Winter Love ♥-23.časť

Dievčatá,prekonala som sa a napísala to. Pobyt na Domaši mi pravdepodobne prospel a navodil atmosféru a predstavu ako napísať túto časť :) Rozhovor s El a Miruš mi veľmi prospel a konečne som sa mohla niekomu vykecať :) Tak vám prajem pekné chvíle pri čítaní tejto časti. ;) :*

Tento obrázok Vám už možno niečo napovie ;)

8:10 a.m.
 „Prosím ?" nemotorne som nahmatala vyzváňajúcu tehličku s nazývam mobil a priložila ju k hlave s rozstrapatenými vlasmi.
 „Ahoj zlatko. Bola by si taká dobrá a otvorila mi vchodové dvere ?" Harry štebotal veselo do telefóna.
„Čože ? Načo ? A čo vlastne robíš tak skoro pred mojim panelákom ?" bola som už dokonalo zobudená. Ťarbavo som sa zdvihla z postele,precupkala cez chodbu a zavítala na balkón.
„Skvelé,vyšla si na balkón. Si to ty ?" zamával mi.
„Áno,to strašidlo som ja." pred vchodom stál Harry,vedľa neho stála nejaká ženská postava a to prúžkované čudo,ktoré vystrkovalo hlavu cez strešné okno auta bol Louis.
„Nevadí. Zbaľ si pár vecí a zíď dole,ideme na výlet."
„Čože ? Teraz ?"
„Proste sa zbaľ a príď dole." zložil a ja som nedostala žiadnu šancu na namietanie. Ten chlap je vážne strelený,s kím som si to začala vzťah ? Do väčšej tašky som nahádzala pár tričiek,mikinu,kraťasy a ostatné potrebné veci. Otcovi a mame som stručne oznámila,že idem niekam na výlet.  Našťastie som stihla vykonať rannú hygienu a do desiatich minút som bola dole.
„Ahoj Eleanor." zamierila som k nej a objala ju.
„A ja ? A on ?" ozval sa Louis stále opierajúc sa cez strešní okno o strechu sedem miestnej dodávky.
„Aj tebe to povedali len teraz ?." s prísnym pohľadom sa zadívala na Louisa,ktorí jej letmo zakýval.
„S tímto ideme na letisko ?" ukázala som na striebornú dodávku.
„Nó,s tímto ideme ale nie na letisko." ozval sa Louis. Do Eleanorinej a mojej tváre sa vrútila červeň a s vykoľajenými výrazmi sme čakali na pokračovanie.
„Chcem jasnejšie a podrobnejšie vysvetlenie."
„Nó,s tímto ideme ale do Španielska."
„Do Španielska ? Na sedem miestnom aute ? S vami ? Na ako dlho ?"
„Neviem. Nejaký problém láska ?" Harry sa ku mne prikmotril a objal okolo pliec.
„Môžete ma na chvíľku ospravedlniť ?" nasilu som vytvorila úsmev,otočila sa s taškou v ruke a rozhodla sa vrátiť nazad.
„Kam ideš ?" obaja naraz položili otázku.
„Dobaliť sa !" fľochla som a pokračovala v ceste.
„Môžem si od teba niečo požičať ? Ja som nemala toľko času na balenie." na Louisa vrhla nenávistný pohľad,ale neskôr sa usmiala. Škoda,mohla byť sranda. Je v poriadku mať takýchto priateľov ?
„Jasné,poď." po tomto menšom dialógu sme si pobalili veci približne na mesiac. Pri nich sa nedá očakávať nič dobré. Ešte šťastie,že tam budem mať nejakú ženskú oporu. Tašky sme napchali do kufra auta a mohlo sa ísť po ostatních. Auto nacúvali špeciálne až k dverám domu a na schodoch bola poukladaná batožina.
„Fájn,baby vy dostanete zoznam. Sadnite si na schody a čítajte." rozkázal nám Niall a podal zdrap papiera.
„Kufre." naozaj by si toto nezapamätali ?
„Máme. Ďalej."
„Mraziaci box s jedlom."
„Mám to. To si beriem k sebe." zavelil Niall.
„Kanister s benzínom. Futbalová lopta. Bedmintonové rakety s košíkmi a deky." Eleanor dočítala posledné veci a vtedy sa začal cirkus.
„Košíky ! Kde sú košíky ! Ľudia,kde ste ich naposledy videli ?" Harry so Zaynom začali panikáriť ako najatí. Lietali ako poplašený po celom dome,dvore aj garáži a nakoniec ich našli v puzdre s raketami. Tá ich inteligencia ma neprestáva prekvapovať.
„Dobre,máme všetko. Môžme ísť." vyhlásil Zayn a zavrel prepchatý kufor od spodu na hor. Toto bude výlet ! So štyrmi šialencami na palube,kufrom plným batožiny a s neznámim počtom litrov alkoholu na palube. Po tom,ako mi Eleanor povedala,ako sa raz opili na chate nevie ani Pán Boh,kam to všetko poskrývali.
„Ježišmária !" zrevala Eleanor na celé auto. Harry šliapol na brzdu a Niall tresol hlavou o palubnú dosku a mňa so Zaynom strhlo na sedadlách aj keď sme mali na ušiach slúchadlá.
„Čo sa deje ? Zaspala si a mala zlý sen ? Veď mi to už povedz,zlatko." mával ňou Louis.
„Nie. Zabudli sme Liama. Kde je ?" žalostne sa obzerala po aute a mala pravdu. Iba sme vyšli na hlavnú cestu a už sme na niečo zabudli. A to rovno na človeka !
„Pokoj,Harry naštartuj a choď," prikázal mu a pokračoval. „Liam ostal doma,pretože Danielle s nami nemohla ísť kvôli tréningom. Bez nej ísť nechcel,tak sa spolu dohodli,že tích pár dní bude bývať u nej."
„Aha. Tiež ste mi to mohli povedať skôr aby som tu nerobila paniku. Niall,si v poriadku ?"
„Je mi fajn." nadvihol ruku a už sa hrabal v boxe. Podľa mňa hľadal ľad ale podľa verzii mojich spolucestujúcich to bolo jedlo.
„Mám nápad." zvolal Zayn a odopol si pás.
„Dúfam,že nechceš vyskočiť za jazdy." zazeral naňho Harry v spätnom zrkadle.
„Neboj sa. Takú radosť ti neurobím." vyplazil jazyk,postavil sa,otvoril strešné okno a začal vrieskať po okoloidúcich. Po pár minútach sa k nemu pridal aj Louis a nakoniec som hore skončila aj ja.
„Dovidenia Londýn. My odchádzame. Odfoďte si nás. Vidíte nás tu naposledy." okrikoval Louis s klobúčikom na hlave,slnečními okuliarmi na očiach zatiaľ čo Zayn pískal na nejaké dievča.
„My sa už nevrátime. Sťahujeme sa. Áno milá teta,odfoďte si nás. My si o sebe radi prečítame v tlači pri chladených drinkoch a krásnom mori." pridala som sa aj ja.
„Zbohóm. Arrivederci. Despedida. Pošleme vám chobotnice aby vám vycucali mandle za to,že o nás šírite nepekné veci." zjapal Niall ktorý vystriedal Zayna.
„Despedida ?" otočil sa ku mne aj so slovníkom v ruke.
„To je po španielsky dovidenia. Mám to v slovníku. Je úžasný,požičala mi ho...."
„Ďakujem,tie informácie mi stačia. Hlavne,že si ho vzal. Aspoň nejak sa tam dorozumieme."
„Môžte mi prestať kaziť priateľku ?" zašomral Harry.
„My ju len zasvetujeme do tajov našej skupiny. Nič zvláštne."
„Louis je na teba rad. Šoféruješ ty." zastal na krajnici a vymenili si miesta. Niall sa presunul s mraziacim boxom k nám dozadu a my sme mohli začať jesť. Ani sme nevyšli z Anglicka a hneď vyjeme všetky zásoby.

Po pár minútach.....
„Kriste Pane,tá navigácia je totálne zmätená. Robte s tím niečo." Louis rukou mlátil po biednom stroji.
„Zaboč ! Mám to v mape." Harry sa na prednom sedadle rozložil s obrovskou mapou a hral sa na navigátora. Prstom prechádzal po čiernych čiarkách a hútal,kam nás to privedie. Keď niečo oznamoval,ruku nasmeroval do toho smeru,kam máme ísť ale náš milý Lou si stále robil čo chcel. Keby nemali obaja slnečné okuliare povypichovali by si oči.
„Neverím. Ja zabočím doľava." ignoroval jeho informáciu a volant otočil doľava.
„Teraz pôjdeš okľukou a zbytočne spáliš benzín."
„Ja viem čo robím. Ste v dobrých rukách  Louisa Williama Tomlinsona. Syna Jay a..."
 „Kruhový objazd !" zakričal Harry a skoro vyletel cez predné sklo ako podskočil a zvýskol. My s Eleanor sme sa iba držali sa ruky od strachu a zároveň sa rehotali popod nos.
„Vidím. Nemysli si,že cez tie slnečné okuliare nič nevidím."
„Veď nevidíš. Preboha dôchodca ! Dávaj pozor." zakričal Niall. Následne sme zabrzdili na prechode pre chodcov a Zayn,ktorí visel ešte stále zo strešného okna spadol na svoje misto a dezorientovane na nás zazeral.
„Pripútaj sa. Ešte budeme platiť pokutu." zasmiala sa Eleanor a pozapínala mu pásy.
„Zlato ? Koľkokrát sa tu prítomný vodič mieni ešte pomýliť ? Sme ešte stále v Anglicku a nechcem vedieť čo sa stane dovtedy,kým prejdeme španielské hranice."
„Neviem." Harry na mňa zazrel v spätnom zrkadle a zaškeril sa. Chcel pokračovať na Lou sa chopil slova.
„Tu prítomný šofér všetko počuje a keby tu prítomný tvoj priateľ nenavigoval na figu borovú tak by sme tam prišli oveľa skôr."
„Skvelé. Začína sa to úžasne." skonštatoval Niall a po jeho slovách sme všetci asi zaspali.


Na druhý deň okolo obeda
Sedeli sme ako kde inde,v aute. Pre istotu sme sa so Zanyom a Niallom vymenili. My sme sedeli úplne vzadu a oni v strede. Mali sme asi osem zastávok na benzínkach. Pár zastávok len tak niekde pri stromoch v tieni pretože sa nám zázrakom pokazila klimatizácia. Našťastie sme už boli v Španielsku. Ovievali sme sa iba s časopismi,ktoré El nakúpila na každej pumpe a okná boli všetky posťahované dokorán. Preto nás aj nastavila polícia. Síce nám policajt niečo vysvetľoval a silno gestikuloval rukami a tím červeným čudom,čím stopuje ale my sme mu aj tak nerozumeli. Iba sme prikyvovali ako hlupáci,Louis sa snažil niečo vyrozumieť so svojim slovníkom ale aj tak sme na nič neprišli. Auto začalo pomaly spomaľovať a hlavný šofér Harry sa chopil riadenia.
„Čo sa deje ?" Niall pohotovo zdvihol hlavu od nejakej hry a zadíval sa na nás.
„Louí ?" Eleanor s tím začala,keď jej odmietol kúpiť už asi v poradí pätnásti časopis.
„Houston,máme problém ?" Zayn,ako inak. Už sme sa od neho nakazili a pri jazde po nejakej dedine alebo malom mestečku sme stáli von strešným oknom a ochladzovali sa. Jazyky vyvalené ako psy,dehidrácia v pokročilom štádiu a pot sa z nás dal žmýkať.To bol ale nápad ísť do Španielska autom z nejakej spráchnivelej autopožičovne na pokraji krachu.
„O-oúú." o-oú môjho priateľa je konečné. Sme v háji !