Winter Love ♥-11.časť

Tak som to konečne pridala. Dúfam,že sa bude páčiť. Idem sa ja škvariť s El na záhradu k okopávaniu zeleniny a pleniu buriny. Držte palce,aby sme neskolabovali =) ;)

„Už by ste mi mohli venovať pozornosť ? Stojím tu už dobrých päť minút ale vy si ma neráčite všimnúť" hlasnejšie oznámil Paul s notesom v ruke. Celé osadenstvo v miestnosti s cca trinástimi v ľuďmi v ktorom boli zahrnutí už aj chalani ho začalo počúvať.
„Vy ste posledné osoby,ktoré ešte nie sú oboznámené s Írskom. Takže,odchádzame v piatok poobede čiže o štvrtej už musíme byť všetci na letisku. Budeme tam približne týždeň. Ubytovaní budeme v hotely v Dubline. Raz sme tam už bolí,všetci ho poznáte okrem Mary a Casandry." pri svojom monológu dosť silno gestikuloval rukami až som mala pocit,že jedného z nás tím notesom trafí.
„Cassie !" poznamenala som.
„Prepáč,Cassie. Takže Mary,oblečenie bude zaobstarané už v šatniach a s maskérňou je prípad ten istý. Vy ostatní svoju prácu už poznáte ohľadom aparatúry a podobne. Opovážte sa meškať na letisko jasné ?"
„Jasné" zborovo sme odpovedali.
„Ehm,ako to bude so mnou ? Ja musím chodiť do školy" netušil som koho sa mám spýtať túto otázku tak som ju položila jemu.
„To nechaj na nás. Všetko je už zariadené ale v piatok tam ešte ísť musíš"
„Skvelé" ironicky som povedala a pokračovala v zapisovaní poznámok.
„Tak dobre. Stretneme sa hodinu pred odchodom pred štúdiom. Ak niekto nebude stíhať tak príde rovno na letisko. Všetky letenky mám pri sebe ja,takže si doneste iba pasy. K Írsku je to všetko má niekto otázky ?" Liamova ruka letela ihneď hore.
„Liam ?"
„Ako budeme rozdelení do izieb ?"
„Neviem Liam,všetko sa uvidí až tam" spokojne prikývol a znovu sa poskladal do klbka na gauč.
„Ak je to všetko,môžte ísť. Ak chcete,tak tu ešte ostaňte" všetci okrem mňa,Mary a chalanov odišli a ja som to už nemohla ďalej vydržať.
„Kto dal fotku mňa a Harryho na Tweeter ?" všetky pohľady padli na Liama.
„Urobil som niečo zlé ?" nechápavo sa ohradil.
„Dosť si mi znepríjemnil pobyt v škole. Všetci ma chcú roztrhať pretože sa poznám s hviezdami Anglicka. Nechcem si predstaviť čo budú robiť ak sa dozvedia,že s vami odchádzam do Írska"
„Najmeme ti ochranku aby s tebou chodila do školy." zvolal Niall. Skoro som vypŕskla do smiechu.
„To radšej nie. Nechajme to tak. Ja už budem musieť ísť učiť sa na písomku. Majte sa,vidíme sa v piatok."
„Ahój" zakričali za mnou a už som aj odchádzala domov.


V piatok ráno
„Abby,kde mám tie tričká,ktoré som mala na kope pri taške ?" nervózne som pobehovala po byte a zháňala všetko čo som ešte nemala zbalené. Ako vždy,som si balenie nechala na poslednú chvíľu. Pravdupovediac,som ani nemala čas. Každý deň po škole,výtvarka a k tomu sa ešte učiť na všetky písomky.
„Už ich máš v taške. Vyžehlila som ti ich."
„Ďakujem. A tie rifle aj tepláky?"
„Máš ich v ruke" posmešne mi odpovedala. Zrejme ju baví uťahovať si zo mňa,keď som v strese.
„Stále ťa neomrzelo baliť sa na poslednú chvíľu ?"
„A teba stále neomrzelo si zo mňa robiť srandu ?" zabručala som,keď sa moja hrubá mikina odmietala vopchať do cestovky. Zúbky na zipse do seba len tak tak zapadli a ja som mohla pokračovať s tričkami a kozmetikou. Nabíjačku k telefónu som len tak šmarila do malej priehradky na boku tašky s pasom a hygienickými vreckovkami.
„Môžeš mi podať tú tašku na notebook ?" rozhodila som rukou smerom k otvorenej skrini.
„Načo ti bude v Dubline notebook ?" s nechápavým pohľadom a ochotnou náladou mi ju dala.
„Neberiem si tam počítač ale poznámky aby som sa mohla učiť. Nie si jediná,ktorá chce dosahovať skvelé výsledky" brnkla som jej prstom po nose a všetky papiere vysypala zo školskej tašky do tej druhej.
„To chceš ísť takto ovešaná ako vianočný stromček do školy ?"
„Všetko to hodím do skrinky. Ellen mi požičia aj svoju." pri tom ,ako som jej vysvetľovala svoj bojový plán s taškami som zápasila s klipmi,ktoré nie a nie do seba zapadnúť. Pravdepodobne som tam naložila väčšie množstvo spodného prádla a podobných debiliniek ako bolo možné.
„Ja padám,kde sú moje čižmy ? Včera som ti ich požičiala" pri tom,ako som jej položila otázku som sa hrabala v komode plnej šálov,čiapok a rôznych ďalších vecí,ktoré v nej bolo možné nájsť.
„Tak trochu som ich pokazila" s neistým tónom v hlase odpovedala.
„Tým mi chceš naznačiť,že mám ísť do školy a neskôr aj do inej krajiny v papučiach ?" už s nervmi na prasknutie som zajačala.
„Nie,nepanikár. Požičiam ti svoje"
„Ja si nechcem polámať nohy hneď ako vyjdem z vchodu" nepriamo som namierila na jej topánky s ihlami,ktoré bolo počuť aj z vonku.
„Tu máš. Sú to jediné čižmy bez opätkov,ktoré mám" k nohám mi položila Ugg čižmy.
„Tak dobre,vezmem si ich. Ale ak by si bola taká zlatá a moje staré čižmy,ktoré sa povedzme čírou náhodou dokašľali zašla reklamovať,bola by som šťastná."
„Ak ti to urobí radosť tak to urobím. Tak sa tam maj pekne. Nech na teba dávajú pozor a nestrať sa tam jasné ?"
„Si horšia ako moja mama,ktorá sa mimochodm so mnou ani neprišla rozlúčiť ani nezavolala ale tto je mimo. Dobre,budem robiť všetko čo bude v mojich silách. A ty sa tu neopováž niečo vyviešť s Jayom jasné ?" zahájila som nepríjemný pohľad.
„ Len sa ty ničoho neboj" silno ma zovrela v jej objati,zamávala keď som už nastupovala do výťahu a zatvorila dvere.

V škole
„To si zo mňa robíte srandu ?" vyletela som na učiteľa,ktorý sa vyžíval v mojej nie príliš veselej nálade.
„Nebuďte agresívna. Takto so mnou hovoriť nebudete a navyše,mám na vás všetkých dozerať celý týždeň po škole a nie je prípustné aby som vás pustil skôr než ostatných"
„Je štvrť na štyri a ja som ešte stále v škole namiesto toho,aby som už sedela niekde v taxíku a uháňala na letisko" buchla som si so zlosťou päsťou po lavici. Profesor si listoval noviny s vyloženými nohami na katedre a cez okuliare pozoroval ako sa rozčuľujem.
„Vaše trucovanie ničomu nepomôže slečná Eastwoodová" otočil druhý list,natriasol novinami a zadíval sa na rubriku so športom.
„Ale ja už musím ísť. Môj šéf vám sem už začiatkom týždňa volal" zjavne márne som sa ho snažila odmäkčiť. V hlave sa mi začali vynárať nápady ako by som odtiaľto mohla utiecť. Od ventilácie na chodbe,prezlečená ako zdravotná sestra alebo cez šachtu,ktorá vedie do kotolne a neskôr k zadnému východu. Už som chcela profesorovi ponúknuť peňažný úplatok od toho zúfalstva. Možno by ho aj prijal,veď učitelské platy nie sú bohvie aké štedré a možno by aj prialo šťastie a natrafila by som akurát na skorumpovaného pedagóga,ktorý by neohrnul nosom nad peniazmi.
„Je tu Casandra Eastwoodová ?" do triedy vletel zástupca riaditeľa s kufríkom v ruke a spotením čelom.
„Som tu" znudene som nadvihla dlaň.
„Ospravedlňujem sa,že som neprišiel skôr ale nemohol som. Môžte ju pustiť skôr pretože odchádza do cudziny"
„Hurá" zakričala som na celú triedu až sa aj tí najväčší grázli ale teraz pre zmenu spolužiaci v triede s názvom "po škole" prebudili. Na jedno plece som si zavesila kabelu na druhé išla taška s papiermi a cez telo putovala veľká cestovná taška,ktorá by k zemi stiahla aj koňa.
„Dofrasa !! Kde teraz zoženiem odvoz" z celého hrdla som si zakričala keď som stála na zastávke. Rýchlo som vyťukala číslo do taxi služby a onedlho som sa už viezla cez ulice Londýna až k letisku. Šoférovi som šikovne zaplatila a medzitým stále kontrolovala čas na hodinkách. Bolo trištvrte na štyri a ja som utekala cez letiskovú halu k terminálu,ktorý som zistila pri telefonáte s Mary. Pri veľkom tunely,ktorý delil letiskovú halu od lietadla už namosúrene Paul poklopkával nohou,Mary sedela na stoličke a hlavu mala opretú o Niallovo plece. Ďalší štyria šoumeni sa prechádzali okolo letuškinho pultu.
„Som tu" zadychčane som zo seba vypľula dve slová,na ktoré som zbierala energiu za celého behu.
„Mala si ešte minútu ináč by sme ťa tu nechali" zahúkal so smiechom Liam.
„O tašky sa vám postarám ja" pribehol ku mne chlapík v strednom veku,vytrhol mi z ruky cestovku a už ho nebolo.
„Vysvetlíš nám prečo meškáš ?" zvedavo sa vypytoval Louis,zatiaľ čo sme prechádzali k lietadlu.
„To je na dlhé rozprávanie,keď si v lietadle sadneme tak vám to poviem" tímto naša debata skončila a spolu sme nasledovali Paula,ktorý pred nami kráčal ako veliteľ roty...