Winter Love ♥-16.časť

Dámy,je to tu. 

Oficiálne prehlasujem,že nenávidím tieto horúčavy. Nezvládam ich psychicky a ani fyzicky. Nehovoriac o štípancoch od komárov,ktoré vyfasujem každý večer keď som s El a Miruš vonku. Bože,sprchovať sa bol horor a úprimne začínam rozmýšľať,že si začnem dávať telové mlieko do chladničky. Nemusíte sa nad mojimi výlevmi zamýšľať,sama nad nimi len krútim hlavou a viem že strašne veľa kecám ale to už od mala. Každý mi hovorí,že sa mi ústa nezastavia jak je deň dlhý...El a Miruš o tom vedia svoje ;)

Pekné čítanie a dúfam,že tieto nadmerné teploty zvládnete v poriadku,bez dehydratácie a iných poškodeniach na zdraví. 

P.S. Časti budu asi pribúdať častejšie. =)

„Tu som" znova. Bože,zoberte ma radšej na liečenie. Naozaj ma niekto už druhý krát oslovil alebo sa musím ísť fakt liečiť. Za mnou...nikto. Napravo...nikto. Naľavo...nikto. Do frasa čo sa to deje ? Až na tretí pokus som tú danú osobu konečne spozorovala.
„Naozaj chceš,aby som si začala myslieť,že mi preskakuje ?" otočila som sa k vedľajšiemu balkónu,kde sa Harry lakeťmi opieral o zábradlie vysmiatý od ucha k uchu.
„Nie,prečo ?" preliezol zábradlie a podišiel ku mne.
„Lebo som si začínala myslieť,že tie hlasy sú výplody mojej už teraz dosť bujnej fantázie. "
„Tak si svoju fantáziu kroť." zadíval sa na papier v mojej ruke a znova spustil „to nie tvoje výplody fantázie ale učenie ti škodí."
„Ja nemôžem za to,že máme najhnusnejšeho profesora na dejepis z celej školy"
„To nevadí,potrebuješ vypnúť. Choď sa obliecť"
„Ja nemôžem,ešte som sa nenaučila tri vojny" poskakovala som a snažila sa získať papier naspäť no Harry držal papier nad hlavou. Ja som mu sotva siahala po plecia. Moja šanca-nulová.
„A kde idem,teda ideme"
„Prekvapenie,len sa teplo obleč a koniec debaty. O desať minút ťa čakám pred dvermi" dokončil a už znova preskakoval zábradlie.
„Mne stačia dve minúty" zakričala som za ním. Prezula som sa do čižiem,obliekla kabát okolo krku omotala šál,čiapka na hlavu a môže a ísť. Telefón a pár peňazí do vrecka a už som stála pred dvermi.
„Harry,Harry,Harry,Harry,Harry..." búchala som mu na dvere.
„Som hotový" vyletel a konečne sme vyštartovali.
„Tvoja príprava trvá dlhšie než moja. A to som dievča" podotkla som a prstom zamávala pred jeho očami.
„Si proste rýchlejšia" skonštatoval s úsmevom a privolal výťah.
„Ale zadný východ je tamto" ukázala som druhým smerom keď sa vybral k hlavnému vchodu.
„Ja viem. Všetci išli do mesta takže tam číhajú na nich" otočila som sa na päte a nasledovala ho po zamrznutých uliciach Dublinu. Popri chodníkoch stáli rozsvietené lampy a sem tam spadla nejaká tá vločka. Stmievanie bolo v plnom prúde,obyvatelia mesta povyliezali zo svojich bytov a užívali si krásny pohľad na hviezdy bez hmly,ktorá panovala po posledné večery.
„Kam smeruješ ?" nechápavo som sa opýtala,keď ma ťahal za ruku dopredu.
„Ta-dá" rozhodil rukami keď sme zastavili pred klziskom.

-Harry-
„Nie" tímto slovom mi urobila škrt cez rozpočet.
„Prečo ?" ako malý chlapec som ofučane založil ruky v bok.
„Neviem sa korčuľovať"
„Ani ja nie som vychýrený krasokorčuliar a vždy sa nejako na ten ľad dotackám"
„Ale ja som na korčuliach nestála ani raz" začala znova namietať.
„O to väčšia zábava to bude"
„Vážne ? Baví ťa sledovať dievča keď po každých troch metroch padne na zadok"
„Neviem,ešte som to neskúšal. Tak už poď,hádam to nebude až také strašné" pregúľala očami. Konečne sa usmiala a nasledovala ma.
„Vidíš,nemám korčule. Nemôžem sa ísť korčuľovať"
„Máš tak negatívne myslenie" pokrútil som hlavou.
„Ja sa tu iba nechcem strápniť a rozpľasnúť ako žaba"
„Tu sa korčule dajú požičať."
„Ty máš vždy nejaký záložný plán,že ?"
„Väčšinou" dotiahol som ju až k lavičke,kde som jej prichystal korčule.
„Musíš si ich zaviazať silnejšie,inak budeš jazdiť iba na jednej nohe"
„Tak sa ukáž ako vieš viazať korčule Styles" prehodila mi svoju nohu cez moje stehno.
„Fájn,tak sleduj" pevne som jej stiahol šnúrky,až potrhla nohou a mohlo sa ísť korčuľovať.
„No poď,vstávaj"
„Nie. Sklátim sa hneď po prvom kroku"
„Daj mi ruku,budem ťa držať" konečne som ju presvedčil a vyšli sme na ľad. Musel som v sebe držať ten smiech,pretože vyzerala tak neohrabane ale aj tak bola krásna. Všade okolo bolo plno malích svetielok,ktoré blikali a hudba,hrajúca na plné grády. Sneh sa vynímal všade naokolo,mráz ma štípal všade na tváry a kopa ľudí s malími deťmi si ani nevšimla,kto sa medzi nimi nachádza.
„Ja mám problém s rovnováhou." držala sa mantinelu a odmietala sa pustiť. Stál som tam s preloženými rukami,všetci okolo mňa krúžili a jedine Cassie,prisatá na mantinely.
„Ale netrep,budem ťa držať."
„Tak dobre,ale ak ma pustíš neželaj si ma" keď som ju držal,celkom jej to šlo. Spadla iba trikrát a ja som sa jej mohol dotíkať. Nemôžem už viac tajiť,že o ňu mám záujem. Jednou rukou som ju držal okolo pásu a druhou za ruku. Jej vôňa sa rozplývala všade naokolo a tešilo ma sledovať obláčiky pary,ktoré sa vznášali okolo mňa keď hovorila a jej radostný úsmev,ak spravila viac než päť krokov bez pádu.
„Teraz sama. Skús to" postrčil som ju dopredu.
„Bože,prosím nech sa nezabijem" pustil som ju a šlo jej to super. Trochu som sa otočil a keď som zrak vrátil nazad,už sedela na ľade. Rýchlo som k nej prikorčuľoval a sklonil sa k nej. Tvár zvráštila do divnej grimasy v podobe plaču a smiechu zároveň.
„Čo robíš ? Otočil som sa iba na sekundu a ty si už na ľade" chytil som ju za ruky a pomohol vstať. Jej telo bolo tesne od môjho a jej teplí dych som cítil na krku. Vôbec neprotestovala,zostávali sme takto aj naďalej.
„Som antitalent na korčuľovanie,tak ako ty na tancovanie ako som pozerala na tie videá,ktoré mi púšťala Mary.Vy ste katastrofi čo sa tanca tíka,okrem Zayna. Tomu to celkom ide ale..." umlčal som ju bozkom. Po tej dlhej dobe som sa mohol dotknúť jej pier. Hovorila až priveľa kritiky,to jej nemôžem dovoľovať. Na moje prekvapenie spolupracovala ale o chvíľu sa odtiahla.
„Wáu,to bolo krásne" skonštatoval som.
„Čo to robíš ?" odstúpila trochu ďalej a len tak tak sa udržala na nohách.
„Páčiš sa mi,mám ťa rád ale viac než len kamarátsky."

-Cassie-
„Páčiš sa mi,mám ťa rád viac než len kamarátsky." stála som tam ako vyoraná myš. Doteraz ma žiadny chlapec nepobozkal pretože som mu to nedovolila. Aj keď sa o niečo pokúšali,rázne som im to zamietla. Prečo som to dovolila práve jemu ? Je možné,že ho mám tiež rada viac,než by som mala ?
„A ty si teraz myslíš,že po jednom bozku ti padnem k nohám a ihneď s tebou začnem chodiť ?"
„Tak trochu som dúfam ale nie,vôbec si to nemyslím." pokrútil hlavou. Videla som,ako mu kútiky úst trhali do úsmevu. Chytil ma za ruky a znova spustil.
„Vidíš,práve preto sa mi páčiš. Nepanikáriš,keď som ti naznačil,že s tebou chcem chodiť. Neomdlela si,keď som ťa pobozkal. Nevyvádzala si,keď sme s stretli v parku a keď si s nami začala pracovať. Mary trochu kolabovala ale to nemáme nikomu hovoriť,hups....No a čo,už je to vonku,ste predsa kamarátky."
„Harry,poznáme sa iba mesiac. Podľa mňa by sme sa mali viac spoznať."
„Čo len budeš chcieť" znova som mu to dovolila. Znova ma pobozkal. Ááá,musím s tím niečo začať robiť.
„Môžem to nazývať vzťahom ?"
„Áno,dobrý kamarát a kamarátka"
„Skvelé,som zvedavý ako dlho to bude trvať k priateľovi a priateľke"
„Nepôjdeme už ? Necítim si nohy a chcem ísť ešte kúpiť nejaké darčeky" nechcem si ani pomyslieť ako som vyzerala na tom ľade. Každých päť minút pád,kým som sa vyštverala znova na nohy a znova pád,to musela byť komédia. S Harryho pomocou som sa nejak dopravila k lavičkám a konečne sa prezula. Zázrakom som si začala cítiť prsty a vyhlásila som,že tieto diabolské stroje s ostrím už nechcem nikdy vidieť,ani len na obrázku. Kým sa Harry vyzul a vrátil korčule,pobehovala som sem a tam a užívala si,že mám pod sebou konečné rovnú zem a na nohách čižmi s rovnou podrážkou. Nebol by to on,keby mi do mňa nehodil guľu.
Vpálili sme do jedného obchodu,našťastie nám starší pán nechal otvorené dlhšie,keďže už zatváral. Našla som veľký vankúš v tvare štvorlístku,ten bude pre Ellen. Plyšové škriatka s nápisom Ireland Luck som kúpila Abby,Suzi veľký zelený klobúk,ostatným pár tričiek s nápismi a sebe tričko nadmernej veľkosti s kýblom zlata a poskakujúcim škriatkom okolo. V tomto sa bude spať skvele.
„Cassie,pozri čo som našiel" Harry vybehol spoza uličky a smeroval ku mne. V ruke držal knihu „Sto spôsobov ako pestovať mrkvu" na ktorej bola staršia žena v zástere s írskou vlajkou.
„Ty chceš pestovať mrkvu ?" nechápavo som si obzerala a listovala v knihe.
„Nie,to je pre Louího"
„Čo má Lou spoločné s mrkvou ?" tá kniha bola hrubšia než môj dejepis a keby som ňou niekoho ovalila,vystrelo by ho ihneď.
„Nehovor že nevieš čo má spoločné Louí s mrkvou. Stále mu robíme napriek a on si ju potom naozaj obľúbil a teraz s ňou chodí všade. Doma má tapetu v tvare mrkvi z Talianska,ešte ju nemá nalepenú ale už sa na to chystáme"
„Ty si vážne strelený" do čerta znovu som mu to dovolila. Začne chodiť na kurz sebaovládania.
„Ešte mám diár pre Liama s lyžičkami,extra silne tužiaci lak na vlasy-vode odolný s UV filtrom pre Zayna a pre Íra mám trenky s írskou vlajkou" ruku som si čapla o čelo a prešla ňou po tvári.
„Ako je možné,že tu majú lak na vlasy ?"
„Je na ňom írska vlajka" vyceril zuby a lak vycapil pred moje oči. Už mi pripadal ako nejaký podomový predavač.
„Ahá jasné,to všetko vysvetľuje"
 Ako môžem spolupracovať s takými šialencami a dokonca jedného z nich skoro považujem za svojho frajera. Rýchlo sme to zaplatili a vrátili sa do hotela. Na recepcii sme stretli Paula,divne na nás zazeral keďže sme v rukách mali päť tašiek. Radšej sme zrýchlili krok,zakývali mu a utekali do výťahu.
„Vrátiš mi tie tašky ?"
„Nie,za pusu" začal vyjednávať keď mi uchmatol všetky darčeky.
„Na líčko" prikývol a keď sa ku mne nahol (moja mizivá výška) prisal sa mi na ústa. Trochu som ho nechala,potom sa odtiahla,zdrapila tašky a vyplazila mu jazyk.
„Dobrú noc " rozrehotala som sa,ale keď uvidela starší pár prechádzať okolo nás musela som to zadržať v sebe. Ani nechápem prečo som tak vybuchla a ihneď si rukou zakryla ústa.
„Dobrú" pobozkal ma do vlasov a stál na chodbe,kým som nezatvorila dvere. Pri pohľade na sedačku som si spomenula na Liama. Všetky pozitívne myšlienky odplávali a nastúpil pocit previnilosti. Ale prečo sa vlastne obviňujem ? Neurobila som mu nič,nepodviedla ho ani nič tomu podobné.
„Mary" zvolala som a predĺžila poslednú samohlásku. Nikde jej nebolo,ani v kúpeľni ani v spálni ani s nikím nekecala na balkóne. Ešte stále vykráda obchody a ostatní za ňou pobehujú ako pudlíci ? To by bol pohľad na nezaplatenie. Ale počula som Louisov smiech,žeby ho to prestalo baviť a utiekol jej ? Tašky som zhodila ku kufru,osprchovala som sa a zaľahla do postele. Zajtra sa vraciame nazad a ja nemám v kufri jedinú zabalenú vec. Samozrejme,že všetko nechávam na poslednú chvíľu. Ešte mi Harrym dvakrát zabúchali na stenu a potom som cez výkriky hentích dvoch susedov s vankúšom prilepením na hlave zaspala.