Nabudúce uvidíte !!

Názov príspevku ? Žiadna pointa ? Môže byť !

 (http://www.youtube.com/watch?v=Fq4Ptos6szk,http://www.youtube.com/watch?v=YIpHxWptMHI

http://www.youtube.com/watch?v=tl5K_E1MQwM)

Videá som pozerala s babamy,išlo nás roztrhnúť od smiechu. Nemohli sme dýchať a proste to neviem popísať. Došiel nám kyslík a my sme iba tlieskali ako retardované tulene,to by ste nás museli vidieť. Pozrite si to a poprosím si vyjadrenie do komentíku ;) :*

Sweetheart,si hviezda ale na záchod si musíš počkať tak či tak :D

Píšem v noci ! Čudné aj keď sa mi s mokrými vlasmi rozmýšľa lepšie. Trepem dve na tri ako vždy. Už sa netrápim,strávila som prechádzku s El,vytešujem sa ako škôlkarka z novích papučiek :D Po dnešnom večeri a spievaní na záhrade mojej nádhernej manažérky a utekaním pred chlapom s baterkou a psom na poli s ňou aj hairstylistkou (ďalšou členkou nášho imaginárneho tímu,ja som probably stylistka :D) ma už neprekvapí nič,však milé dámy ? :*

Zajtra odchádzam...ZASE :/ Nerada vás opúšťam a hlavne moje tri spriaznené duše a našu krásnu cestu na ktorej každý deň kecáme ale I HAVE TO. Píšem neskoro,ráno znova nevstanem a na vlak budem utekať ako Usain Bolt na olympiáde ;)

Zajtra okolo deviatej sa už budem natriasať na koľajniciach v mojom milovanom vláčiku,pozorovať polia okolo ktorých budem prechádzať,počúvať hudbu a rozmýšľať nad poviedkou. Musím prísť na nové nápady,niektoré pasáže sú tak povedané...holé :)

Cez dni mojej neprítomnosti na blogu budem pravdepodobne vypekať perník,zavárať a pobehovať za mojim krásnym rok a pol ročným šidlom svetovo známym pod menom "Matej". Notebook si neberiem,potrebujem si od tej elektroniky oddýchnuť. Vymýva mi to mozog. (Pozor ! Na to som prišla sama. :D) Rádia sa ale nevzdám,potrebujem nejaké správy o svete. 

Nové nápady si budem zapisovať do zošita alebo na nejaký zdrap papiera ak mi ho bielo čierny pes,ktorý sa vždy vopchá do domu neukradne ;) 

Winter Love ?? Netuším,nie som na tom nijako. Nová časť ? Napísaná asi do prvej štvrtiny,keďže ju chcem mať dlhšiu. Stále s ňou nie som extra spokojná,stále mi padá za obeť tlačítko backspace a stále to nejako prerábam. 

Born to Him ?? Na žiadosť mojej drahej El sa ju pokúšam písať ale moja krásna,skončila som "pod stolom". A to doslova. 

Miruška svoju poviedku bude pridávať naďalej,o to sa neobávajte ;)

Tak lásky moje,ja sa s vami lúčim. Vyvetrám sa,prečítam knihu v dhokánskom sade niekde pod stromom alebo rovno na strome a pokecám so susedmi (možno ak sa nejaký objaví na dvore.) 

Sweet dreams. See you guys later.... :* ♥



(Mini písmenka čítať nemusíte,ale aj tak sa z toho teším ak ste si to všimli :D. To ja len tak,z tej nudy ;)
Hlásim: Je po 23-hodine stredoeurópskeho času a pozdravujem moje dve dievčence ;))

Winter Love ♥-23.časť

Dievčatá,prekonala som sa a napísala to. Pobyt na Domaši mi pravdepodobne prospel a navodil atmosféru a predstavu ako napísať túto časť :) Rozhovor s El a Miruš mi veľmi prospel a konečne som sa mohla niekomu vykecať :) Tak vám prajem pekné chvíle pri čítaní tejto časti. ;) :*

Tento obrázok Vám už možno niečo napovie ;)

8:10 a.m.
 „Prosím ?" nemotorne som nahmatala vyzváňajúcu tehličku s nazývam mobil a priložila ju k hlave s rozstrapatenými vlasmi.
 „Ahoj zlatko. Bola by si taká dobrá a otvorila mi vchodové dvere ?" Harry štebotal veselo do telefóna.
„Čože ? Načo ? A čo vlastne robíš tak skoro pred mojim panelákom ?" bola som už dokonalo zobudená. Ťarbavo som sa zdvihla z postele,precupkala cez chodbu a zavítala na balkón.
„Skvelé,vyšla si na balkón. Si to ty ?" zamával mi.
„Áno,to strašidlo som ja." pred vchodom stál Harry,vedľa neho stála nejaká ženská postava a to prúžkované čudo,ktoré vystrkovalo hlavu cez strešné okno auta bol Louis.
„Nevadí. Zbaľ si pár vecí a zíď dole,ideme na výlet."
„Čože ? Teraz ?"
„Proste sa zbaľ a príď dole." zložil a ja som nedostala žiadnu šancu na namietanie. Ten chlap je vážne strelený,s kím som si to začala vzťah ? Do väčšej tašky som nahádzala pár tričiek,mikinu,kraťasy a ostatné potrebné veci. Otcovi a mame som stručne oznámila,že idem niekam na výlet.  Našťastie som stihla vykonať rannú hygienu a do desiatich minút som bola dole.
„Ahoj Eleanor." zamierila som k nej a objala ju.
„A ja ? A on ?" ozval sa Louis stále opierajúc sa cez strešní okno o strechu sedem miestnej dodávky.
„Aj tebe to povedali len teraz ?." s prísnym pohľadom sa zadívala na Louisa,ktorí jej letmo zakýval.
„S tímto ideme na letisko ?" ukázala som na striebornú dodávku.
„Nó,s tímto ideme ale nie na letisko." ozval sa Louis. Do Eleanorinej a mojej tváre sa vrútila červeň a s vykoľajenými výrazmi sme čakali na pokračovanie.
„Chcem jasnejšie a podrobnejšie vysvetlenie."
„Nó,s tímto ideme ale do Španielska."
„Do Španielska ? Na sedem miestnom aute ? S vami ? Na ako dlho ?"
„Neviem. Nejaký problém láska ?" Harry sa ku mne prikmotril a objal okolo pliec.
„Môžete ma na chvíľku ospravedlniť ?" nasilu som vytvorila úsmev,otočila sa s taškou v ruke a rozhodla sa vrátiť nazad.
„Kam ideš ?" obaja naraz položili otázku.
„Dobaliť sa !" fľochla som a pokračovala v ceste.
„Môžem si od teba niečo požičať ? Ja som nemala toľko času na balenie." na Louisa vrhla nenávistný pohľad,ale neskôr sa usmiala. Škoda,mohla byť sranda. Je v poriadku mať takýchto priateľov ?
„Jasné,poď." po tomto menšom dialógu sme si pobalili veci približne na mesiac. Pri nich sa nedá očakávať nič dobré. Ešte šťastie,že tam budem mať nejakú ženskú oporu. Tašky sme napchali do kufra auta a mohlo sa ísť po ostatních. Auto nacúvali špeciálne až k dverám domu a na schodoch bola poukladaná batožina.
„Fájn,baby vy dostanete zoznam. Sadnite si na schody a čítajte." rozkázal nám Niall a podal zdrap papiera.
„Kufre." naozaj by si toto nezapamätali ?
„Máme. Ďalej."
„Mraziaci box s jedlom."
„Mám to. To si beriem k sebe." zavelil Niall.
„Kanister s benzínom. Futbalová lopta. Bedmintonové rakety s košíkmi a deky." Eleanor dočítala posledné veci a vtedy sa začal cirkus.
„Košíky ! Kde sú košíky ! Ľudia,kde ste ich naposledy videli ?" Harry so Zaynom začali panikáriť ako najatí. Lietali ako poplašený po celom dome,dvore aj garáži a nakoniec ich našli v puzdre s raketami. Tá ich inteligencia ma neprestáva prekvapovať.
„Dobre,máme všetko. Môžme ísť." vyhlásil Zayn a zavrel prepchatý kufor od spodu na hor. Toto bude výlet ! So štyrmi šialencami na palube,kufrom plným batožiny a s neznámim počtom litrov alkoholu na palube. Po tom,ako mi Eleanor povedala,ako sa raz opili na chate nevie ani Pán Boh,kam to všetko poskrývali.
„Ježišmária !" zrevala Eleanor na celé auto. Harry šliapol na brzdu a Niall tresol hlavou o palubnú dosku a mňa so Zaynom strhlo na sedadlách aj keď sme mali na ušiach slúchadlá.
„Čo sa deje ? Zaspala si a mala zlý sen ? Veď mi to už povedz,zlatko." mával ňou Louis.
„Nie. Zabudli sme Liama. Kde je ?" žalostne sa obzerala po aute a mala pravdu. Iba sme vyšli na hlavnú cestu a už sme na niečo zabudli. A to rovno na človeka !
„Pokoj,Harry naštartuj a choď," prikázal mu a pokračoval. „Liam ostal doma,pretože Danielle s nami nemohla ísť kvôli tréningom. Bez nej ísť nechcel,tak sa spolu dohodli,že tích pár dní bude bývať u nej."
„Aha. Tiež ste mi to mohli povedať skôr aby som tu nerobila paniku. Niall,si v poriadku ?"
„Je mi fajn." nadvihol ruku a už sa hrabal v boxe. Podľa mňa hľadal ľad ale podľa verzii mojich spolucestujúcich to bolo jedlo.
„Mám nápad." zvolal Zayn a odopol si pás.
„Dúfam,že nechceš vyskočiť za jazdy." zazeral naňho Harry v spätnom zrkadle.
„Neboj sa. Takú radosť ti neurobím." vyplazil jazyk,postavil sa,otvoril strešné okno a začal vrieskať po okoloidúcich. Po pár minútach sa k nemu pridal aj Louis a nakoniec som hore skončila aj ja.
„Dovidenia Londýn. My odchádzame. Odfoďte si nás. Vidíte nás tu naposledy." okrikoval Louis s klobúčikom na hlave,slnečními okuliarmi na očiach zatiaľ čo Zayn pískal na nejaké dievča.
„My sa už nevrátime. Sťahujeme sa. Áno milá teta,odfoďte si nás. My si o sebe radi prečítame v tlači pri chladených drinkoch a krásnom mori." pridala som sa aj ja.
„Zbohóm. Arrivederci. Despedida. Pošleme vám chobotnice aby vám vycucali mandle za to,že o nás šírite nepekné veci." zjapal Niall ktorý vystriedal Zayna.
„Despedida ?" otočil sa ku mne aj so slovníkom v ruke.
„To je po španielsky dovidenia. Mám to v slovníku. Je úžasný,požičala mi ho...."
„Ďakujem,tie informácie mi stačia. Hlavne,že si ho vzal. Aspoň nejak sa tam dorozumieme."
„Môžte mi prestať kaziť priateľku ?" zašomral Harry.
„My ju len zasvetujeme do tajov našej skupiny. Nič zvláštne."
„Louis je na teba rad. Šoféruješ ty." zastal na krajnici a vymenili si miesta. Niall sa presunul s mraziacim boxom k nám dozadu a my sme mohli začať jesť. Ani sme nevyšli z Anglicka a hneď vyjeme všetky zásoby.

Po pár minútach.....
„Kriste Pane,tá navigácia je totálne zmätená. Robte s tím niečo." Louis rukou mlátil po biednom stroji.
„Zaboč ! Mám to v mape." Harry sa na prednom sedadle rozložil s obrovskou mapou a hral sa na navigátora. Prstom prechádzal po čiernych čiarkách a hútal,kam nás to privedie. Keď niečo oznamoval,ruku nasmeroval do toho smeru,kam máme ísť ale náš milý Lou si stále robil čo chcel. Keby nemali obaja slnečné okuliare povypichovali by si oči.
„Neverím. Ja zabočím doľava." ignoroval jeho informáciu a volant otočil doľava.
„Teraz pôjdeš okľukou a zbytočne spáliš benzín."
„Ja viem čo robím. Ste v dobrých rukách  Louisa Williama Tomlinsona. Syna Jay a..."
 „Kruhový objazd !" zakričal Harry a skoro vyletel cez predné sklo ako podskočil a zvýskol. My s Eleanor sme sa iba držali sa ruky od strachu a zároveň sa rehotali popod nos.
„Vidím. Nemysli si,že cez tie slnečné okuliare nič nevidím."
„Veď nevidíš. Preboha dôchodca ! Dávaj pozor." zakričal Niall. Následne sme zabrzdili na prechode pre chodcov a Zayn,ktorí visel ešte stále zo strešného okna spadol na svoje misto a dezorientovane na nás zazeral.
„Pripútaj sa. Ešte budeme platiť pokutu." zasmiala sa Eleanor a pozapínala mu pásy.
„Zlato ? Koľkokrát sa tu prítomný vodič mieni ešte pomýliť ? Sme ešte stále v Anglicku a nechcem vedieť čo sa stane dovtedy,kým prejdeme španielské hranice."
„Neviem." Harry na mňa zazrel v spätnom zrkadle a zaškeril sa. Chcel pokračovať na Lou sa chopil slova.
„Tu prítomný šofér všetko počuje a keby tu prítomný tvoj priateľ nenavigoval na figu borovú tak by sme tam prišli oveľa skôr."
„Skvelé. Začína sa to úžasne." skonštatoval Niall a po jeho slovách sme všetci asi zaspali.


Na druhý deň okolo obeda
Sedeli sme ako kde inde,v aute. Pre istotu sme sa so Zanyom a Niallom vymenili. My sme sedeli úplne vzadu a oni v strede. Mali sme asi osem zastávok na benzínkach. Pár zastávok len tak niekde pri stromoch v tieni pretože sa nám zázrakom pokazila klimatizácia. Našťastie sme už boli v Španielsku. Ovievali sme sa iba s časopismi,ktoré El nakúpila na každej pumpe a okná boli všetky posťahované dokorán. Preto nás aj nastavila polícia. Síce nám policajt niečo vysvetľoval a silno gestikuloval rukami a tím červeným čudom,čím stopuje ale my sme mu aj tak nerozumeli. Iba sme prikyvovali ako hlupáci,Louis sa snažil niečo vyrozumieť so svojim slovníkom ale aj tak sme na nič neprišli. Auto začalo pomaly spomaľovať a hlavný šofér Harry sa chopil riadenia.
„Čo sa deje ?" Niall pohotovo zdvihol hlavu od nejakej hry a zadíval sa na nás.
„Louí ?" Eleanor s tím začala,keď jej odmietol kúpiť už asi v poradí pätnásti časopis.
„Houston,máme problém ?" Zayn,ako inak. Už sme sa od neho nakazili a pri jazde po nejakej dedine alebo malom mestečku sme stáli von strešným oknom a ochladzovali sa. Jazyky vyvalené ako psy,dehidrácia v pokročilom štádiu a pot sa z nás dal žmýkať.To bol ale nápad ísť do Španielska autom z nejakej spráchnivelej autopožičovne na pokraji krachu.
„O-oúú." o-oú môjho priateľa je konečné. Sme v háji !

Live with Love 19.

Heheheh :) To je smola, že Peti ? Rýchlo čítaj .... :D

Stella

Na okolo nik nebol a park osvetľovali len svetlá neónov. Zayn stál s rukami vo vreckách oproti mne a na chvíľu sa zapozeral do zeme. Začala som byť nervózna, pretože som ani netušila čo mi chce povedať.

http://www.youtube.com/watch?v=qzocxPC8wVQ

,,Stella, môžem ti položiť jednu otázku?“

,,Skús.“ Opatrne som mu odpovedala. Pomaly ma chytil za ruky a ja som cítila ako sa mi jeho oči vpíjajú do mojich.

,,Páčiš sa mi Stella. A viem, že na teba idem asi príliš rýchlo, ale ja som ti to už musel povedať. Za tých pár dní čo sa už poznáme, som ani na sekundu neprestal na teba myslieť. Nikdy som nestretol nikoho ako si ty. Si krásna, milá, vtipná citlivá a nebojíš sa toho, čo si o tebe ľudia myslia. Záleží ti na priateľoch a tých si vyberáš veľmi opatrne. Každá chvíľa strávená s tebou pre mňa veľa znamená. Nechcela by si so mnou začať chodiť?“ Ty kokso! Mne sa asi sníva. V živote mi nikto nič podobné nepovedal. Kým som sa snažila spamätať, všimla som si ten jeho nervózny úsmev a očakávanie, ktoré mal v očiach. Asi je už na čase dať mu nejakú odpoveď.

,,Zayn, aj ja ťa mám rada. A to som si túto možnosť nechcela ani pripustiť. A nebolo to kôli tebe, ale kôli nášmu priateľstvu. V živote som už stratila veľa priateľov, ktorých som mala naozaj rada a nechcem aby si bol ty ďalší. Bojím sa žeby som mohla spraviť nejakú chybu alebo niečo, čo by ťa ranilo a ja by som ťa mohla stratiť. Ver mi, tak to to bude pre nás oboch najlepšie. Prepáč. Je mi to naozaj veľmi ľúto. Nechcela som ťa sklamať.“ Sklonila som hlavu lebo som sa už viac na neho nemohla pozerať. Na to, ako ho každým slovom raním viac a viac. Bolo mi to tak ľúto. Bolo to odo mňa sebecké, viem. Ale časom to určite pochopí.

Otočila som sa a kráčala som smerom k internátu. Mala som strašnú chuť otočiť sa a aspoň ho objať a povedať mu niečo. No nechcela som to ešte zhoršovať.

Zayn

Som ja ale idiot. Liam mal pravdu. Nemal som to na ňu hneď vysypať. Mohol som ešte chvíľu počkať. Lepšie by ma spoznala a zistila by, že by mi nemohla nijako ublížiť. To skôr ja jej.

Stál som tam sám ako prst a hneval som sa sám na seba. Pozeral som sa ako dievča, ktoré sa mi tak strašne páči, pomaly odchádza a stráca sa v tme.

Cítil som, ako mi pomaly kvapkajú dažďové kvapky na tvár. Z niekoľkých kvapiek sa zrazu stal intenzívny lejak, ktorý ma prebral. Počul som ako mi zvoní mobil vo vrecku.

,,Zayn, kde si? Nemám po teba prísť?“ S miernymi obavami sa vypytoval Liam.

,,Nie netreba.“

,,Prší.“ Oznámil mi, akoby som o tom ani nevedel.

,,Viem. Už som na ceste.“ A zložil som mu. Vedel som, že by sa ma začal vypytovať na Stellu a na to, či sa niečo stalo. Povedal som mu, čo chcem spraviť, pretože na mne videl ako som sa za tých pár dní, čo poznám Stellu, zmenil. Jemu nikdy nič neújde. A to nehovorím o tom, čo ma čaká keď prídem domov.

Pomalým krokom som išiel cez hustý lejak. Stále som myslel na Stellu a na to, čo mi povedala. Po 15 minútach som došiel domov totálne premočený. Odomkol som si dvere, vyzul som sa a šiel som do izby tak, aby ma nik nevidel. Zhodil som zo seba mokré oblečenie a vliezol som do horúcej sprchy. Ležal som na posteli a premýšľal som nad tým, akú bol dnešok skvelý deň kým som ho nepokazil. Myslel som na ňu. Na jej úsmev a smiech, na to ako sa bála a ja som ju mohol ochraňovať, držať ju za ruku a dotýkať sa jej. No z mojich myšlienok ma vytrhlo klopanie na dvere.

,,Si v pohode?“ Opýtal sa ma Liam keď už zatváral dvere. Nepovedal som mu ani slovo, len som so smutným výrazom na tvári sklopil zrak.

,,Zayn, veď vieš, že mne to môžeš povedať.“ Sadol si ku mne na posteľ a na povzbudenie ma rukou potľapkal po nohe. Všetci chalani mi boli ako bratia. Ale počas X-factoru som sa ako s prvým zoznámil s Liamom. Možno sme si vtedy tak dobre rozumeli preto, lebo sme boli asi najkľudnejšou zložkou našej skupiny. Ale to sa rýchlo zmenilo, pretože pri tých troch bláznoch nemohol zostať nikto kľudný. Ako to raz Niall.povedal, stala sa z nás päť členná banda idiotov. No pre mňa sú to tí najlepší priatelia na svete. Každý z nich je iný a dokáže pomôcť v rozličných situáciách. A Liamove čaro je v tom, že z teba dokáže vytiahnuť všetko. Vie aj dobre poradiť, len keby som ho aj počúval. Potom by som neurobil takú chybu ako dnes.

Dlho trvalo kým som mu povedal všetko, čo som chcel.

,,Tak ti prajem veľa šťastia, lebo viem, že si ju nakoniec získaš.“ Povzbudivo dodal a pobral sa preč. Ako vidím ani teraz ma nesklamal. Je to dobrý poslucháč a svojimi slovami ma motivoval. Viem, že mi toho veľa nepovedal. Ale málo je niekedy viac. Jeho slová ma prinútili popremýšľať nad tým, čo budem ďalej robiť aby som Stellu získal. Ja sa jej len tak ľahko nevzdám. Nakoniec som niekde pri vymýšľaní nového plánu zaspal.

Stella

Začalo pršať, tak som svoj rýchly krok zmenila na beh. Chcelo sa mi plakať, pretože som ranila niekoho, kto si to vôbec nezaslúžil. Mala som pocit, že som ho už stratila.

Vošla som do izby, Cat tam ešte nebola. Hodila som sa na posteľ a nedokázala som zabrániť slzám opustiť moje oči. Jedna po druhej pomaly stekali na vankúš.

,,Neuveríš, kto ma dnes pobozkal.“ S blaženým tónom v hlase Cat zabuchla dvere a ja som si dvoma ťahmi ruky utrela oči.

,,Harry?“ Ani som na ňu nepozrela lebo nechcem aby vedela, že som plakala.

,,Stella, ty plačeš?“ Dokelu! Ona si to všimla. Teraz budem podrobená výsluchu horšiemu ako robí FBI. Sedela pri mne na posteli a pozerala na mňa tými jej veľkými očami. Opäť mi z oka nekontrolovateľne vyšla jedna slza a po nej hneď druhá a na to ma Cat objala.

,,Stalo sa presne to, čoho som sa bála. Stratila som ho. Nechcela som to a aj napriek tomu sa to stalo. Som hlúpa. Vedela som, že na to rande nemám ísť. Tým som všetko len zhoršila.“ Hovorila som pomedzi slzy.

,,Povedz mi čo sa stalo.“ Pozerala na mňa a zotrela mi slzy z tváre. Nemalo cenu tajiť jej niečo.

,,Stella, neboj sa. Ešte si ho nestratila. Som si istá, že Zayn pochopí ten tvoj, podľa mňa hlúpy, dôvod. Ale ak chceš vedieť môj názor, tak ja si myslím, že on ťa len tak nenechá. Riskoval to a na rovinu ti do očí povedal, čo cíti. Viem, že o teba bude ešte bojovať a ty by si mu mohla a mala by si mu dať šancu.“

,,Ale veď som ti povedala prečo to nechcem spraviť. Ak sa niečo pokazí, tak to bude horšie ako teraz.“ Namietala som.

,,Stella. Už si s niekým niekedy chodil?“

,,Nie.“

,,Myslela som si.“

,,Ďakujem. To mi pomohlo.“ Urazene som sa pozerala iným smerom.

,,Prepáč. Nechcela som aby to tak vyznelo. Ale teraz už chápem prečo máš taký strach a obavy. Vo vzťahu sa musíš naučiť odpúšťať. A ak niekoho naozaj ľúbiš, tak mu odpustíš čokoľvek. Skús o tom popremýšľať.“ Povzbudivo sa usmiala a vybrala sa do kúpeľne. Ešteže mi tu nevykrikovala, že ho ľúbim. Inak by to neprežila. Ale zasa mi dala chrobáka do hlavy. Och! Teraz mám chuť zabiť ju. No na druhej strane som rada, že je tu niekto, komu sa môžem takto vyrozprávať.

LOH 2012

Úúúúúúúúú dnes to začína ! Tak sa teším :D Kebyže to nie je in LONDON, tak o to asi ani nezakopnem ;) Kto bude pozerať otvorenie v telke? Ja o niekom určite viem :D menine Holubička und El sa určite zúčastnia na pozeračke ... škoda, že len v telke to uvidíme :/ čo už ....

Ale teším sa aj na ukončenie :D A kto vie prečo asi ? 

Live with Love 18.

Moja nevedomosť ma uráža ! A plánujem na tom popracovať .... takže prosím vás o pomoc. Skúste sa ma na konci prázdnin spýtať na moju angličtinnu. Na to, či som spravila nejaké pokroky lebo ma to fakt štve. Toľko rokov sa to učím a furt to neviem :/ A môžte ma aj priebežne kontrolovať, budem vám vdačná ;)
A tu je další diel. úfam, že sa bude páčiť :)

Zayn

Sedel som na lavičke v parku a nevedel som sa dočkať chvíle keď ju opäť uvidím. V duchu som sa stále smial nad našim telefonátom. Zrazu som pocítil nejaké teplé ruky, ktoré mi zakrývali oči.

,,Hádaj kto je?“ Veselo povedalo dievča, no ja som hneď vedel že je to ona.

,,Ty si to dievča z požičovne, že ?“ So smiechom som povedal.

,,Ale nie. To som predsa ja, Stella. Tak rýchlo ste na mňa zabudli pán Malik?“ Sklamane povedala no usmievala sa. Sadla si do tureckého sedu otočená smerom ku mne.

,,Zabudnúť na teba? Nikdy! Po prvé, nedá sa to a po druhé, ja na teba zabudnúť ani nechcem.“ Pozeral som jej rovno do očí a ona sa usmievala.

,,Tak fájn. Pretože tie fotky, ktoré sú po celom internete ti ma budú navždy pripomínať.“ Keď to dopovedala, jej úsmev sa stratil a ona pri mne zostala sedieť so sklonenou hlavou.

,,Hneváš sa?“ Opatrne som sa opýtal.

,,Na teba? To nie. Zatiaľ sa tam ani nič hrozné nepísalo. Ale...“ Odmlčala sa, ale ja som vedel čo chce povedať.

,,Ale bojíš sa, žeby mohlo.“ Prikývla mi so sklonenou hlavou.

Jednou rukou som chytil jej ruku a druhou som jej dvihol hlavu tak, aby som jej videl do očí.

,,Všetko, čo o nás dvoch bude napísané na internete alebo v nejakom hlúpom bulvári, bude napísané len nejakým redaktorom alebo tak. Zapamätaj si, že len ty a ja budeme vedieť aká je ozajstná pravda. Nikto iný.“ Pozeral som do očí, z ktorých sa pomaly strácal smútok a strach. Nechcem aby sa trápila kôli nejakým rečiam idiotov, ktorý o nás nič nevedia.

,,Tak poď!“ Rýchlo som sa postavil a ťahal som ju za ruku.

,,Túto situáciu musím nejako napraviť. Dnes sa tu okrem počasia nebude nikto mračiť. A už vôbec nie také krásne dievča , ktoré je v prítomnosti Zayna Malika.“ Nakoniec sa zasmiala a postavila sa z lavičky. Kráčali sme smerom do centra veľkého parku. Už z diaľky bolo počuť hudbu, krik detí a hlučné rozhovory ľudí. Ostali sme stáť pred kopov stánkov, kolotočov a ľudí. Pozeral som na Stellu a videl som ako sa jej rozžiarili oči a kútiky úst sa jej natiahli do toho najkrajšieho úsmevu, aký vedela vyčariť len ona.

,,Wáááááw, to sú kolotoče! Nevedela som, že tu budú.“ S nadšením hovorila.

,,Ale ja áno.“ Žmurkol som na ňu keď sa na mňa pozrela.

,,Tak čo? Ideme nejaký vyskúšať?“ Opýtal som sa.

,, Iste. A nie jeden.“ Išli sme smerom k nejakému kolotoču, ktorý sa točil ako šialený. Lepšie povedané, ja som nás tam zaviedol. No pre istotu keď sme už boli pri pokladni, tak som sa jej opýtal: ,,Zvládneš to?“

,,Myslím, že áno.“ Poobzerala sa po tých deťoch, ktoré si išli tiež kúpiť lístok.

Prešlo pár minút a my sme už sedeli pripútaní na sedadle kolotoča. O chvíľu sa to malo spustiť pretože správca už pomaly vchádzal do riadiacej kabínky.

,,Nechceš si to premyslieť?“ Opýtal som sa jej, keď som si všimol ako nervózne myká kolenom.

,,Nie. Ja to zvládnem.“ Nervózne odpovedala, no pri tom sa snažila o úsmev.

,,To bude fájn. Je to len kolotoč. A navyše som tu s tebou, takže sa ti nemôže nič stať.“ Naklonil som sa k nej a zašepkal som jej do ucha. Keď som sa na ňu pozrel usmiala sa a pritisla sa ku mne bližšie. Preplietol som si prsty s jej a kolotoč sa pomaly roztáčal.

Bolo to fakt šialené. Všetko sa mi v hlave neskutočne rýchlo točilo. Obaja sme sa smiali a kričali ako deti. Stella sa ma držala ako kliešť a ja som si jej dotyk užíval.

Keď kolotoč zastavil pomohol som jej vystúpiť, no jej sa zatočila hlava, tak som ju rýchlo chytil do náručia.

,,Si v poriadku?“ Chytila sa za hlavu, no potom sa postavila na vlastné.

,,Hej. Už je mi fajn.“ Jednou rukou som ju držal okolo pásu a pomaly sme išli preč.

,,Prepáč. Nechcel som aby ti bolo zle.“

,,To nič. Vždy to tak dopadne. Najviac ma lákajú tie kolotoče čo sa točia najrýchlejšie a ja si myslím, že to zvládnem veď tam idú aj deti. No opak je pravdou.“ Zasmiala sa a sadla si na lavičku. Priniesol som jej vodu a chvíľu sme tam len tak sedeli. Po asi 10 minútach sme sa postavili a šli sme sa poprechádzať okolo stánkov. Stella mi rozprávala o svojich zážitkoch z detstva. Bolo to fakt vtipné. No niekedy som sa smial aj keď som asi nemal a Stella sa trošku hnevala. No aj vtedy bola krásna.

,,Tak čo? Pôjdeme ešte na jeden?“ Zastavil som pred veľkým kolesom, ktoré sa tak trošku podobalo na London Eye, s nádejou že bude súhlasiť.

,,Zmenšený London Eye? To fakt?“ Asi jej bolo ešte trocha zle z toho predchádzajúceho kolotoča.

,,Prosím. Veď sa pozri. Ide to naozaj veľmi pomaly.“ Nevinným pohľadom som sa ju snažil presvedčiť.

,,Dobre. Ale ak sa zasekneme niekde tam hore, tak ja vyskočím.“

,,Super. Budem ťa držať.“ Zasmiala sa a prešli sme k pokladni.

Ten výhľad stál naozaj za to. Vonku sa pomaly stmievalo a ja som sedel v malej, útulnej kabínke kolotoča s najkrajším dievčaťom. Pozerala sa cez okienko kabínky, z ktorého bolo vidieť takmer celý park. Užíval som si to, že môžem byť v jej tesnej blízkosti a k tomu blízko oblohy. Obaja sme boli ticho. No nebolo to to trápne ticho, keď nikto z nás nevedel čo má povedať. Vychutnávali sme si výhľad s úsmevmi na tvárach.

Potom sme sa ešte poprechádzali pomedzi stánky. Stella zbadala stánok so sladkosťami, tak sme sa tam museli na jej žiadosť zastaviť. Stáli sme tam už asi 10 minút, ale Stella sa stále nevedela rozhodnúť. Ale mne to nevadilo. Kôli nej by som tu stál tak dlho, ako by len chcela.

Zrazu som cítil ako ma niečo, či skôr niekto ťahá za vrecko na nohaviciach. Obzrel som sa a vedľa mňa stáli dve maličké dievčatká.

,,Ahoj Zayn. Kupuješ svojmu dievčaťu lízanku?“ Zdalo sa mi to, alebo bola fakt smutná?

,,Nie som jeho dievča, ale čo keby som lízanky kúpila ja vám?“ Stella sa zrazu otočila a keď to povedala, až ma pichlo niekde pri srdci. Kiežby to malé dievča malo pravdu a Stella by bola moje dievča.

,,Dobre.“ povedalo druhé dievčatko.

,,Ták. Nech sa páči.“ Stella im už dávala do rúk lízanky.

,,Och! Tak tu ste. Už som sa bála, že ste sa mi stratili.“ Pribehla k nám vystrašená žena.

,,Na chvíľu som sa otočila a už som ich nevidela. Chceli nejakú sladkosť, no zjavne to nemohli vydržať.“ Žena na nich prísne pozrela.

,,To je v poriadku. Odo mňa už jednu dostali.“ S úsmevom jej povedala Stella.

,,To ste nemuseli. Ďakujem.“

,,Za málo.“

,,A vy dievčatá? Aspoň ste sa poďakovali tejto milej slečne?“

,,Ďakujeme.“ Zborovo a zároveň zahanbene povedali.

,,Tak mi už pôjdeme. Nebudeme vás už otravovať. Však dievčatá?“ Chytila ich za ruky a už sa chystali na odchod.

,,Vôbec neotravujete. Ale vy dievčatá, nemali by ste takto strašiť svoju mamu.“ Povedal som im.

,,A môžeme sa s vami ešte odfotiť?“ Pozerala na mňa jedna z nich so psími očami. Všetci sme sa len zasmiali a ich mama nemala na výber. Z kabelky vytiahla mobil a odfotila nás. So Stellou sme kľačali v strede a popri nás stáli roztomilé dievčatká.

Stella

,,A naozaj nie si jeho frajerka?“ Opýtalo sa ma pre zmenu to druhé dievča.

,,Nie.“ Pokrútila som hlavou.

,,Škoda. Si veľmi pekná.“

,,Ďakujem.“ Dievča ma objalo a na líce mi dalo pusu. To isté spravila aj tá druhá. Trocha ma to zaskočilo. No na deťoch je najkrajšie to, že sa neboja ukázať to, čo naozaj cítia.

Potom sa obe obrátili na Zayna a z oboch strán dostal naraz pusu na líce. Bol to taký krásny pohľad.

Bolo už dosť neskoro. Vonku bola už pomaly tma, tak som musela Zayna oboznámiť s mojim odchodom. Išiel ma odprevadiť rovnakou cestou, akou sme prišli. Zrazu ma zastavil pri lavičke, pri ktorej sme sa vtedy stretli.


Stelline oblečenie:

Winter Love ♥-22.časť B)

Ja som to dokončila !  Neverím,Halellujah :) Ukončila som to,opravila tisíckrát ale stále s tím nie som úplne spokojná no,veď to uvidíte sami. Pekné čítanie ;)

-Harry-
„Tak fajn,zahajujem túto poradu." vyhlásil som,keď sa všetky už usadili na svoje miesta. Všetci sedeli na vedrách,iba Eleanor sedela na Louisovich kolenách. Čo už,nedostatok vedier.
„Fajn,ako chcete umlčať všetky fanúšičky ? Veď oni budu kričať čo im budú hlasivky stačiť. Keď sa dostali na váš koncert,čušať nebudú." znova to Josh zaklincoval. Stále musí nájsť nejaký nevyriešený problém.
„No tak ich o to poprosíme,snáď by nám mohli vyhovieť." odsekol som a zabránil ďalšej nevyriešenej otázke.
„Dobre,ale kto ju tam privedie." všetky pohľady padli na Eleanor.
„Láska,však to pre nás urobíš ?" Louis sa začal líškať a zovrel ju v objatí.
„Jasné,že to pre vás urobím. Je moja kamarátka,chcem aby bola šťastná. Ale najprv vás asi postrieľa ako ju poznám za tie tri mesiace." tým mi strašne zdvihla náladu. Nestačí,že mám žalúdok ako loď pri búrke na oceáne,ale aj ona ešte začína s takýmito rečami.
„V poriadku. Eleanor,ja ti poviem kedy po ňu pôjdeš. My budeme spievať ale pred poslednou pesničkou to všetko začne a potom budeme normálne pokračovať. Máte nejaké otázky ?" za poslednú vetu som si vyslúžil vyorané pohľady,na ktoré som si už zvykol.
„Tak dobre. Oficiálne uzatváram túto poradu. Na svoje miesta. Rozchod !" úplne som sa vžil do tohto rozdeľovania úloh. Tejto činnosti sa chopím častejšie.

-Cassie-
„Hotovo Niall. Si nádherný a blonďavý ako vždy." potom,ako som ho pustila zo stoličky sa poobzeral v zrkadle.
„Ďakujem. Ja utekám spievať,tak sa maj." potľapkal ma po pleci a fičal preč. Je zaujímavé,že sa okrem neho nikto v maskérni nezjavil. Ale to bude ich problém a nie môj. Zvláštne,nikdy ma nepotľapkal po pleci. Ako vždy som sa zložila na guči so slúchadlami na ušiach. Mám pocit,že som aj na chvíľu zaspala,keďže ma zobudila Elanor tým,že so mnou triasla.
„Cassie,zobuď sa. Potrebujú ťa na pódiu."
„Ale ja som maskérka,mňa tam nepotrebujú. Možno si si ma pomýlila s elektrikárom." rozospato som sa otočila na druhý bok.
„Asi by si mala dlhé fúzy a pivné brucho ale keďže je tvoje bruško pekne,ploché a tvárička čistá,vstávaj." nedobrovoľne som sa odlepila od mäkkej pohovky a nasledovala Eleanorine kroky.
„Prosím ťa,čo odo mňa chcú ?"
„Neviem moja milá,choď na pódium. Mne iba kázali ísť za tebou a priviezť ťa. Postav sa tam a čakaj kým ti nepovedia čo robiť." postrčila ma k schodíkom na pódium a už utekala kamsi preč. So zmiešanými pocitmi som vyšla na pódium a čakala. Čakala a čakala. Nič sa nedialo. Koncert tak skoro skončiť nemohol,to by nedovolil Paul ani vtedy,ak by mali zažívacie problémy a behali na toalety na striedačku.
„Ale no ták,ľudia. Zase si zo mňa robíte srandu ? Načo ste ma sem postavili ?" v tom momente sa všetky svetlá rozsvietili. Stála som sama na obrovskom pódiu. Sama ako prst. Predo mnou stáli tisícky dievčat s foťákmi v rukách.Stála som tam ako socha. Nedokázala som sa pohnúť,akoby mi nohy prirástli k zemi. No ták to zvládneš. Proste zapni mozog a hýb nôžkami. Pravá,ľavá,prvá a zasa ľavá. Neide to,prečo to neide ?
http://www.youtube.com/watch?v=git6DCXSqjE
Po celej hale sa začala ozývať hudba. Pomaly začala pridávať na hlasitosti a ja som nevedela či sa mám rozplakať alebo len stáť ako kôl v plote. Z pravej strany sa ku mne pomaly začali približovať Zayn,Louis,Niall,Liam aj s Joshom okrem Harryho. Pred nimi kráčala Eleanor,Mary,Paul a s nimi bolo aj mladé dievča s bujnými a kučeravými vlasmi. Kto to je ? Paul sa milo usmieval a rukou vo vrecku ukázal na druhú stranu. Z tmy sa začala vynárať osoba. Vysoký chlapec. Bol to Harry s plnou náručou farebných ruží. Toto je určite iba sen a ja sa o pár sekúnd zobudím v maskérni s tvárou pricapenou na vankúši.
„Cassie ?" ozval sa Harry. Na tváry sa mu vykúzlil roztomilý úsmev. Kolená sa mi začali podlamovať a dych sa zrýchlil o stokrát. Dobre,toto fakt nie je sen.
„Áno ?"
„Možno ma po tomto bude nenávidieť a možno nie. Teraz ti len chcem povedať,že by som bol veľmi rád,ak by si sa stala mojou priateľkou. Na tretí krát to snáď už privolíš pred tímto tuctom dievčat aj pred našími priateľmi. Tak čo mi odpovieš ?" čo mám robiť ? Mamička,pomôž mi. Samozrejme,rob čo ti káže srdce. Mozog káže,nie. Privodí ti iba problémy ako v škole. Srdce káže áno,buď s ním šťastná,ľúbiš ho a aj on teba.

-Harry-
„Tak čo mi odpovieš ?" položil som otázku znova. Ona to naozaj urobí. Odkopne ma ako prašivého psa.
„Nie." rázne slovo s troma písmenami ale priamou myšlienkou. Naozaj sa stalo to,čoho som sa najviac obával. Srdce mám roztrhané na tisíce kúskov. Prečo to urobila ? Nezáležalo mi na tom,že na mňa hľadia tisíce párov očí. Otočil som sa a rozhodol sa odísť. Ruky mi s kyticou ochabli a pokračovali v ceste.
„Nie,nebudem ťa nenávidieť. A áno,chcem s tebou chodiť Harry Styles." srdce sa mi rozbúšilo ako šialené. Nedokázal som dýchať. Znova som sa otočil,aby som na ňu videl. Obaja sme stáli neďaleko od seba ale dosť v strede,aby nás všetci videli. V jej očiach sa lesklo pár sĺz. Nie,ty nemôžeš plakať zlatko,to ja. Ja by som mal plakať ale od šťastia. Veselo sa ku mne rozbehla,a objala ma. Nadvihol som ju a zatočil sa s jej ľahkou váhou. Konečne som jej mohol na verejnosti venovať bozk. Tak dlho som na to čakal ale prišlo to. Všetci začali tlieskať ako o život a dievčatá začali kričať,čo im sily stačili. Chalani nastavili palec hore a baby zastali pri sebe ja som nevedel či plačú lebo sa od toľkej radosti smejú.
„Už ma môžeš pustiť pán Styles." ozvala sa šepkajúc mi do ucha. Položil som ju na zem,ako si želala a znova na mňa hľadela svojimi hnedými očami. Bola tak roztomilo nízka,že na mňa musela pozerať do výšky. Silno ma objala a znova ten potlesk a dav jačiacich dievčat pred nami. Znova som jej venoval bozk a koncert mohol pokračovať ďalej.

-Cassie-
Eleanor s ďalším dievčaťom ma odviedli na bok a nastala tá hlúpa chvíľa ticha.
„Vedeli ste o tom a mne ste nič nepovedali ?" začala som so svojim spovedaním u Eleanor.
„Ešte povedz,že to nebolo pekné."
„Jasné,že to bolo úžasné. Ale povedať ste mi o tom mohli."
„Vy sa asi nepoznáte však ?" Eleanor hneď zmenila tému. Dievča s bujnými kučierkami a milým výrazom v tváry  hľadelo raz na mňa a raz na pódium.
„Danielle,toto je Cassie. Cassie,toto je Danielle." znova to tradičné podanie rúk a pusa na líce.
„Rada ťa spoznávam. Ja som Liamova priateľka. Nedávno sme spolu začali chodiť." páni. To som teda nečakala.
„No,ja som na tom podobne. Doslova." obe sme sa schuti rozosmiali,keď k Eleanor pribehol Louis.
„Láska,môžte ísť do našej šatne a priniesť sem veľkú čiernu tašku ? Je hneď pri mojom ruksaku,veď vieš ktorý to je však ?"
„Za prvé načo ? A za druhé až keď mi vysvetlíš načo,tak po ňu pôjdem."
„Tak fajn. Paul mi povolil usporiadať takú menšiu no,proste som nakúpil spreje s penou a takto by som chcel ukončiť náš posledný koncert pred letom. Josh mi pomohol s tímto,planom." na mojej tváry sa zjavil úškrn,na Louisovej tiež len Eleanor nejako nadšená nebola.
„Fajn,ale len pod podmienkou ak sa toho môžme zúčastniť aj my."
„Môžte,utekaj. Ale začneme až vtedy,keď sa vyprázdni hala. TO bude už o chvíľku pretože sme už skončili. Nech vás ostatní nevidia." behali sme čo nám sily stačili,ešte na nás kričal Paul,že nemáme tak rýchlo behať,pretože si niečo urobíme. Našťastie sme to všetky prežili v zdraví a už aj sme na pódiu pretrepovali spreje. Ja som očkom skúmala kapelu,Josh mal na tváry podobný škodoradostný úškrn ako zbytok osadenstva. Vážne o tom vie každý len nie hentí štyria ? To bude ale rana ! Zakukla som aj dole pod pódium,nebola tam živá duša.
„Chalani,nemyslíte,že by sme mali nejako zakončiť tento koncert ?" kým mal Louis prejav svojho života,my tri sme "nenápadne" rozdávali spreje kapele. Štyri spreje ostali aj pre tích členov,ktorý o ničom nevedia. Pomalým krokom sme prišli až k Louisovi.
„Myslím,že by sme už mohli začať." kľudne povedal. Všetci začali striekať hlava nehlava no len ja som zostala na svojom mieste. Načo útočiť. Veď ja si počkám. Eleanor už bola pod pódiom a utekala pred Louisom a Joshom. Až keď sa ku mne rozbehol Niall so sprejom a šťastne zákerným výrazom v tváry zdupkala som k Danielle. Skryli sme sa za repráky,najbezpečnejšie miesto. Dlho sme tam nepobudli,pretože Liam našiel Danielle a hneď začal jačať aj moje meno. V momente som opustila našu skrýš a rovno predo mnou stál Zayn. Bol mi otočený chrbtom,tak prečo nevyužiť príležitosť. Za tričko som mu nastriekala kopu peny a hneď začal tancovať Írske tance.
„Ááááá. Cassie !" zvrtol sa na päte a chcel si to všetko rukou vytrepať spod trička.
„Áno ?"
„Veľmi ťa mrzí,že ťa ešte nikto nezasiahol ?"
„Ani nie ale myslím,že ty si myslíš pravý opak."
Skríkla som ale už som mala celé vlasy od spreju. Veď treba hneď útočiť na to najcitlivejšie miesto,VLASY !! Fajn,veď Cassie vráti útok.. Rozutekala som sa za ním a hneď mal vlasy pekne žlté. Naše slniečko žiarivé ! Radšej som ho už nechala tak a utekala za Harrym.
„Ako to,že ja mám tú penu až v topánkach a ty ? Skoro nezasiahnutá !" rozhorčene skonštatoval.
„Treba sa hneď skryť a nie stáť ako stĺp a nechať sa dostriekať na smrť."
„Aha. Dobre tak teraz budeš špinavá aj ty." zavelil a už ma držal na rukách,pričom na mňa ostatní striekali penu. Jačala som a vrieskala ale nič nepomohlo. Ani Eleanor mi nepomohla tím,že Harrymu striekala penu do vlasov a na Louisov a Liamov pokin aj za nohavice. Kopala som nohami a bola som už odhodlaná simulovať plač ale vtedy svoju paľbu zmiernili. Držala som sa rukami okolo jeho krku ako kliešť a tvár som mala bezpečne úkritú na jeho hrudi.
„Harrý,nech už prestanú. Veď tú penu budem mať až za spodným prádlom."
„A to ti vadí ?" položil ma na zem,kým som si ja vyberala penu spod opaska.
„Vôbec. Máte veľkú radosť ?"
„Najväčšiu na svete." Niallovi a Louisovi už došli spreje tak som to ako vždy využila. S Danielle,Eleanor a Harrym sme na nich vystriekali celý obsah plechovky. Toľko radosti ! Boli sme horší ako malé deti.
„Miééér !!" vrieskal Josh hore bez. Jeho tričko,ktoré bolo pred našim zásahom biele držal v ruke a mával ním na všetky strany. Harry mi rukou zakryl oči ale ja som ju ihneď strhla z mojej tváre. Nechcelo sa mi veriť,že takú spúšť sme spravili správe my. Pódium bolo ako po zásahu bandy škôlkarov a úprimne ľutujem tú osobu,ktorá to bude čistiť.
„Myslím,že sme to ukončili parádne. Teraz by sme mali rýchlo zdupkať,kým nás niekto nedonúti upratať to." Liam to nevedel lepšie povedať,keby tam v tej chvíli nevpálil Paul. Ústa roztvorené,oči vypúlené a ďalej to neviem popísať. Vyzeral,že o pár minút vybuchne. Upratovačka po jeho boku s mopom a vedrom mala rovnaký výraz ba priam horší.
„Ako mám tútu...pani donútiť upratať to ?"
„Zabudnite,toto si upracete sami." nervózne zašomrala.
„My ? Ale veď..." Louis nedokončil svoju vetu. Eleanor mu striekla rovno do tváre zvyšok peny zo svojho spreja.
„My sa poberieme a Paul,vyrieš to. Si manažér." Harry vyceril zuby a ťahal ma za ruku von.
„Ja idem odviesť Cassie domov,prídem....neviem kedy. Čaute !" rázne oznámil svoje plány ostatním a už som sedela v jeho aute s kabelkou na nohách a pripútaná k sedadlu. Celú cestu znelo iba rádio keď som sa až na križovatke rozhodla prehovoriť.
„Ako dám toto dole z vlasov ?" zúfalo som preplietala svoje pramienky pomedzi prstami.
„Neboj sa. Dvakrát alebo trikrát si ich umyješ a je to dole. Mám s tím skúsenosti."
„No to si ma neskutočne potešil. Nedoplatím sa za vodu." zaparkoval pred našim vchodom a pomohol mi vystúpiť.
„Môžem ísť hore ? Si predsa sama doma."
„Za prvé-načo ? Za druhé-odkiaľ vieš,že Abby nie je doma. A za tretie-Je..," znova som musela nájsť telefón a skontrolovať čas. Pol jedenástej západoeurópskeho času.„pol jedenástej. Čo by si u mňa chcel robiť ?"
„Veď už som u teba raz spal nie ?"
„Áno ale to si mal v sebe tak jeden a pol promile. A navyše ťa sem dotiahol Louis cez tvoje akoby som to povedala...bezvedomie ?"
„Na to,že si moja priateľka by si mohla mať toľko súcitu a prepožičať mi vašu kúpeľňu na umytie mojich vlasov,nemyslíš ?" schopil ma rukami okolo pásu a pritiahol k sebe. Znova ta skvelá vôňa. Casssie prestaň ! Veď ti to doslova fetuješ !!
„Nie fešák. Nemohla,pretože to nie je iba moja kúpeľňa. Čo budeme zajtra robiť ?"
„Chalani chceli ísť na výlet. Taký menší,nič extra."
„Hm,lákavé. Pôjdeme aj my ?"
„Ak by si chcela,pôjdeme."
„Dobre,ja idem."
„A pusu na dobrú noc si nezaslúžim ?" aŕŕ´znova ten pohľad ! Nedá sa mu odolať. Ruky som mu omotala okolo krku a musela sa postaviť na špičky. Nemala by som začať nosiť topánky na opätku ?
„Tak môžem ísť hore ?" nádejne sa opýtal.
„Nie." zabuchla som vchodové dvere ale znovu som ich otvorila.
„Dobrú noc anjelik." znova ďalší a zároveň posledný bozk a mohlo sa ísť spať.

Live with Love 17.

Takže, mám pokračovanie na jedno želanie ;) Čítajte, komentujte, odkurujte (ale čím menej) .... :D Dúfam, že sa vám bude páčiť :) A ak nie, tak dúfam že aspoň obrázok vám to vynahradí :D  a ak ani to nie, tak myslite na to, že sú prázdniny ;)

,,Stella vstávaj. Musím ti niečo ukázať.“ Pomaly som rozoznávala hlas, ktorý ma zobudil v sobotu ráno.

,,No tááák. Pozri sa sem.“ Pomaly som sa na jej naliehanie otočila.

,,Koľko je hodín?“ Nahnevane som sa opýtala.

,,Osem. Ale to je jedno. Posaď sa.“

,,Osem?! Cat! Si mŕtvy muž! Prečo ma budíš v sobotu o ôsmej ráno s notebookom v rukách?“ Pomaly som si sadala na posteľ a pretrela som si oči.

,,Aby som ti mohla ukázať toto.“ Svoj notebook mi položila na kolená a ja som nemohla uveriť vlastným očiam. Ukázala mi stránku nejakého bulvárneho časopisu a v jej strede bola vyčapená fotka mňa a Zayna. Bolo to vtedy keď ma chytil za ruku a ťahal ma na bowling. A tiež tam bola fotka Cat a Harryho ako spolu vchádzajú dnu.

Pomaly, no s nervami na prasknutie, som čítala krátky komentár k fotkám. Písali tam hovadiny typu: ,,Zayn Malik, člen populárnej britskej chlapčenskej skupiny One Direction, bol odfotený na parkovisku s neznámim dievčaťom.“ A o Harrym sa písalo niečo podobné.

,,Cat, to je tá najlepšia správa akú si mi mohla ukázať ráno o ôsmej.“ Ironicky som povedala a vpálila som so kúpeľne. Tvár som si opláchla studenou vodou a snažila som sa upokojiť. Keď som už bola relatívne v pohode, vrátila som sa späť do izby. Cat sedela na svojej posteli a naďalej pozerala do notebooku.

,,Prepáč. Nechcela som ťa nahnevať, ale mala by si o tom vedieť.“ Smutne povedala, keď si všimla že som už v izbe.

,,To nič. Nie je to tvoja vina. Ale toto bol ďalší dôvod prečo som nechcela ísť so Zaynom na rande, aj napriek tomu že ho mám rada.“

,,Takže priznávaš, že sa ti páči.“

,,Vzhľadom na neustále dobiedzanie z tvojej strany som bola nedobrovoľne prinútená popremýšľať o tom, čo si do mňa asi tri dni v kuse vtĺkala.“ Povedala som na svoju obranu.

,,Áááááá ja som to vedela.“ Vyskočila z postele a bežala ku mne aby ma mohla objať.

,,Som rada, že si si túto možnosť konečne pripustila. Mám z teba radosť.“ Znelo to ako pochvala.

,,Ale aby bolo jasné. Nikomu to nebudeš hovoriť. Nikomu. A do tejto skupiny som zahrnula aj Harryho a Zayna. Comprende?“ Jasne som jej to musela vysvetliť.

,,Sí. Sľubujem, že to nikomu nepoviem. Spoľahni sa.“ Verím jej, takže dúfam že svoje slová dodrží.

,,A ako je možné, že si vstala tak skoro?“ Zmenila som tému.

,,Neviem. Nemohla som spať. Stále som myslela na Harryho. Sľúbil mi, že ma dnes niekam vezme.“ Celá žiarila keď o ňom hovorila.

,,Super. Zdieľam s tebou tvoju radosť.“ Zamyslene som hovorila.

,,Prestaň! Ty sa len nemôžeš dočkať chvíle keď ti dám pokoj.“ Urazene povedala Cat.

,,Kto? Ja? Nie. Vôbec. Čo si to o mne myslíš? Čo ma nepoznáš?“ Potláčala som v sebe smiech, ktorý ma pomaly dusil.

,,Veď práve.“ Nahnevane pozerala von okom so založenými rukami.

,,Ach, ty moja trúba. Jasné, že sa teším s tebou a úprimne vám to želám. Veď ti vieš, že ja ťa ľúbim.“ Silno som ju  objala.

,,Tak sa už usmej.“ Prikázala som jej a vrátila som sa do postele.

,,Fájn. Ale ak ma naozaj ľúbiš tak ako si to teraz povedala, tak teraz vstaneš a pôjdeš sa so mnou naraňajkovať. Som hladná.“ Niéééééééééééééééééééééééé, prečo? Bože, prečo práve  ja? Prečo? Po týchto rečníckych otázkach som sa zdvihla z postele.

Obliekla som si mikinu, legíny, vlasy som si dala do copa, vzala som si mobil, obula som sa a mohli sme ísť.

Soboty sú o tom, že si ľudia upratujú svoje chlieviky. No ja a Cat sme mali troška iné predstavy. Prešli sme na taký detskejší variant. Po raňajkách sme sa vrátili do izby, hodili sme sa na gauč a zapli sme si rozprávku.

Nejakým zázrakom sa mi podarilo zaspať. Môj organizmus chcel odstrániť ten spánkový deficit, ktorý mi spôsobila Cat. Prebralo ma až zvonenie jej mobilu. Počas jej telefonátu som si stihla len raz zívnuť a pretrieť oči, takže to bol krátky hovor.

,,O tretej pôjdem s Harrym von.“ Oznámila mi Cat s úsmevom na tvári a ďalej pozerala rozprávku.

Asi po 15 minútach sa to skončilo a Cat sa vybrala do sprchy. Pre zmenu som zapla svoj notebook a zapla som si hudbu. Bola som v miernom šoku, keď som až teraz zistila, že v našej izbe je tak trošku väčší bodrel. Oblečenie som mala pohodené na stoličke aj pod ňou a taktiež sa váľalo aj po gauči. A Cat nebola výnimkou. Môj stôl bol zaprataný náušnicami, vecami z tašky a knihami. Jediná časť izby, ktorá vyzerala ako tak nedotknutá, bola široká parapeta s vankúšmi. Tak som bez váhania vzala notebook a zložila som sa tam.

Pozrela som si môj facebook kde som mala nové žiadosti, no tento krát to boli úplne neznámi ľudia. Ale môj twitter bol už o niečom inom. Okrem niekoľkých neznámych ľudí ma followla celá partia 1D. Až som sa nad tým musela zasmiať. Asi po 10 minútach prezerania twitteru ma to prestalo baviť, tak som to vypla a pozerala som von oknom. Počasie mi pripomenulo mesto, v ktorom sa nachádzam. Zmenilo sa neskutočne rýchlo. Slnko už nesvietilo tak ako predtým.

S Cat sme sa zhodli, že naša izba by potrebovala trošička upratať, tak sme sa do toho pustili. Zabralo nám to asi hodinku a preto Cat začala hysterčiť, že ďalšia hodina jej na prípravu nebude stačiť. No podarilo sa. Do hodiny bola izba prázdna. Cat zatvorila dvere a ja som si užívala to ticho, ktoré zavládlo v našej izbe. Len čo som sa vyvalila na posteľ, zazvonil mi mobil. Volal Zayn a ja som sa začala usmievať na mobil akoby ma videl. Zdvihla som a povedala prvé čo ma napadlo. Bola to taká hlúposť až som sa sama sebe čudovala.

,,Požičovňa korytnačích pancierov, želáte si?“ Vedela som, že sa smeje aj keď som to nepočula.

,,Stellu.“ Hral so mnou.

,,To je náhoda. Práve pri telefóne.“

,,Takže ty si predsa len zdvihla.“ Pripomenul mi včerajšiu sms-ku.

,,Keď ja som si myslela, že volá Zayn Malik.“ Sklamane som povedala.

,,To je náhoda. Práve pri telefóne.“ Povedal a obaja sme sa začali smiať.

,,Tak hovor Mailk. Čo máš na srdci?“ Vyzvala som ho.

,,Mohli by sme sa stretnúť o pol hodiny v parku vedľa tvojho internátu?“

,,Ok. Platí.“ Zložila som.

Fájn. Takže mala by som si pohnúť. Rýchlo som si umyla zuby, vlasy som si dala do drdola, prezliekla som sa a zamkla som. Mobil a kľúče som si dala do vrecka a pomaly som mierila k vrátnici. Prehodila som zopár slov s Joshom  a vykračovala som si po chodníku. Na okraji parku sedel niekto chrbtom otočený ku mne. Vedela som, že je to on. Vlasy ho prezradili, tak som išla potichu zozadu k nemu a rukami som mu zakryla oči.

 Stelline oblečenie

Born To Him 2.

Musela som Vám to sem pridať,lebo ma to zbytočne dráždilo v priečinku s dielmi. V tejto poviedke budem pokračovať až keď skončím s Winter Love. To bude predpokladám niekedy v októbri,možno skôr a možno neskôr,keďže potom príde škola. No nič,nezaťažujem vás radšej slovom "škola" pretože to na vás a ani na mňa príliš dobre nevplýva. Tak si to užite,dúfam že sa vám to bude páčiť :)

-Alexandra-
„Teraz sa idem pomstiť môjmu bratovi,a potom vás prevediem. Alebo,ak chcete sprievod,najprv mi s niečím pomôžete,a tak vám urobím prehliadku. Niečo za niečo."
Recepčnej som po menšej výmene názorov prikázala,aby nikomu kartu od izby 238 nedávala. Po informácií,že som dcéra majiteľa hotelu zmenila svoj názor a ochotne mi s úsmevom vyhovela. Aspoň nejaké plus. Chlapec s tmavšou pokožkou nemo pritakal na moju ponuku a nasledoval moje kroky spolu so svojim kamarátom. Ako je možné,že som si po piatich minútach nedokázala zapamätať ich mená ?
„Panebože kde ste boli ? Už sme si mysleli,že vás niekto uniesol." chlapec v károvanej košeli s krátkym rukávom vyletel spoza rohu s krikom. Pre lepší efekt sa blondiak a kučeravý chalan,ktorý mu boli v pätách pošmykli na naleštenej podlahe a ja som sa išla udláviť smiechom v mojej mysli.
„No my sme chceli ísť s...." chlapec v prúžkovanom tričku sa odmlčal a s ukazovákom namiereným na mňa tuho premýšľal.
„Alexandra." pripomenula som mu. Páni,ten je fakt ako akváriová rybka. Veď ja od neho ďaleko neutekám.
„Presne. Chcela nám ukázať hotel takže,sme chceli ísť s ňou. Budete nám robiť spoločnosť ?"
„Ehm,Louis. Nemyslím,že by to bol najlepší nápad." Blondiak si odkašľal a taktiež sa zaplietol do rozhovoru.
„Prečo ? Je tu nejaký nenormálne,neodkladne súrny problém,ktorý sa nedá vyriešiť o niekoľko desiatok minút ?" namietal chlapec v riflovej bunde. Asi im urobím menovky,ktoré budú povinne nosiť na tričkách.
„Nie,nedá. A myslím,že si nevystačíme ani my piati,nie to iba traja po tom,čo vám to oznámime,takže ak nás slečna ospravedlní...." chalan v kockovanej košeli schopil popod pazuchu chlapca s vysokými vlasmi a zastavil sa na rohu.
„Louí,hýb tou kostrou a nie očami. Makaj !" kučeravý sa zaprel rukami o chrbát chalanovi v pásikavom tričku,ktorému sa z chodby nejako nechcelo.
„Louis !" zvrieskol,načo už počúvol,daroval mi milý úsmev a pokračoval vo svojej ceste.
„Uvidíme sa večer na večierku." vykukol spoza rohu. Bolo mu vidieť iba vlasy a hneď aj zmizol. Aký večierok ?
Všetky tieto nevyriešené otázky som pozametala imaginárnou metlou a pakovala sa svojou cestou. Radšej som vybehla po schodoch na štvrté poschodie a vkradla sa do bratovej izby. Paráda,ešte si nič nevybalil. Na tváry sa mi zjavil tradičný úsmev a diabolsky šťastný výraz. Ten je na moje tváry ako doma,často vyvádzam nejaké sprostosti. Som až príliš živý tvor. Brat je väčšinou môj komplic a vždy si to vyžerieme spolu,aj keď s prípadmi niekedy nemá nič spoločné. Marcov kufor som z posledných síl odvliekla tackajúc sa z jednej strany na druhú do izby číslo 238 na tej istej chodbe. Nenápadne som odplávala do svojej izby s chichotom na tváry,akoby sa nič nestalo. Asi hodinu som si v kľude študovala celú izbu od skríň,cez kúpeľnú až po balkón. Z neho bol krásny výhľad na Tyrrhenske more. Pod balkónom bola rozľahlá terasa na ktorej pobehovalo plno ľudí s rôznymi kvetmi a káblami. O trochu ďalej bol hotelový bazén.
„Kde sú moje veci Alexandra ?" Marco vpálil do izby s výrazom podráždeného býka.
„Čo by som s nimi robila ? Nosila ich ? Alebo by som si z tvojich spodkov vyrobila vlajku mieru a mávala ňou z balkóna ?"
„Neviem čo by si s nimi mohla alebo nemohla vyvádzať tak mi ich vráť nazad. A odkiaľ vieš,že mám biele spodky ?" mykla som plecom. Ešte aby som sa mu hrabala v kufri alebo zásuvkách. Fuj to !
„No tak mi ich vráť. Teda celý môj kufor v ktorom mám kozmetiku na dnešný večer a mimochom,musím sa ísť obliecť a ty tiež." už som chcela vymyslieť ďalší obranný postoj voči jeho batožine no kontrolka v mojom mozgu začala pracovať pri slove večer a kozmetika.
„Moment,aký večer ? A kozmetiku ?"
„Večer je otváracia slávnosť nie ? Kde žiješ,načo by sme sem asi išli ?"
„Ja som sem išla kvôli pólu. Neviem ako ty."
„Dobre,to je jedno. Vrátiš mi moje veci ? Viem že ich máš."
„Lex,mám pre teba šaty aj topánky na večer oú...asi som neprišla práve vhod." Ciara zmrzla na prahu dverí,len čo uvidela,že na ňu zízam ako teľa na nové vráta.
„Lex !! Daj mi moje veci,mám doviesť stopovacieho psa alebo čo ?"
„Bože,nefňukaj tu ako baba." vrazila dom mu do ruky kartu od izby a išla niekam preč. Nechcem mať s dnešným večerom nič spoločné,radšej sa zavriem niekde v saune. Ciaru som zďaleka obišla pri pohľade na žiarivo bielu krabicu,ktorú držala v rukách. Marco vybehol z izby ako pojašený a o pár minút za sebou ťahal svoj kufor.
„Kam si sa vybrala ?" vybehla za mnou Ciara.
„Ešte neviem." schopila ma za zápästie a znova odtiahla nazad do izby.
„Prenechávam ti kúpeľňu a šaty ber so sebou." strčila mi do náruče spomínanú krabicu,otočila o 90° a posunula smerom ku kúpeľni. Radšej som ju poslúchla a vliezla do vane. Aj keď som dnes bola oliata minerálkou,zmyla som zo seba všetky tie "minerály" a taktiež to všetko putovalo preč z vlasov. Za necelých dvadsať minút som bola hotová. Zavinutá do mäkkého župana som  s krabicou vyšla von. V kúpeľni ma vystriedala Ciara a ja som sa psychicky pripravovala na to,čo má čaká po maminom výbere. Keď som ich priložila k svojmu telu a obzerala sa v zrkadle,najružovejšie to nevyzeralo. Nech som sa otočila z hociktorej strany,voľným okom som skonštatovala,že veľkosť mi sedieť nebude. Ako sa do tohto mám preboha vtrepať ? Šaty boli telovej farby,vpredu s čipkou ,po bokoch nariasené a vzadu boli na korzetové šnurovanie. Zhodila som zo seba župan,nasúkala sa do šiat ale pri zaväzovaní som bola bezmocná.
„Ciara,môžeš na chvíľočku ?"
„Iste. Hneď som pri tebe." o chvíľu stála predo mnou s divným výrazom.
„Čo je ? Ja viem,mama mi vzala malé číslo."
„Ani by som nepovedala."
„Môžeš mi to zaviazať,prosím ?"
„Jasné." o pár sekún som na svojom tele cítila,ako sa šnúrky sťahujú a uvoľňujú.
„Je to dobré ? Alebo ešte viac ?"
„Kľudne to ešte zastiahni,snáď to predýcham." neboli také úzke,aké som si myslela,no z mojich myšlienok ma vyrušila keď snúrky zatiahla tak,až mi vybila dych. Sadať si budem ako slimák,vstávať rovnako a hýbať sa budem čo najmenej.
„Ďakujem." v Ciarinom kufri som objavila krémové balerínky,teraz ich dostať do rúk. Tak fajn,nádych,trochu prehnúť kolená,natiahnuť ruku a.....mám ich ! Šaty sa konečne poddali môjmu telu a ja som mohla voľne pobehovať po apartmáne.
„To chceš ísť v tomto ?" ukázala na moje vybojované balerínky.
„A v čom ? V mokasínach tam nepôjdem."
„Pri skrini je ďalšia krabica tak ju choď pekne otvoriť." s menším náznakom obáv som ju otvorila a našla v nej vynález skazy.
„Čo to je ?" ukázala som topánku na platforme,ktorú som držala v ruke.
„Topánka,v živote si také niečo ešte nevidela ?"
„Videla ale nie na svojich nohách. Veď sa dolámem."
„Až tak zlé to nebude. Čo keby sme si odpustili tú časť o tom,že si ich neobuješ ale rovno ich nasadíš na svoje krásne nožičky a odcupkáš k zrkadlu ?" vedela som,že môj boj s Ciarou je márny,tak som sa poddala jej nátlaku. Po desiatich minútach som bola hotová s prečesanými vlasmi  a pochodovala v spomínaních topánkach po izbe aby som si na nich trochu zvykla.
„Ste pripravené ?" znova nám do izby vpálil Marco aj s nejakým neznámim chalanom. Veď keď za dvere zavrú,sú zamknuté alebo nie ?
„Ja áno a ty si kto ?" podišla som k chlapcovi,ktorý sa na prvý pohľad zdal ako milý.
„Ja som Mário a robím doprovod tvojej sesternici Ciare. Zároveň som kamarát tvojho brata."
„A ako je možné,že ma poznáš." do rúk som vzala malú kabelku,do ktorej som položila mobil,lesk na pery a leukoplasty na otlaky.
„Môj otec mi všetko vysvetlil. Je priateľ tvojho otca." zdvorilo odpovedal.
„Ja už pôjdem,teda my." Ciara sa niesla ladne ako vánok na topánkach pri čom jej vlasy viali vo vzduchu a na tváry mala blažený úsmev. Ten úsmev som poznala,neveštil nič dobré. Pre toho chlapca.
„Tak sestra,ty ideš so mnou." ponúkol mi svoje rameno,ktoré som slušne a s radosťou prijala.

-Louis- 
„NIE !!" rázne odvetil Zayn s Niallom so založenými rukami. Ešte stále stáli nepohnuto pred vrecami s oblekmi zatiaľ čo my,sme dokončovali posledné úpravy. Harry pre istotu ešte lietal po izbe s hrebeňom a nožnicami,ak by niekomu odstávali nitky.
„Ale prečo ? Ten oblek ťa zaživa nezožerie. Vydržíte v ňom tích pár hodín."
„Videl si ma v oblekoch ? Vyzerám v ňom ako keby som nedostával kyslík do mozgu. Som v ňom stiahnutý ako sardinka a nedá sa v ňom dýchať keď si zapnem gombíky na saku." protestoval Zayn,kým si na vlasy nanášal lak a obdivoval svoj obraz v zrkadle. V ruksaku som mu našiel malú kapsičku s piatimi lakmi,pár hrebeňmi a gélmy. Po Zaynovom výslovnom povolení som si jeden požičal a vytvoril famózny účes. Aspoň Harry s Liamom mi ho schválil. Dúfam,že neklamali....
„Ale veď len prestrihneme pásku,zaspievame pesničku a robíme si čo chceme. Paul vravel niečo o talianskej speváčke,ktorá bude spievať celý večer." Laimovi sa nijako nedarilo navliecť ich do obleku tak kecal aj to,čo vedieť nemali.
„Tak dobre,oblečieme si to len po jednej dohode."
„Počúvame." so zaujatím výrazom v tváry som nastavil uši ako antény.
„Vytiahneš tú Alexandru tancovať na slaďák."
„Nie,ani za nič." nepáči sa mi,nepáči sa mi. Bože,Tomlinson prestaň si nahovárať veci,ktoré nie sú pravdivé. Jasne,že sa ti páči. Prečo by si od nej nechcel odlepiť oči ?
„Tak my si neoblečieme tie obleky."
„Louí,urob to pre nás. Paul sem príde o pätnásť minút." Harison nahodil psie oči,zvráštil čelo a odul spodnú peru. Áŕŕ,ako ja neznášam ten pohľad,vždy mu podľahnem.
„Fájn,ale vtedy,keď sa vy nebudete pozerať." Niall mi za odplatu zapol najvyšší gombík na košeli a vyrovnal zohnuté nohavice. Hneď po tom,ako sa otočil som rozopol gombík a z krku stiahol kravatu,ktorú mi Liam precízne viazal. Ten mechanizmus si nezapamätám ani o sto rokov.
„V poriadku,urob to kedy len chceš. Nezabudni na to,že sa jej na to môžem kedykoľvek opýtať."
„Veď ja viem,len sa už obliekajte lebo z nás budú sardinky napchaté v lietadle smerujúcom do Anglicka ak nás tu Paul nenájde o pätnásť minút nasúkaních v oblekoch a vyleštených lakovkách." zavelil som  na jeden nádych to zo seba všetko dostal. Som predsa najstarší,musia zo mňa cítiť autoritu. Ale čo trepem,povedzme si to na rovinu. Nikdy to tak nebolo,nie je a ani nebude.
„Ideme dole tak pohyb,pohyb,pohyb." naháňal nás Paul so slúchadlom v ušiach.

2 Beautiful Years ♥

Takže dievčatá,dnes sú to už dva rôčky....

Pre začiatok,viem že je to všade,možno to už vedia aj v domove dôchodcov alebo u mimozemšťanov ale aj ja sa k tomu chcem nejako vyjadriť. Dnes sú to dve krásne roky,odkedy sa naši chalani dali dokopy. Je neuveriteľné,ako sa z takých obyčajných chalanov stali takéto hviezdy. Neskutočne ich obdivujem za to,ako zvládajú ten nápor,ktorý je na nich kladený aj tých otravných paparazov.Veľmi ma teší,že sa nezmenili a že sú stále tými pojašenými a strelenými chlapcami, (deťmi) ktorých poznáme zo schodov v X-Factore a z ich videí. Aj keď na nich majú hateri stále nejaké blbé pripomienky,zvysoka sa na nich smejem. Veď každý má právo na svoj názor,ale niektorí to fakt preháňajú a zaslúžia si nakopať do zadnej časti tela. Ale veď aj to patrí k životu celebrity,stále sú tu neprajníci ale aj tí,ktorí ich majú neskutočne radi. Teraz musíme už len čakať na to,kedy ich nejaká Aslanova sila dovedie do našej slovenskej Narnie ako ju niektorí nazývajú. Je síce pravda,že sme malá krajina ale aj tak verím,že sa sem nejako dokopú. Na ich koncert sa samozrejme nedostanem (aspoň ja si to myslím,ale stále verím) ale aj tak verím,že sa im to podarí. Aspoň budem mať ten dobrý pocit v srdci a budem môcť povedať,že One Direction boli aj na Slovensku. A teraz na koniec,by som len chcela povedať,že som na tích piatich šialencov strašne hrdá. Na tích štyroch Angličanov a jedného blonďatého Íra,ktorý zmenili môj aj Miruškin pohľad na život a tiež môj celkový život a som hrdá na to,že sa môžem nazývať Directioner. Preto,sa chcem poďakovať mojej Miruške aj El,že so mnou stále zvládajú naše vykecávanie o tejto partií ale ďakujem aj vám,pretože bez Vás by som tu toto nepísala. Taktiež som vďačná za to,že sa môžem zaraďovať do tejto veľkej rodiny. Ďakujem One Direction pretože bez nich,by som nespoznala toľko skvelých ľudí a neexistoval by tento blog.  

Ešte raz,jedno veľké Ďakujem. ♥ ♥ ♥

(Tento príspevok je písaní taktiež v Miruškinom mene,nebojte sa. Nezabudla som na ňu a mala to predom prečítané a ja schválené,než som to sem pridala)

Live with Love 16.

Sorry dievčatá :/ Ja som totálny debil..... som povedala, že prídem v nedeľu ale ja som prišla až dnes domov asi pred hodinou .... Nejako mi nedošlo, čo som vám sem vlastne napísala až teraz ked som prišla som si to uvedomila 
Tak tu máte pokračovanie :) A nehnevajte sa .... som trúba a ja to viem :D

V duchu som si stále dokola opakovala, že sa nemám čoho báť. Keď mi vtedy riaditeľka povedala aby som sa o nich postarala bolo mi jedno, že sú to nejaké hviezdy. Spoznala som ich ako obyčajných ľudí. No a teraz idem na rande so Zaynom, obyčajným chlapcom, a nie s populárnym spevákom.

Z hlboka som sa nadýchla a pozdravila ich. Stáli tam s Joshom a vyzerá to tak, že sa už zoznámili a aj spriatelili.

,,Vidíte? Ja som vám hovoril, že sa niekde upravujú. Sú to predsa ženy a tým to vždy trvá najdlhšie.“ Povedal Josh a všetci traja sa zasmiali.

,,Tak čo? Môžeme ísť?“ Opýtal sa Zayn a mne až srdce poskočilo. No zároveň keď som ho zbadala, tak som sa začala tešiť.

,,Áno.“ Jednohlasne sme s Cat odpovedali.

,,Len mi ich priveďte v takom stave, v akom odchádzajú. A hlavne príďte na čas.“ Upozornil ich Josh.

,,Spoľahnite sa. Dáme na nich pozor.“ Ubezpečil ho Harry,  keď sme už nastupovali do auta.

,,A kam to vlastne ideme?“ Opýtala som sa a pohľadom som prechádzala raz na Zayna a raz na Harryho, s nádejou že mi niekto z nich odpovie.

,,Nechaj sa prekvapiť.“ Žmurkol na mňa Zayn a otočil sa dopredu. Počas cesty niekto sem-tam niečo povedal a do toho nám hralo rádio.

Zastavili sme pred budovou, na ktorej visel jasný a stručný nápis: Bowling. Paráda. Toto bude moja ďalšia životná premiéra.

,,Čo je? Ty nejdeš?“ Opýtal sa ma Zayn, keď videl že som tam zostala stáť ako prilepená. Harry a Cat už boli skoro vo vnútri.

,,Ak ti poviem, že som bowling hrala len raz v živote, ak sa to vôbec dalo nazvať hrou, budeš sa mi veľmi smiať?“ Povedala som troška zahanbene.

,,To je v pohode. Ja ťa to naučím.“S úsmevom mi chytil ruku a spolu sme vošli dnu.

S Cat sme sedeli za stolom pred bowlingovov dráhou a čakali sme na Zayna a Harryho, ktorý išli objednať dráhu a jedlo. Po ich príchode sme si išli vybrať topánky.

Zatiaľ čo sme čakali na pizzu, pred nami už stáli poháre s coca colou a milá čašníčka nám odomkla dráhu.

Harry sa predviedol ako prvý. Netrafil síce všetky kolky, ale bol to fakt dobrý hod. Na rade bola Cat s ružovou guľou, ktorú už mala prichystanú v rukách. Guľa tresla o dráhu no podarilo sa jej zhodiť niekoľko kolkov.

,,Teraz ma sleduj.“ Zašepkal mi Zayn a už si bral ťažkú guľu do rúk. Pevne ju chytil medzi prsty, pravou rukou sa trikrát rozohnal a guľa sa s jemným dopadom na dráhu začala kotúľať presne po jej strede. Mala som pocit, že v tej chvíli nikto nedýchal. Guľa narazila na prvú kolku a ostatné začali padať ako domino.

,,Yes!“ Skríkol Zayn a tľapol si s Harym.

,,Stella poď! Si na rade.“ Zavolal ma bližšie k sebe a ja som sa opatrne a hlavne pomaly približovala.

,,Neviem či je to dobrý nápad. Čo ak tú dráhu rozbijem?“ S rukami vo vreckách som sa z toho snažila vykrútiť. Je tu priveľa svedkov pre blížiaci sa čin.

,,Neboj sa. Ak ju rozbiješ, tak to vezmem na seba. Len to, prosím ťa skús. Nič to nie je.“ Hľadel na mňa psími očami, ktorým sa nedalo odolať.

,,Tak dobre. Skúsim to.“ Podišla som k nemu bližšie a on mi dal presné inštrukcie ako mám tú guľatú vec držať v ruke.

,,Teraz ty. Uchop ju tak, ako som ju mal ja.“ Podal mi guľu do rúk. Ľavou rukou som ju držala zospodu, no keď som ju už držala len troma prstami trošku viac ma stiahla k zemi. Počula som Zayna ako sa potichu zasmial, no Cat určite počuli aj veľryby v oceáne. Otočila som sa a mojim pohľadom som ju umlčala.

Zayn stál tesne vedľa mňa a prsne ma nastavil. Pár krát som sa vyšvyhla rukou, guľu som hodila na dráhu. Rukami som si zakryla celú tvár, otočila som sa a hlavu som si oprela o Zaynovu hruď.

,,Do kelu, do kelu, do kelu,....“ Opakovala som stále dokola. Nemohla som sa na to ani pozerať.

Zayn

Bola taká roztomilá keď sa o mňa so zakrytými očami oprela. Rukami som si ju k sebe bližšie privinul a pozoroval som guľu, ktorá sa rútila po dráhe. Popri tom som počúval ako potichu nadávala. Bolo to také smiešne a milé zároveň.

,,Výborne. Zostalo ti už len päť“ Snažil som sa ju povzbudiť.

,,A dráha?“ Pozerala na mňa cez prsty.

,,V pohode.“ Usmial som sa na ňu a ona sa začala pomaly otáčať aby videla výsledok svojho hodu. Podal som jej ďalšiu guľu a ona sa postavila na svoje miesto.

,,Trafila si polovicu kolkov v pravom rohu. Takže teraz si to skús namieriť do toho ľavého. Bude to fajn.“ Navrhol som jej a ustúpil som o meter dozadu. Nesito tam ostala stáť no ostatní ju povzbudzovali.

,,Stella ideš!“ Zakričal jej Harry.

,,To dáš!“ Pridala sa Cat. Stella sa s guľou v ruke rozohnala a pustila ju na dráhu. Nebolo to s takým treskotom ako pred tým. Všetci sme sa nervózne pozerali, či dá dole všetky kolky. A vážne to dala. Všetky kolky rýchlo popadali a ja som bol na ňu hrdý. Cat s Harrym jej zatlieskali a ona sa s úsmevom otočila a podišla ku mne. Bola tak blízko až som to nemohol vydržať, tak som ju vzal do náručia a zatočil som sa s ňou. Vidieť jej šťastný a zároveň prekvapený úsmev na tvári bolo na nezaplatenie.

Celý ten večer som si neskutočne užíval a bol som šťastný z toho, že som tu s priateľmi a so Stellou. Som vďačný za to, že som stretol dievča ako je ona. Bol som rád, že o 1D nič nevedela. Aspoň ma mohla spoznať ako obyčajného a normálneho človeka, ktorým stále som. A vďaka nej na to ani nezabúdam. Jej úprimný smiech a nevinný pohľad hovoria o tom, že aj ja som len obyčajný človek.

Stella

Tento večer bol naozaj úžasný a Cat, ako vždy, mala pravdu. Všetko bolo perfektné, takže som sa nemala čoho báť. Smiali sme sa, rozprávali, jedli a počas jazdy späť sme si v aute trocha spievali.

Na vrátnici nás už čakal Josh, ktorý mal úsmev od ucha k uchu. Zayn si odo mňa vypýtal číslo a potom sme sa rozlúčili dlhým objatím. Keď som sa už pomaly odťahovala dal mi ešte pusu na líce a vo chvíli keď na mňa ešte aj žmurkol som mala pocit, že sa tam poskladám.

S úsmevom som sa pomaly otočila a rozlúčila som sa s Harrym. Keď obaja nastúpili do auta, s Cat sme sa otočili a v tichosti sme sa vrátili do našej izby. Obe sme boli ponorené do vlastných myšlienok, ktoré nám zabezpečili dlhotrvajúce úsmevy na našich tvárach.

Ani neviem ako a už som ležala oblečená v pyžame v posteli. Počula som môj mobil, ktorý vydal krátky zvuk. Oznámil mi príchod sms-ky.

,,Ďakujem za ďalší krásny večer. Dúfam, že ti môžem zajtra zavolať, lebo aj tak to spravím ;) Dobrú noc. Zayn“ Ani chvíľu som neváhala a hneď som mu odpísala.

,,Ja ďakujem za pozvanie. V pohode zavolaj a ja ešte uvidím, či ti zdvihnem :P Dobrú noc. Stella“

Bola som unavená. no zároveň strašne šťastná, že tento večer dopadol výborne. A teraz už aj ja začínam mať pocit, že to čo sa stalo v stredu bol len začiatok.