streda 25. júla 2012

Live with Love 17.

Takže, mám pokračovanie na jedno želanie ;) Čítajte, komentujte, odkurujte (ale čím menej) .... :D Dúfam, že sa vám bude páčiť :) A ak nie, tak dúfam že aspoň obrázok vám to vynahradí :D  a ak ani to nie, tak myslite na to, že sú prázdniny ;)



,,Stella vstávaj. Musím ti niečo ukázať.“ Pomaly som rozoznávala hlas, ktorý ma zobudil v sobotu ráno.
,,No tááák. Pozri sa sem.“ Pomaly som sa na jej naliehanie otočila.
,,Koľko je hodín?“ Nahnevane som sa opýtala.
,,Osem. Ale to je jedno. Posaď sa.“
,,Osem?! Cat! Si mŕtvy muž! Prečo ma budíš v sobotu o ôsmej ráno s notebookom v rukách?“ Pomaly som si sadala na posteľ a pretrela som si oči.
,,Aby som ti mohla ukázať toto.“ Svoj notebook mi položila na kolená a ja som nemohla uveriť vlastným očiam. Ukázala mi stránku nejakého bulvárneho časopisu a v jej strede bola vyčapená fotka mňa a Zayna. Bolo to vtedy keď ma chytil za ruku a ťahal ma na bowling. A tiež tam bola fotka Cat a Harryho ako spolu vchádzajú dnu.
Pomaly, no s nervami na prasknutie, som čítala krátky komentár k fotkám. Písali tam hovadiny typu: ,,Zayn Malik, člen populárnej britskej chlapčenskej skupiny One Direction, bol odfotený na parkovisku s neznámim dievčaťom.“ A o Harrym sa písalo niečo podobné.
,,Cat, to je tá najlepšia správa akú si mi mohla ukázať ráno o ôsmej.“ Ironicky som povedala a vpálila som so kúpeľne. Tvár som si opláchla studenou vodou a snažila som sa upokojiť. Keď som už bola relatívne v pohode, vrátila som sa späť do izby. Cat sedela na svojej posteli a naďalej pozerala do notebooku.
,,Prepáč. Nechcela som ťa nahnevať, ale mala by si o tom vedieť.“ Smutne povedala, keď si všimla že som už v izbe.
,,To nič. Nie je to tvoja vina. Ale toto bol ďalší dôvod prečo som nechcela ísť so Zaynom na rande, aj napriek tomu že ho mám rada.“
,,Takže priznávaš, že sa ti páči.“
,,Vzhľadom na neustále dobiedzanie z tvojej strany som bola nedobrovoľne prinútená popremýšľať o tom, čo si do mňa asi tri dni v kuse vtĺkala.“ Povedala som na svoju obranu.
,,Áááááá ja som to vedela.“ Vyskočila z postele a bežala ku mne aby ma mohla objať.
,,Som rada, že si si túto možnosť konečne pripustila. Mám z teba radosť.“ Znelo to ako pochvala.
,,Ale aby bolo jasné. Nikomu to nebudeš hovoriť. Nikomu. A do tejto skupiny som zahrnula aj Harryho a Zayna. Comprende?“ Jasne som jej to musela vysvetliť.
,,Sí. Sľubujem, že to nikomu nepoviem. Spoľahni sa.“ Verím jej, takže dúfam že svoje slová dodrží.
,,A ako je možné, že si vstala tak skoro?“ Zmenila som tému.
,,Neviem. Nemohla som spať. Stále som myslela na Harryho. Sľúbil mi, že ma dnes niekam vezme.“ Celá žiarila keď o ňom hovorila.
,,Super. Zdieľam s tebou tvoju radosť.“ Zamyslene som hovorila.
,,Prestaň! Ty sa len nemôžeš dočkať chvíle keď ti dám pokoj.“ Urazene povedala Cat.
,,Kto? Ja? Nie. Vôbec. Čo si to o mne myslíš? Čo ma nepoznáš?“ Potláčala som v sebe smiech, ktorý ma pomaly dusil.
,,Veď práve.“ Nahnevane pozerala von okom so založenými rukami.
,,Ach, ty moja trúba. Jasné, že sa teším s tebou a úprimne vám to želám. Veď ti vieš, že ja ťa ľúbim.“ Silno som ju  objala.
,,Tak sa už usmej.“ Prikázala som jej a vrátila som sa do postele.
,,Fájn. Ale ak ma naozaj ľúbiš tak ako si to teraz povedala, tak teraz vstaneš a pôjdeš sa so mnou naraňajkovať. Som hladná.“ Niéééééééééééééééééééééééé, prečo? Bože, prečo práve  ja? Prečo? Po týchto rečníckych otázkach som sa zdvihla z postele.
Obliekla som si mikinu, legíny, vlasy som si dala do copa, vzala som si mobil, obula som sa a mohli sme ísť.
Soboty sú o tom, že si ľudia upratujú svoje chlieviky. No ja a Cat sme mali troška iné predstavy. Prešli sme na taký detskejší variant. Po raňajkách sme sa vrátili do izby, hodili sme sa na gauč a zapli sme si rozprávku.
Nejakým zázrakom sa mi podarilo zaspať. Môj organizmus chcel odstrániť ten spánkový deficit, ktorý mi spôsobila Cat. Prebralo ma až zvonenie jej mobilu. Počas jej telefonátu som si stihla len raz zívnuť a pretrieť oči, takže to bol krátky hovor.
,,O tretej pôjdem s Harrym von.“ Oznámila mi Cat s úsmevom na tvári a ďalej pozerala rozprávku.
Asi po 15 minútach sa to skončilo a Cat sa vybrala do sprchy. Pre zmenu som zapla svoj notebook a zapla som si hudbu. Bola som v miernom šoku, keď som až teraz zistila, že v našej izbe je tak trošku väčší bodrel. Oblečenie som mala pohodené na stoličke aj pod ňou a taktiež sa váľalo aj po gauči. A Cat nebola výnimkou. Môj stôl bol zaprataný náušnicami, vecami z tašky a knihami. Jediná časť izby, ktorá vyzerala ako tak nedotknutá, bola široká parapeta s vankúšmi. Tak som bez váhania vzala notebook a zložila som sa tam.
Pozrela som si môj facebook kde som mala nové žiadosti, no tento krát to boli úplne neznámi ľudia. Ale môj twitter bol už o niečom inom. Okrem niekoľkých neznámych ľudí ma followla celá partia 1D. Až som sa nad tým musela zasmiať. Asi po 10 minútach prezerania twitteru ma to prestalo baviť, tak som to vypla a pozerala som von oknom. Počasie mi pripomenulo mesto, v ktorom sa nachádzam. Zmenilo sa neskutočne rýchlo. Slnko už nesvietilo tak ako predtým.
S Cat sme sa zhodli, že naša izba by potrebovala trošička upratať, tak sme sa do toho pustili. Zabralo nám to asi hodinku a preto Cat začala hysterčiť, že ďalšia hodina jej na prípravu nebude stačiť. No podarilo sa. Do hodiny bola izba prázdna. Cat zatvorila dvere a ja som si užívala to ticho, ktoré zavládlo v našej izbe. Len čo som sa vyvalila na posteľ, zazvonil mi mobil. Volal Zayn a ja som sa začala usmievať na mobil akoby ma videl. Zdvihla som a povedala prvé čo ma napadlo. Bola to taká hlúposť až som sa sama sebe čudovala.
,,Požičovňa korytnačích pancierov, želáte si?“ Vedela som, že sa smeje aj keď som to nepočula.
,,Stellu.“ Hral so mnou.
,,To je náhoda. Práve pri telefóne.“
,,Takže ty si predsa len zdvihla.“ Pripomenul mi včerajšiu sms-ku.
,,Keď ja som si myslela, že volá Zayn Malik.“ Sklamane som povedala.
,,To je náhoda. Práve pri telefóne.“ Povedal a obaja sme sa začali smiať.
,,Tak hovor Mailk. Čo máš na srdci?“ Vyzvala som ho.
,,Mohli by sme sa stretnúť o pol hodiny v parku vedľa tvojho internátu?“
,,Ok. Platí.“ Zložila som.
Fájn. Takže mala by som si pohnúť. Rýchlo som si umyla zuby, vlasy som si dala do drdola, prezliekla som sa a zamkla som. Mobil a kľúče som si dala do vrecka a pomaly som mierila k vrátnici. Prehodila som zopár slov s Joshom  a vykračovala som si po chodníku. Na okraji parku sedel niekto chrbtom otočený ku mne. Vedela som, že je to on. Vlasy ho prezradili, tak som išla potichu zozadu k nemu a rukami som mu zakryla oči.

 Stelline oblečenie

4 komentáre:

  1. Ja už neviem čo mám písať, každá časť je úžasná! Milujem ťa! :D :D A prajem si ďalšie prosím! ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jééééé si super :) prvý človek, ktorý mi verejne vyznal lásku :D :D :D a dalšie ? čo ja viem .... dnes večer ? ;)

      Odstrániť
  2. Strašne sa mi páči táto poviedka :) jedna z mojich obľúbených a to ich mám prečítaných nekonečne veľa :)) mohla by si dať novú časť dnes večer :)) :D
    teším sa už teraz na pokračovanie :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. super ... dakujem a fakt ma to teší, že moju poviedku si zaradila medzi svoje NO. :) bude dnes večer ;)

      Odstrániť