,,Stella
vstávaj. Musím ti niečo ukázať.“ Pomaly som rozoznávala hlas, ktorý ma zobudil
v sobotu ráno.
,,No
tááák. Pozri sa sem.“ Pomaly som sa na jej naliehanie otočila.
,,Koľko
je hodín?“ Nahnevane som sa opýtala.
,,Osem.
Ale to je jedno. Posaď sa.“
,,Osem?!
Cat! Si mŕtvy muž! Prečo ma budíš v sobotu o ôsmej ráno
s notebookom v rukách?“ Pomaly som si sadala na posteľ
a pretrela som si oči.
,,Aby
som ti mohla ukázať toto.“ Svoj notebook mi položila na kolená a ja som
nemohla uveriť vlastným očiam. Ukázala mi stránku nejakého bulvárneho časopisu
a v jej strede bola vyčapená fotka mňa a Zayna. Bolo to vtedy
keď ma chytil za ruku a ťahal ma na bowling. A tiež tam bola fotka
Cat a Harryho ako spolu vchádzajú dnu.
Pomaly,
no s nervami na prasknutie, som čítala krátky komentár k fotkám.
Písali tam hovadiny typu: ,,Zayn Malik,
člen populárnej britskej chlapčenskej skupiny One Direction, bol odfotený na
parkovisku s neznámim dievčaťom.“ A o Harrym sa písalo niečo
podobné.
,,Cat,
to je tá najlepšia správa akú si mi mohla ukázať ráno o ôsmej.“ Ironicky
som povedala a vpálila som so kúpeľne. Tvár som si opláchla studenou vodou
a snažila som sa upokojiť. Keď som už bola relatívne v pohode,
vrátila som sa späť do izby. Cat sedela na svojej posteli a naďalej
pozerala do notebooku.
,,Prepáč.
Nechcela som ťa nahnevať, ale mala by si o tom vedieť.“ Smutne povedala,
keď si všimla že som už v izbe.
,,To
nič. Nie je to tvoja vina. Ale toto bol ďalší dôvod prečo som nechcela ísť so
Zaynom na rande, aj napriek tomu že ho mám rada.“
,,Takže
priznávaš, že sa ti páči.“
,,Vzhľadom
na neustále dobiedzanie z tvojej strany som bola nedobrovoľne prinútená
popremýšľať o tom, čo si do mňa asi tri dni v kuse vtĺkala.“ Povedala
som na svoju obranu.
,,Áááááá
ja som to vedela.“ Vyskočila z postele a bežala ku mne aby ma mohla
objať.
,,Som
rada, že si si túto možnosť konečne pripustila. Mám z teba radosť.“ Znelo
to ako pochvala.
,,Ale
aby bolo jasné. Nikomu to nebudeš hovoriť. Nikomu. A do tejto skupiny som
zahrnula aj Harryho a Zayna. Comprende?“ Jasne som jej to musela
vysvetliť.
,,Sí.
Sľubujem, že to nikomu nepoviem. Spoľahni sa.“ Verím jej, takže dúfam že svoje
slová dodrží.
,,A
ako je možné, že si vstala tak skoro?“ Zmenila som tému.
,,Neviem.
Nemohla som spať. Stále som myslela na Harryho. Sľúbil mi, že ma dnes niekam
vezme.“ Celá žiarila keď o ňom hovorila.
,,Super.
Zdieľam s tebou tvoju radosť.“ Zamyslene som hovorila.
,,Prestaň!
Ty sa len nemôžeš dočkať chvíle keď ti dám pokoj.“ Urazene povedala Cat.
,,Kto?
Ja? Nie. Vôbec. Čo si to o mne myslíš? Čo ma nepoznáš?“ Potláčala som
v sebe smiech, ktorý ma pomaly dusil.
,,Veď
práve.“ Nahnevane pozerala von okom so založenými rukami.
,,Ach,
ty moja trúba. Jasné, že sa teším s tebou a úprimne vám to želám. Veď
ti vieš, že ja ťa ľúbim.“ Silno som ju
objala.
,,Tak
sa už usmej.“ Prikázala som jej a vrátila som sa do postele.
,,Fájn.
Ale ak ma naozaj ľúbiš tak ako si to teraz povedala, tak teraz vstaneš
a pôjdeš sa so mnou naraňajkovať. Som hladná.“ Niéééééééééééééééééééééééé, prečo? Bože, prečo práve ja? Prečo? Po týchto rečníckych otázkach
som sa zdvihla z postele.
Obliekla
som si mikinu, legíny, vlasy som si dala do copa, vzala som si mobil, obula
som sa a mohli sme ísť.
Soboty
sú o tom, že si ľudia upratujú svoje chlieviky. No ja a Cat sme mali
troška iné predstavy. Prešli sme na taký detskejší variant. Po raňajkách sme sa
vrátili do izby, hodili sme sa na gauč a zapli sme si rozprávku.
Nejakým
zázrakom sa mi podarilo zaspať. Môj organizmus chcel odstrániť ten spánkový
deficit, ktorý mi spôsobila Cat. Prebralo ma až zvonenie jej mobilu. Počas jej
telefonátu som si stihla len raz zívnuť a pretrieť oči, takže to bol
krátky hovor.
,,O
tretej pôjdem s Harrym von.“ Oznámila mi Cat s úsmevom na tvári
a ďalej pozerala rozprávku.
Asi
po 15 minútach sa to skončilo a Cat sa vybrala do sprchy. Pre zmenu som
zapla svoj notebook a zapla som si hudbu. Bola som v miernom šoku,
keď som až teraz zistila, že v našej izbe je tak trošku väčší bodrel. Oblečenie
som mala pohodené na stoličke aj pod ňou a taktiež sa váľalo aj po gauči.
A Cat nebola výnimkou. Môj stôl bol zaprataný náušnicami, vecami
z tašky a knihami. Jediná časť izby, ktorá vyzerala ako tak
nedotknutá, bola široká parapeta s vankúšmi. Tak som bez váhania vzala
notebook a zložila som sa tam.
Pozrela
som si môj facebook kde som mala nové žiadosti, no tento krát to boli úplne
neznámi ľudia. Ale môj twitter bol už o niečom inom. Okrem niekoľkých
neznámych ľudí ma followla celá partia 1D. Až som sa nad tým musela zasmiať.
Asi po 10 minútach prezerania twitteru ma to prestalo baviť, tak som to vypla
a pozerala som von oknom. Počasie mi pripomenulo mesto, v ktorom sa
nachádzam. Zmenilo sa neskutočne rýchlo. Slnko už nesvietilo tak ako predtým.
S Cat
sme sa zhodli, že naša izba by potrebovala trošička upratať, tak sme sa do toho
pustili. Zabralo nám to asi hodinku a preto Cat začala hysterčiť, že
ďalšia hodina jej na prípravu nebude stačiť. No podarilo sa. Do hodiny bola
izba prázdna. Cat zatvorila dvere a ja som si užívala to ticho, ktoré
zavládlo v našej izbe. Len čo som sa vyvalila na posteľ, zazvonil mi
mobil. Volal Zayn a ja som sa začala usmievať na mobil akoby ma videl.
Zdvihla som a povedala prvé čo ma napadlo. Bola to taká hlúposť až som sa
sama sebe čudovala.
,,Požičovňa
korytnačích pancierov, želáte si?“ Vedela som, že sa smeje aj keď som to
nepočula.
,,Stellu.“
Hral so mnou.
,,To
je náhoda. Práve pri telefóne.“
,,Takže
ty si predsa len zdvihla.“ Pripomenul mi včerajšiu sms-ku.
,,Keď
ja som si myslela, že volá Zayn Malik.“ Sklamane som povedala.
,,To
je náhoda. Práve pri telefóne.“ Povedal a obaja sme sa začali smiať.
,,Tak
hovor Mailk. Čo máš na srdci?“ Vyzvala som ho.
,,Mohli
by sme sa stretnúť o pol hodiny v parku vedľa tvojho internátu?“
,,Ok.
Platí.“ Zložila som.
Fájn. Takže mala by som si
pohnúť. Rýchlo som si umyla zuby, vlasy som si dala do drdola, prezliekla som
sa a zamkla som. Mobil a kľúče som si dala do vrecka a pomaly
som mierila k vrátnici. Prehodila som zopár slov s Joshom a vykračovala som si po chodníku. Na
okraji parku sedel niekto chrbtom otočený ku mne. Vedela som, že je to on.
Vlasy ho prezradili, tak som išla potichu zozadu k nemu a rukami som
mu zakryla oči.
Ja už neviem čo mám písať, každá časť je úžasná! Milujem ťa! :D :D A prajem si ďalšie prosím! ;)
OdpovedaťOdstrániťjééééé si super :) prvý človek, ktorý mi verejne vyznal lásku :D :D :D a dalšie ? čo ja viem .... dnes večer ? ;)
OdstrániťStrašne sa mi páči táto poviedka :) jedna z mojich obľúbených a to ich mám prečítaných nekonečne veľa :)) mohla by si dať novú časť dnes večer :)) :D
OdpovedaťOdstrániťteším sa už teraz na pokračovanie :))
super ... dakujem a fakt ma to teší, že moju poviedku si zaradila medzi svoje NO. :) bude dnes večer ;)
Odstrániť