utorok 17. júla 2012

Winter Love ♥-20.časť


Po nekonečnom opravovaní,prepisovaní a domýšľaní som to dokončila. Nie som s tím nad mieru spokojná ale lepšie niečo ako nič. A máme tu jubilejnú 20. časť. Je divné,že dnes nemám toľko rečí ako inokedy. Žeby to bolo tím,že som skoro zachrípnutá,neskutočne ma bolí hrdlo a pri fúkaní si pripadám ako slon ? No nič,užite si to ;)
P.S. Romantické chvíle mi neidú,nekričte na mňa.

„Ty chodíš s Harrym Stylesom a mne nepovieš ani slovo ?" Ellen sa začala rozrkikovať na školskej vrátnici.
„Pšššt...nekrič,hlavne nekrič. Ja s ním nechodím. A nemôžem za to,že podľa novinárov chodím s každým chlapom,vedľa ktorého stojím menej než desať metrov. Nenapomínaj ma toľko a hýb tími kosťami." schopila som ju za ruku a nepredložila žiadnu príležitosť komentovať sobotnú titulku časopisu.
„Ahoj Cassie." pozdravil sa mi Drew v triede,keď som prechádzala okolo jeho lavice.
„Čau." stroho som odpovedala,nedarovala mu pohľad a posadila sa do lavice.
„Drewovi sa asi páčiš. Celý čas po tebe pokukuje." oznámila mi Ellen pri tom,ako som čmarbala po zošite na autobusovej zastávke.
„Robíš si zo mňa srandu ? To je vražedný pohľad,nenávidíme sa ak si si to ešte nevšimla. A navyše,ak by som sa mu aj páčila,hneď by som ho uzemnila."
„Úžasné. Nemyslíš si,že by si mu mohla dať šancu ? Ale veď načo,chodíš so Stylesom."
„Aŕŕŕ,nie. Teší ťa robiť mi nervy ?" pred nami zastalo čierne vyleštené auto s chalanom sa volantom trúbiacim na klaksón.
„Môj brat,nemôžem s tebou ísť na autobuse. Nevadí ti to ?"
„Nie,aj tak idem na výtvarnú,preložili mi hodinu"
„Dobre,ahoj" na rozlúčku ma objala a o chvíľu odfrčala aj so svojim bratom.
„Vitajte,teším sa,že sme tu dnes všetci a ešte lepšie je,že sme v párnom počte." privítal nás Charlie znova so svojim ležérnym štýlom a pohodovým prístupom.
„Každý máte pri sebe jednu osobu,tú budete kresliť. Dnes sa budeme venovať kresleniu portrétov." vedľa mňa bol znovu chalan so zelenými očami. Je normálne,že sa na mňa tak zvláštne díva ?
Odkedy sem chodím,ani raz nepovedal ani jedno slovo. Keď sa naše pohľady stretli,iba sa usmial a uprel svoje oči na moju tvár. Po dvoch hodinách,sme si všetci ukázali svoje výtvory. Charlie ma pochválil za to,ako som dokázala zachytiť presné črty tváre môjho modela. Mne sa však viac páčila jeho kresba. Na jeho plátne som vyzerala ako živá,akoby som sa o chvíľu mala z toho plátna dostať na slobodu. Celá zababraná od farieb som sa pobrala domov a znova zdolala 89 schodov. Vrhla som sa do bytu,ležérne odložila veci na svoje miesto,zhodila kabelku v kuchyni na linku a posadila sa vedľa nej.
„Super,konečne si prišla." Harry,už s normálnym a sviežim výrazom v tváry prišiel do kuchyne,prezlečený v modrej košeli a čiernym rifliach.
„Vždy takto chodím domov,keď mám výtvarnú. A ty si prečo oblečený akoby si išiel na maturitu ?" zasmiala som a odpila si z pohára.
„Vieš čo je za deň ?" pomohol mi zísť z linky a ťahal ma za ruku do obývačky.
„Žeby pondelok ? Charlie nám posunul hodiny takže...."zostala som bez slov,keď som uvidela obývačku. To nemohla byť naša obývačka. Pri gauči na stole boli malé sviečky,hudba sa ticho ozývala v miestnosti a žalúzie na oknách boli posťahované.
http://www.youtube.com/watch?v=QoWSf_QFfi8
„Ale ja nemám narodeniny. Mala som ich minulý mesiac a pokiaľ viem,ty si ich oslavoval tiež len nedávno."
„Dnes je štrnásty február takže je čo ? Valentín moja drahá." rukami ma chytil okolo pásu, spojil ich na mojich krížoch,nevinne sa usmial a začal so mnou hýbať v rytme hudbe.
„Ak ti smiem pripomenúť,my nie sme pár a pokiaľ viem,Valentína oslavujú iba oficiálne páry."
„Ale ty si povedala,že sa musíme viac spoznať a tak by sme možno začali náš vzťah tak na tom začnime pracovať. No tak mi niečo o sebe povedz." zaškeril sa.
„A čo konkrétne by si chcel počuť ?"
„No odkiaľ si,koľko máš súrodencov,čo študuješ,čo má rada a čo cítiš za potrebné mi povedať" ešte stále m držal v náruči a ja som sa cítila tak bezpečne,akoby všetky problémy zmizli.
„No bývala som vo Francúzsku so starými rodičmi a mamou. Otca som nikdy nepoznala a keď som mala štrnásť,mama odišla pracovať do zahraničia,preto si ma k sebe vzala teta aj s Abby. O mame ti hovoriť nemusím,je ako ju poznáš. Prísna,nekompromisná a tvrdohlavá."
„Tú tvrdohlavosť máš asi po nej,však ?"
„Pravdepodobne áno. Asi o rok sa sme sa presťahovali tu,ale keďže teta dostala ponuku pracovať znova vo Francúzsku,zostali sme tu samé. Je nám dobre a sťažovať sa nemôžme."
„A škola ? Ako sa ti darí. Čo vlastne študuješ ?" zvedavo sa vypytoval.
„Jedna veta. Banda bláznov,ktorých nazývam mojimi spolužiakmi na čele so zaujímavým,niekedy vtipným a hlavne ako by som to povedala,prísnym riaditeľom. Teda,okrem Ellen,je to jediná normálna osoba zo všetkých ľudí v školskom prostredí."
„Páni,ty máš ale pestrý život. Vždy som sa chcel spýtať,kto je tá Suzi a ten,nó myslím že je to jej brat ?"
„Ty ho máš bláznivejší. A áno,je to jej brat. Bývajú vo vedľajšom byte,beriem ich ako mojich súrodencov. Teraz si na rade ty,prenechávam ti slovo." len sa potmehúsky zasmial a začal.
„Nemám takú zaujímavú minulosť ako ty. Moja mama sa s otcom rozviedla,teraz bývam teda býval som ale teoreticky s nimi bývam aj teraz,proste s nimi bývam a taktiež s mojou sestrou Gemmou."
„Ahá,takže tú Gemmu si včera večer spomínal."
„Presne,bývam s Holmes Chaple,je to veľmi pekné mesto. Určite ťa tam vezmem."
„To je koniec ? Už mi nič nepovieš ?" neveriacky som sa opýtala.
„Vravel som ti,že môj život nie je taký pestrý ako tvoj. A teraz,po takomto dôkladnom oboznámení s našimi minulosťami je koniec." rukou mi chytil tvár a zapozeral sa mi do očí.
„Pamätáš,keď si povedala,že potom,ako sa viac spoznáme,možno by sme spolu mohli chodiť ?"
„Áno a čo by si chcel počuť ?" naklonila som sa k nemu.
„Si úžasný chalan a preto s tebou chcem chodiť" tiež sa naklonil a brnkol po nose.
„Toto ti určite nepoviem. Ale určite chceš,by som ti povedala,že s tebou chcem chodiť,že ?"
„Hm,áno. Tak čo mi odpovieš ?" prikývol a zahryzol si do pery.
„Možno."
„A teraz,ťa už môžem oficiálne pobozkať ?"
„Skús to a uvidíš" pomaly sa ku mne naklonil a svoje pery spojil s mojimi. Cítila som jeho dych na svojej tváry a jeho ruky omotané okolo môjho pásu. Po chvíli sme sa od seba vzdialili a iba sa usmiali. Rukou mi zastrčil za ucho pár neposlušných prameňov,ktoré vypadávali z nie príliš dokonalého vrkoča a znova sa usmial.
„Úplne oficiálne to nebolo,pretože sa to nechystám a ani ty nikomu povedať,že spolu neoficiálne oficiálne chodíme. Ešte to nemusí nikto vedieť."
„Teraz si trochu skazila romantickú chvíľu aj s tou hudbou a pomalým tancom. Väčšinou tie chvíle kazím ja."
„Väčšinou ? Koľko dievčat si predo mnou už mal ?"
„Pomôžem ti upratať ?" s nevinným výrazom v tváry sa na mňa zadíval.
„Páni,ako nekontrolovateľne vieš zmeniť tému."
„Už pôjdem,mal by som sa chalanom ukázať na očiach. Ale najprv ti pomôžem upratať." po pár minútach bola obývačka v takom stave,v akom som ju ráno opúšťala. Harry si pri odchode neodpustil objať ma a pobozkať. Pomaly si na to budem zvykať. Neskôr nasledovala rýchla sprcha a znova mi niekto zvonil pri dverách.
„Zabudol si si niečo ?" hneď som sa opýtala keď som roztvorila dvere.
„Vy dvaja ?" zostala som vykoľajená na prahu dverí a civela na nich ako na dvoch mimozemšťanov.

4 komentáre:

  1. čo,čo a ešte raz čo?!??! parádne to je,ja som ešte pri tom jedla popcorn,bolo to ako v kine :D ouu,také romantikuš..teším sa na ďalšiu :)
    Eli:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Diky :) zajtra pridám asi novú časť a potom budem mať prestávku v písaní...asi :D

      Odstrániť
  2. vauu užasnaaa :)) daj dalsiuuu :) prestavka:OOOO to neprezijem! :D(no možno ano ale aj tak :D)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) pracujem na novej poviedke...možno to bude jednodielka..ešte neviem ale každopádne vám sem ju pridám lebo chcem poznať váš názor :* xx ;)

      Odstrániť