky tie akcie, ale to po tom. Nudné vysedávanie v izbe, keď mňa alebo prakticky nás Paul nechce pustiť von, aby sme niečo nevyviedli. Máme päť rokov ?

“Vy sa dnes ani nechystáte vstať z postele ?“ prekvapene som sa postavil pred televízor, na ktorí čučali Louis s Niallom nasáčkovaní vedľa seba ako sardinky v konzerve sediac na gauči. Ešte som si opravoval golier na košeli keď Niall svoj lenivý pohľad odlepil od obrazovky.

“Aby som to upresnil, nechystáme sa vstať z pohovky,“ doplnil Louis s ukazovákom nasmerovaným na vec, na ktorej mali usadené svoje lenivé zadky.

“Tak teraz, aby som to upresnil ja. Beriem si ovládač a o pätnásť minút vás čakám na ulici za rohom. A to tak, že vážne. Ináč budem blokovať kúpeľňu v tourbuse trikrát viac než doteraz.“

“Harry, tvoja príprava v kúpeľni trvá približne 2,6 sekundy,“  napomenul ma Niall a zhodnotil som, že blondiak má pravdu. Zadumane som naňho zažmúril oči a nadýchol sa pre svoju odpoveď.

“Zapracujem na tom,“ zvolal som. Ovládač od telky som skryl do svojej tašky s kozmetikou a prebodol mojich dvoch spoločníkov v obývačke. Vypúlenými očami som im naznačil, aby zdvihli svoje nádherne pozadia a dali ich do pohybu.

Moje jemné klopkanie sa zmenilo na jemný treskot na dvere, keď ma Liam so Zaynom ignorovala a neráčili sa ani dostaviť k dverám. Oduto som stiahol päsť z masívnych dverí, zvrtol sa na päte a svoje kroky nasmeroval k výťahu.

 Cez košeľu som si prehodil ešte sveter, ktorý som stihol vziať z izby, pretože večer bol chladnejším, než sa zdal byť. Mladá recepčná za pultom v hale hotela na mňa iba žmurkla a usmiala sa. Úsmev som zo slušnosti vrátil, no pokračoval som v hľadaní nejakého zábavnejšieho miesta než je moja izba. Modlil som sa, aby ma nevidel Paul, takže som rýchlo zmizol z okolia môjho dnešného domova a ocitol sa na ulici.  Na hodinkách, ktoré sa vynímali na mojom zápästí som zaznamenal už tri minúty po určenom termíne, ktorý som dal chalanom. Stopercentne sú už vo svojich izbách, teda okrem Louisa, a obaja neprítomne chrčia do vankúšov s vypnutým zvonením na telefónoch, aby som ich nemohol nijako vyrušiť. Zvedavý som sa rozhodol prejsť po chodníku naproti jednému malému podniku, ktorí sa zdal prijateľný a nie príliš hlučný. Hlavou mi ale vŕtalo to, že sa mi Marissa neozvala už asi týždeň. Sľúbil som jej, že sa s ňou ešte raz porozprávam, ale hrdosť mi nedovolí zdvihnúť telefón a vytočiť jej číslo. Ako som prechádzal okolo radu zaparkovaných áut,  zrak mi padol na auto, ktoré mi bolo neskutočne povedomé. Teda aj poznávacia značka, ktorú som si niekoľkokrát premeriaval. Zo zvedavosti som sa chcel dostať bližšie, no ihneď ma imaginárna ruka sotila dozadu nazad na svoje miesto, keď som uvidel známu osobu vychádzať z nejakej uličky spolu s nejakým dievčaťom. Keď zastavili pri aute, oprel ju o dvere auta a prešiel po dĺžke jej stehna. Ani som od nich nebol veľmi ďaleko. Sánku som mal padnutú niekde pri converskách, ruky založené v nohaviciach a oči mi pomaly ale isto vytekali z jamiek. Nenásytne sa jej vrhol na pery. Po pár minútach ju posadil na miesto spolujazdca, porozhliadal sa naokolo a spolu odišli preč. Chcel som si streliť facku aby som si bol istý, či sa mi to nesníva. Ale keď na mňa zatrúbilo nejaké veľké auto kvôli tomu, že som skoro stál na ceste som sa uistil, že to sen nebol.

“Tak som tu, ale Louisa sa mi nepodarilo vytiahnuť von. Navyše, Liam so Zaynom sú u Paula,“ s vysvetlením sa predo mnou objavil Niall zapínajúc si zips na mikine.

“Nevadí,“ pípol som.

“Deje sa niečo ?“

“Kdeže, všetko je fajn,“ neprítomne som odpovedal a hľadel na cestu, po ktorej pred pár minútami prešli kolesá spomínaného auta.

“Musíme ti objednať pivo,“ povedal s povzdychom a s úsmevom ma ťahal do podniku naproti. Tak toto bude riadny prúser.

Trvá mi dosť dlho napísať jednu schopnú časť s ktorou aj tak nie som spokojná, ale ak sa chcem pohnúť ďalej, tak ju musím pridať. Uf, dúfam, že sa bude páčiť.

A aby som nezabudla, veľmi sa teším z návštevnosti, z komentárov a z pokecov cez maily. 

Ak sa chcete niečo opýtať alebo pokecať, kľudne :) 

Tak ja idem spať, dlhý deň...Dobrú noc ;) xxx

(Moje keci budem dávať na koniec. Niekedy mám pocit, že ak vám položím otázku, hneď na ňu zabudnete. Neberte to osobne ...:))