LIive With Love 4.

Ráno som sa zobudila s tým, že neviem kde som. No po krátkej chvíli mi to došlo. Bolo asi osem hodín, ale Cat ešte spala. Tak som sa postavila a odišla som do kúpeľne. Po pätnásť minútovom rannom rituály som vyšla z kúpeľne. Cat už nespala a začala našu rannú konverzáciu.
,,Dobré ránko.“ S úsmevom mi pozdravila.
,,Aj tebe.“ krátko som odpovedala a úsmev som jej opätovala.
,,Čo by si povedala keby sme si dnes spravili krátku prehliadku tvojho nového domova?“ Navrhla mi.
,,Prečo nie? Nerada by som ti zavolala uprostred noci, že neviem ako trafím na intrák.“ Obe sme sa zasmiali a Cat sa už zdvíhala z postele. Keď sme sa dali do kopy a poobliekali sa vyrazili sme spoločne na raňajky.
V jedálni bolo len zopár ľudí tak sme si s Cat vzali raňajky a sadli sme si k stolu. To čo som mala na tanieri nevyzeralo zle. Bolo to ako doma. Zelenina, šunka, 2 rohlíky, maslo a syr, ktorý nejem. A k tomu všetkému čaj.
Po raňajkách sme vyšli z jedálne a vyrazili sme do parku. Na to v akom meste som sa práve nachádzala tu bolo pekné slnečné počasie. Pomaly sme prechádzali cez stred parku po chodníku. Naokolo bola zelená tráva, veľké staré stromy sem tam nejaký krík a lavičky na sedenie. A na konci parku stála ona. Škola. Tá nekompromisná a študentmi neobľúbená budova.
,,Tak a toto je škola. Tu stráviš asi väčšinu svojho času.“ Nie veľmi ma potešila Cat.
,,No z vonku vyzerá celkom pekne. Som zvedavá aké to tam bude.“
,,Nie je to až také zlé ako sa zdá. Profesori sú celkom milí a v pohode. Až na niektoré vybrané typy. Ako je napríklad telocvikárka. Na to, že je žena vie človeka neskutočne doraziť. Ako by v sebe nemala cit. Človek sa cíti trochu ako na vojne.“
,,Tak to si ma potešila. Počkať! Skôr vydesila. Nie som stvorená na to aby som behala ako horská koza.“ Na mojom prirovnaní sme sa s Cat začali smiať. Zrazu k nám prišlo jedno dievča.
,,Ahooooooooooooj Cat. Vidím, že máš novú kamošku.“ Povedala. Na to sa Cat kyslo zatvárila a prestala so svojim nákazlivým smiechom.
,,Čau Nicole.“ Zdalo sa mi akoby bola trochu nervózna.
,,Ahoj, ja som Nicole. Neviem či ma poznáš, ale teraz je príležitosť napraviť to. Si Stella, že?“ Pozrela som sa na ňu so zdvihnutým obočím. Čo to má byť?
,,Áno som Stella, ale teraz ak dovolíš tuto s mojou novou kamoškou Cat, by som chcela dokončiť túto rannú prechádzku takže čau!“ Povedala som, chytila Cat za ruku a odvliekla som ju od toho namysleného ufóna. Kým som ju ťahala za ruku tak sa na mňa pozerala takým divným pohľadom.
,,Teda Stella! Ty sa nezdáš. WOW! Máš môj obdiv.“ Povedala hrdo Cat?
,,Obdiv? A začo?“ nechápavo som sa opýtala.
,,Tej ešte asi nikto nikdy nič podobné nepovedal. Teda ešte ju nikto neodbil tak surovo.“
,,Tak to ste tu potom asi všetci blázni. Ona je tiež len človek a ak môže byť hnusná ona, tak aj ja. A vysvetli mi, prečo sa k tebe správa tak, akoby si si nikdy nemohla a nevedela nájsť žiadnu kamošku?“
,,Ok, dobre. Poviem ti to, ale nie že sa na mňa budeš pozerať ako na hlupáka, ok?“
,,Zatiaľ si jediný normálny človek, ktorého poznám. Takže vzhľadom na to si odpustím blbé pripomienky a komentáre.“ Ubezpečila som ju.
,,Ok. Takže. Keď som sem nastúpila nepoznala som nikoho. Nicole bola druháčka a ponúkla mi priateľstvo a vzhľadom na to, že som tu nemala priateľov, sa mi zdalo že je to výhodná ponuka. Samozrejme, že zo začiatku bola ku mne milá, priateľská a pomáhala mi. Mala som pred ňou rešpekt. Toto priateľstvo nám vydržalo asi do polovice druhého ročníka. Vtedy si začala dovoľovať oveľa viac k ľuďom. Dievčatám preberala ich frajerov na deň a potom ich pustila k vode. Že vraj nie sú pre ňu dosť dobrí a samozrejme, že tie dievčatá s k svojim bývalým chalanom už nikdy nechceli vrátiť, pretože Nicole ich zosmiešňovala na každom kroku. A nie len ich. Jej ,,obeťou“ bol všetci mladší ako ona.  A mňa už nebavilo, to ako ľudí uráža a tak som sa raz zastala jedného prváka. Robila si z neho neskutočnú srandu a tak som jej pred všetkými povedala, čo si o nej myslím. A ona mi na to povedala iba to, že končím. Že už nie sme priateľky.“ Smutne sklonila hlavu.
,,To fakt? Ale musím povedať, že si mala obrovskú odvahu. Povedať niečo také človeku, o ktorom si si myslela, že je tvoj jediný a najlepší kamarát. Ale nechápem prečo sa jej bojíš?“ Musela som sa jej na to spýtať. Veď ak jej bola schopná povedať niečo také, tak prečo sa jej bojí?
Cat pomaly zdvihla hlavu a v očiach sa jej zaleskli slzy.
,,Pretože vtedy o mne po celej škole vytrúbila obrovské klamstvá a ľudia sa so mnou prestali baviť. Raz si otvorím ústa a dopadne to takto. Preto som sa tak utiahla a snažím sa jej vyhýbať aby už nemala dôvod o mne nič hovoriť. A ja už nechcem aby to takto ďalej pokračovalo.“ Začali jej stekať slzy po tvári. Jedna za druhou. Silno som ju objala a hladkala po chrbte. Teraz som si uvedomila, že je mi vlastne ako sestra.
,,Neplač. To bude dobré. Spravila si správnu vec. Nesmieš dovoliť aby sa s tebou niekto v živote zahrával. Teraz tu máš mňa. A ja ti sľubujem, že ak budem o tebe niečo zlé počuť, tak sa ťa na to opýtam. Nebudem sa riadiť podľa cudzích rečí.“ Snažila som sa ju upokojiť. Na chvíľu sa odo mňa odtiahla a pozrela mi do očí.
,,Sľubuješ?“
,,Sľubujem.“ A opäť sa mi hodila do náruče.
Po chvíli sme sa rozhodli, že sa pôjdeme prejsť do mesta aby som to tu trocha spoznala. S Cat sme si zabehli po kabelky do izby a vyšli sme bránou internátu. Na vrátnici nás zastavil Josh.
,,Ale, ale koho to vidím a s kým to ide?“ S úsmevom sa spýtal.
,,Ahoj Josh. Stellu už asi poznáš. Bývame spolu.“ Tú poslednú vetu povedala Cat s hrdosťou.
,,Áno poznám. Včera sem prišla, však?“ Pozeral sa na mňa.
,,Áno presne tak.“ Prikývla som.
,,Vidíš? Ja som ti povedal, že skôr či neskôr si nájdeš nejakú kamarátku.“
,,Mala si pravdu. Stella je ozajstná kamoška.“ Usmiala sa na mňa Cat a mňa až zahrialo pri srdci. Je skvelé počuť niečo také od človeka, ktorého nepoznáte ani jeden deň. Ale som rada. Aj mne chýbala ozajstná kamoška.
,,A kam ste sa to vybrali? Pretože sa musíte zapísať ako vždy keď chcete opustiť internát.“ Upozornil nás Josh.
,,Ideme do mesta. Musím to tu Stelle trochu ukázať aby sa nám tu nestratila.“ S vážnou tvárou  povedala Cat.
,,Skôr chcela povedať: Musím jej to tu ukázať, aby mi nevyvolávala každých 5 minút, lebo nevie trafiť na intrák.“ Povedala som to vážne, no potom sme všetci vybuchli do smiechu. S Cat sme sa zapísali a vyrazili sme do mesta.
Potom ako som zistila kde sú miesta, na ktoré sa budem raz určite potrebovať dostať, sme zašli do obchodov. Skúšali sme rôzne kusy oblečenia a stále sme sa pritom smiali. V niektorých obchodoch na nás ľudia divne pozerali, ale mi sme si ich vôbec nevšímali.
Po niekoľkých hodinách som si vôbec necítila nohy, tak sme si s Cat išli sadnúť do Nandos. Objednali sme si jedlo a zatiaľ čo sme naň čakali sa Cat opäť začala rozplývať nad tou jej skupinou.
,,Vieš, že chalani sem často chodia?“
,,No to vidím. Je tu veľa chlapcov.“ Neprítomne som jej odpovedala.
,,Nie takých chlapcov, ty truľka. Ja myslím na chlapcov z One Direction!“ Až som sa musela zasmiať.
,,Aha. Že ma to vôbec nenapadlo. Sú vôbec chvíle keď na nich nemyslíš?“ Opýtala som sa a ona sa musela normálne nad mojou otázkou zamyslieť.
,,Tak určite sa nejaká nájde. A tebe sa nepáčia?“
,,Veď už som ti vravela, že ich nepoznám.“
,,Viem. Ale videla si ich aspoň na fotke. To ti musí stačiť na to, aby sa ti zapáčili. Ani ja som ich ešte naživo nevidela.“
,,To je pravda, že som ich videla. Ale ak mám o niekom povedať, že sa mi páči tak o ňom musím aj niečo vedieť.“ Musela som sa nejako brániť.
,,Tak to je fakt. Musím ti o nich niečo povedať.“
,,Musíš?“ Chcela som namietať.
,,Chceš aby sme boli dobré kamošky, že?“ To dievča je neodbytné.
,,Chcem, ale....“ Nenechala ma dokončiť.
,,Žiadne ale. Ak máme byť ozajstné kamošky musíš vedieť čo a prečo sa mi páči. Takže, keď sme už tu, tak ti musím povedať, že je veľká pravdepodobnosť toho, že sem prídu. Naill, ten blonďavý chlapec, to tu má strašne rád. Vlastne on má tak všeobecne rád jedlo. Potom je tu Louis. Ten má skoro vždy oblečené pásikavé tričko a na vystúpeniach má často traky pripnuté na nohaviciach. Je síce najstarší, ale z nich je to najväčšie dieťa. Tak tu máme Liama. Hovorí sa, že je to ako ich tatko. Proste sa o nich stará, keďže niekedy sú ako deti. Ale to len v tom prípade, ak s nimi nie je ich manažér Paul. Potom je to celé na ňom. Tak je tu Zayn. Skoro vždy má vlasy upravené do hora. Zdá sa byť tichý a tajomný, no v skutočnosti je to rovnaký blázon ako ostatní. A nakoniec je tu Harry. Samozrejme, že všetci sú fešáci, ale on je pre mňa ten najkrajší, najúžasnejší....proste najdokonalejší. Má také nádherné kučierky na hlave. Celý deň by som sa s nimi hrala ....“
,,Ok, Ok, to mi už stačí. Teraz mám pocit akoby si tieto informácie mala z vlastných skúsenosti alebo si na nich nasadila vlastný satelit z NASA.“ Musela som ju už prerušiť lebo som mala dojem, že o tom Herrym by mi bola schopná rozprávať až do druhého dňa.
,,Nerob si zo mňa srandu. Ak by si bola ich fanúšik tak ako ja, tak by si ma pochopila.“ Namrzene mi povedala Cat.
,,Dobre, už som skončila. Poďme to radšej zjesť.“ Povedala som a ukázala na taniere, ktoré mi bili do očí už asi 10 minút.
Potom, čo sme sa najedli, som si myslela, že nevstanem a už vydržím ďalších 5 dní bez jedla. Bola som totálne plná. Horko-ťažko som sa musela zdvihnúť lebo Cat sa ponáhľala na Skype. Vravela, že bude telefonovať so sesternicou z Ameriky. Čo by som ja pre ňu neurobila?