Born To Him 1.

Baby,nedávno ma napadla myšlienka na jednodielku. Prvá bol taký,že ju rozložím do dvoch častí čiže a) a b) ale potom som prišla aj na ďalšie nápady,takže by z toho mohla vzniknúť aj nová poviedka. Povedzte mi svoj názor,či mám zostať pri tom prvom nápade alebo to rozvíjať ďalej. :)
A chcete novú časť Winter Love ♥ ???

„Slečna Alexandra,pridajte do kroku. Auto na vás čakať nebude." začula som Máriine kroky,ako sa pomaly vzďaľujú od mojich dvier. Stále som sedela schovaná pod prikrývkou a písala ďalšiu,zo svojich malích poviedok,ktorú nikto nikdy neuvidí.
„Segra makaj,je deväť hodín. Rosy sa nechce dať začesať Márií. Máš jej vrkoče urobiť ty a okrem toho,mama ťa čaká v kuchyni." môj neuveriteľne chápavý brat znova zavítal k mojim dverám. Už tretí krát odkedy som sa zobudila. A to som hore už od piatej. Notebook som zaklapla a vložila do pripraveného kufra,ktorý už od pred včera čaká na to,ako ho znesiem po schodoch do kufra auta. Navliekla som na seba rifľové kraťasy,čierne tričko na ramienka a pilotky som zastrčila do vlasov namiesto otravnej čelenky,ktorá by mi padala každých päť minút. Do rúk som vzala kovbojské čižmy po členky,ktoré nedám dole za nič na svete. Aj keby som v nich mala ísť na svoj vlastný pohreb. Moje kroky namierili k vedľajším dverám. Zaklopala som na drevené dvere,zatiaľ čo som si zapínala obľúbený dlhý náhrdelník s lapačom snov.
„Konečne. Čo si tam tak dlho robila ?" moja malá sestra Rosy dvere roztvorila dokorán,oblečená v zelených šatách s nafodrenou sukničkou,čím spôsobila prievan na celom poschodí.
„Tak čo drobec ? Zasa si naštvala Máriu ? Prečo ju nenecháš robiť si svoju prácu ? Je to tvoja pestunka." posadila som si ju na kolená a začala ju česať s kefou.
„No a čo. Je to aj tvoja opatrovateľka. A aj Marcova."
„Nezabúdaj na kúzelné slovíčko bola. Na to,že máš päť rokov si nejaká múdra nie ?" skonštatovala som,keď som jej jemné tmavé vlásky zopla do dvoch vrkočov.
„Len preto,že si odo mňa staršia o," začala počítať na prstíkoch,no napočítala iba do desiatich,potom sa nejako zasekla,„o koľko rokov si odo mňa staršia ?"
„Štrnásť. Teraz vstávaj,ideme dole. Otec tu bude o chvíľu."
„Už ste baby ? Musíme si pohnúť. Mária po mne už dva krát kričala." Marco vrazil do izby s troma kuframi z ktorých bol jeden môj. Rosy som pomohla stiahnúť jej kufrík dole k dverám kde už všetkú batožinu zložil náš majordóm António do áut. Chlap,ktorý má kontakty aj na Sibíri,ak by ste ich potrebovali.
„Všetci traja do kuchyne,čaká vás tam mama." Mária v decentních šatách a saku zavelila svojim vysokým hlasom. Človek sa ju niekedy bojí ignorovať s jej nadradeným postojom. Marco si iba povzdychol,ja som vzala Rosy na ruky a spolu so svojim telom som ju odniesla do kuchyne.
„Ako sa môžte pripravovať dve hodiny iba do lietadla. Letíme do Talianska nie do Ázie. Zo Sicílie to ďaleko nie je." mama znova v sukni a voľnej blúzke pobehovala okolo linky. S copom vypnutým na temene sa ladne pohybovala na neskutočných opätkoch,pričom mi s vlasmi dvakrát vrazila do tváre.
„Dobré ráno princezné moje." otec nás pobozkal na čelo pričom v ruke držal palice od jazdeckého póla.
„Synu,chodíš do posilovne ?" prstom mu štuchol do brucha a zastavil predo mnou.
„Je úplne nová,dal som ju vyrobiť pre teba. Dúfam,že ti vydrží dlhšie než mesiac. Nie ako predchádzajúca." schytila som ju a pocítila krásnu vôňu bambusového dreva.
„Otec,vieš veľmi dobre,že na to otvorenie tvojho nového hotela idem iba pre to pólo. Ináč by si ma tam nedostal."
„Ja to viem veľmi dobre anjelik. Marco,tvoja palica." podal mu ju do ruky a vzal odo mňa Rosy na svoje ruky.
„A ja mám palicu kde ?" so smutnými očami a odutou spodnou perou mu položila otázku.
„Ty si na jazdecké pólo ešte chvíľu počkáš. Budeš sedieť pri mne a mamke so zmrzlinou v ruke. Dobre ?" po slove zmrzlina sa všetky jej doterajšie problémy vymazali a znova vycerila svoj rozkošný úsmev.
„Mami,vieš dobre,že sa mi tam nechce ísť. Nemôžem zostať tu a radšej kosiť trávnik so záhradníkom ?" s kabelkou zastavila predo mnou a začala opravovať pramene vlasov.
„Nie zlatíčko,nemôžeš. Aj tak tu nemaš žiadnych priateľov."
„A kvôli komu nemám priateľov ?"
„Neotvárajme túto tému. Otec vraj pozval kapelu,v ktorej sú mladí chlapci. Určite sa s nimi spriatelíš a bude tam aj Ciara s krstným. Isto sa tam zabavíš a navyše tam ide tvoj brat takže sa tam nudiť nebudeš."
„Fantastické !" ofučane som si povzdychla a zapojila slúchadlá do telefóna. Poslušne som nasadla do auta,vedľa mňa na usalašil Marco ako moja verná kópia taktiež so slúchadlami a na pravo sedela v sedačke Rosy. Prečo musím sedieť v strede stále ja ? Vedľa Antónia na prednom sedadlo sedela Mária. Vraj sa tam bude starať o Rosy. Už to vidím ako za ňou behám ja s Marcom a snažíme sa ju dostať do postele pred deviatou večer. Fakt príjemné otvorenie hotela. Nastúpili sme do lietadla a o chvíľu som z neho už aj vystupovala. Znova ten kolobeh. Nasadnúť do auta,odviesť sa s rodinou aj pestúnkou do hotela,pikolík odnesie batožinu,zvalím sa do postele a ležím,kým po mňa niekto nepríde.
„Neapól,prestaň plakať ! Som späť." moja úžasná sesternica Ciara rozrazila dvere s kozmetickým kufríkom v ruke,klobúkom väčším než ufo a slnečnými okuliarmi. Jej úžasná logika nosiť slnečné okuliare v hotely je na zamyslenie.
„Ále slečna sebavedomá z Ameriky sa nám vrátila." lakťami som sa podoprela o vankúše na posteli a znova len krútila hlavou,nad jej topánkami s platformou. Iba sa na nich dívam a už sa mi točí hlava.
„Presnejšie,California sesternica najdrahšia."
„No tak prepáč." pretočila som sa na druhý bok a rozhodla sa zaspať. Asi mi to nevíde,slnko svieti rovno do našej izby cez obrovské francúzske okná a horúčave Ciara dopomohla otvoreným balkónom dokorán. Už o pár sekúnd som počula,ako si vybaľuje jej letný šatník do skrine,v ktorej budem mať zasa ja najviac tri vešiaky.
„A ty sa so mnou odkedy nerozprávaš po taliansky ale po anglicky ?"
„Idem do anglicka na vysokú,po akom tam mám hovoriť ?"
„Prepáč,ja len tak."
„Ideme na terasu,rodičia nás volajú." Marco vrazil do izby s veľkou fľašou minerálky a slovo rodičia povedal tak,akoby sa niekoho vyškieral. Skvelé,som tu asi hodinu a už mám nejaký problém. Žeby nejaký závet so zákazmi ? Znova sme sa zviezli s výťahom až do haly,kde Marco otvoril minerálku pričom sa podozrivo uškŕňal.
„Marco,len to skús a všetko čo o tebe rodičia nevedia už vedieť budú."
„Nečerti sa sestrička. Veď je tu horúco." nestihla som sa ani otočiť a už bola polovice fľaše vyliatá na mne. Vlasy,ktoré mi padali dopredu som prehodila dozadu a stále sa spamätávala z tej ľadovej vody. Ciara už brala nohy na plecia a utekala von hlavnými dvermi. Len čo sa mi dostane pod ruky,neostane mu ani jeden vlas na hlave.

-Louis-
„Noták chalani,neverím,že ste až taký pomalý. Vlečiete sa ako korytnačky."
„No dovoľ,Paul." Liam sa znova ohradzoval ako celú cestu do Neapolu celý čas mu nedali pokoj a zapárali doňho,prečo nevzal zo sebou aj Danielle.
„Choďte na recepciu aj s kuframi. Už vás tam má niekto čakať." Paul znova utiekol aj so svojimi papiermi niekam preč a my sme znova zostali na ocot.
„Myslíte,že tu budú pekné baby ?" milovník Zayn znova zapol sonar na ženy a pokukoval po každej sukni.
„Tam máš dve,ale je pri nich aj nejaký chalan,takže jedna z nich je pravdepodobne zadaná." znova som sa otočil k recepčnému pultu a skúmal brožúrky,ktoré tam ležali ležérne pohodené.
„Myslím,že jedna z nich určite nie je zadaná." chytil ma za plece a so smiechom otočil. Dievča s tmavými vlasmi bolo zliate do nitky stojace v strede haly vo veľkej mláke. Chudák dievča.
„Tak čo tu stojíš a nebežíš jej na pomoc ? Si predsa superman nie ?"
„To ty si tu superman. Ja som tu za playboya a už netreba,ona ide sem." znova som sa otočil a videl,ako sa pomaly približuje ku mne so zovretími päsťami.
„Kartu od izby 236 a potrebujem ešte jednu prázdnu izbu na tom istom poschodí." spustila s naštvaným hlasom a mladá recepčná jej okamžite vyhovela.
„Nejako svojho frajera nezvládaš." skonštatoval Zayn s flirtovacím výrazom v tváry kým som hľadal ostatných členov nášho tímu. Nebola tu ani noha.
„To je môj šibnutý starší brat a nijaký priateľ. Asi by som mu hneď dolámala väzy keby bol môj frajer."
„Nie si nejaká brutálna ?"
„Nežiješ s ním devätnásť rokov."
„Ja som rovnako starý. Volám sa Zayn a toto je Louis. Teší ma."
„Mňa tiež. Ja som...."
„Alexandrá !!" zreval starší chlapík  v obleku a pri ňom kráčal Paul.
„No zbohom." pregúľala očami.
„Alexadra Teresa Falsetti,čo tu vyvádzaš ?"
„Tvoj drahý syn ma zlial s minerálkou. Prosím,vybav si to s ním aj za mňa lebo by som mu urobila niečo,za čo by ste mi dali asi doživotie." otočila sa na odchod ale otec ju zastavil a šmahom ruky vráti na pôvodné miesto. Páni,to je ale autorita.
„Kde sú moje spôsoby,moja dcéra Alexandra." znova sme si podali ruky a jej oči mi úplne zatemnili mozog. Tomlinsom preber sa !! Je to dcéra tvojho klienta tak zatni zuby a choď kade ľahšie,netreba ti ďalšie problémy.
 „Alexandra toto sú,kde sú ? Nemalo ich byť päť?"
„Toto sú dvaja z nich ďalší traja si to tu išli poobzerať." Paul ihneď zaujal obranný postoj,zatiaľ čo ja som zízal na... Do riti,nezapamätal som si jej meno.
„No dobre,veď aj tak tu teraz nič nebudú robiť." zalúskal prstami a už pri nás bol poslíček s vozíkom na batožinu.
„Tak mi ideme Paul,ešte ti musím ukázať,kde budú vystupovať. Alexandra,skús na nich dať pozor aby sa nestratili."
„Jasné." otočila sa na opätku a znova sa chcela vzdialiť.
„Nemala si nás tu previesť ?" zvolal som za ňou. Drž zobák Tommo !! Je to Zaynov objekt nie tvoj.
„Teraz sa idem pomstiť môjmu bratovi,a potom vás prevediem. Alebo,ak chcete sprievod,najprv mi s niečím pomôžete,a tak vám urobím prehliadku. Niečo za niečo." Môj partner ihneď prikývol a už ma ťahal za rukáv na tričku a ako malý pes s úškrnom bežal za ňou. Zadrž tie nohy,nikam neideš. Do frasa,čo sa so mnou deje ?