Live with Love 7.

Takže milé dievčence, dúfam že ste svoje prázdniny odštartovali tak výborne ako ja. Pizza, kofolka a diskotéka na ulici s ľudmi, ktorých poznám už od škôlky. Predstavte si 6 bláznov, ktorí tancujú na ulici a ked počujú nejaké hlasy tak sa rozutekajú po ulici smerom domov. Ako deti :P No aj tak im dakujem za krásny večer :* Samozrejme, že tam nechýbala ani Holubička a El.


Tiež dúfam, že sa vám bude táto časť páčiť, pretože v nej bude to, na čo tak dlho čakáte ;) Tak som zvedavá ako sa vám to bude páčiť a budem rada ak svoj názor vyjadríte v krátkom/dlhom komentári. Na dlžke nezáleží, pretože ja si ho prečítam tak, či tak. 


Tak vám prajem príjemné čitanie :) 


Miruška :)



O pol jednej sme boli vychystané a pripravené opustiť izbu. Išli sme vonku, kde už všetci nervózne pobehovali a skákali od nadšenia. Pokrútila som hlavou a išla som s Cat k pódiu, kde som ju aj nechala. Ani si nevšimla, že som odišla a tak to bolo najlepšie. Vybrala som sa do šatne a zavrela som za sebou dvere. Z nudy som sa začala obzerať v zrkadle ako pako. Bola som smädná, tak som sa vybrala k stolu s občerstvením a išla som si naliať kofolu. Zrazu sa rozleteli dvere a ja som sa neskutočne zľakla. Vždy sa zľaknem ak sa niečo podobné stane. No nanešťastie som sa pri tom oliala kofolou.

,,Do riti!“ Nahlas som povedala s hnevom. A za mnou sa ozvalo niekoľko hlasov, ktoré hovorili:

,,Prepáč. Nechceli sme ťa vystrašiť.“ Potom som sa otočila a tam stáli piati chalani a dosť sa podobali na tých z plagátov. Tak to ú asi oni. One Direction.

,,To nič. Ale nestíham sa už prezliecť. Do kelu!“ Čo teraz? Je to vidieť keďže mám na sebe biele tielko.

,,Tu máš moju bundu.“ Tmavovlasý chlapec mi podával svoju bejzbalovú bundu.

,,Ale to nemusíš robiť.“ Začala som namietať.

,,Ale nie. Len si ju vezmi. Bude škoda ak také pekné dievča bude chodiť v obliatom tričku.“ Už som cítila ako sa začínam červenať. Čo to má znamenať?

,,Ok.“ Vzala som si od neho bundu keď mi ju s úsmevom podával.

,,Ale mohli by ste sa otočiť? Nechcem mať na sebe to oliate tričko. A nechcem vás vyhadzovať kôli svojej nešikovnosti vzhľadom na to, že ste len teraz vošli.“ Trošku zahanbene som sa opýtala. Nechcela som ich vyhodiť von kôli svojej nešikovnosti. Veď len teraz vošli. Už sa začali otáčať ale jeden z nich sa ma spýtal:

,,A musíme?“ So psími očami sa ma opýtal kučeravý chlapec.

,,Harry!“ Okríkol ho druhý, ktorý mal na sebe traky a pásikavé tričko. To mi niečo hovorí. ,,Ani ja a ani Liam sa nemôžeme pozerať, takže ani ty!“ Potom sa už všetci otočili a aj ja. Keby náhodou.

Rýchlo som zo seba dala dole oliate tričko a obliekla som si tú bundu. Príjemne hriala a ešte lepšie voňala. Rýchlo som sa pozapínala.

,,Je to v pohode. Už som.“ Upozornila som ich a oni sa otočili.

,,Pristane ti.“ Povedal mi tmavovlasý chlapec.

,,Ďakujem. Potom ti ju vrátim.“

,,Stačí keď mi ju prinesieš večer na tú párty.“

,,Aká párty?“ Cat mi nič nespomínala.

,,Dievča si z tejto školy a nevieš o akej párty tuto Zayn hovorí?“ No super, takže Zayn.

,,Nemám ani tušenie.“ Ten pásikavý človek sa mi začal smiať.

,,Čo sa tu deje?“ Zrazu sa rozleteli dvere a v nich stál starší holohlavý chlap.

,,On sa mi smeje!“ Ukázala som naňho prstom ako dieťa v škôlke. Vo chvíli keď sa začali všetci rehotať, som to oľutovala. Teraz som sa už určite červenala.

,,Louis, nesmej sa jej. O 10 minút vás chcem vidieť pri pódiu.“ Povedala chlap a zabuchol za sebou dvere.

,,Chalani už dosť! Ak chceme aby to s nami dnes vydržala tak sa jej prestaňte smiať.“ Povedal, ak si dobre pamätám, Zayn.

,,Ďakujem.“

,,A mimochodom, ja som Zayn. Toto je Louis, Harry, Liam a Niall.“

,,Ja som Stella. Teší ma.“ Neviem prečo, ale bola som trochu nervózna.

,,Ty nie si fanúšik, že?“ Opýtal sa tuším Niall.

,,Ani nie. Kým som neprišla sem, tak som ani nevedela, že existujete.“ Povedala som trošku zahanbene. Všetci na mňa neveriacky pozerali.

,,Dievča, odkiaľ si ty prišla? Z Narnie?“ Povedal Louis. Ten človek je ku mne odporný. Tak ho v tom nenechám samého.

,,Nie. Z džungle. Sedela som s Tarzanom na srnke a oberali sme spolu jablká pre motýle.“ Drzo som mu odpovedala. Louis sa na mňa pozrel so zdvihnutým obočím a všetci ostatní vybuchli do nehorázneho smiechu. A ja som sa k nim musela pridať keď som videla ten Louisov výraz na tvári.

Po niekoľkých minútach sme sa upokojili. Louis sa stále mračil, ale zato Niall vyzerá, že sa tam zloží do kocky. Pozrela som sa na mobil a zrazu mi udrelo do očí, že je už veľa hodín.

,,Poďte, už je čas.“ Povedala som im a oni sa už pomaly vykračovali k dverám. Keď som urobila krok dopredu, všimla som si, že moje tričko držím v rukách. Zastavila som a ostala som stáť ako omámená.

,,Čo je? Ty neideš?“ Opýtal sa ma Zayn a všetci ostali stáť.

,,Ja lenže som si práve uvedomila, že v rukách držím moje tričko a na sebe mám tvoju bundu. Čo ak si to niekto všimne?“

,,To sa nestane. Nikto nás nevidel keď sme prichádzali. Takže nikto ani nevie či som prišiel alebo neprišiel v tej bunde.“ Začal ma ubezpečovať. Otočila som sa k zrkadlu a na ľavej strane som si všimla, že je tam napísané ,,Malik“. Otočila som sa opäť k nim a ukázala som prstom na to miesto na bunde.

,,Som tu štvrtý deň. Vidím ako sa všetky dievčatá pripravujú na to, že sa s vami stretnú, odfotia a podobne. Ale za ten čas, čo som tu, som tu ešte nestretla nikoho kto by bol slepý.“ Informovala som ich o miestnej komunite. ,,Ja ešte nechcem zomrieť.“ V mojom hlase bol náznak strachu.

,,Pozri. Prišli sme sem a ty si sa pri pohľade na nás nezložila. Takže nie je šanca aby ťa zastrašili nejaké naše fanynky.“ Utešujúco mi povedal Zayn. Podišiel ku mne a ja som sa zahľadela do jeho očí. Vlasy mi upravil tak, aby zakryli jeho vyšité meno na bunde.

,,Vidíš? A problém je vyriešený. A ani to nebolelo.“ Usmial sa, chytil mi ruku a ťahal ma k dverám. Liam už stál pri otvorených dverách.

,,Najprv dáma.“ Hm, to je ale gentleman. Zayn ma pustila a ja som pomaly kráčala po krátkej chodbičke, ktorá viedla z telocvične priamo vonku, za pódium. Tam som zastala a opýtala som sa:

,,Mám vás počkať tu? Tuším, že idete hneď na začiatku.“

,,Nie, netreba. Choď si sadnúť.“ Povedal Harry.

,,Ok. Sedíte hneď v prvom rade. Tak veľa šťastia.“ S úsmevom som sa otočila a išla som si hľadať nejaké miesto. Keď som sa pozrela na miesto kde boli predtým len stoličky, videla som stovku jačiacich dievčat s transparentmi a tričkami One Direction. Až som sa musela zastaviť a trochu sa zorientovať. Zrazu sa pri mne ocitla Jessie.

,,Stella, čo tu ešte robíš? Poď so mnou.“ Vzala ma za ruku a ťahala ma hneď do prvého radu. Sedela som len riaditeľka, riaditeľ a ich zástupcovia.

Prečo práve tu? Tuším, že ohluchnem. Nedobrovoľne som si sadla k Jessie a vedľa mňa boli ešte prázdne stoličky. Pohľadom som sa snažila nájsť Cat, ale nedalo sa. Asi po 3 minútach na pódium vyšiel riaditeľ a povedal niekoľko slov. Celý čas som tŕpla aby si niekto nevšimol to, čo mám na sebe.