štvrtok 19. júla 2012

Winter Love ♥-21.časť


Táto časť je tu na podnet najdožratejšej osoby na svete !! :D Denisa,keby som nebola pred PC ale s tebou tak ti niečo urobím :D Ale aj tak ťa mám rada ;) Idem ja do kuchyne niečo vytvoriť z našej bohatej zásoby v chladničke. Dovidenia darlings ;)

„Vy dvaja ?" zostala som vykoľajená na prahu dverí a civela na nich ako na dvoch mimozemšťanov. Pár centimetrov odo mňa sa nachádzala moja matka s cudzím chlapom,ktorého som doteraz nevidela ani len na fotke no v jeho podobe som videla seba. Jeho črty tváre boli ako moje,jeho oči boli ako moje,dokonca aj farbu vlasov som mala takú ako aj on. Tmavo gaštanové. Rukávy,ktoré som mala vykasané som stiahla dolu a ruky prekrížila na prsiach.
„Dcérka ?" ozval sa ten chlap. Nie,on nemá povolené hovoriť mi dcérka !
„Kto ste ?" bez náznaku nejakej zvedavosti som sa bez citu opýtala.
„Cassie,dcérka,"pre zmenu sa ozvala mama „toto je tvoj otec. Georg Eastwood." Skvelé,ešte aj priezvisko som mala jeho. Ako to,že som o tom nevedela ? Prečo sa moja mama nezmienila o tom,že sa volá Eastwoodová ? Oni sa snáď vzali ? Nepovedala som ani slovo. Ostala som tam ticho stáť,aj keď to bolo podľa nej neslušné no na nič iné som sa nezmohla.
„Môžme ísť ďalej ?" mama sa na moje počudovanie prvý krát opýtala,či môže vojsť. Obvykle dnu vpáli ako nejaký veľký šef,tresne s dvermi až sa pri nich zjavia pukliny na stene a svoje veci zloží pri vešiaku.
„Ak chcete." odsunula som sa z prahu a nechala ich prejsť. Vážne za mnou prišiel môj otec o pol ôsmej večer aj s mojou matkou ? Zatvorila som za nimi a nasledovala ich do obývačky. Spokojne sa zložili na gauči,akoby sa nič nedialo. Ľudia čo je s vami ?
„Chceli by sme sa s tebou porozprávať"
„Nerobíme to už ?" stručne som odvetila,zatiaľ čo som sa skladala v kresle z toho,ako sem napochodovali. Môj "otec" sedel v obleku vedľa mami a nervózne si upravoval kravatu.
„Chceme ti ujasniť,čo sa medzi nami dvoma stalo. Nechcem,aby si svojho biologického otca nejako ignorovala. Aj keby si sa tak rozhodla,chcem,aby si vedela pravdu."
„Nie je na to trochu neskoro ? Sedemnásť rokov je podľa mňa dlhá doba za ktorú sa na mňa mohol prísť pozrieť. Nemyslíte pane ?" otočila som hlavu k nemu,nemala som odvahu povedať mu otec.
„Cassie,viem,že nemám najmenšie právo ti tu niečo vyčítať v podobe toho,prečo so mnou nechceš komunikovať. Ani som na to nepomyslel. Ak môžem,tak začnem ja." prikývla som a konečne sa malým krokom priblížila k tomu,aby som zistila pravdu o svojich rodičoch.
„S tvojou mamou som sa spoznal na vysokej. Veľmi sme sa ľúbili,rozmýšľali sme aj o tom,že sa vezmeme. Jedného dňa mi však moji rodičia oznámili,že sa sťahujeme do Bostonu. Nevedel a nechcel som sa zmieriť s tím,že odídem od tvojej mami. Nedokázal som jej do tváre povedať,že odídem a že sa s ňou pravdepodobne už viac nestretnem. Preto som sa len pobalil,nastúpil do lietadla a neoznámil jej nič o svojom odchode." neveriacky som počúvala,čo vychádza z jeho úst. Všetko toto spôsobili čiastočne aj moji starí rodičia ? Ale vo väčšine stále vyhráva otec. Slovo mu prebrala mama a pokračovala.
„Keď odišiel,nechápala som ničomu. Nikomu nepovedal ani pol slova,neozýval sa mi ani nenapísal list. O niekoľko týždňov neskôr som zistila,že mi po ňom ostalo aj niečo pekné,než len spomienky na to,ako sa bez prepadol pod zem. Bola si to ti,anjelik," pri poslednom slove sa mi oči skoro zaliali slzami. Moja prísna,disciplinovaná a tvrdá mama mi povedala anjelik. Odkedy v mojich štrnástich odišla,tohto slova som sa nedočkala. Prvý krát som ju videla plakať.
„Nechcela som ísť na potrat,nechcela som zničiť jedinú vec,ktorá vznikla z našej krásnej lásky. Tvoji starí rodičia mi s tebou pomáhali,ja som úspešne skončila vysokú a našla prácu. Tvojho otca som nehľadala,keď mi nemal to srdce povedať,prečo zbalil kufre a odišiel,nemala som ani ja potrebu hľadať ho ale keď mi pred pár mesiacmi zavolal,že sa so mnou potrebuje porozprávať,privolila som. Všetko mi vysvetlil,ale stále som mu to vyčítala. Povedala som mu aj o tebe,hneď za tebou chcel ísť. Nakázala som Abby,aby ti nehovorila o jeho návštevách. Ale ako vidím,nejako sa preriekla a ty si sa o tomto dozvedela. Preto sme ti to prišli stručne vysvetliť. Pochopila som,že má na tvoju prítomnosť a lásku rovnaké právo ako ja,nemôžem mu nič odopierať." prečo práve ja ? Otec vlastne ani nevedel,že má niekde potomka. Na mieste mojej mami,by som urobila presne to isté.
„Cassie,mohla by si mi odpustiť to,že som s tebou nebol taký dlhý čas po tom,čo vieš ako to medzi nami s tvojou matkou bolo ?"
„Ja,ja neviem. Na jednej strane som rada,že mám otca,ktorý mi celé tie roky chýbal. Na druhej strane som však naštvaná za to,že si sa mame neozval. Chápem,že si jej to nedokázal povedať,ale mohol si jej to nejako vysvetliť,aj keby to bolo iba cez list."
„Takže ? Chcela by si sa so mnou stretávať a dávaš mi právo oslovovať ťa dcérka ?"
„Myslím,že by sme sa mali najprv nejako zoznámiť. Je to divné,že po toľkých rokov mám nad sebou chlapa,ktorý bude na mňa prísne dozerať." zasmiali sme sa na tom obaja,mama sa na nás len prizerala so servítkou v ruke.
„Takže,mohla by si ku mne niekedy prísť ? Mám veľký dom,takže by si mohla prísť na návštevu. Veľmi sa poteším tvojej prítomnosti."
„Asi by som mohla. Teda,ak mama nebude namietať." prikývla na znak súhlasu a na náznak toho,že chce odísť sa zodvihla.
„Tak mi už pôjdeme,dúfam,že sme v našom vzťahu všetko uviedli na pravú mieru a teším sa na to,keď sa stretneme. Ten pocit mať dcéru je neopísateľný." nevydržal to a po tváry sa mu skotúľala slza. Ja som to v sebe len tak tak udržala,prešli sme až do chodby,kde sa zastavil a postavil predo mňa.
„Maj sa tu pekne. Zavolám ti,aby som ti dal adresu môjho domu. Teším sa na teba." pohladil ma po pleci,mama ma silno objala a odišli. Ako som toto mohla zvládnuť ? Pred pár minútami som privolila,že sa budem stretávať s otcom ? Ešte pred troma mesiacmi by som nepomyslela na to,že budem mať nejakého priateľa nie to ešte strateného otca. A teraz som priznala,že beriem Harryho za priateľa. Môj život je čím ďalej,tým šialenejší. Ešte stále som stala na chodbe a nemo zízala na dvere do chvíle,kým sa v nich neobjavila Abby,udychčaná ako kôň s cestovnou taškou v ruke.
„Ty a mama.....a otec...a ja som ich videla." hovorila pomedzi nádychy.
„Abby,ukľudni sa. Nadých-výdych. Ja neutečiem,radšej sa poriadne nadýchni než by si mi tu mala omdlieť. Ešte to by mi tu chýbalo."
„Som,už som v poriadku," konečne sa usmiala a pokračovala „Tvoj otec ? Ja som ho videla dole pri vchode,dokonca sa mi tvoja mama pozdravila. Oni dvaja,spolu a k tomu ešte v našom byte ? Boli tu,že ?" kričala na celé hrdlo a triasla mnou akoby som spôsobila jadrovú vojnu.
„Za prvé-nekrič na mňa. Za druhé-Jay by si ťa mal skrotiť ak budeš mať viac takýchto výbuchov hnevu a za tretie-áno boli tu." nechápavo na mňa civela.
„A ? Nič mi nepovieš ? Žiadne slovo,žiadna veta ani slabiku si nezaslúžim ?"
„AK na mňa budeš celý čas takto zjapať tak nie." vyhlásila som svoj záver a odišla do kuchyne.
„Tak fajn,skúsim sa ovládať. Tak to vyklop." docupkala za mnou a nahodila pohľad šteňaťa.
„Všetko mi vysvetlili,pochopila som,prečo so mnou nebol celý čas a teraz sa o mne chce dozvedieť viac a stretávať sa so mnou."
„Koniec ? Páni,vážne si to skrátila na minimum. Takže,teraz za ním budeš chodiť ? Alebo aj on za tebou ?"
„Dá sa to tak povedať."
„A Harry ? Bol tu ?" nahodila zvláštnu grimasu,akoby mi chcela niečo dokázať.
„Čo by tu robil ?"
„Neklam. Vidím to na tebe."
„Fájn bol tu. Čo s tím ?"
„Len tak." žmurkla a chystala sa na odchod.
„A ty a Jay ?"
„Ále nič také."
„Ahá. Tak fajn."
„Dobre keď tak naliehaš tak ti to poviem." pribehla ku mne a spustila svoj vodopád slov.
„Boli sme na jednej chate aj s jeho kamarátmi. Bolo to úplne skvelé. Sánkovali sme sa a proste všetko bolo úžasné."
„Takže ťa takto bude kradnúť každý víkend ?" s veselou nádejou v hlase sa mi nedalo neopýtať.
„Asi áno,cez týždeň spolu byť nemôžeme,pretože máme školu a učíme sa takže iba cez víkendy."
„Dobre. Idem spať,dnes to bol veľmi citovo založený deň. Maj sa."
„Dobrú noc." no pekne ! Každý víkend tu budem sama. Ale veď čo,zavolám sem Suzi,Ellen alebo sem určite dokvitne Harry aj s otstatními. O zábavu budem mať postarané.

7 komentárov:

  1. Júúú Peťúúš :* ja som vedela,že mne neodoláš a dáš novú časť :* :DDDDDD A niesom najdožratejšia osoba na svete! :P :D ľúúúúbíííííím mocnóóóoó :D a čo ti poviem ku časti...hmm zase úžasna ako vždy! :* ja už ani nemám slov.. :D hmm to sa nestava často! do kelu! :D a ďakujem za časť !! :D :* ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ty ukecaná baba jedna !! :D vškole uvidíš :D máš ešte mesiac na to,aby si sa pripravila na moju oxidáciu :D

      Odstrániť
    2. !!!a čo? :D ja rada kecam!! a nie mesiac lebo sa uvidime na kupku :* :DD a ešte idem do babky... :D :PPP :D i tak ce ľubim! :D :**

      Odstrániť
  2. ako začať?? len tak že...wááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá!!!! nááádheráá!!! ach,dojalo ma to....nádherááá...už sa opakujem,budem si musieť kúpiť slovník pochvaľných slov :D ak taký vyrábajú :D ale mohli by....do riti, zase odbočujem od témy :D takže, som čakala že kto bude daddy (u teba sa dalo čakať že to bude Obama...) a nakoniec to nedopadlo tak hrozne...najprv som si myslela že ich vykopne hneď medzi dvermi ale ona ich pustila ďalej!!! ach...výnimočne neviem čo ti mám napísať!!! JA neviem čo napísať!!! to je tragédia!! :D oks, už končím, už končím :D a ako vždy sa teším na ďalšiu :D
    Deine retarding sister
    Eli:)

    OdpovedaťOdstrániť