nedeľa 1. júla 2012

Winter Love ♥-15.časť


Ahojte lásky.....
Tak ako ?? Užívate si prvé dni prázdnin ?? Ja nikdy nezabudnem na minulý piatok. Najprv zásah s diviakom.  Išli sme po poľnej ceste a ja som povedala El-počuješ ten zvuk. Niekto hovoril,že tu sú diviaky ? El-To je hrdlička,poď ďalej. Ja-Zasa a už je to bližšie. El-Tak toto už nie je hrdlička. Poď ale pomaly....tak dobre pridaj. Ja z nás dostanem asi fakt infarkt. Večer sme mali "súromnú" diskotéku s El,Miruš aj ďalšími troma šialencami. Radšej by nás nemali takto nechávať vonku s mobilmi v rukách a pod neónmi. Ale dosť filozofovania o mojom živote,zajtra s začnem hrať s grafikou blogu. Áno viem už zasa ale čo už :D Dúfam že sa vám bude časť páčiť. :*

P.S. Asi ma budete chcieť na konci zabiť,radšej to nerobte. Nedočkáte sa konca poviedky :P :D

Ja tích dvoch miluje. El,ženská verzia Louisa sa stretla s mužskou a sú dokonalí. Podľa mňa sú a vy si môžte hovoriť čo chcete :P :*


Šuchtanie. Na tento podozrivý zvuk som sa zobudila. Hlavu som nedokáza zdvihnúť z vankúša,tak som iba rozlepila oči,ktoré boli spojené roztečenou špirálou po včerajšom Marynom záchvate zmachlenia ma. Vedľa mňa Mary neležala,zostal po nej iba rozkopaná plachta a štyri vankúše,z ktorých mi dve ukradla. Ofinu,cez ktorú som nevidela okolitý svet som zhrabala dozadu a ťarbavo nadvihla hlavu. Rozmazane som uvidela Harryho stáť vedľa okna a Louisa s jendou nohou v našej izbe a jednou von z okna. Ako nadrogovaná som sa vo svojej hlave rozosmiala. Hahaha,to je ale sprostý sen. V tomto presvedčení som žila dovtedy,kým ma ten sen nepozdravil a nepoprial dobré ráno. Až následne sa moje mozgové závity načítali a začali pracovať na plné obrátky. Strhla som sa,chbtom sa prisunula na stenu a oni iba ako vyorané myši sledovali moju rannú paniku.
„Čo chcete v mojej izbe o, " musela som sa pozrieť na mobil a pokračovala som ďalej „o pol deviatej ráno ?"
„Zasekli sa nám dvere na izbe" Harry vyceril zuby a Louis sa ho držal ako kliešť. Ťahal nohu z vonku a nakoniec aj keď sa dostal do izby,zakopol o kreslo a skončil na podlahe. Jeho šikovnosť ho nikdyneopúšťa.
„Nedržal si ma" mechanicky si oprášil tričko i nohavice aj keď tam nebolo ani smietko prachu.
„Prečo ste nezavolali na recepciu ? Tento hotel nie je až taký dobrý ako ho Paul ospevoval"
„Môžme výjsť cez vašu izbu von ?" Louis zmenil tému pri tom ako si ešte upravoval vlasy.
„Áno. Len si dajte pozor,či tu Mary znovu nepobehuje v podprsenke" zavtipkovala som.
„Ja ťa počujem" zavrčala spoza dverí.
„Asi je oblečená tak môžte ísť"
„Pekný deň prajem,aj keď sa určite ešte uvidíme" zaželal mi Harry a zmizol za dverami.
„Vstávaj nádhera ideme do mesta. Posledný deň v Dubline treba využiť,naviac ak ho máš voľný" Mary sa zastavila predo mnou vychystaná a upravená.
„Vážne ? Chceš ísť so mnou do mesta aj keď vyzerám takto ? Strapatá,zuby nevyčistené a v pyžame ?" dohovárala som jej keď som ešte stále bola zamotaná v prikrývke.
„Čo ja viem ? Možno sa do teba zaľúbi nejaký bezdomovec" žmurkla na mňa načo som prikrývku pokrútila do gule a hodila ju do nej.
„Viem že mi neodolá nik" vyplazila som jazyk.
„Takže neideš ?"
„Chcem sa učiť a možno pôjdem večer"
„Dobre ako chceš. Ale večer s tebou nepôjdem"
„Fájn" ironicky som odpovedala. „A teraz pôjdeš s kým ?"
„Myslím že naverbujem Louisa. Má vodičák a stiahnem aj ostatních. Nebudú ti tu kaziť vzduch"
„Ďakujem že si taká starostlivá" o chvíľu už zdúchla s kabelkou na pleci a nažhavenou peňaženkou plnou kreditiek.
Skvelé,konečne mám tento mega apartmán len pre seba. Ranný rituál bol úspešne dokončený bež väčších strát na životoch pri najšmykľavejšej podlahe v kúpeľni akú som kedy videla,teda cítila pod nohami. Zbehla som na raňajky,kde som našla iba Liama a Harryho. Zdá sa,že sa odmietli podradiť Mary a stať sa jej vešiakmi pri nákupních radovánkach. Po sobotnej noci,vlastne nedeľnom skorom ráne som výťah nechcela cítiť nie to vidieť. Radšej som sa odhodlala presunúť sa do mojej izby po schodoch.
„Počkaj má" počula som známi hlas. Z diaľky ku mne dobehol Liam s fľašou minerálky v ruke.
„Ideš hore alebo vonku ?" spýtavím pohľadom na mňa zazrel.
„Idem sa hore učiť,chceš mi robiť spoločnosť ? Ak mi niekto niečo pri učení hovorí pomáha mi to. Len ti nemôže vadiť,že ťa budem tak trochu ignorovať" zachechtal sa,prikývol a nasledoval ma po schodoch do izby.
„Wáu,máme presne takú istú izbu ale taký poriadok som v nej videl iba v piatok,keď sme sem prišli. Dnes je utorok a tam to vyzerá ako po tretej svetovej"
„Upratovačky nerobia svoju prácu" skonštatovala som pri tom,ako som spod gauča vytiahla poznámky ešte zo sobotného večera. Tak fajn,začínam. Liam sedel oproti mne,mieril na mňa svojim telefónom a už som videla iba blesk. Skvelé,zasa budú nasledovať problémy. Ten chlapec si nedá povedať. Prvá strana,druhá strana,polovica tretej trany...

-Liam-

Konečne som s ňou mohol byť sám. Bez Louovich bláznovstiev,Niallovich ponúk na jedlo a karhajúceho Paula. Sedela oproti mne poskladaná do klbka a zaporená v bielich papieroch popísaných jej písmom.
„Cassie,môžeš na chvíľku ?" nereagovala. Podišiel som ku nej a prstom jej poklopal na plece.
„Cassie..haló Cassie. Vnímaš ma ?"
„Čože ?...Nie prepáč začítala som sa. Hovoril si niečo  ?"
„Áno. Či by si sa mohla trochu odtrhnúť od papierov a vnímať ma" posadil som sa k nej.
„Jasné,čo potrebuješ ?" svoje oči som uprel na jej tvár a skúmal ju zhora-nadol,zprava-doľava.


http://www.youtube.com/watch?v=gSJYIfWHTqs

„No,je to ťažké takto to povedať. Možno sa mi vysmeješ,možno pochopíš a možno zdupkáš."
„Liam,začínam sa báť. Vysyp to zo seba. Stalo sa niečo ?" rozrušene naliehala.
„Áno,stalo. Pomiatla si mi mozog. Nedokážem normálne myslieť. Pamätáš si ten deň,keď som ti do hlavy hodil guľu ?" úprimne a od srdca sa zasmiala a naznačila aby som pokračoval.
„Skôr sa malo stať niečo s tvojim mozgom než s mojim. Ako ti to mám povedať ? Vieš,už som videla plno dievčat,na koncertoch a podobne. Ale ty si iná. Neviem čím to je,ale niečim ma priťahuješ. Chápeš ? Dobre,poviem ti to narovinu. Páčiš sa mi a myslím viac,než len kamarátsky." siahol som do zadného vrecka a nahnamatal poskladaný papier.
„Pozri" rozložil som ho a podal jej papier vysušený na radiátore.
„Veď to je moja kresba. Tá z parku,ktorú som pokrčila."
„Presne. Odvtedy ju nosím pri sebe. Pripomínala mi ťa." milo sa usmiala a zodvihla hlavu. Zadíval som sa do jej čokoládovích očí a ona do mojich.
„Liam,ja....ja neviem čo povedať. Ale myslím že to nie je dobrý nápad" ostal som iba ticho sedieť. Čakal som,kým začne znovu hovoriť.
„Viem,že si dúfal,že ti tvoje citi opätujem ale nemôžem. So mnou by si nebol šťastný pretože ťa nemám rada tak ako ty mňa. Nedokázala by som s tebou chodiť a predstierať,že ťa ľúbim aj keď to pravda nie je." znovu som na ňu iba nemo zazeral. Hociktoré dievča by podľahlo,ak by som mu povedal,že sa mi páči ale ona nie. Odoláva a aj naďalej odolávať bude. Previnilo sa na mňa pozrela a už už chcela niečo povedať. Ja som jej skočil do reči a pokračoval.
„Nie,neobviňuj sa. Proste je to život,nie vždy môže mať človek toho,koho chce. Ak ma nemáš rada viac ako kamaráta,akceptujem to. Je to tvoje rozhodnutie a ja ho nebudem spochybňovať. Som rád,že si mi to povedala narovinu,nechodila okolo horúcej kaše a nezahrávala sa s mojimi citmi."nasilu som sa usmial.
„Liam prepáč,ja...nechcela som ťa raniť." sklonila hlavu. Rukou som jej ju nadvihol a pokračoval.
„Prosím,neobviňuj sa za to. Hovorím ti,život je život. Mohli by sme sa aspoň priateliť a nevyťahovať to pred ostatnými ?"
„Samozrejme že áno. Si skvelý chlapec a určite vonku behá dobré dievča práve pre teba." dotkla sa mojej ruky ale hneď ju z nej stiahla.
„Ďakujem za povzbudenie a ďakujem aj za to,že si ku mne bola úprimná" iba sa letmo usmiala a ja som sa nemotorne zodvihol z gauča.
„Nechám ťa radšej učiť sa,nedopustím aby si kvôli mne mala zlé výsledky v škole. Tak neskôr,ahoj" nedotknuto som sa snažil usmiať.  Znova len úsmev. Jej úsmev,jej kútiky ktoré sa nadvihli a aspoň trochu ma rozveselili.
Aspoň to si budem pamätať. Zatvoril som zasebou dvere a vošiel do dverí oproti. Nejaký chlap by sa na mojom mieste išiel asi opiť. Ďalší kýbel zmrzliny,ktorý som si nechal doniesť na izbu som začal loviť vidličkou a malé kúsky malín som napychoval na ostré zúbky. Najlepší balzam na poškodené srdce. Pripadal som si ako nejaká pubertiačka,ale čo. Veď aj chlap si musí niekedy uľaviť,nemôže byť stále silný ako skala a utápať svoj žiaľ v alkohole. O pár hodín na to,sa do izby navalil Zayn s Niallom a našťastie sa ma nevypytovali na to,čo som dnes robil.

-Cassie-

Dvere sa po ňom zatvorili a papier s mojou kresbou zostal v mojej ruke. Miesta,na ktoré sa dostal sneh boli vysušené a drsné na dotyk. Ako to,že som si to vôbec nevšimla. Veď sa ani nesnažil nejako si ma získať. Vzdal sa tak rýchlo a bez boja. Ale je pravda,že by u mňa nemal šancu. Priateľa som nikdy nemala a v blízkej budúcnosti ho ani mať nemienim. Ale veď za lásku sa predsa má bojovať nie ? Jeho vôňa sa ešte stále rozplývala neďaleko mňa a na mieste,kde pred pár minútami sedel zostala iba malá priehlbina a zhužvaný vankúš. Nemohla som zostať v obývačke,tak som sa radšej presunula na balkón. Zabalená v dvoch svetroch som pochodovala po studeních kachličkách a snažila sa natlačiť si do hlavy tie nepochopiteľné vojny,ktoré viedlo Anglicko. Prečo som si do Dublinu musela vziať práve tie dejiny. Karhala som samú seba v mysli.
„Ahoj" ozvalo sa. Rozhliadala som sa okolo seba no nikoho nikde. Žeby mi po tom rozhovore s Liamom začalo šibať ?
„Tu som" znova. Bože,zoberte ma radšej na liečenie. Naozaj ma niekto už druhý krát oslovil alebo sa musím ísť fakt liečiť. Zamnou...nikto. Napravo...nikto. Naľavo...nikto. Do frasa čo sa to deje ? Až na tretí pokus som tú danú osobu konečne spozorovala.

4 komentáre:

  1. Tý!!! hnusoba!! ťava!! teľa!! trúba!! čarodejnica!!! wŕŕŕŕŕŕ!! ja ťa zabijem,rozkúúskujem, rozstrihám, rozštvrtím, obesím, uvarím... kvôli tebe je teraz môj macko smutný!!! môj Lijámko!! on plače!!! áá!! nervýý!! Cassie ranila jeho city (snažím sa byť poetická a nedarí sa mi to)...týý..ma neser!!! sestro,táák si ma vytočila!!! šak kvôli tomu spávať nebudem!!! budem len nad ich nešťastnou láskou...ja ti verím!!! ty ich dáš pekne dokopy, budú mať bábätko, vezmú sa a budú žiť šťastne až do smrti!! (toto nie je želanie,toto je rozkaz, ktorý musíš vyplniť!!) Bože,šak som sa pri tom skoro rozplakala...BTW: ja si myslím že Louis a Eleanor sú dokonalý pár :) veľmi im to želám...aj Liamkovi a Dan (aj Liamkovi a mne!! :D) okey,už som trošku kľudnejšia a láskavo mi tam okamžite choď vyvesiť ďalšiu časť!! inak bude zléé!! :D časť je pekná aj keď (viď hore)...
    Tvoja psycho sestra
    Eli :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nevyhrážaj sa mi !! :D možeš mi urobiť čo chceš a aj tak sa mi nič nestane :P ale nie,vydrž...uvidíš ako sa to vyvinie :D A nekrič pusa :D

      Odstrániť
  2. Máš opravdu krásny príbeh, moc sa mi páčí, ale čo ten Liamok?? :// chudáčik :'(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nesmúúúúúť veď to sa všetko vyrieši zlato ;) :)

      Odstrániť