Winter Love ♥-10.časť

Dala som to !! Zmákla som matiku aj chémiu :D Najhoršie predmety aké môžu existovať. Spokojne vám môžem oznámiť,že som neprepadla a s dobrým svedomím aj vyhovujúcimi známkami na prihlášky pokračujem do ďalšieho ročníka :) Od dnešného dňa sa vám začínam viac venovať a budem sem pridávať aj Miruškinu poviedku =)

A zasa tu je ten diabolský pondelok. Najhorší pocit na svete aký len môže byť je prebudenie do pondelkového rána. Úplne dolámaná som sa v kresle ponaťahovala až som sa skotúľala na zem. V mojej šiške sa to už trochu začala rozmotávať a hodiny na stene ukazovali pol deviatej. Ako je do pekla možné,že nikdy nič nestíham. Ranná sprcha mi trochu nakopla mozgové závity,osviežila tvár a onedlho som už kráčala po chodníku smerom k mojej škole. So slúchadlami v ušiach a zošitom pred sebou som kráčala rýchlim krokom dopredu. Vyhla som sa pár stĺpom a smetním košom,ktoré ohrozovali môj zdravotný stav až som pred bránou školy uvidela Ellen.
„Meškáš desať minút." nervózne zahundrala.
„Tak prepáč,že som včera hrala monopoly do jedenástej večer."
„S kým ?"
„S nikým. Učila si sa na písomku ?" rýchlo som zahovorila roztvorenú debatu a pomaly sme smerovali k našej triede.
„Ani nie. Počuj,prečo na náš každý tak zíza ? Je to až hnusné ako na teba upierajú svoje krvilačné pohľady"
„Čo ja viem ? Nemám niečo nalepené na chrbte ?"
„Nie,nič tam nemáš." pohľad som nasmerovala k dverám,kde už postával Drew s jeho "udatnými bojovníkmi" vo futbale. Najradšej by som po ňom hodila lavicu ak zo mňa nespustí jeho hnusný pohľad.
„Uouououu,niekto sa nám tu stretáva s hviezdami" krv v žilách mi začala tuhnúť a výraz v tvári mi skamenel.
„Čo si vravel ?" otočila som sa k nemu tvárou v tvár a zastavila pred ním. Hlavu som musela zdvihnúť hore,pri mojej fantastickej výške.
„Že sa nám tu niekto stáva senzáciou. Ak by ti to nedokázalo,myslím tím teba"
„Viem koho si myslel. Nerob zo mňa sprostú"
„Ale ty ňou už dávno si,zlatko"
„Tvoje úbohé a otrepané urážky ma už z rovnováhy nevyvedú. A nevolaj ma zlatko."
„Len sa pozri na Twitter. Je toho plný,zlatko. Vlastne ty si to nemohla vidieť,nie si na ňom zaregistrovaná." založil si ruky a nohou sa oprel o stenu. Teraz by som mu tak rada kopla do brucha až by sa zastavil v jedálni.
„Ehm,Cassie. Myslím že som našla dôvod tvojej takzvanej popularity" Ellen podala mi mobil do ruky a pri pohľade na obrazovku,som mala chuť prepadnúť sa pod zem. Na fotke som bola ja a Harry,keď som mu upravovala vlasy v maskérni. Fotka bola dosť zreteľná a vôbec nebola rozmazaná čo znamenalo,že nás fotili z dosť veľkej blízkosti. Ja ho zajtra roztrhnem ako žabu !!
„Teraz ma tu mienite roztrhať ako štvanú zver len preto,že pre nich pracujem ?"
„Ja nie,ale ony áno. Každému som to včera rozposlal. Dúfam že ti to nebude vadiť,zlatko"
„Ešte raz ty magor. Ak nepochopíš jednu vec,tak ti ju zopakujem ešte aj tisíc krát aby si si to vtrepal do svojej nádhernej hlavičky. Nehovor mi zlatko ty úbožiak. Je ti to jasné alebo ti to mám vyhláskovať ? Len preto,že hraješ futbal ešte nie si človek,ktorý mi bude rozkazovať"
„Je zlatko. Naša šedá myška sa nám tu rozkrikuje. Čo keby som to povedal riaditeľovi ?"
„Kľudne. Určite ti uverí. Si preňho ako Boh,keďže si kapitán futbalového tímu. Utekaj sa k nemu vyplakať že ťa nejaké dievča urazilo. Tvoja jemná dušička to určite neznesie veľmi dobre."
„Ale,ale,ale. Aké novinky sa tu nedozviem." v dverách stál riaditeľ vo vypasovanom obleku,lakovkami a vlasmi uhladenými na milimeter. Zaujal svoj nadradený výraz v tváry a založil ruky v bok.
„Nože,poďte bližšie slečna Eastwoodová" bez váhania a náznaku strachu som sa postavili k nemu.
„Aj vy pán Raitter" s vypúlenimi očami sa zastavil vedľa mňa a ostatní spolužiaci ustúpili o dva kroky dozadu. Do bloku s poznámkami niečo načarbal a vytrhol dva papiere.
„Ďarček pre vás. Na spríjemnenie dnešnej tretej hodiny. Pozývam vás na čaj" ironicky sa usmial.
„A tento je pre vás mát Raitter. Slečne budete robiť doprovod. Na tretej hodine vás čakám. Au revoir." s úsmevom pozdravil,šikovne sa otočil a jeho prenikavý hlas sa preháňal chodbami školy a prenasledoval ďalších neposlušných študentov.
Na druhej hodine som bola ako duchom neprítomná,Ellen sa ma stále niečo vypytovala,no ja som iba rozmýšľala ako sa budem obhajovať pri riaditeľovi. Dúfam že nás pošlem za Jackom. Pre informáciu,je to výchovný poradca. Povedzme si to na rovinu. Som tam častejšie ako na školských záchodoch. Keď zazvonilo na tretiu hodinu,oznámila som Ellen,že sa tak skoro nevrátim a nech ma po škole nečaká. Kým do triedy vošla učiteľka,začala som si baliť veci,a keď ma uvidel Drew,začal robiť to isté.
„Eastwoodová,kam sa chystáte ?" napomenula ma učiteľka. Nacúvala som o pák krokov nazad pred katedru a spustila.
„Do riadieľne." pred oči som jej vycapila VIP pozvánku do riaditeľne. Potom už nemala žiadne námietky k môjmu odchodu. Vyšla som z triedy a kráčala smerom k riaditeľni ovievajúc sa papiermi s poznámkami.
„Počkaj ma." zakričal Drew.
„Nepočkám !" rázne som odpovedala a nejavila žiadne známky záujmu.
„No konečne,mali ste tu byť pred dvoma minútami" prerušil ho riaditeľ so šálkou v ruke.
„Prosím,nasledujte ma" zatvoril za nami dvere a ja som sa spokojne chystala zložiť do svojho kresla. Namiesto prázdneho miesta som v ňom našla Drewa. Zabijáckym pohľadom som mu naznačila,že sídli na nepriateľskom poli. Moje varovanie pochopil a presunul sa na druhú stoličku.
„Spýtam sa vás to iba raz. Ešte vás to baví hádať sa ako malé deti v škôlke ? Veď podľa záznamov už máte po osemnástke,už by sa vám to v hlave malo nejako usporiadať alebo sa mýlim ?"
„Na všetkom nesie vinu ona" pregúľala som očami a čakala čo urobí.
„A vy sa k tomu vyjadríte ako slečna Eastwoodová ?" pohľad prehodil.
„Odmietam sa k tomu vyjadrovať lebo ak sa snažím obhájiť sa,vždy to skončí pri hádke buď s vami alebo s ním. Potom ma pošlete k poradcovi takže bez žiadných okolkov,už tam môžem ísť alebo chcete aby sme na sebe ešte pár minút kričali ?" zdvihla som sa zo stoličky a prehodila kabelku cez plece.
„Ďakujem za vašu úprimnosť. Nemal som v pláne vás k nemu poslať ale touto poslednom narážkou ste si vyslúžili tri týždne po škole a cestu dúfam poznáte. Ešte jedna vec,vyprosujem si aby sa so mnou rozprávali takýmto štýlom. Nie je možné aby sa jedna študentka učila na samé Á-čka a správanie mala ako nejaký hráč futbalu"
„Prepáč pán riaditeľ,ale týmto ste sa ma dotkli" zhrozene poznamenal Drew.
„Čakáte na prepúšťaciu správu Eastwoodová ?"
„Nie,dovidenia" zavrela som za sebou dvere a kráčala ku kancelári poradcu. Slušne som zaklopala a čakala,kým mi povolí vojsť. Povolenie sa dostavilo okamžite a ja som kľudne vošla. Keď ma uvidel,zabehol mu džús,ktorý pil a skoro sa udusil.
„Nie,nie,nie. Tento mesiac si tu už štvrtý krát,bola si tu iba minulý týždeň. Čo si zasa urobila ?" rukou si utieral ústa do rukáva.
„Trochu som sa hádala s Drewom a menšia výmena názoru s riaditeľom. Ale urobila som pokrok,nehádali sme sa"
„Ja tu nemám čo riešiť. Môžeš ísť a zavri za sebou dvere." mávol rukou,nohy vyložil na stôl a zasa začal srkať džús cez slamku. Doslova ma vykopol z prahu dverí. Fakt mi pripadal ako sfetovaný. Schôdza ohľadom "výletu" do Írska sa presunula hneď na pondelok takže som pomalým krokom kráčala do štúdia. Pri vchode som pozdravila SBS-károv,vzala si visačku od malého ale pri sebe chlapáka a začala hľadať Mary. Počula som ju kričať z neďalekej miestnosti. Išla som ju hľadať iba po hlase. Nakoniec som svoje pátranie ukončila v obrovskej miestnosti s dvoma obrovskými gaučmi,stolíkom s občerstvením a kopou ľudí zízajúcich na mňa. Mary sedela vystrašená na gauči vedľa Liama s tabletom v ruke.
„Zdravím" s úsmevom som sa pozdravila a dobehla k Mary.
„Ahoj Cassie" pozdravili ma aj chalani ale im som veľkú pozornosť nevenovala čo ich očividne štvalo.
„Komunikuj s nami,komunikuj s nami,komunikuj s nami" hádzali do mňa pukance na striedačku.
„Prišla si neskoro !" začal ma buzerovať Harry.
„Chceme vysvetlenie" nástolil Louis so Zaynom.
„Potom ho dostanete." ofučane som odpovedala a na Maryn rozkaz si z tašky vytiahla zápisník s perom.
„Hej ľudia,už by ste mi mohli venovať pozornosť ? Stojím tu už dobrých päť minút ale vy si ma neráčite všimnúť" hlasnejšie oznámil Paul s notesom v ruke...