Winter Love ♥-17.časť

Dámy,exkluzívne pre vás.....NOVÁ ČASŤ :D

Ale čo,kecám ako vždy. Teplomer pri vchodových dverách dnes hlásil 36°C. HELP !! Nevedela som,či sa mám tešiť alebo sa pustiť do kopania tunelu na Sibír. Neberte si to k srdcu,to tie vysoké teploty a ešte aj to zaváranie tomu nijako nepomohlo. Zajtra ak sa podarí a nič sa za tých 14 hodín nič neskazí ---> Kúpalisko :D Modlite sa,aby ma nikto z mojich (ani neviem koľkých) spoločníkov neutopil. Snáď ma moje tri dobré duše zachránia ak k niečomu takému dôjde a aj plavčík by sa na to nemusel iba prizerať. Tak vám prajem pekný zvyšok nadmerne horúceho dňa a pekné čítanie ;) A ešte niečo,páči sa nový vzhľad ?? :)

P.S.-Len pre teba manažér moj :* 

„Cassie,vstávaj. Cassie" triasol mnou niekto a vrieskal do ucha. Nenávidím,ak ma budí niekto skôr než po siedmej. Je to osudová chyba toho dotyčného človeka. Najradšej by som sa zavrela do nejakej komory,zamkla na desať závor a pokojne spala ďalej. Otvorila som jedno oko a vedľa mňa bola naklonená Mary. Že sa vôbec čudujem.
„Vstávaj. No ták" začala skákať po posteli ale so mnou to ani nehlo. Pokojne som tam ďalej ležala a snažila si ju nevšímať. Iba som otočila halvu na druhú stranu a potmehúsky sa usmievala.
„Robíš mi to naschvál ?"
„Hej. Tak s tím prosím prestaň. Posledný krát spím v takejto luxusnej posteli tak mi tú príležitosť neber" natiahla som na seba prikrývku,ktorú mi strhla a hlavu zabarikádovala pod vankúš.
„Nedám ti pokoj kým nepovieš svojmu frajerovi a jeho kamošovi nech prestanú s tími videohrami" po slove frajer som spozornela ako kapor pred Vianocami ale hlavu som stále nechávala pod vankúšom.
„Ja frajera nemám" vyhlásila som a asi ma ani nebolo počuť.
„Prosííím ja nemôžem spať. Choď im niečo povedať. Teba určite poslúchnu" žobrala a mne to nedalo. Ten krik som počula až do kúpeľne,kde som najskôr zavítala. Pre istotu som sa radšej ešte pozrela na hodiny. Pol druhej. Ja ich asi rozrežem.
„Fájn,poď" prevesila som na seba župan,vlasy zmotala do drdola aby som nevyzerala ako úplná katastrofa,stiahla Mary za rukáv a zavítala pred dvere našich susedov. Mary začala trieskať ako zmyslov zbavená,ja som zívala ako hroch len dvere sa o chvíľu rozleteli dokorán.
„Čo je ?" vyletel Louis.
„Mary nemôže spať lebo vy hráte videohry. A ak neprestanete tak sa nevyspím ani ja a potom si to neodskáčete len raz od Mary ale aj druhýkrát odo mňa"
„Nemala by si to povedať svojmu frajerovi ? On tu maniači a ja mu iba pomáham pri boji s votrelcami. Oni útočia na našu planétu a my ich musíme zachrániť" to,ako to komentoval prežíval s ovládačom v ruke.
„Ja nemám frajera tak si to do tích hláv konečne vtlačte. Ďakujem"
„Čo by si nemala,odkedy sa "iba kamaráti" bozkávajú na klzisku ?" zbystrila som pozornosť a Harry mi spoza Louisovho chrbta kýval rukami.
„Ja s ním nič nemám. Zle si videl. A odkiaľ vieš,že sme sa boli korčuľovať ?"
„Nezatĺkaj,Harry už všetko vykecal" ležérne sa oprel o rám dverí a preložil ruky.
„Harry. Niečo sme si povedali nie ? Mám ti to ujasniť ešte raz ?"
„Prepáč,ale je to môj najlepší kamarát. Pred ním sa to zatajiť nedalo" pobozkal ma na líce a objal okolo pliec. S urazeným výrazom som rezignovane zložila ruky a odsunula sa.
„Tak čo bude s tím hlukom ?" zasiahla Mary.
„Stíšime to ?" Louis sa naklonil a ovládačom stíšil zvuk.
„Dobre,ale žiadne výkriky." obaja prikývli. Ja s urazeným výrazom a s Mary v pätách sme sa otočili na odchod.
„Kam ideš ?" Harry ma strhol za ruku a rukami privinul k telu. Župan na mne len tak visel a zima ,ktorá kolovala okolo mojich nôh sa stupňovala.
„Užiť si ešte pár hodín spánku." nadvihla som hlavu a sledovala jeho oči.
„Hneváš sa,že som to Louisovi povedal ?"
„Áno. Prečo mu klameš keď je to tvoj najlepší kamarát ? Sme len dobrí kamaráti a ty takto robíš pletky ?" vyplazila som jazyk a odvrátila pohľad.
„Tak prepáč. A kedy sa mieniš posunúť na viac než vzťah dobrých kamarátov ?"
„Neviem. Triezvo myslieť dokážem len vtedy,ak môj spánok trvá viac než osem hodín bez tvojich a Louisovích výkrikov na vesmírne príšery a ak ma Mary nebude kopať. Typujem že ty budeš zajtra na letisku ako po opici ak sa s Louisom neprestanete hrať na hrdinov"
„Chceš ísť spať ?"
„A čo by som asi mala robiť o trištvrte na dva ráno ?" pokrčil plecami a pustil ma.
„A ešte niečo kamoš,sme len lepší kamaráti než dobrí kamaráti takže žiadne hádzanie zvodných pohľadov,žiadne bozky aké sme mohli vidieť včera a žiadne pokusy o držanie za ruku. Jasné ?" medzi tým,ako som zo seba dostávala prednášku sa posadil do kresla,v ktorom nedávno sedel Paul,rukou si podopieral bradu a usmieval sa ako neprítomný.
„Čo ti je smiešne ?" nadvihla som obočie na znak údivu.
„Tvoje varovania ale dobre,budem ich akceptovať." znovu sa ku mne naklonil ale ja som bola rýchlejšia ako on a odtiahla sa.
„Nepamätáš si,čo som ti povedala pred dvoma minútami ?"
„Práveže pamätám" ešte rýchlejšie mi dal pusu na pery a utekal do izby.
„Styles !" zvýšila som hlas a dupla si nohou. Iba na mňa žmurkol načo som sa ja otočila a šomrajúc,že ma nikto nerešpektuje a nepočúva odpochodovala do izby.

Ráno na druhý deň
„Noták,poďme ľudia. Neverím,že sa dospelí ľudia nevedia zorientovať a nastúpiť do dvoch áut pristavených pred vchodom" rozkrikoval sa Paul na recepcií,kde sme už všetci nastúpení stáli (poniektorí medzi ktorími som bola aj ja sedeli na kufri (ja na cestovnej taške)) nevyspatý,Harry s Louisom s kruhmi pod očami a totálne vyšťavení.
Neviem ako sme sa nasáčkovali do áut a odviezli sa na letisko. Všetko zbehlo dosť rýchlo,aspoň pre mňa pretože som všade chodila so slúchadlami na ušiach a Zayn skonštatoval,že vyzerám ako Niallovo dvojča. Aj tak sa to dá povedať,keďže pojem toľko ako kamionista ale mne aspoň rifle nepadajú až po kolená a viem si zapnúť opasok,ktorí on pozná iba upevnený na voľno. Mňa posadili hneď k uličke a Harry bol krížom oproti mne hneď vedľa. Žmurkal na mňa. Len som pregúľala očami,tiež naňho žmurkla a zatvorila oči v snahe zaspať. Na letisku už čakali stovky vrieskajúcich dievčat,načo nám Paul rozkázal dať si slnečné okuliare. Všetci boli perfektne vyzbrojení okrem mňa. Načo by som nosila zo sebou slnečné okuliare keď vonku sneží a mraky sa vznášajú všade naokolo. Pomocou dvojmetrovích ochrankárov sme sa znova narvali do áut a všetkých nás porozvážali domov.
„Ahoj Mary" zakývala som jej cez nepriehľadné okno v nádeji,že ma videla. Harry sedel vpredu,znova na mňa zažmurkal a ja naňho tiež.
„Som domá" zrevala som na celý byt. V chodbe bol zavesený nejaký kabát a pánske topánky. Jay.
„Ahojte" pozdravila som ich,keď na sebe boli nalepení ako žuvačka na chodníku.
„Ahoj Cassie." zborovo odzdravili. Nervózne po sebe pokukovali,uhýbali pohľadom a nevedeli čo so sebou.
„Tak mi to už povedzte,že spolu chodíte nech tu nechodíme okolo horúcej kaše." posadila som sa na gauč a zložila kabelku z pleca.
„Cassie,nebude ti vadiť ak sa vo vašom byte budem vyskytovať trochu častejšie a ak si budem Abby požičiavať na víkendy a tak ?"
„Vôbec" so smiechom som mávla rukou a nechala ich samích. Ú,víkendy osamote s filmom a teplým čajom. To je taká nádherná predstava. Už teraz sa teším,kedy ju zoberie preč. Nič v zlom,ale menšia odvikacia kúra nezaškodí. Po tejto potešujúce správe som sa dala do vybaľovania. Párkrát som prešla okolo obývačky,kde som ich zazrela ako v objatí sedia na pohovke a sem tam sa aj bozkávali. Ako som hádzala špinavé šaty do koša som si spomenula na Harryho a klzisko. Prečo sa na seba v zrkadle usmievam ako čistý idiot ? Žeby som ho predsa len aj ja mala rada viac než len veľmi dobrého kamaráta ? Je pravda,že je celkom milý aj o mám rada ale chodiť s hviezdou ? To nebolo nikdy nič pre mňa,nikdy som nesnívala o tom,že by som chodila s nejakou celebritou a pretŕčala sa s ňou po nejakých večierkoch a podobne.
„Cassie,môžeš sem na chvíľku prísť ?" zavolala ma Abby do kuchyne.
„Jay už odišiel ?"
„Áno ale teraz sa s tebou nechcem rozprávať o ňom,ale o niečom inom"
„Čo ? Volal výchovný poradca zo školy o tom pondelkovom prúsery ? "
„Čože ?"
„Ale on ma vyhnal a povedal že....Čože ?" zopakovala som. Nechápavo na mňa zazerala a mne spadol kameň zo srdca.
„No kým si bola v Írsku,niekto za tebou bol..."