streda 20. júna 2012

Winter Love ♥-12.časť


Ženy moje,je to tu o čosi skôr....
To,čo som vyprodukovala cez víkend až do dnes,som vám sem pridala už teraz. Netuším,či budem mať čas písať novú časť a ani neviem,kedy by som ju sem pridala. Ak to bude trvať dlhšie,nehnevajte sa. Idem pokračovať v slopaní minerálky aby som neumrela od tej príšernej horúčavy,ktorá vládne aj po 20-tej hodine večernej. Tak vám prajem dobrú noc :*


„To je na dlhé rozprávanie,keď si v lietadle sadneme tak vám to poviem" tímto naša debata skončila a spolu sme nasledovali Paula,ktorý pred nami kráčal ako veliteľ roty. Jedna z letušiek prišla ku mne a odviedla ma na moje miesto. Bolo to úplne opačným smerom než šli ostatní.
„Tu je vaše miesto. Prajem vám príjemný let" zaujala úsmev alá Julia Roberts,zvrtla sa na päte a putovala preč. Hneď prvý let a ja cestujem bez nejakej osoby,s ktorou by som mohla nadviazať nejakú konverzáciu. Otočila som sa smerom k svojmu sedadlu a vedľa mňa sa vyškieral dedko v obleku a novinami v ruke. Slušne som sa pozdravila a nevenovala mu pozornosť. Z kabelky som vybrala slúchadlá s telefónom a vopchala ich do uší. Starí pán mi potľapkal po ruke,asi chcel naznačiť,že so mnou chce naviazať kontakt. Biele riedke vlasy si často prehraboval,akoby namiesto nich mal bujnú hrivu a okuliare na nose posúval smerom hore od špičky nosa. Nie je nič lepšie,ako sa rozprávať s dôchodcom o vnúčatách.
„Aj vy cestujete do Írska slečna ?" inú otázku si naozaj nemohol vybrať.
„Áno" usmiala som sa a znovu zapla pesničku. Dedko sa nedal odradiť a pokračoval ďalej.
„Kde máte rodičov ?" po tejto otázke som chcela opustiť sedadlo. Zasiahol presne do citlivého miesta ale nechala som ho pokračovať.
„Podľa mňa by dnešná mládež nemala cestovať tak sama,bez sprievodu. Tá výchova už dnes vôbec nie je taká ako za môjho mladého veku. Aj tá politika,viete,osobne si myslím že..." po slove politika som si znova nenápadne zapla pesničky a nevnímala jeho reči o štátnom rozpočte,poľnohospodárstve a bohvie o čom ešte.
Pohodlne som sa usalašila v pokrútenej polohe ako fazuľa a zadívala sa,ako malé dievčatko vedľa mňa veselo mávalo hrkálkou. Jej rozjašený úsmev mi spríjemňoval let,aj keď sem tam po mne hodila nejakú tú hračku. A ten môj "sprievod",ako ho nazval dedko sediaci vedľa mňa sa ani nepokúsil nájsť ma. Fajn,toto im ešte pripomeniem. Ani neviem ako,ale už som počula letušku ako kričí do mikrofónu aby sme si zapli pásy. Pri vystupovaní nám znovu popriali pekný deň a ja už som videla svoj tím nastúpený neďaleko odo mňa.
„Kde si zmizla ?" rozrušene sa ma vypytovala Mary so Zaynom. Trochu sme za ostatnými zaostávali tak som zo seba začala sypať skúsenosti z letu.
„Letuška ma posadila k dedkovi,ktorý ma sprdol za to,že mládež dnes cestuje bez sprievodu a keď začal s politickými rečami,taktne som ho ignorovala so slúchadlami v ušiach.Vy ste sa mohli aspoň trochu unúvať a pohľadať ma alebo nie ?" zatiaľ čo sme čakali na batožinu spustila Mary.
„Ja som chcela ísť,lenže so mnou už ísť nechcel nikto však Zayn ?" nie veľmi milo sa naňho Mary zadívala a založila ruky v bok.
„O čo som prišla ?" veselo som sa opýtala.
„Keď som si s Liamom všimla,že nie si nikde okolo nás,chcela som ťa ísť hľadať. Hentí so mnou odmietali ísť,ani mi nepredložili žiadni rozumný dôvod a tento pán" ukázala na Zayna nakladajúceho kufre na jeden z vozíkov,sa ani neunúval mi ponúknuť svoju pomoc."
„Čo to trepeš,ty si nevidela že som mal rozrobenú prácu ?" hneď sa začal obraňovať.
„Poznám tvoju prácu,zízal si na letuškin zadok a hipnotizoval si ju svojim pohľadom. Keby si ju mohol očami presúvať tak by bola už pri tebe dávno pripútaná" karhala ho na celé kolo.
„No a čo. Som chlap,páčia sa mi baby a nie nejaký senilní dedkovia" vyplazil mi jazyk a už tlačil vozík aj s našimi vecami.
„Chceš povedať že nás dve priťahujú šesťdesiatnici ?" s hrčou v hrdle a návalom smiechu som precedila slovo šesťdesiatnici.
„A čo ja viem čo si vyvádzala keď si pri nás nebola ?" taškou s poznámkami som ho tresla do chrbta až mu jeho ruksak spadol z pleca.
Pri tom,ako sme ho obehli sme naňho obe zahundrali „Magor" a so smiechom utekali za Paulom. Zayna sa ochotne ujal Louis s Harrym a taktiež pokračovali za nami.
V aute sa strhla debata o tom,kde som asi bola celý let. Nakoniec vysvitlo,že som sa pred dedkom s úchylními nápadmi skrývala na záchodoch. Ako toto mohli vyprodukovať ? Paul nás našťastie nepočúval len niečo búchal do tabletu.
Cez otvorené okno som sa snažila fotiť okolie. Okoloidúci si určite pomysleli svoje,cítila som sa ako nejaký pes s vyplazeným jazykom aj keď ja,som mala ústa pekne zatvorené. Nemala som chuť na žiadnu špecialitu z múch,iba tie vlasy vejúce vo vetre mi trochu narúšali výhľad. Šofér uháňal tak rýchlo,že sa nedal zachytiť ani jeden stĺp s osvetlením. Ofučane som sa posadila na svoje miesto a poctivo zarobenú zrkadlovku som odložila nazad do tašky. Mary si na moje plece zložila hlavu a Harry prehodil svoju nohu cez moje stehno. Skvelé,ešte si zo mňa urobia aj operadlo. Prudko sme zastavili pred velikánskym hotelom,pred ktorým bolo milión fotografov a pištiacich dievčat. Toto budem zažívať stále ak s nimi niekam pôjdeme ? Vojna bleskov sa strhla tím momentom,ako sa k nášmu auto priblížili ochrankári.
„Začína sa boj o život" vyhlásil Liam a vystúpil ako prvý. Ochrankári nás vytiahli postupne z auta a kryli ako nejaké štíty. Jeden z nich mi položil ruku na place a rýchlosťou svetla tlačil dopredu. S radosťou som mohla skonštatovať,že som prežila besniaci dav a všetci spolu s Mary a Niallom sme došli až k recepcii kde sa Paul začal rozkrikovať.
„Ako to myslíte,že nemáte dostatok izieb na jednom poschodí ?" naštvane Paul trieskal do putu.
„Prepáčte pane,ale pri objednávke ste nežiadali izby na jednom poschodí" nesmelo mu odporovala recepčná,nie oveľa staršia ako ja. Mary prišla k Harrymu a Zaynovi ktorí bezducho civeli na recepčnú so slúchadlom v ruke. So smiechom od ucha k uchu im zakryla oči svojimi rukami.
„Sorry lámači sŕdc,ale aj tu si musíte zachovať dobrú povesť" skonštatovala keď jej horné končatiny znovu posunuli dolu z tváre. Nedalo mi nezasmiať sa spolu s Niallom
„Prosím nech nie sme s Paulom na jendom poschodí,ja strašne prosím" nešťastne prosíkal Niall so zloženými rukami a sklonenou hlavou. Vyjavene som naňho zazerala či je v poriadku ale Liam s Louisom iba mávli rukou a naťahovali uši aby počuli,ako s rozhovor Paula a recepčnej vyvinie.
„Ďakujem veľmi pekne za takéto služby" pre istotu si buchol po zvončeku a presunul sa k nám.
„Prajem vám príjemný pobyt" ešte viac mu nasypala soli do rany ako bolo pred tým.
„Bohužiaľ,nebudem s vami na jendom poschodí. Budem na prvom a vy na treťom. Prosím,žiadne pobehovanie po chodbe podotíkam bez spodkov," Harryho prepychoval pohľadom. Ja som si čelo oprela o ruku,ktorú som mala položenú na Liamovom pleci a neudržala smiech. „a žiadne vyhrávanie o pol noci na gitare dobre Niall ? Nechcem žiadne sťažnosti o rušení nočného pokoja"
„Ako dlho si sa učil tieto upozornenia naspamäť ? Omieľaš nám ich stále dokola"
„Istota Liam,istota." do ruky nám podal tri karty od izieb so slovami „S rozdeľovaním do izieb nechcem mať nič spoločné" nadvihol ruky a kráčal preč.
„Dámy a páni,tretie poschodie. Nasledujte ma" zvolal Harry,ktorý sa chopil kariet. Výťahom sme sa vyviezli na tretie poschodie a zastali pred dvermi. Jedna z izieb bola na pravej strane a ďalšie dve hneď oproti.
„Mary a Liam si zoberú dve karty a ja budem mať tretiu. Ja si do izby beriem Louisa." zavelil a už ich nebolo.
„Ja si beriem Cassie,prepáčte chlapci" vysmiatá ako slniečko roztvorila dvere a spoločne sme sa odšuchtali do izby. Zabuchli sme za sebou dvere a ostali v nemom úžase. Dve velikánske gauče sa týčili v strede obývacej izby a medzi nimi stál konferenčný stolík. Za nimi boli veľké balkónové dvere s béžovými závesmi,ktoré ladili so zariadením izby. Mary sa ihneď rozbehla do dverí na pravej strane.
„To je paráda" zakričala. Tešila som sa z jej nadšenia pre luxusné hotelové izby. Pre zmenu som sa ja vybrala k dverám na pravej strane miestnosti. Velikánska vaňa mi hneď padla do oka. Dokonca pri záchode boli levanduľové voňavé mešteky.
„Poď ihneď sem" zvolala Mary. Ešte stále bola v spálni. Kabát som zavesila na vešiak a utekala sa ňou.
„Táto izba je väčšia než môj byť za ktorý platím nehorázny nájom" zašomrala. Skoro mi vypadli oči z jamiek. Posteľ pripomínala letisko,na ktorom by mohlo pristáť skôr lietadlo. Skrine lemovali celú stenu,toaletný stolík a malé kresielka,ktoré boli osvetlené vysokou papierovou lampou žiarili pohodlím a honosnosťou.
„Je tu len jedna spálňa. Nebude ti vadiť že budeme spať na jednej posteli dve že ?"
„Robíš si srandu ? Tu by sa zmestili aj všetci moji spolužiaci" dokončila som posledné slovo a niekto nám zabúchal na stenu. Vybehla som na posteľ a zabúchala nazad. Mary sa rozzvonil mobil a jediné čo odpovedala bolo "Ideme" a zložila.
„Poď" stiahla ma za sveter a zastala pri okne. Spoločne sme sa z neho vyklonili a vedľa nás nám mávali Harry s Louisom.
„Čaute susedy" veselo zvolali.
„Prečo nám búchate na stenu ?"
„Chceli sme vyskúšať aké sú hrubé a či vás nebudú rušiť naše nočné videohry"
„Opovážte sa" výhražne na nich Mary vytiahla zovretú päsť.
„Opovážime" synchronizovane odpovedali,vyplazili jazyky a zabuchli okná.
„Ja ich roztrhnem ak mi v noci nedarujú spánok. Prepáč,že si s tebou už veľa nepokecám ale chcela by som si ísť ľahnúť"
„Len choď,ja počkám kým prinesú batožinu"
„Si poklad,dobrú noc" zavrela som sa v izbe a kabelku s taškou zhodila na malú pohovku,ktorá stála pred posteľou. Nemala som silu čakať,kým sem prikvitne moja cestovka s pyžamom. Čižmy skončili niekde na druhej strany izby a v rifliach aj tričku s krátkym rukávom som sa šmarila na posteľ. Hlavu som položila na mäkučké vankúše. Pripadalo mi to,akoby som mala pod hlavou jemnučké obláčiky. Namiesto môjho Barryho som pod pazuchu schmatla jeden z vankúšov a unavená zaspala.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára