Takže dievčatá,dnes sú to už dva rôčky....
Pre začiatok,viem že je to všade,možno to už vedia aj v domove dôchodcov alebo u mimozemšťanov ale aj ja sa k tomu chcem nejako vyjadriť. Dnes sú to dve krásne roky,odkedy sa naši chalani dali dokopy. Je neuveriteľné,ako sa z takých obyčajných chalanov stali takéto hviezdy. Neskutočne ich obdivujem za to,ako zvládajú ten nápor,ktorý je na nich kladený aj tých otravných paparazov.Veľmi ma teší,že sa nezmenili a že sú stále tými pojašenými a strelenými chlapcami, (deťmi) ktorých poznáme zo schodov v X-Factore a z ich videí. Aj keď na nich majú hateri stále nejaké blbé pripomienky,zvysoka sa na nich smejem. Veď každý má právo na svoj názor,ale niektorí to fakt preháňajú a zaslúžia si nakopať do zadnej časti tela. Ale veď aj to patrí k životu celebrity,stále sú tu neprajníci ale aj tí,ktorí ich majú neskutočne radi. Teraz musíme už len čakať na to,kedy ich nejaká Aslanova sila dovedie do našej slovenskej Narnie ako ju niektorí nazývajú. Je síce pravda,že sme malá krajina ale aj tak verím,že sa sem nejako dokopú. Na ich koncert sa samozrejme nedostanem (aspoň ja si to myslím,ale stále verím) ale aj tak verím,že sa im to podarí. Aspoň budem mať ten dobrý pocit v srdci a budem môcť povedať,že One Direction boli aj na Slovensku. A teraz na koniec,by som len chcela povedať,že som na tích piatich šialencov strašne hrdá. Na tích štyroch Angličanov a jedného blonďatého Íra,ktorý zmenili môj aj Miruškin pohľad na život a tiež môj celkový život a som hrdá na to,že sa môžem nazývať Directioner. Preto,sa chcem poďakovať mojej Miruške aj El,že so mnou stále zvládajú naše vykecávanie o tejto partií ale ďakujem aj vám,pretože bez Vás by som tu toto nepísala. Taktiež som vďačná za to,že sa môžem zaraďovať do tejto veľkej rodiny. Ďakujem One Direction pretože bez nich,by som nespoznala toľko skvelých ľudí a neexistoval by tento blog.
Ešte raz,jedno veľké Ďakujem. ♥ ♥ ♥
(Tento príspevok je písaní taktiež v Miruškinom mene,nebojte sa. Nezabudla som na ňu a mala to predom prečítané a ja schválené,než som to sem pridala)
Tááákže:
OdpovedaťOdstrániťSom na nich hrdá ako na nikoho iného. Z piatich chalanov, ktorých sa ani nepoznali sa stal najväčší boyband súčasnosti. Síce nie som directioner nejako extra dlho, ale aj tak ním som, zaraďujem sa do tejto big family. Spoznala som kopu ľudí (síce iba cez net), s ktorými s zasmejem (však Petti?? :D), máme nadšenie pre rovnakú vec. Rovnako aj mne zmenili život, pohľad na svet, ja už si bez nich svoj život neviem ani predstaviť:)
Eli:)
jj Peťa má pravdu :) čítala som, schválila som a keby som bola schopná zo seba dať aspoň 1 vetu tak je tam... no po návrate z tábora do reality je to kus ťažké, no aj tak som na nich srašne hrdá :) dúfam, že im to ešte veľmi dlho vydrží aby som mohla ich videá a fotky každý deň očumovať na nete :D :D :D som rada že vznikli, pretože bez nich by som asi nezistila, že niektoré veci nie sú dôležité, že nie je dôležité čo o tebe ľudia hovoria a že máš svoj život žiť tak, ako ty chceš a snažiť sa o to aby vyzeral podľa tvojich predstáv a nakoniec zistíš, že je oveľa, ale oveľa lepší ;) využiť každú šancu, ktorá príde aj keby to mal byť trapas najväčší na svete, na ktorom sa aj tak len zasmeješ :) robiť veci, ktoré miluješ ... a je toho ešte oveľaa viac + inšpirácia na učenie angliny :D :D ved s meine Holubičkou už skoro dva roky balíme kufre :D takže ja verím tomu, že raz sa tam dotrepem :D :*
OdpovedaťOdstrániť