All for you Úvod

Tak,máte tu úvod k novej poviedke. Dúfam, že sa vám bude páčiť a budete ju čítať s rovnakou rdosťou ako tie predchádzajúce :)

Meno: Jane

Priezvisko: Willsonová

Vek: 18 rokov                                                                       

Bydlisko: Londýn

Rodinný stav: Slobodná

Dotazník, klišé všakže ?

Ale takto som vám aspoň na začiatok ozrejmila moju osobnosť. Som obyčajná Angličanka, ktorá dosiahla vek dospelosti študujúca na vysokej škole. Moja fantázia je nepredvídateľná, tak ako aj môj celý život. Niekedy si zaletím do oblakov a vypúšťam problémy ktoré sa viažu k tejto časti sveta, v ktorej žijem. Často ma moja mama za to karhá a neskôr využíva ako svojho osobného šoféra, aj keď ona sama vlastný vodičský preukaz. Vždy sa osopí tým, že čierny chrobák parkujúci pred našim domom, ktorý parádne zapadá do typickej anglickej radovej výstavby je zakúpený aj z jej peňazí. Bez toľkého kriku by som ju vozila aj pozitívnejšie naladená. Ozaj, skoro som zabudla. Moja teta ma využíva ako záskok vo svojej práci. Aspoň raz do mesiaca mi zavolá, aby som zaskočila jedného z jeho pracovníkov ako fotografka, keďže som si z našporených peňazí kúpila na narodeniny zrkadlovku.

Teraz trochu bližšie k môjmu okoliu.

Bývam s rodičmi v trochu bláznivej štvrti. Často krát sa tu niečo deje. Susedia sa tu premávajú ako na bežiacom páse, no mne vždy ostáva o dva domy vyššie jediná osôbka, ktorá ma dokáže pochopiť aj v tých najabsurdnejších situáciách. Dámy a páni, predstavujem vám druhý najšialenejší ale zároveň aj najobľúbenejší prvok môjho života. Anna. Dievča, s ktorým som prežila tie najtrápnejšie, najvtipnejšie a najúžasnejšie momenty života. Dievča, bez ktorého by som nebola to, čím som teraz. Lenže je odo mňa o dva roky staršia a vlastní kaviareň v centre mesta.  Kto by povedal, že tak poetická duša ako ona bude raz rozbiehať takýto biznis. Povedala som, že je druhý najšialenejší prvok môjho života ? Správne. Prvým je totiž moja sestra Tanya. Poplašená, sedemročná osôbka navštevujúca druhú triedu základnej školy. Nebola by to ona, ak by si mňa, mamu alebo otca nezavolala jej triedna učiteľka do školy, pretože niečo vyviedla. Ale ja ju ľúbim z celého srdca, lenže jej to prejavujem svojským spôsobom ako aj ona mne. Rodičia ? Veľmi komické osobnosti. Ocko je manažér a mamka je zubárka. Síce ma stále prekvapujú svojou energiou a nápadmi aj v ich veku, no stále sú to tie osoby, ktoré ma priviedli na svet a ktoré z celého srdca milujem. Vlastne to u nás doma pripomína zmenšený cirkus. Na začiatok by to už aj hádam stačilo. Dôležitejšie je však to, čo sa stalo po tejto, odvážim sa povedať, kľudnejšej časti môjho života.

Winter Love ♥-40.časť Koniec

Dievčatá moje, je to tu.

Dlho očakávaný koniec sa mi podarilo vytvoriť a úprimne sa mi chce plakať. Ja sama nechápem, prečo. 

Tento príbeh som si skutočne obľúbila a bude ťažké si pripustiť, že sa skončil.

Snáď sa vám bude koniec páčiť. Po pravde som ho checla ukončiť ináč, ale po rozhovore s El som usúdila, že to by ste si vážne nezaslúžili. Tak vám prajem pekný zvyšok víkendu :*
Zanechajte mi nejaký ten komentár aby som vedela, ako ste moju poviedku vnímali. Možno mi to aj pomôže pri tvorbe novej poviedky :)

♥ I love ya ♥

„Niall ? Koľko fotiek môjho syna ešte potrebuješ ?“  opýtal som sa kým som Tobyho držal v náruči a prechádzal sa po izbe, zatiaľ čo mi Zayn kládol pod nohy tie svoje, pretože som mu nechcel na chvíľu požičať syna.

„Chcem zachytiť jeho prvé momenty.“ ohradil sa a začal s Liamom prezerať fotky, ktoré doteraz urobil.

„Cassie, ešte ti nepovedali, kedy ťa pustia s malým domov ? Si tu už skoro týždeň.“ podišla k nej Dani a posadila sa k nej na posteľ. Dokonca aj v pyžame a neupravená je tak krásna.

„Povedal mi len toľko, že v najbližších dňoch. No ako ho poznám, strávim tu ešte asi týždeň.“  Potľapkala ju po nohe.

„Miláčik, čo keby si Tobyho dal aj niekomu inému ? Nechceš si na chvíľu sadnúť ?“

„Ale kdeže, som úplne v poriadku.“ uistil som ju.

„Harry no tak. Chceme ho popestovať aj my.“ postavil sa Zayn a nastavil ruky.

„No tak dobre. Ale dávaj naňho pozor.“ opatrne som mu podal malý poklad, prešiel ku Cassie a posadil sa vedľa nej.

Pár minút na to do izby vplával doktor, ktorý nám oznámil, že moje dve lásky môžu ísť domov. Dan mi pomohla zbaliť tašku, malého som zapol do sedačky a mohlo sa ísť domov.

    O pár mesicov

Toby mal už takmer tri mesiace a každý z nás bol úplne na nervy. El mala čoskoro porodiť, Louis bol nervózny ešte viac než samotná Eleanor no my sme to znášali trochu lepšie.

„Harry, mohol by si mi doniesť ten krém z obývačky ?“ zakričala Cassie z kúpeľne, kde kúpala Tobyho. Malé bábätko sa čvachtalo v teplej vode, Cassie celá mokrá od kvapiek, ktoré odlietali z modrej vaničky a ja som vešal dupačky na stojan.

„Vydrž chvíľku.“ zletel som do obývačky, ktorá bola starostlivo uprataná a zo stola vzal malú fľaštičku. Zvonček pri dverách sa rozzvonil a mne nedalo neisť otvoriť.

„Miláčik, svokra k nám zavítala.“ s úškrnom na perách som zvolal na celý dom.

„Pošli ju hore.“ odkričala.

„Nevŕtaj rukou do osieho hniezda Harry, ešte stále nie som tvoja svokra. Som zvedavá, kedy budeš chlap a vezmeš si moju dcéru za ženu. Dieťa jej urobiť vieš ale pred oltár ťa budem musieť vlastnoručne dokopať ?“ nevrlo vošla do chodby a vyzula sa.

„Aj ja vás rád vidím svokra.“ naštvane sa na mňa zamračila.

„Hádam nie ste hrdá, že máte vnuka. Určite bude celý po mne.“ pokračoval som. Akoby som ja mohol za to, že sa jej dcéra zaľúbila práve do mňa.

„Veď práve toho sa bojím.“ prižmúrila oči a pokračovala v chôdzi.

Nebola by to ona, ak by ma nebuzeroval za to, že nekúpem svojho syna. Rád by som, lenže ak nechce, aby sa mu niečo stalo radšej to nechám na svojej polovičke. Takto to asi pokračovala celý večer, kým Cassie nezavelila s vetou, aby konečne prestala hľadať na našom vzťahu len negatíva. Chopila sa tejto myšlienky a prekvapivo prestala.

Po jej odchode som Tobyho nakŕmil a položil do postieľky s tichým pospevovaním. S fľakom na chrbte od mlieka som odišiel do obývačky. Zhodil som sa na gauč a s fľašou ozdobenou kreslenými postavičkami som hypnotizoval vypnutý televízor. Akoby som čakal na to, kedy ho teatrálne prinútim zapnúť sa.

„Prečo tu len tak sedíš ? Nepustíš si televízor ?“ opýtala sa ma a prezlečenú do pyžama som si ju stiahol na holená.

„Načo ? Za posledný mesiac som s tebou nestrávil skoro žiaden pekný večer. Ty si nejaký pamätáš ?“

„Dovoľ mi porozmýšľať. Väčšinou zaspím skôr než Toby.“

„Myslíš si, že sme dobrí rodičia ?“ vygúlila na mňa svoje očiská v ktorých som sa vždy strácal.

„Malého nám sociálka zatiaľ nevzala tak si dovoľujem myslieť, že áno.“ pomrvila sa a potichu zasmiala. Z ničoho nič sa ku mne naklonila a jemne ma začala bozkávať. Jej pery som na svojich necítil tak dlho, že som skoro zabudol, ako sladko chutia. Nechcelo sa mi veriť, že môj syn mi konečne doprial jeden večer voľna, ktorý by som mohol stráviť s jeho mamou o samote. Netrvalo to však dlho. Detský prenikavý plač sa ozval z poschodia ako rana z nebies.

„Harry, naše dieťa hore plače a my sa tu bozkávame.“ zahryzla si do pery kým mala ruky omotané okolo môjho krku.

„Mám pocit, že nechce mať súrodenca. Preto ten nárek.“ našpúlil som pery.

„Idem k nemu.“ s úsmevom na perách odcupitala hore a ja som zhodil hlavu do vankúša. SYNU ! Aspoň jeden večer ! Akoby sa všetci v Londýne proti mne spriahli a zvonček na dverách znovu zazvonil. Zvlečene som došiel k vchodovým dverám a naštvaný Louis na verande mi spôsobil neskutočný smiech.

„Nesmej sa, potrebujem ženskú radu.“ zahromžil s veternou smršťou na hlave.

„No, ja sa ňou nechystám stať. Stačí mi, že s jednou žijem.“

„Čo to trepeš ? Mama tvojho dieťaťa je doma ?“ postavil sa na špičky a snažil sa cezo mňa niečo uvidieť.

„Som prítomná. Čo sa deje ?“ s malým klbkom zabaleným v dupačkách a červenou tvárou od plaču v jej náručí zišla po schodoch a priblížila sa k nám.

„El ma vyhodila na noc z domu pretože podľa nej, jej hovorím neslušné veci.“ zašermoval rukami.

„Čo sa stalo ?“ nechápavo položila otázku kým si Toby položil hlavu na jej rameno.

„Chceš to počuť doslova ? “Ty egoista, ak ma mieniš napchávať tím jedlom do prasknutia tak sa ti to darí. Potom ma buzeruješ, že krásne priberám aj keď sa ti už nepáčim. Tak zmizni a neukazuj sa mi na oči aspoň jeden deň.“ Svoj monológ doplnila tím, že ma bila kuchynskou utierkou. Ja sa jej už bojím.“

„Čo tak ju vziať na nejakú romantickú večeru ? Louis, buď chlap a vráť sa domov ! Teraz ak dovolíš, idem dať Tobymu čaj.“ ukončila svoju radu a odkráčala do kuchyne.

„Harry, pomôž mi.“ beznádejne na mňa zazrel a oprel sa o zárubňu.

„Počul si slová ženy. Tu si chlap ako ja neporadí. Prepáč mi.“ mykol som plecami. Bratsky ma objal a odišiel. Snáď všetko dobre dopadne.

   O pár rokov z pohľadu Cassie 

)http://www.youtube.com/watch?v=TlFCfkyuQM0)

   Tak to je nádhera. Náš drobec rastie ako z vody. Až na to, že bije partiu s malým Tomlinsonom. Mike je hotové šidlo, čistý otec. Ja s Eleanor zalamujem rukami, dokonca aj Dan s Liamom sa môžu pýšiť potomkami. Dvojičky, krásne dievčatká ktoré im robia radosť už nejaký mesiac. Liam sa stále pýši, že o chvíľu si kúpi vzduchovku.

   S vyžehleným oblečením som vyšla po tích osudných schodom, pred ktorými Tobyho vždy varujem. V jeho izbe som ho nenašla. Oblečenie som mu poukladala do skrine a pokračovala som do spálne. Harry bol niekde von a snažil sa opraviť kosačku. Keď mi toto povedal, nevedela som sa spamätať. Dve kopy prádla som položila na posteľ a otočila sa k stene oproti. Toby stál vedľa toaletného stolíka s krvavo červeným rúžom v ruke. Mal ho po celej tváry, bielom tričku s medvedíkmi, nohaviciach no najviac si to odniesla stena. Svoje zúbky vyceril na mňa a nevinným pohľadom naznačil, že on nič nespravil.

„Slniečko, odkiaľ si si vzal ten rúž ?“ kľakla som si k nemu a servítkou mu utrela líce s úsmevom na perách.

„Bolo to na stolíku.“ Hodil rukou.

„A čože si to nakreslil ? To je pre mňa ?“

„Hm. Loďka.“ Hrdo vyhlásil a rukou čapol na mastné škvrny.

„Čo sa stalo ?“ opýtal sa Harry celý zababraný od oleja.

„Toby nám vytapetoval stenu.“ Ukázala som prstom, drobcovi som vtisla pusu na líce a pobrala na odkladať prádlo.

„Miláčik a kam pôjdeme na tej lodi ?“ podišiel k nemu Harry.

„Za babkou.“ Druhou rukou prešiel Harrymu po líci a tak mal päť červených čiar na celej ľavej polovici tváry.

„Ale do Holmes Chaple lode nechodia. Poďme sa radšej umyť. Aj ocko je špinavý. Opravil kosačku.“ Zaškeril sa, rúž hodil na toaletný stolík a Tobyho vzal na ruky.

„Ja chcem ostať špinavý.“ Vyhlásil a horko ťažko sa drel naspäť na podlahu. Pohľadom som zavadila o Harryho výraz. Sršal šťastím.

„Neboj sa, ja sa o jeho hygienu postarám.“ Ubezpečil ma a malého začal naháňať po izbe.

„Vážne ? Tak, ako si ho nechal do ôsmej večera v škôlke keď som bola s Eleanor a Danielle v Manchestri ?“ zvýšila som hlasitosť hlasu.

„To bolo iba raz ! A navyše ti to tá učiteľka mala zakázané povedať !“ zastavil sa znova pri mne.

„Bol tam so mnou aj Mike !“ zapojil sa do debaty náš potomok znova čmarbajúc po stene.

„Ja viem miláčik. Ujo Louis bol vtedy s tvojim ockom na zápase.“ Žmurkla som naňho a Harrymu hodila čisté tričko.

„Keď sme v takejto peknej rodinnej situácií, môžem ti niečo povedať ?“ priblížil sa ku mne a kôš s prádlom z mojich rúk odložil na zem.

„Žeby nejaká lichôtka od teba ?“ vyškerila som sa.

„No v istom slova zmysle. Počkaj, ja...“ nedokončil a začal niečo hľadať po spálni. Spod postele vytiahol malú obálku a o chvíľu znova stál pri mne.

„Nech sa páči. Pozri sa sama.“ Obálku mi položil do ruky a vyčaroval krásny úsmev.

„Pozvánka na svadbu ? Kto nám ju poslal ?“ otáčala som oranžový kúsok papiera v ruke, no meno som nezachytila.

„Nikto. Len som sa chcel opýtať, či sa ti páči.“

„Áno, je krásna. Len mi vysvetli, prečo bola pod posteľou.“

„Tak to už môžem ísť do tlačiarne zaniesť naše mená. Ale ešte musíme určiť počet pozvánok.“

„Moment, čo ti to povedal ?“ nevedela som sa spamätať.

„Ehm..“ odkašľal si, kľakol predo mňa a z vrecka nohavíc vytiahol prsteň.

„Cassie Eastwoodová, najkrajšia matka pod slnkom toho najkrajšieho dieťaťa, nášho dieťaťa. Chcela by si si ma vziať za svojho manžela ?“ psími očami ma priviedol do rozpakov.

„Čože ? Teraz ? Po piatich rokoch ?“ vygúlila som oči.

„Takžé, to mám brať ako nie ?“ zatiahol posledné slovo.

„Ty, dobre vieš, že toto by som ti nikdy nepovedala.“ Kľakla som si k nemu a pobozkala ho.

„Fúj !“ zvolal Toby a zaboril hlavu do vankúša.

„Miláčik, vráť mi to.“ Zvolala som za Mary tichým hlasom, ktorá mi ukradla aj posledný papier z kôpky, ktorá sa pred malou chvíľou ešte črtala vedľa mojej ruky.

„Niééé.“ Zvolala z obývačky, kde Harrymu odniesla všetky biele plátky.

„Poď si k nám sadnúť, drahá. Zalial som ti čaj.“ Usmial sa a džbán s čajom položil vedľa cukorničky. Všetky papiere, ktoré som uchránila a na ne vložila svoje spomienky som odložila do koženého obalu a položila do krabice, ktorú som odložila do skrine. Pomalým tempom som prešla ku kreslu, posadila sa doň a zahľadela sa na manžela, s ktorým prežívam nádherný život ako z rozprávky.

 Koniec J

Live with Love 37.

Ladies ! 

I have surprise for you ♥

Pridávam vám sem novú časť, v ktorej sa nachádza také malé prekvapenie, ktoré vás časom určite poteší :) Teda aspoň mňa áno :P 

Dnes to bude kratšie ako zvyčajne, ale budem sa snažiť vám sem pridať aj druhú polovicu, ktorú som chcela dať do jednej časti ... 

No dúfam, že som vás potešila a aj vás ešte poteším :) 

Enjoy it ! :*
+ urobte radosť jednému dievčaťu a pozrite sa na jej blog http://zllhn-story.blog.cz/

Kauza Mike bola definitívne zažehnaná a ja som sa naďalej mohla sústrediť na krutú realitu. Krutá bola hlavne preto, lebo som sa práve vracala do Londýna, do školy. Ale malo to aj svetlú stránku. Cat. No jej reakcia na mňa, ma ako vždy, prekvapila.

,,Áááááááá, to je Stella !!!“ Zvrieskla keď ma zbadala v našej spoločnej internátnej izbe. Ja som ledva za sebou zabuchla dvere a ona stála na schodíku pri zábradlí, ktoré nám našu izbu rozdeľovalo na dve časti. Už som aj skoro zabudla, ako to tu vyzerá.

,,Vážne ? A kde ?“ Zo srandy som sa otočila a hľadala nejakú osobu za mojim chrbtom. Tým svojím výkrikom mi pripomenula tie roztomilé fanúšičky, ktoré pri pohľade na mňa začnú kričať moje meno a ukazujú na mňa rukou. Aspoň nie je šanca, že niekedy zabudnem svoje meno.

,,Neverím, že si prišla. Veď si to ani nespomínala.“ Po menšom šoku sa konečne rozpamätala a pribehla ku mne aby ma mohla pučiť vo svojom objatí.

,,Chcela som ťa prekvapiť.“  Povedala som, keď ma pustila.

,,To sa ti podarilo. No stále neverím, že si tu. Akoby to bol sen.“ Stála predo mnou a pohľadom si ma premeriavala už asi päťdesiaty krát.

,,Chceš facku ? Počula som, že to pomáha.“ Navrhla som jej.

,,Okej, okej. Už viem, že sa mi nesníva. Ako vidím, tie tvoje žarty ťa neopustili.“

,,To by som ani nikdy nedopustila. Povedala by som, že sa naopak znásobili a ďalej sa rozvíjajú.“ Zasmiala som sa.

,,Pánbožko pomôž jej.“ Zalomila rukami a svoj pohľad namierila na strop. Dlho jej to nevydržalo pretože sme sa obe začali smiať.

,,Cat, môžem si požičať tvoj fén ?“ Zrazu z dverí do kúpeľne vyšlo neznáme dievča približne v našom veku, s mokrými vlasmi, v teplákoch a tielku. Dievča spravilo zopár krokov a keď si všimla, že tu okrem Cat je aj iná osoba zastala. Presne na tom istom mieste ako Cat pred piatimi minútami. 

,,Ahoj.“ Milo som sa jej pozdravila, keď pohľadom zastavila na mne. V duchu som dúfala aby tu nezačala vyvádzať.

,,Stacy, toto je Stella. Stella, toto je moja nová spolubývajúca Stacy.“ Zdvorilo nás predstavila Cat a obe sme si s úsmevom podali ruky.

,,Veľmi ma teší Stella. Cat mi o tebe veľa rozprávala.“

,,Aj mňa veľmi teší, no za to mne Cat nepovedala nič.“ Pohľadom som prebodla Cat, ale opäť ju zachránila Stacy.

,,Tak môžem si požičať tvoj fén ?“ Ešte raz sa jej milo Stacy opýtala.

,,Jasné.“ Cat prikývala a Stacy odcupkala do kúpeľne, kde za sebou zatvorila dvere.

,,Že je milá ?“ Cat sa zvrtla na päte a posadila sa na gauč.

,,Ako to, že si mi o nej nič nepovedala ?“ S prižmúrenými očami som začala výsluch.

,,Prepáč. Nejako mi to ušlo.“ S previnilým pohľadom sa z toho snažila vykrútiť.

,,Tak mi o nej aspoň niečo povedz.“

,,No, takže prišla sem asi pred dvoma týždňami, chodí so mnou do triedy a je naozaj v pohode.“

,,To hej. Ale čakala som, nejakú inú reakciu na moju osobu. Nič v zlom, ale bola až príliš pokojná.“ Zamyslene som povedala. Vôbec som tým nechcela naznačiť niečo v tom zmysle, že keď ma ľudia zbadajú mali by padať na kolená. Práve naopak. Ten jej úprimný úsmev a pokoj v tvári sa mi na nej páčil.

,,Povedzme, že Stacy je taká nezainteresovaná osoba. Do nikoho a do ničoho sa nestará viac ak treba. Pokiaľ sa jej to netýka. Nie je to žiadna tvoja bláznivá fanynka  a ani 1D nejako extra nerieši.“

,,A to ti vyhovuje, pretože sa konečne našiel človek, ktorý je ochotný ťa počúvať. Hlavne, čo sa týka tvojich fanúšikovských záležitostí.“

,,Stella ? Môžem ti niečo povedať ?“

,,Áno ?“ Napla som sluch.

,,Si hrozná. Nechala si ma tu samú a keď sa tu konečne objavil niekto, kto by aspoň z polovice mohol plniť tvoju úlohu, začneš si zo mňa uťahovať.“ Tvár zvraštila do smiešnej ,,nahnevanej“ grimasy a zosunula sa so založenými rukami nižšie.

,,Prepáč. Ja sa ti nesmejem. Práve naopak. Teším sa spolu s tebou. A nemaj obavy. Aj ty si mi strašne chýbala. Život medzi piatimi chlapmi nie je vždy taký úžasný. Boli chvíle kedy by som ich najradšej priviazala čajkám o nohy a oni by s nimi leteli niekam preč. Teba by som nikdy nevymenila.“ Snažila som sa napraviť svoju chybu a nejako ju rozosmiať. Ako vždy som jej prstom štuchla do líca, pretože to jej vždy vyčarí úsmev. A ani teraz tomu nebolo inak.

,,Fájn. Hlavne, že si už konečne späť. A teraz mi pekne porozprávaj ako si sa mala. Som strašne zvedavá.“ S úsmevom sa zdvihla zo svojej predchádzajúcej polohy, vystrela sa a napäto ma počúvala.

Rozprávali sme sa dlho do noci. Po tom, čo si Stacy vyfénovala vlasy, sme ju k sebe zavolali a rovnako ako aj Cat, aj ona napäto počúvala moje zážitky a smiala sa. Potom ma vystriedala Cat a neskôr nám niečo o sebe prezradila aj Stacy. Teda, všetko čo vyšlo z jej úst bola pre mňa novinka, ale bolo to ako  povedala Cat. Ako som aj sama zistila, Stacy je roztomilé, múdre, vtipné, pekné, blnďavé a slušné dievča. Poznala som ju len zopár hodín a hneď som vedela, že z nás môžu byť dobré priateľky. Bolo to podobné ako keď som spoznala El a Danny.

Ešteže bola sobota večer, pretože spať sme išli až niekedy nad ránom. Keďže kôli nedostatku izieb v tomto internáte Stecy pridelili moju posteľ, ja som si oficiálne nemala kam ľahnúť. No nakoniec sme to ako tri múdre ženy vyriešili a mojou posteľou sa stal gauč. Čo viac si môže človek želať ?

Ráno som sa musela zastaviť u riaditeľky aby som potvrdila svoju prítomnosť na pár dní a potom sme sa všetky tri vybrali do Starbucksu. Cat sa dohodla s Danny a El, že sa tam spolu so Stacy stretnú. O mne nič nevedeli, pretože som ich rovnako ako Cat, chcela prekvapiť. A podarilo sa. Obe tam už pokojne sedeli nad svojim pohárom kávy a keď ma zbadali, úsmevy sa im rozžiarili a obe ma silno vyobjímali.

V takomto zložení sme strávili skoro celý deň. Neskôr sme sa vybrali nakupovať, no kôli povinnostiam, ktoré El a Danny ešte mali, sme museli túto babskú jazdu pozastaviť. No aj tak si myslím, že to bol skvelý deň.

O týždeň neskôr

Počas tohto týždňa som si opäť pripomenula aké to je byť len obyčajným dievčaťom na strednej škole. Do hlavy som potrebovala dostať milióny informácií potrebných na to, aby som zvládla napísať zopár ťažkých testov. Profesori ma vôbec nešetrili a to ako veľmi som im chýbala mi dali pocítiť na tých testoch. Toľko lásky naraz som ešte asi ani neprijala. Ale nakoniec všetko dobre dopadlo, čo bolo moje jediné šťastie. Inak by som môj pobyt v tejto mučiarni musela nedobrovoľne prerušiť. A to by som nepredýchala ani keby som bola pripojená na najkvalitnejšie dýchacie prístroje vyrobené v Číne.

,,Už len jeden deň.“ S úsmevom na tvári som povedala Zaynovi do telefónu.

,,Budem ťa čakať.“

,,Okej. Ľúbim ťa.“

,,Aj ja teba. Pa.“ Poslal mi pusu a zložil. Bol taký zlatý. Telefonoval mi každý deň. A niekedy,  keď mal čas, tak aj viac krát. Keď som odchádzala bol dosť smutný, ale vedel prečo musím ísť. Aj on mi neuveriteľne chýba, ale už zostáva len jeden deň a môžeme byť opäť spolu. Sme spolu už asi štyri mesiace a za ten čas som od neho nebol ďalej než vo vedľajšej izbe. Na jeho prítomnosť som si ľahko zvykla a preto som to tu teraz nemohla už vydržať. A z toho, čo sa stalo potom, som mala sto chutí nakopať určité osoby do zadku.

,,Ale, ale. Ktože sa nám to vrátil ? Nie je to tá Stella, ktorá sa ešte pred týždňom vyškierala na javisku a teraz má hlavu až po končeky vlasov zavŕtanú v knihách ?“ Akoby som toto potrebovala. Nicole som stretla cestou zo školy. Od kedy som sem prišla, som ju vôbec nevidela a ani som o nej nepočula. A ako na potvoru mi musela znepríjemniť posledný deň, čo som tu.

,,Zlatko, len sa mi tu nestresuj. Nie je to dobré na pleť. A ak dovolíš, čo mi je vlastne jedno, opúšťam túto oázu smradu, ktorú tu vytvorila tvoja voňavka.“ Urobila som krok na bok aby som mohla rýchlo zmiznúť, no ona sa nedala odbiť.

,,Vidím, že tá tvoja drzosť ťa neopustila.“

,,A ani teba sprostosť, tak kde je problém ?“

,,V tebe. Len čo si sem prišla je celá škola hore nohami. Keď tu nie si, všetci si hovoria aký úžasný život má Stella, ako je Stelle fájn, že nemusí chodiť do školy, Stella je najlepšia a chcela by som ísť na jej koncert. A keď prídeš, každý by sa s tebou chcel len fotiť a rozprávať. Až mi je tých ľudí ľúto, keď vidím koľko nádeje do teba vkladajú, keď ty to nakoniec aj tak zbabreš.“ Sebavedomo prehlásila.

,,Ó, vážne ? A to ti kto povedal ? Tvoje zrkadlo ? Štve ťa, že nie si stredobodom pozornosti, tak ako kedysi. Lenže problém nie je vo mne. Všetci sa môžu slobodne rozhodnúť. Nemôžeš ľuďom diktovať, kto sa im môže a nemôže páčiť.“

,,To hovorí tá pravá. Stačilo, že si pomotala hlavu Zaynovi a hneď je z teba veľká hviezda. Veď uvidíme ako dlho to s tebou vydrží.“

,,Vydrží nám to dlhšie ako tebe ten make-up, ktorý ti už od zlosti pomaly puká. Asi by si so sebou mala nosiť tabuľku s varovaním: Pozor padá omietka !“ To boli posledné slová, ktoré som jej bola ochotná venovať. Teraz ma v ceste už nič nezastavilo. Takto ma už dlho nikto nevytočil.

ten obrázok vystihol situáciu :)

Našťastie ma Cat rozptýlila tým ako si balila svoje veci do kufra. Na každý kus oblečenia sa ma pýtala, či si ho má vziať so sebou alebo nie pretože tento krát som ju brala so sebou do slnečného Miami. A nie len ju. Spolu s El a Danny sme sa stretli na letisku, aby sme si užili pár sní voľna, zábavy a slnka. Teda to voľno platilo aspoň pre nich. Ja som ďalej pokračovala s koncertmi.

Winter Love ♥-39.časť

Milé moje čítateľky, s radosťou vám oznamujem, že to je konečne tu. Snáď sa potešíte ;)

Menej potešujúca správa je to, že je to predposledná časť. Nesmúťte,(ak teda smútite) bude tu nová poviedka na ktorú sa veľmi teším ;)

Tak a keďže je to predposledná časť, snáď by ste mi mohli zanechať aspoň 10 komentárov. Urobte mi radosť (znova začína moje vydieranie.) 

Špeciálne poďakovanie patrí El :* Thank you ♥ Zároveň taktiež pozdravujem Miruš ;)

♥ See ya soon darlings ♥ 

Príjam pesničku,ktorá El lezie na nervy a vždy keď jej ju pošlem, to by ste ju museli vidieť. TU
A teraz, ktorú ľúbim ja KLIK

         

   Po tom, čo mi moja lekárka definitívne potvrdila, že sa stanem mamou som to oznámila aj ostatným. To, aké taktiky chalani začali preberať na zasvätenie ďalšieho člena do skupiny boli tak absurdné, že som ich prijímala jedným uchom, a vypúšťala von druhým. Ako náhle mi navrhli, že by brali nášho potomka so sebou na turné som im zriadila riadny škrt cez rozpočet. Vyslúžili si tehotenské výkyvy hormónov, nakričala som na nich, nadávala im do idiotov. Neskôr som sa im šla ospravedlniť a upozorniť, aby moje správanie brali s rezervou.

O mesiac neskôr sa chalani vracali domov a my s El a Dan ako správne polovičky sme sa vybrali ich ísť čakať na letisko. S mierne vypuklým bruškom, ktoré lemovalo moje biele tričko so sukňou sme sa v príšernej horúčave priviezli na parkovisko a následne vošli do haly. Neprešlo ani desať minút a z tunela mi kývala moja polovička spolu s Niallom, len Louis sa rýchlosťou supermana predieral cez ľudí.

„Krstniatko moje najdrahšie, ako sa mi máš ?“ prešmykol sa ku môjmu bruchu a objal ho. Nervózne som sa obzerala naokolo ale iba pár ľudí sa naňho zarazene pozrelo.

„Ahoj Louis.“ Potľapkaním po pleci som mu naznačila, že by už mohol vstať.

„Takže tvoje krstňa ti je prednejšie ako vlastné dieťa a snúbenica ?“ urazene zvolala El. Pri nadurdenom výraze a založených rukách som na ňu pozrela, zatiaľ čo ma Harry zozadu objal a prekrížil ruky na bruchu. Liam s Dan sa takisto pozastavili nad vetou, ktorú vyslovila a Zayn s Niallom sa bezradne začali približovať k bufetu.

„Veď my žiadne dieťa nemáme. Čo to splietaš ? Cassie ťa nakazila ?“ zašermoval rukami pred jej tvárou a objal.

„Tehotenstvo nie je choroba, je to dar a splietam to, že sa staneš otcom a viem, že to tak rýchlo nepochopíš.“ Pohladila ho po vlasoch, načo si chudák musel sadnúť. Liam k nemu hneď priskočil a začal ho ukľudňovať.

„Ale, kedy ?“  vystrašene sa opýtal. Takíto šok prijať hneď z rána neboj med lízať a ja som potrebovala taktiež pár minút na spracovanie. Vlastne nie len my dvaja ale všetci. Ďalšie dieťa do partie ? Veď sa všetci prakticky správajú ako deti, až na Liama. On má tích výkyvov menej.

„Dva mesiace dozadu, keď si s Harrym prišiel domov a vtedy, keď si sa dozvedel, že budeš krstný, začal si kričať na celý dom a navrhol si, že by sme mohli mať bábätko aj my. No tak teraz sa ti to splní.“ zašvitorila a pobozkala ho.

„Blahoželám.” Zjačala Dani a hodila sa El okolo krku. „Loui, nebuď ako malí. Veď na to už máš vek.” Liam ho tľapol po pleci a bratsky objal. Po pár minútach sa veselo zasmial, vybozkával Eleanor a všetkých nás objal.

„Nepôjdeme domov ?” navrhol Harry. Prikývla som.  Kým Harry vykladal batožinu z kufra, ja som zaliezla do postele, zapla si hudbu a rozvalila sa na posteli po tom, čo som si za chrbát napchala asi päť vankúšov.

     O pár mesiacov

Ešte stále sme sa nedozvedeli pohlavie nášho dieťatka. Popravde, ja to ani vedieť nechcem. Harry je na tom ako na hrane iba Louis s Niallom a Zaynom do mňa hustia, aby som sa na to lekárky konečne opýtala. Patrilo by sa v ôsmom mesiaci dozvedieť, akej farby mám nakúpiť výbavičku aj keď väčšinu dupačiek, podbradníkov, cumlíkov a plyšákov pravidelne vyzdvihujem na pošte od Harryho mami.

„Láska, môžeš ten prebaľovací  pult posunúť trochu doľava ?“ už nejaký ten piatok som sa snažila zariadiť detskú izbu. Vždy sa mi čosi nezdalo tak som to chcela skúsiť nejako ináč. Odkedy som chcela nohou presunúť taburetku, Harry ale hocikto iný z chalanov za mnou behá ako pudlík a všetko robia za mňa. Čiastočne mi to vyhovuje, pretože sa prakticky nemusím ani obúvať čo vyplní približne dve hodiny môjho dňa ale niekedy mi to lezie neskutočne na nervy.

„Už to posúvam tretí krát. Nechcela by si sa už rozhodnúť ?“ zafrflal.

„Ale veď ja rozhodnutá už som. Presuň to o kúsok doľava a budem šťastná.“

„Toto ale hovoríš už druhý krát.“ Vyplazil mi jazyk, rukami sa zaprel do pultu a presunul ho o pár centimetrov. Po krátkom rozhodnutí, že farebné obrázky nakreslím na stenu ja som dostala podnet od Zayna. Vraj nedovolí svojej švagrinej visieť na rebríku, tak on vymaľuje streny vyššie od mojej hlavy a to čo je nižšie, môžem ja.  

„Cassie, nechceš si na chvíľu zdriemnuť ?“ pokrútil sa okolo mňa až ma nakoniec  objal a pobozkal na krk.

„Nepotrebujem prespať skoro celý deň ako kojenec, zlato. Som iba tehotná a zdriemnuť si budem chcieť vtedy, keď naše dieťa nebude chcieť po nociach spať ale vtedy budeš ty niekde v Afrike skákať na pódiu namiesto toho, aby si mu zaspieval uspávanku a ja v rozťahanom tričku a legínach budem pochodovať po izbe s maličkým na rukách.“ Vycerila som zúbky a prešla mu po tváry so štetcom.

„Aj vtedy budeš nádherná.“ Poznamenal s našpúlenými perami.

V tom momente, keď som dokončila červené autíčko a chcela sa dať do upratovania zazvonil zvonček. Pomalým krokom som zišla dolu schodmi a uvidela vysmiatu Eleanor v dverách s dvoma taškami obalenú ako cukrovú vatu v kabáte, čiapkou nastoknutou na hlave spod ktorej jej na ramená padali vlnité vlasy.

„Vitaj u nás, poď rýchlo ďalej lebo prechladneš.“ Stiahla som ju dnu a posadila do obývačky. Jej bruško bolo o čosi menšie než moje ale aj tak označovalo pokročilé štádium tehotenstva. Pohodlne som jej nakázala vyložiť si nohy na stolík a oprela sa s červeňou na lícach, ktoré vyštípal nepríjemný novembrový mráz.

„Tak ako sa máš ? Louis pred nedávnom volal, vraj je u vás tvoja mama.“ S úsmevom na tváry som jej ponúkla ovocný čaj a s jej obľúbenými sušienkami som sa posadila oproti nej.

„Áno, je u nás. Veľmi mi pomáha. Taktiež aj Louisove sestry, chodia k nám na striedačku. Sú strašne úžasné.“ 

„A Louis ? Ako to zvláda ?“

„Snaží sa najviac ako môže. Pýtal sa ma, kedy môže znova uvidieť svoju dcéru pretože keď som mu doniesla fotku ultrazvuku, odfotil si ho a dal na pozadie na telefóne. Pred týždňom, keď som sedela na deke pred televízorom a cvičila tehotenské cviky oznámil mi, že mu tie vzdychy  lektorky pripomínajú isté filmy, o ktorých v mojej prítomnosti pomlčal a vraj s ním taktiež môžem počítať pri cvičeniach v ordinácií s ostatnými rodičmi ale vraj sa nebude brániť smiechu. Preto sa mám radšej naučiť hanbiť sa zaňho.“ Zachichotala sa. Do obývačky v tichosti vplával Harry, načo si ho El všimla a hneď ho zbombardovala otázkami typu, ako sa cíti v koži budúceho otecko. Neisto sa pousmial a prevrátil očami.

„Kedy máš vlastne termín ?“ tak to teda zasiahla do čierneho. Vtedy ma najviac znervózňoval fakt, že dátum pôrodu sa približoval svetelnou rýchlosťou a El neostávalo nič iné len ma ubezpečovať, že to zvládnem. Momenty nostalgie dopadli niekedy aj na ňu, takže sme si úlohy aj pár krát vymenili.

„Niekedy koncom decembra. Harry si kúpil kalendár, prilepil ho na chladničku a každý deň fixkou vyčiarkuje dni. Ku každému číslu napíše meno a ja ho vždy preškrtnem. Neskutočne ho to štve pretože stále nevie, čo to bude a tak nevie, na ktoré mená sa má zamerať.“ Zasmiala som sa. Harry mi vtisol bozk do vlasov keď prechádzal cez obývačku s krabicou plnou farieb. Ten je ale milý, dokonca za mnou poupratoval.

„To je ale milé. Nás to čaká vo februári ale Louis do mňa stále podpichuje aby som sa už pobalila do nemocnice. Vraj to môže prísť hocikedy, čomu aj verím ale myslím, že v šiestom mesiaci to ešte nepríde aj keď možné je všetko.“

„Tak to ho asi dosť ohrozím. Nároky na kopu darčekov mu budú pomaly klesať, keďže pravdepodobne nebude jediný, ktorý bude oslavovať narodeniny okolo Štedrého večera.“

„Ále, ničoho sa neobávaj. On sa bude hrať s tím, čo dostane naše dieťa. Už ho poznám.“ dopila svoj pohár čaju a pomaly sa začala zbierať na odchod. Takéto debaty mi skutočne padnú vhod.

   „Harooold !! Hádam tam nestráviš celý večer.“ Päsťou som trieskala do dverí  na kúpeľni. Posledné týždne nerobím nič iné, než len to, že si precvičujem poklus z niektorých z izieb do kúpeľne. Akoby sa môj mechúr zmenšil na veľkosť lieskového orieška.

„Ako to, že tak často musíš. Veď nepiješ ani veľa vody.“ Vypochodoval a prstami mi frkol do tváre pár kvapiek.

„Pretože pod srdcom nosím tvoje dieťa.“ zasvätila som ho do  problémov tehotnej ženy ktorá stepuje pred kúpeľňou s plným mechúrom kým si on vychutnáva hygienické radovánky. Svoju úlohu som splnila a mohla znova odísť k televízoru. Odkedy som v deviatom mesiaci, prakticky iba jem, spím a tá tretia vec, to sa ani nevyjadrujem. Ak Harry nie je doma, ale je niekde v rádiu alebo robí rozhovor volá, či je to tu. No ako ho poznám, vtedy keď to príde, bude panikáriť viac než ja alebo (teda v to najviac dúfam) sa zachová ako poriadny chlap a bude mi oporou.

Bol deň pred Štedrým večerom. Prvé Vianoce, ktoré budeme tráviť v novom dome. Stromček som pekne ozdobila, kvôli “väčšiemu“ brušku mi skoro trikrát prihoreli koláče, pretože som sa nedokázala zohnúť a vybrať ich z rúry. Niall s Liamom nás prišiel pekne vybrakovať, domov som ho poslala s troma krabicami koláčov. Dani mi na oplátku poslala plný košík ovocia. Som zvedavá, čo mi pošle do nemocnice. Niall trávil čas v Írsku a Zayn trávil Vianoce taktiež s rodinou.

„Láska, môžeš prísť na chvíľku ku mne ?“  zvolal Harry z obývačky rozvalený v na gauči. Jeho požiadavku som splnila a premiestnila sa z bodu A(jedáleň) do bodu B(obývačka)

„Už týždeň mi sľubuješ, že si pozrieme film ale ty vždy zaspíš skôr, než vložím cédečko do stroja. Pozrieme si ho dnes ?“ psím očiam v jeho podaní sa nedá odolať.

„Tak dobre. A čo by si si chcel pozrieť ?“

„Titanic.“ Natešene skríkol. Až ma pichlo v chrbte. Znova tá chrbtica.

„Tak ja si teda idem po servítky. Dáš si aj pukance ?“ postavila som sa pred neho a dožadovala sa odpovede.

„AK by si bola taká ochotná.“ Našpúlil pery na ktoré som mu pritisla vankúš a s úškrnom som napochodovala do kuchyne. S radosťou som počúvala strieľajúci zvuk zrniek kukurice a zdvíhajúci sa sáčok otáčajúci sa v mikrovlnke. Bolesť v chrbte sa znova ozvala ale už silnejšie. Snáď to prejde. Horúci sáčok som doniesla Harrymu načo som sa stočila na päte a vrátila sa po servítky, ktoré ležali na pulte. Do uší sa mi dostali prvé zvuky filmu no mňa pálčivá bolesť v podbrušku priviedla do kolien.

„Harry, už to začalo.“ S bolesťou som s hrčou hrdle zakričala a zachytila sa kuchynskej linky.

„No práve, už to začalo.“ S plnými ústami napraskanými pukancami odvetil a nepohol sa z miesta.

„Nie film, pôrod ty idiot.“ Zvrieskla som poskladaná na podlahe v malej kaluži plodovej vody.

Harry

No- do -šľaka.

Keď mi začala nadávať do idiotov, vedel som, že došlo k hlavnému bodu večera. Pukance som odhodil na druhý koniec obývačky a vletel do kuchyne. Moje dievčatko sedelo na zemi so zvráštenou tvárou od bolesti zvierajúc si rukami brucho.

„Aké je číslo na záchranku ?“ začal som panikáriť a hľadať telefón. Akurát vtedy, keď ho najviac potrebujem sa váľa boh vie kde.

„Vykašli sa na telefón a jednoducho ma odvez do nemocnice.“ Zaúpela. S kabátom a čižmami som znova vpálil do kuchyne, obul ju, obliekol a vzal na ruky.

„A kde je taška ? Si už pobalená ?“

„Ak si nespomínaš, balili sme ju spolu. A je hore v skrini.“ Načiahla ruku no hneď ju znova priložila na brucho. Cassie som odniesol do auta, zapol jej pás a utekal do spálne po tašku. Medzi časom som na posteli našiel aj mobil, cez ktorí som hneď mobilizoval Louisa. Kde je do čerta Liam s radami, ako sa chovať v chúlostivých situáciách ? Po zamknutí domu taška letela do auta a konečne som začul Louisov prívetivý hlas s pozdravom.

„Louis, no konečne. Nie je čas na hlúposti, rodíme !“ vybuchlo zo mňa kým mi moja priateľka nadávala.

„Akože rodíme ? Ja som tá, ktorá to všetko odnesie. Láskavo už naštartuj lebo to urobím sama ty somár !.“ Zahromžila kým ma ticho z Louisovej strany začalo ešte viac znervózňovať.

„El, vypľuj ten koláč. Ideme do nemocnce !“ zrušil som ho. Nechcem si ani predstaviť, čo bude robiť, ak bude rodiť milá Eleanor.

„Vieš, väčšinou sa hovorí, že keď manželky rodia, sú prehnane rozčúlené a citlivé.“ Skonštatoval som po trojminútovom tichu s rukami na prevodovke.

„Na mňa to neplatí, uh. Nie som tvoja manželka.“ S kvapôčkami potu na čele zo seba vydala pár slov.

„Si úžasná, ešte to vydržíš.“ Pohladil som ju po rozhorúčenej tváry.

„Musím poslať mame SMS, že ideme do nemocnice ?“ skonštatoval som zostrašene. Veď ona mala byť prvá, ktorú som mal kontaktovať nie Lou.

„Ak si si nevšimol, uh, o chvíľu ti od bolesti potrhám kožené poťahy tak ma nerozčuľuj a sústreď sa na šoférovanie Styles !!“ ženu, ktorá mi o chvíľu mala priviesť na svet dieťa stále sužovali bolesti a cesta sa akoby stále predĺžovala. O pár minút som Cassie zveril do opatery lekárov. S nadávkami, ktoré som si ešte vypočul v aute a ktoré mi ešte stále zneli v hlave som sledoval chlapa a sestričky v bielom pobehovať okolo nej keď sedela na vozíku a vzďaľovala sa odo mňa niekam preč.

„Čo je to ? Zmeškali sme ten osudový moment ? Mám neter ? Alebo nebodaj synovca ?“ o pár minút sa na chodbu sa Louis s El, Dan a Liamom v pätách.

„Ja chcem jeho prvú fotku. Alebo jej ? Čo to vlastne bude ?“ zapišťala Dan s foťákom zaveseným na krku. Že vôbec mala čas ho ešte hľadať.

 „Nie, ešte nič. Len som sa dozvedel, že som najhorší chlap pod slnkom. Sviniar, bastard a magor.“ Zhodil som sa na stoličky a poskladal do kĺbka.

„Pán Styles, prosím, poďte za mnou.“ Cassin doktor sa vynoril spoza bielych dverí a rukami nastoknutými v rukaviciach ma volal k sebe. El do mňa strčila, skoro som spadol zo stoličky ale nezaháľal som a utekal za ním. Doviedol ma na izbu, kde bola Cassie napojená na hadičky, prikrytá ľahkou prikrývkou a spotené pramienky vlasov jej priliehali na čelo.

„Á, to je ten debil, ktorého ste spomínali ?“ s úsmevom na tváry ma privítala sestrička na izbe, kým mojej polovičke vešala infúziu na stojan. Chápavým výrazom som pozrel na Cassie, kým ma spaľovala pohľadom nasratého býka.

„Budeme spolu dýchať, dobre slečna ? Mladý pán vám to bude so mnou počítať. A pekný,hlboký nádych !“ poslušne, bez rečí poslúchala sestričku tmavšej pleti s milým výrazom.

„Ták, ako sa nám má naša prvorodička ? Pán priateľ bude s nami aj pri pôrode ?“ flegmatický lekár vplával do izby s papiermi.

„Áno, chcem tam byť!“ oznámil som.

„Čože ?!“ Cassie ma prebodla znovu svojim pohľadom a zdesením prvého stupňa.

„Hádam to pretrpím s tebou, nie ?“

„Mne je to srdečne jedno !“ svoje prsti zaborila do mojej dlane, pokrivila tvár a mne sa skoro odkrvila ruka.

„A čo to bude až to bude ?“ zavtipkovala sestrička s vybieleným úsmevom.

„Ja neviem.“ znova jej nechty našli moju kožu, znova som zašiel do kolien a znova som si vypočul nadávky hrubšieho zrna.

„Komu si to už stihol oznámiť ?!“ rukou si prešla po mokrých vlasoch, vtedy znova pozitívne naladený doktor vošiel k nám a vetou „Tak, môžeme ísť rodiť.“ ma zachránil z útrap. Sestričky ma obliekli do sterilného oblečenia, postavili ku Cassie.

„Tak,Cassie. Keď poviem, zhlboka sa pekne nadýchnete a silno potlačíte.“ Prikývla. Po pár sekundách sa mi nohy podlomili, namakaný chlapík ma posadil na stoličku mimo miestnosti. Vyfackovaný pocitmi viny, šťastia a zúfalstva som v zelenom oblečení sedel ako vodník na chodbe a vičítal si, že som nedokázal predýchať podporu pri pôrode môjho prvorodeného dieťaťa.

Nedokázal som tam viac sedieť, slimačím krokom som dopochodoval nazad k ostatným. Vystresovaná svokra aj svokor mnou začali mávať a pýtať sa, kde je ich dcéra. Odpoveď sa dozvedeli od môjho hovorcu, čiže Liama.

Po vypití dvoch káv z automatu po mňa prišla sestrička, bez jediného slova ma odvliekla pred nejaké sklo, za ktorým plakalo niekoľko detí v postieľkach.

„Tak ako sa bude maličký volať ?“ slovo maličký vo mne vyvolalo príval endorfínov.

„Ja mám syna ?“

„No. Ten úplne vzadu, pri stene ,ktorí si podriemkáva je váš.“ Prikývla.

„A prečo mu mám dať meno ja ?“

„Pýtali sme sa na to mamičky, ale ona nám povedala, že máme ísť za vami.“

„Toby !“ jasne som odvetil a znova sa nevedel nabažiť pohľadu na malé kĺbko v modrej čiapočke, bielej košieľke a rukavičkách, ktoré je z mojej krvi.

Live with Love 36.

Zdraím vás :*

Sorry, že som sa vám dlho neozvala, ale nešlo to.

Mám pre vás ďalšiu časť, tak dúfam, že sa bude páčiť a že mi zanecháte nejaký komentár.

Prajem vám pekný zvyšok dňa ... ♥ 

Toho vystúpenia som sa bála ako vajce mixéru. Nedokázala som myslieť na nič iné. Stále som mala v hlave ten obraz ako to všetko pokazím. Stále tu bola otázka: ,,Čo ak ... ?“ No našťastie som ani na sekundu nebola sama a stále  tu bol niekto, kto mi moje konšpiračné teórie rýchlo zrušil. A čo bolo úplne najlepšie, moje vystúpenie malo obrovský úspech a všetci boli viditeľne spokojní. Išla som ako prvá a odspievala som si svoje. Na znak pozitívnej reakcie sa v hale ozval obrovský piskot a jačanie až som mala husiu kožu. Bol to naozaj neopísateľný moment.

Niečo podobné sa zopakovalo ešte niekoľko krát stále v inom meste. Nielenže som robila niečo, čo sa mi páčilo, ale k tomu som mohla cestovať a spoznávať nové a nové miesta. Takže som si aspoň splnila jeden z mojich ďalších snov. A k tomu som na svojich cestách mala bezkonkurenčne najlepšiu spoločnosť na svete. Ale ak by sa k našej partii pripojilo ešte zopár dôležitých ľudí, bolo by to dokonalé. No aj tak si myslím, že už s nami šiestimi je roboty ako na kostole. A keď sa k nám pridá ešte aj Josh, Paulovi nezostáva nič iné len zalamovať rukami so slovami ,,Sodoma-Gomora.“ Je to jeho čarovná formulka, ktorou ešte doteraz nič nevyriešil.

V jeden večer sme leteli do L.A.. Všetko bolo fajn, až kým sme nezostali trčať na letisku v Chicagu.

,,Pre nepriaznivé počasie je let do Los Angeles zrušený.“ Ževraj to nie je nič výnimočné, no nám to narušilo úplne všetky plány. Paul nás natrepal do nejakého neznámeho hotela, v ktorom sme museli prežiť jednu noc.

,,Čože ?! To nemyslíš vážne ! Ja mám byť s nimi v jednej izbe ?!“ Nie žeby to bola až taká katastrofa, ale okolité podmienky ovplyvnili moju reakciu. Bolo už niečo po pol noci a ja som bola unavená a podráždená.

,,Stella. Práve som sa rozčúlil na letisku keď nám zrušili let a pred malou chvíľou som sa opäť vytočil, keď mi na recepcii oznámili, že pre nás nemajú dostatok izieb. Taktiež som rovnako unavený ako aj ty a nechcem sa pohádať ešte aj s tebou.“ Povedal pokojne Paul. Všetci sme tam stáli a pozerali po sebe ako kaktusy na púšti. Nikomu sa nič nechcelo a každému sa zatvárali oči.

,,Okej. Chápem, že nemáš na výber. A prepáč mi, nechcela som ťa vytočiť.“ Smutne som sklonila hlavu a snažila som sa potlačiť nervy.

,,Okej. Ja sa nehnevám a ver mi, že ak by to šlo inak určite by som ťa nedal do jednej izby s nimi. Ale už ťa poznám, aj keď nie až tak dobre,  viem, že si rovnaký blázon ako oni. Je to akoby si s nimi vyrastala a úprimne ma táto predstava desí. Bude to len na jednu noc, tak prosím vás, nerobte žiadne hlúposti. Budem hneď vedľa vás. Dobrú noc.“ Vytiahol na nás vztýčený ukazovák, chvíľu nám prednášal zo svojho kódexu o slušnom správaní a potom sa vyparil aj so svojimi kuframi vo výťahu. Samozrejme, že nešiel sám, ale vzal so sebou niekoľkých členov tímu, ktorí nemali miesto v tomto hotely.

Po chvíli som si uvedomila, že som sa asi dotkla chalanov tým, čo som práve povedala na ich adresu. Svoje hysterické správanie som im chcela vysvetliť aj keď hotelová hala nebola práve najlepším miestom. A k tomu všetkému sa tu pomaly, ale isto, schyľovalo k trapasu. Takže ak mám s nimi zdieľať jednu izbu počas tejto noci, bolo by asi lepšie aby sa mi smiali než aby sa mali na mňa hnevať.

,,Sorry, chalani. Tým, čo som práve povedala Paulovi, som vás nechcela nijako uraziť. Vážne si cením, že ste ma vzali so sebou na turné a byť s vami je naozaj skvelé, takže tú jednu noc určite zvládnem.“ Dala som menší pokus o úsmev keď som sa pozerala na tie unavené tváre.

,,Tak potom, prečo si na neho tak vyletela ?“ S prižmúrenými očami sa opýtal Zayn.

,,To preto, že som strašne nervózna. Veď sa pozrite vonku.“ Moja odpoveď ich zjavne prekvapila a na moju žiadosť sa všetkým prítomným otočili hlavy do pravej strany. Vonku bola jedna z tých otrasných búrok, ktoré z duše nenávidím. Lialo ako zo sprchy, fúkal silný vietor, každú sekundu preletel oblohou žiarivý blesk a hrmelo akoby hotel obkľúčili tanky. Všetky tie zvuky mi naháňali strach. Akoby prebiehala 3. svetová vojna.

,,Je búrka.“ Zamyslene povedal Niall a zrazu sa všetky pohľady ocitli na mne.

,,Ale no ták. Neverím, že dievča ako ty sa bojí zopár bleskov a hromov.“ Pochybovačne pokrútil Zayn hlavou a ostatní sa začali priblblo usmievať. No aspoň sa nesmiali tak veľmi, ako som predpokladala.

,,Zopár ?! Cítim sa ako na strelnici!“ Bola som taká rozrušená až som sa začala pomaly triasť. Ak by som mala päť rokov, tak okamžite utekám ku mamičke. Lenže ja mám sedemnásť, ale stále sú tu veci, ktoré mi spôsobujú strach. Aj keď sú také bežné a obyčajné.

,,Neboj sa, maličká. Som pri tebe. Tu sa ti nemôže nič stať.“ Zayn podišiel ku mne a objal ma. Hneď som sa cítila bezpečnejšie.

,,Nie si tu sama.“ Povedal Harry a jeho slová zmenili objatie zaľúbenej dvojice na hromadné objatie.

,,Môj malý motýlik sa bojí.“ Počula som Louisov chlácholivý hlas. Aký sú všetci zrazu milý. Ale zaujímalo by ma kde sa stratila ich láska, keď sme stáli v izbe medzi rozloženými kuframi. So založenými rukami som sa pozerala na mojich nových spolubývajúcich a nemala som síl miešať sa medzi nich.

,,Stella je jediným dievčaťom medzi nami, tak ju nechajte aby spala na posteli.“ Zayn sa snažil vyjednávať s ostatnými v môj prospech.

,,Ja proti tomu nič nemám, ale stavím sa, že ak jej prenecháme túto jedinú posteľ, tak ty sa natrepeš k nej a to bude voči ostatným dosť nefér.“ Skonštatoval Louis.

,,Louis má pravdu.“ Podporil ho Harry a Zayn sa na neho krivo pozrel.

,,Ja už som vedľa Zayna pár krát spal. A jeden človek na viac mi pri spánku vôbec nebude vadiť.“ S úsmevom na tvári sa ozval prispôsobivý Niall.

,,Prosím, už sa rýchlo dohodnite, lebo inak sa zvalím na tú posteľ sám a nikoho k sebe nepustím.“ Prosebne na nich hľadel Liam a jedným očkom pokukoval po mäkučkej posteli.

,,Tak či tak na tej posteli bude musieť niekto spať. A ak ste sa ani po tých desiatich minútach hádania nedokázali rozhodnúť, tak vám radím aby ste to čím skôr vyriešili. Nie som ochotný počúvať tie vaše hádky až do vtedy, kým mi tu všetci od únavy nepopadáte na zem. A už naposledy vám hovorím, dobrú noc !“ To bolo prekvapenie. Hádka bola prerušená nečakaným vpádom Paula do izby. Keď pri odchode tresol s dverami rozhodla som sa prevziať velenie do svojich rúk.

,,Vkuse sa tu naťahujete len o tú jednu posteľ a preto usudzujem, že ste si asi ešte nevšimli ten  malý gauč. A ak vám to nebude vadiť, obsadím ho ja.“ Prerušila som chvíľku ticha, rukou som ukázala na gauč vedľa dvier do kúpeľne a pomaly som sa k nemu pobrala a zložila si naň veci. Ostatní na mňa len nemo pozerali, no ja som ich pohľady ignorovala. Z kufra som vytiahla kozmetickú taštičku a zavrela sa v kúpeľni. Kým som si z tváre zoškrabovala ten odporný make-up, ktorým ma zakaždým niekto zababre, počúvala som už len nezvyčajne tichý rozhovor. Tuším, že sa už konečne dohodli.

Po tom, čo som vyšla z kúpeľne, môj zrak padol na rozložený gauč. Super. Viac miesta. No nie len pre mňa. Nakoniec sa ku mne pridal Zayn a ja som si užívala ten moment, keď som mohla zaspávať v jeho objatí. Perinu som mala pomaly až na očiach, len aby som nevidela ako sa zakaždým naša izba osvetľuje v dôsledku zúrivých bleskov, ktoré sa preháňali po oblohe. Viem, že by som sa nemala správať ako malé bojazlivé dievčatko, ale nedokázala som s tým nič urobiť. Len som sa pritisla k Zaynovi a nasávala jeho vôňu. Jeho ruky ma pevne objímali a jeho dych som cítila vo svojich vlasoch.

Ráno som sa prebudila pomalým otočením a rukou som nahmatala prázdny priestor vedľa mňa. No nebol až taký prázdny ako som si myslela.

,,Áááá !“ Zvrieskla som ako divá a osoba na druhej strane tejto luxusnej ,,postele“ sa sklátila mojou vinou na zem.

,,Čo ti je ?“ Nechápavo na mňa zo zeme pozeral Harry. V jednej ruke držal mobil a tou druhou si šúchal hlavu.

,,Mne ? Prepáč, ale ja si zo včerajška pamätám akurát tak Zayna, keď si ľahol vedľa mňa. No neviem ako by si reagoval ty, keby si sa ráno zobul vedľa úplne inej osoby. Myslela som si, že chytáš aspoň trocha kyslíka niekde na posteli, medzi ostatnými.“ Sedela som na posteli a vysvetľovala som Harrymu svoje ranné dojmy.

,,No hej. Ležal som tam asi tridsať minút, ale nedalo sa to tam vydržať. Liam mi z jednej strany zašepkal do ucha: Danny, Danny come to me, a z druhej strany sa od Louisa ozvalo: Zlatko, nekupujme tie mrkvové plantáže. Ja nechcem jesť mrkvu do konca života. Som príliš mladý. A do toho všetkého začal Niall tak rytmicky chrápať až ma išlo poraziť. A vy dvaja ste boli na sebe tak nalepení, že ten voľný priestor okolo vás sa nedal prehliadnuť a tak som si sem ľahol.“ Mierne rozčúlený Harry si sadol do kresla oproti mne. Až mi ho bolo ľúto.

Svojim zošokovaným krikom som všetkých pobudila až na Zayna, ktorý vyliezol z kúpeľne. Celkom dobre sa na mne zabával celé ráno. Ale potom, čo som ho začala ignorovať, s tým rýchlo skončil. Ostatní boli pol dňa dosť mrzutí lebo som ich zobudila. A nie je to jedno ? Veď aj tak by museli skoro vstávať.

Okolo desiatej sme museli upaľovať na letisko, len aby sme už konečne boli v L.A. Let bol síce krátky, ale aspoň sme si mohli pohodlnejšie pospať. Rýchlo sme sa ubytovali v hotely a potom sme sa ponáhľali na skúšku. Ako vždy sme skúšali na osobitných miestach, pretože inak by sa ten čas ani nedal nazvať skúškou. Museli sme tvrdo makať až do večera pretože o siedmej sa začínal koncert. Ak by ten let nebol zrušený všetko by nám vychádzalo perfektne podľa plánu.

Po tom všetkom sme sa ešte išli najesť, osprchovať, vystrojili nás ako na módnu prehliadku a šou sa mohla začať. Ako  vždy všetko išlo hladko a fanúšičky boli úžasné. Pišťali, skákali, spievali a tancovali. Stále som mala trému, ale všetko bolo v norme. Už som sa nebála tak ako na začiatku, no stále som mala pred tými dievčatami rešpekt.  Snažila som sa usmievať a nerobiť nič, za čo by ma mohli nenávidieť.

Keď sa celý koncert už skončil bola som s chalanmi v šatni a chystali sme sa na odchod. Balili sme si posledné veci a v tom do miestnosti vstúpil neznámi chlap v obleku. Teda bol neznámi aspoň pre mňa.

,,Ale chlapci ! Tak rád vás opäť vidím.“ So širokým úsmevom si ten nezmámi tvor premeriaval každého v miestnosti.

,,Mike ? Čo ťa sem privádza ?“ Zdalo sa mi to, alebo bol Liam po prvý krát k niekomu odmeraný ?

,,Len som vás prišiel pozdraviť a povedať vám, že ste opäť nesklamali. Predviedli ste neskutočnú šou ako vždy.“ Vychrlila zo seba Liamom pomenovaná osoba Mike.

,,Tak to sme radi.“ Precedil pomedzi zuby Zayn. Čo im všetkým sadlo na nos ?

,,Ešte jedna vec. Nemohol som si nevšimnúť toto krásne dievča s tým najúžasnejším hlasom aký som kedy počul. Bez urážky chlapci. Kto to je ?“ Už sa mi to prestávalo páčiť. Až doteraz som to neriešila, ale keď išlo o moju osobu zbystrila som pozornosť.

,,Toto je Stella a od nového roka nás sprevádza na turné.“ Povedal Zayn. Jednou rukou ma objal okolo pásu a pritisol si ma k sebe bližšie.

,,Á, takže Stella. Teší ma.“ Podišiel ku mne a podal mi ruku. Povedala by som, že mu oči žiarili ako výhercovi lotérie.

,,Decká, už by sme mali ísť. Auto na nás čaká.“ Zavelil Louis a všetci sme bez slova vypochodovali zo šatne.

Stále som nevedela pochopiť, kde je problém. Nešlo mi do hlavy prečo sa všetci správali k tomu chlapovi, tak odmerane. Chcela som vedieť viac a tak som sa začala Zayna vypytovať v čase nášho ,,romantického“ obeda.

,,Kto vlastne je ten Mike ?“ Nenápadne som sa opýtala keď som bojovala s príborom a kusom mäsa.

,,Nikto.“ Bez váhania mi odpovedal.

,,Zaujímavá charakteristika osoby. Na človeka, ktorý už videl polku sveta, vieš veľmi dobre opísať ľudí.“ Ironicky som poznamenala.

,,Pozri. Je tu len jedna vec, ktorú by si o ňom mala vedieť.“

,,A to ?“ Natiahla som uši a čakala, čo mi povie.

,,Drž sa od neho čo najďalej.“ Tak to mi vážne pomohlo. Včera som sa pokúšala pýtať ostatných, ale netvárili sa priveľmi nadšene. Tak som sa rozhodla, že dnes túto otázku položím Zaynovi aj keď som si všimla, že od včerajšieho stretnutia s Mikom, nemá práve najlepšiu náladu.

,,Tak fájn. Neviem kde je problém, keďže ešte stále mi nechceš povedať o čo tu vlastne ide, ale ak budeš mať náladu vysvetliť mi to, tak sa ozvi.“ Vzala som si tašku a bez rozlúčky som vykročila z reštaurácie. Ešte nikdy som sa so Zaynom nepohádala a ani toto by som nenazvala hádkou. Len mi stúpla hladina nervov, ktorú som potrebovala okamžite zraziť na nulu. A ak by som tam zostala, potom by už určite došlo aj k tej hádke.

Opäť som sa vydala do ulíc neznámeho, ale za to krásneho a slnečnéh mesta sama. Ale povedzme si pravdu. Ktoré mesto už len ja poznám ? Možno Londýn, ale aj to nie najlepšie. A keď si dobre spomínam o chvíľu sa tam vrátim. Na turné som už asi tri mesiace a tak je už najvyšší čas vrátiť sa. Nie žeby ma to tu nebavilo, ale práve naopak. Najradšej by som všetko to čo ma čaká v Londýne vymenila za túto prácu, ktorá ma napĺňa a strašne baví aj keď je vyčerpávajúca. Ale stále treba počítať aj s druhou možnosťou. V mojom prípade je to škola. Musím ju dokončiť za každú cenu. Nie žeby to bolo rozhodnutie len mojej mami, ale aj ja sama som to tak chcela.

Chvíľu som sa prechádzala a potom som si stopla taxík aby som sa mohla vrátiť do hotela. S úsmevom na tvári som nadiktovala šoférovi adresu hotela, ktorú som si pre istotu zapísala. Vždy keď si spomeniem na to, čo sa stala v NY, chce sa mi smiať.

Na rozdiel od chalanov, ktorí ešte museli ísť natočiť nejaké rozhovory, ja som mala po obede voľno. Teda ak sa dá nazvať učenie voľnom pretože presne to som musela robiť. Učiť sa. Moja milovaná Cat, ktorá mi už tak veľmi chýba, mi raz do týždňa s obrovskou láskou posielala stovky strán s poznámkami, ktoré sa musím naučiť na to, aby som napísala všetky potrebné testy a písomky aby som prešla ročníkom. Jasné, že to myslím ironicky. Ten jej úsmev, ktorý vyčarila na tvári zakaždým, keď mi do jedného mailu napchala asi dvadsať strán poznámok, som cítila aj cez oceán. Viem, že to nemyslí v zlom, ale ona si tak trocha myslí, že táto práca nie je až taká náročná. Ale len ak ide o mňa. Keď sa jej sťažuje Harry, tak je to jej milovaný chudáčik. Veď ja jej to vytmavím hneď pri našom prvom stretnutí. A aby mi verila, na pár dní ju zoberiem s nami. Harry chcel aby prišla už skôr, ale mala nejaké problémy doma, tak sme to nechali tak. No na budúce sa už nevykrúti.

Ležala som vyvalená na gauči obkľúčená miliónami papierov. Oči sa mi pomaly zatvárali, vonku sa už stmievalo a ja som si už išla pomaly vytrhať vlasy nad udalosťami v druhej svetovej vojne.  V každom riadku sa spomínala nejaká bitka, zmluva, rok, presný dátum alebo nejaké ,,významné“ meno. Už som len tŕpla, kedy nájdem menný zoznam všetkých zúčastnených vojakov.

Ako na zavolanie niekto mi zaklopal na dvere izby. Akoby ten niekto tušil, že už na to nemám nervy. Vstala som z gauča a keďže to inak nešlo musela som pošliapať niekoľko papierov. Nenašlo sa ani jedno voľné miesto.

,,Nedojedla si.“ V dverách sa objavil Zayn s krabicou pizze a previnilým pohľadom. Bez väčších emócií som ho vpustila do oázy papierov a zavrela som za ním dvere. Pizzu položil na malý stolík a pozeral na mňa.

,,Zlatko, prepáč mi ten obed. Nemal som sa tak správať a je mi to naozaj ľúto.“ Nahodil psie oči, podišiel bližšie ku mne a chytil ma za ruky.

,,Ja sa nehnevám. Len ti nerozumiem.“ Zmätene som povedala.

,,Okej.“ Ťahal ma za ruky a spoločne sme si sadli na gauč.

,,Mám ti povedať o Mikeovi ?“ Hľadel mi do očí a stále ma držal za ruky.

,,Bola by som rada.“

,,Je to podvodník.“  Jednoducho povedal.

,,Aha. To všetko vysvetľuje.“  Prikývla som hlavou.

,,Mike ublížil už niekoľkým ľuďom a ja nechcem aby to isté spravil aj tebe.“

,,Zayn. Takto sa nikam nedostaneme. Nehovor v hádankách, ale buď konkrétny.“ Naliehala som na neho.

,,Aha, prepáč. Takže Mike je vlastne manažér. Nájde si nejakú vychádzajúcu hviezdu, ktorej sa s veľkou láskou ujme, poriadne sa pri tom nabalí a potom ju len tak odkopne.  Spravil to už niekoľkým ľuďom, ktorí nedopadli najlepšie. Nasľuboval im hory doly a keď už mal dosť peňazí, jednoducho zmizol.“ Konečne zo seba Zayn dostal pointu.

,,Idiot. A prečo to nikto nejako neriešil ? Už dávno ho predsa mohli zavrieť za podvody.“

,,Ono to nie je až také ľahké. Ľudia sa mu radšej vyhýbajú, než by sa s ním mali akokoľvek zapliesť. Ak by bolo jednoduché potrestať ho, tak sa to aj stane. Lenže on všade niekoho pozná a tak sa zo všetkého vymotá. Už tu bolo niekoľko pokusov, ale všetky boli neúspešné. “  Len som ho potichu počúvala a krútila som hlavou nad nespravodlivosťou tohto sveta.

,,Zlatko a teraz mi sľúb, že moju radu poslúchneš. Sľúb mi, že sa s ním nijako nezapletieš a hlavne, že mu nenaletíš na tie jeho rečičky o tom, akú slávnu osobnosť z teba dokáže urobiť.“ Ustarostene ma žiadal.

,,Neboj sa. Dám si pozor.“ Nahodila som úsmev a dala som mu pusu. Nechcem aby sa kôli mne trápil.

,,Ale mohol si mi to povedať už skôr.“ Krivo som na neho pozrela.

,,Mohol. Ale nechcel som ťa tým zaťažovať. Myslel som si, že ak ti poviem aby si sa mu vyhýbala, tak to necháš tak. Ale tuším, že som sa mýlil.“ Povedala a popri tom sa mi hral s rukami.

,,Akoby si ma nepoznal.“ Šibalsky som sa usmiala a dostala som sladký bozk.

,,Veď to. Keď si hovorila o učení, netušil som, že to myslíš vážne.“ S úsmevom na tvári sa obzeral okolo seba.

,,Nemôžem tu byť len za peknú. “ Povedala som s úsmevom.

,,Čo tým chceš povedať ?“ Skúmavo na mňa hľadel Zayn, ale videla som ako sa mu pery naťahujú do úsmevu.

,,Níííííííííč.“ Povedala som pomedzi smiech, ktorý bol spôsobený šteklením. Vedel, že som šteklivá a preto to za každým využil. Čím skôr som sa snažila ujsť mu, no nedarilo sa. Pováľala som sa po všetkých papieroch, ktoré som mala okolo seba. No najhoršie bolo, že už som sa ani nevládala smiať a kričať o pomoc, naraz. Zayn sa na mne skvelo zabával a zjavne ho to naozaj bavilo. Nakoniec som sa pozbierala, rýchlo som vyšprintovala z miesta činu a zavrela som sa v kúpeľni.

,,No ták, zlatko. Poď von. Už sa ťa ani nedotknem. Sľubujem.“  On bol niekde za dverami, zatiaľ čo ja som sa smiala v kúpeľni.

,,Prisaháš ?“ S pričapeným uchom na dverách som sa opýtala.

,,Prisahám na tú zatiaľ teplú pizzu v tvojej obývačke.“  Povedal so smiechom. Ten vie ako na to. Má šťastie, že som taká hladná.

,,Fájn. Ale už sa ma ani nedotkni.“ So zdvihnutým prstom som mu pohrozila, keď som vyšla z úkrytu.

,,Ani takto ?“ Spýtavo na mňa hľadel, keď ma už držal vo svojom náručí a sladko pobozkal.

,,Toto znesiem.“ Zasmiala som sa pomedzi bozky.

,,Ešte že tak.“ Pustil ma a obaja sme sa vyvalili pred telku s pizzou v ruke. Pre väčšie pohodlie sme rozložené papiere zložili na kopu a prikryli sme sa dekou. Dobre som sa nejedla a neskôr som sladko 

zaspala.

Stelal v L.A. 

Winter Love ♥-38.časť

 Nová časť pre vás :)

El,prepáč. Nepočula som to ;) :*

Oznam: Pomaličky sa blížime ku koncu poviedky. Ale hlavne žiadnu paniku. ;) Xxx

V noci som za žiadnych okolností nemohla zaspať. Prehadzovala som sa z jednej strany na druhú ako ryba na suchu, no ani to nepomohlo. Po rýchlom rozhodnutí som sa navliekla do župana a zliezla už po opravených schodoch dole. Stále sa však bojím položiť nohu na ten osudný schodík. Najväčšie prekvapenie som však zažila vtedy, keď som vyšla z kuchyne s pohárom v ruke plným priezračnej tekutiny a oproti mne Harry zamykal dvere s malou cestovnou taškou na pleci.

„Harry ?“ neviem či to bolo tou nespavosťou alebo tím šokom, že som videla Harryho stáť oproti mne namiesto toho, aby bol niekde v Amerike spolu s ostatnými mi bolo nejako divne. Najprv zakričal na celé hrdlo, asi od toho, že som ho tak nečakane vystrašila no potom sa ku mne rozbehol a objal tak, že zo mňa skoro vyskočili pľúca. Svoje pery priložil na každú malilinkú časť mojej tváre a až následne na to pokračovali otázky.

„Prečo nespíš ?“ vybalil na mňa.

„A ty si prečo v Londýne ?“

„Ty sa netešíš ?“ zvesil ruky z môjho pásu a vyčítavo na mňa zazrel.

„Jasné, že sa teším. Prečo by som nemala ?“

„Pretože to tak vyzerá.“ zhodil tašku na malé kreslo a pritiahol k sebe.

„Harry, nespím už v poradí druhú noc. Nie je mi nejako dobre a k tomu je pol jednej ráno. Prepáč mi.“ objala som ho a prosebne naňho zazrela.

„Nezájdeme k lekárovi ? Myslím, že by sa na teba mal pozrieť.“ chytil mi tvár do rúk a začal si ma obzerať z každej strany. Strapatá s nevyčistenými zubami som stále pred ním, ktorý akoby vykradol parfumériu a mne sa podivne zdvíhal žalúdok.

„Ale nie, bude to tím stresom, pretože už týždeň som nenakreslila nič. Prepáč mi, ale idem sa pokúsiť zaspať. Ráno sa porozprávame. Dobrú noc.“ pobozkala som ho a odvliekla sa do spálne. Počula som ako si ku mne ľahol, prehodil si ruku cez môj pás a pobozkal ma do vlasov. Nemohla som sa ani pohnúť, pretože ihneď zaspal a ja som ho nechcela zobudiť.

    S dobrým pocitom, že som spala aspoň tri hodinky som s Harrym zišla dole do kuchyne a začala ho spovedať, prečo prišiel tak skoro. Vraj sa im uvoľnil týždeň, tak sa vrátil ale v piatok musí hneď odísť. Posadila som sa do obývačky, pretože Harryho pochytila rola čašníka a tak sa ma vypytoval, čo by som si dala na raňajky. Nakoniec som s hrôzou zistila, že do ateliéru, ktorí som si zriadila minulý rok v centre Londýna, má prísť chlap, ktorí chce odo mňa odoberať obrazy. Nebolo ani pol ôsmej a ja som už sedela v aute sa volantom s Harrym vedľa seba, ktorí stále niečo vybavoval cez telefón.

„Dáš si kávu ?“ zakričal od automatu v hale budovy. Prikývla som.

S úsmevom ku mne pricupital a do rúk mi strčil pohárik plný čiernej tekutiny. Rukou ma objal okolo pleca a zadíval sa na mňa kým sme kráčali chodbou po naleštenej podlahe. V žalúdku som zacítila nepríjemné prevraty a vôňa kávy tomu veľmi nepomáhala. Radšej som ju položila na stolík a predýchavala pocit na zvracanie.

„Zlatko, je ti niečo ? Celá si zbledla.“ studenú ruku mi priložil na čelo otočil ma k sebe. Verdikt bol jasný. Cieľ zameraný- smer kúpeľňa. Rýchlosťou Usaina Bolta som vpálila na WC a zavítala k záchodovej doske. Po pár minútach mi začal na dvere vyklopkávať Harry s otázkami rovnakého typu ako na chodbe.

„Už je ti lepšie ?“ objal ma keď som otvorila dvere a vyplašene naňho zazrela. „Poď si sadnúť na gauč a donesiem ti vodu.“  starostlivo ma posadil, za chrbát natlačil dva vankúše a s pohárom v ruke vpochodoval nazad ku mne.

„Už to prešlo ? Netočí sa ti hlava ? Je ti lepšie ?“ vyplašene sa vypytoval.

„Áno, áno. Len mi je v poslednom čase nejako zle.“ zhodila som hlavu do vankúša, ktorý som mala položený na kolenách a Harry pokračoval vo výsluchu.

 „Aj pred tím ti bolo zle ? Lepšie povedané je ti zle aj cez deň alebo iba ráno ?“

„Nie, iba ráno.“ odvetila som stroho.

Po pár minútach ticha, ktoré medzi nami panovalo som sa zodvihla a zadívala sa do rovnako vydesených očí ako som mala ja. Synchronizovane sme nasucho prehĺtli, chytila som ho za ruku a zovrela mu ju ako som najviac vládala.

„Zlato, mal by si zájsť do obchodu.“ hľadela so tupo pred seba a bála na zazrieť jeho výraz.

„A čo tam ?“ neisto sa opýtal.

„Kúpiť test.“ ozrejmila som mu situáciu, preňho zjavne neriešiteľnú.

„Psychotest ? Načo som v poriadku.“

„Nie psychotest, myslím ten test.“ zdôraznila som slovo TEN a vypleštila oči.

„Oúúúú, ty myslíš ten test.“ stíšil hlas akoby nás niekto odpočúval.

„No.“ prikývla som.

„Ale to chlapi nekupujú.“ zamračil sa a začal namietať.

„Všakže to pre mňa spravíš ?“ zamávla som mihalnicami s milým úsmevom.

„Dobre no.“ povolil.  Po viac než desiatich minútach som ho ešte stále držala za ruku a pozeral mi do očí.

„Ten test.“ Podpichla som s prívetivým úsmevom.

„Ale hneď ?“ prikývla som. Niekoľkokrát sa ešte snažil vykrútiť no nepodarilo sa mu to. Nervózne som pochodovala po miestnosti, čmarbala po plátne až sa dvere rozrazili vďaka Harryho nohe. V ruke zovieral rúčky od tašky plenj nejakých vecí.

„Vykúpil si celý regál ?“ zavtipkovala som.

„Cítil som sa až príliš trápne platiť pri pokladni iba tehotenský test tak som kúpil pár vecí, aby som si pripadal ako chlap.“ v papierovej taške som našla klince, meter  a k tomu ešte kladivo, ktorím si podľa mňa v blízkej dobe ublíži.

„Ale ty nevieš zabíjať klince, miláčik.“ s úškrnom som poznamenala a pohladila ho po líci.

„Tak sa to naučím.“ Odpovedal a podal mi ružovú krabičku. Vytiahla som z nej bielu paličku a vpochodovala do kúpeľne. Potencionálnemu otcovi mojich detí som zabuchla dvere pred nosom, vykonala všetko čo je potrebné a v rifliach a blúzke som sedela na záchodovej mise. Test som vopchala do voľného priestoru medzi držiak na toaletný papier a pre istotu ho ešte omotala servítkou. Moja zvedavosť nemala konca.  Čo ak to bude naozaj pravda a ja budem o deväť mesiacov nosiť na rukách maličké stvorenie ? Bude sa vôbec Harry tešiť ? A ako to vlastne zoberú ostatní ? Otázky, na ktoré som nevedela nájsť odpovede som prehodnocovala zo zápornej ale aj kladnej stránky

 „Si podivne ticho. Už to vieš ?“ klopal na dvere. Klopať je slabé slovo. On sa snažil prebúrať ich.

„Jedna palička znamená nič a dve paličky znamená TO.“ zdôraznil.

„Vyslov to normálne, nie je to nákazlivé.“ zakričala som so smiechom.

„Prepáč, ale mám strach z tehotných žien. Desia ma svojim správaním.“ zachripel.

Stopky na mobile mi ohlásili koniec limitu, ktorí som musela vydržať aby som sa mohla dozvedieť výsledok. Prstami som nahmatala test a vytiahla ho z kovového držiaka. Zakryté oči dlaňou mi nedovoľovali vidieť výsledok, ktorý mi mohol ale aj nemusel zmeniť život. Mám ešte len 21 a ja už možno budem mať dieťa. V minulosti to bolo normálne ale čo teraz ? Odtiahla som od seba ukazovák a prostredník ale znova som uhla pohľadom.

„Prosím ťa, povedz už niečo. Mám právo sa to dozvedieť v rovnakom momente ako ty.“ ten za dverami mi to rozhodne neuľahčoval. Ak bude otec, čo bude robiť ? Vzdá sa kariery ? Ale to je blbosť, netrep hlúposti. Nefilozofuj a pozri sa na to biele čudo. Nadávala som si a prinútila sa pozrieť.  Nevedela som či sa mám radšej radovať alebo byť smutná. Dych sa mi zrýchlil a hlava sa mi začala znova točiť.

 „No tak čo ?“ vzrušene vrhol pohľad na test.

„Už nemusím vymýšľať, čo ti mám kúpiť pod stromček.“ vycapila som mu ho pred oči usmiala sa.

„To znamená, že budeš mama ?“ odmlčal sa a dokončil, „A ja otec ?“ zachrapčal,radostne sa na mňa pozrel a nedozvedel sa nič iné len to, že som prikývla a zovrela ruky na ešte plochom brušku.

„Hneváš sa na mňa ?“ nahodil psie oči, ktorými ma hypnotizoval.

„Ak sa budeš tak hlúpo pýtať a dáš mi pádny dôvod, prečo by som mala tak budem.“ Veselo som sa zasmiala. Znova mi prišlo nejako zle, posadila som sa a ponorila tvár do dlaní. Pomaly si predo mňa kľakol a schopil do svojej dlane moju ruku, po ktorej ma slabo tľapkal.

„Všetko bude v poriadku. Je to len taký šok. Uvidíš, všetko bude tak ako má a ja sa o vás postarám. Tvoja mama bude mať radosť.“ Poznamenal s iróniou v hlase, prstom zotrel slzu, ktorá sa skotúľala dolu lícom plným rumenca

„A tím chceš naznačiť čo ?“ pozdráždeným tónom a nadvihnutím obočím som ho spálila pohľadom.

„Nič, ibaže...“ Nadvihol sa na nohy, zasunul ruky do vreciek a prechádzal sa po ateliéry.

„Ibaže čo ? Ak niečo začneš tak to dokonči. A teraz nemám na mysli moje tehotenstvo.“ pokrútil hlavou a zasmial sa.

„Ja len, že ak budeme rodičia tvoja mama nás bude určite stále napomínať, čo by sme mali robiť. Teraz nechcem naznačiť nič v podobe, že ju nemám rád ale s tvojim otcom si predsa len rozumiem viac.“ pokrčil nosom a do mňa vrazilo 220W.

„Ty sa teraz bojíš, že si ju nasťahujem do domu ako opatrovateľku ? Veď ešte nie je ani tvoja svokra.“ pošúchala som si spánky a prešla k stojanu.

„Nie, len mi to tak napadlo. Mám v pláne ju tak začať volať.“ podotkol.

„Chceš sa tu hádať o mojej mame ? Alebo chceš radšej vidieť, ako znova utekám na záchod ? Tak ma nerozčuľuj.“ Zaťala som zuby a štetcom švacla farbu na plátno.

„Nenervuj sa, nerobí to dobre tebe a ani maličkému.“ Pohladil ma po ramene s vyškereným výrazom.

„Kvôli komu sa asi nervujem ?“  znova som sa rozohnala štetcom a červené kvapky ostali na jeho bielom tričku.

„Kvôli tvojej mame ?“ vyceril zuby a z tváre si zotrel červeň, ktorá nebola prirodzene vytvorená na lícach.

„Harold !!“ zvrieskla som a zaťala päste. Takto ho volám, iba keď ma vážne naštve a vtedy to bolo prvý krát.

„Tak prepáč, mňa to iba napadlo. Mne by to možno ani nevadilo, no možno trochu ale...“

„A von !!“ rozohnala som sa ruku a ukázala na dvere.

„Ako sa bude náš nádherný potomok volať ?“ zmenil tému a cúvajúc k dverám navrhoval mená. „Olívia ? A čo Matthew ?“

„Nie !“

„Hm, Louis ?“ nadhodil.

„Louis ? Moje hormóny teraz vedú vojnu a ak nechceš, aby som si na tebe vybila zlosť tak...nechcem ti to povedať veľmi surovo ale...vypadni !“

„Dúfam, že nebudeš mať takéto výkyvy celé tehotenstvo pretože vieš, že ťa ľúbim aj takúto.“ Pobozkal ma keď už stál medzi dvermi načo som ich zabuchla a rozmýšľala o tom, ako sa budem správať. Ak so mnou zvládne byť počas celého tehotenstva tak mu osobne za predané obrazy zaplatím relaxačný pobyt. Hodinu som sedela poskladaná na gauči vedľa okna a rozmýšľala, aké to bude a stále mi vírilo hlavou, ako som naňho vrieskala. Musím si dávať pozor na svoje správanie. Nedalo mi to a hneď,ako chlap, ktorý si z ateliéru odniesol päť obrazov, som mu zavolala.

„Prepáč mi to. Nechcela som na teba kričať.“ vymlela som hneď po tom, čo zodvihol.

„Netráp sa. Chápem ťa. Možno Miriam ?“

„Nie.“ So smiechom som mu zatrhla ďalšie ponúknuté meno a zložila. Asi o hodinu mi na dvere začal niekto klopať. Poslíček z kvetinárstva mi do rúk podal kyticu zo slnečníc s kartičkou medzi listami.

„A čo tak Lucas ? H.  Xxx“