Only you!

Mám v hlave jeden nápad. Preto som skúsila napísať nejakú ochutnávku toho, čo sa mi preháňa hlavou. Chcela som iba zistiť, či by sa vám niečo také pozdávala a či nemám náhodou svoje nápady hodiť do koša.

Zároveň jednodielku pre Kate.

 Dievča, štveš ma! :D xx

Nebál sa prejaviť svoje pocity. Nebol to zažraný chlapec, ktorý aj keby mal zavrhnúť svoju rodinu, nepovolil by uzdu a nenechal zo svojich úst uniknúť pár slovíčok smútku. Nebol však ani typ chlapca, ktorý by si nestál za svojim. Bol impulzívny a schopný aj nemožného. Z nenazdajky sa mu nálada menila kedykoľvek, keď si na to spomenul. Ak mal dosť toho byť drsný, zmenil sa na milého a starostlivého. Ak sa mu už lenilo byť veselým, zmenil sa na zadumaného a zasneného vo svojej vlastnej mysli. Ale ja som bola tá, ktorá ho vždy vtiahla nazad ku mne. Aby ma znovu uhúril svojím svojským ja. Aby som znovu pocítila s kým zdieľam svoj život a svoje pocity. To bol môj chlapec, ktorý mi do života vniesol nepoznané.

        Do bytu som vošla prvá. Dverami som silno plesla aby sa zavreli skôr, než vošiel do bytu on. Niekedy sa mi páčilo ako sa choval. No niekedy to bolo veľa aj na mňa. Bol to on a s tým som sa nič robiť nedokázala. Bolo to to, čím ho Boh obdaril. 

„Prečo si utiekla ?“ roztvoril dvere dokorán. Jeho výraz nesršal nadšením. Skôr bol naštvaný. Nikdy však na mňa hlas nezvýšil. 

„Lebo som chcela,“ odsekla som a vyzliekla si mikinu. Letela rovno na operadlo kresla. Bez slova sledoval ako som sa posadila na gauč, zložila nohy a za chrbát si napchala vankúš.

„Ja viem čo ti je,“ uškrnul sa keď stál pred dvermi svojej izby. Chytil si golier trička za šijou, šikovne ho pretiahol cez hlavu a odhodil do izby. Svoj mrzutý výraz som nemenila. Zadok som mala zosunutý na sedačke ešte nižšie než pred tým. Chrbát sa začínal ozývať, nebolo to veľmi pohodlné no na usalašovanie sa na jeho majetku nebol čas a ani nálada.

„Nehovor,“ ironicky som utrúsila a pozorovala konáre kolísajúce sa za oknom zasypaní listami, ktoré sa obtierali o sklo. Spomenula som si na svoju ruku, ktorou ho vždy hladím po líci a tak na bruškách prstov cítim jeho jemnú pokožku.

„Ty žiarliš. Na to dievča s ktorým som sa zhováral,“ z tváre sa mu úškľabok neposunul ani o centimeter k menšiemu. Nútila som sa nepozerať na jeho tvár, na jeho telo ktorého som sa chcela tak rada dotknúť. Na jeho oči, ktoré by ma pohltili a vygumovali všetok hnev, ktorý som v sebe cítila.

„Nie. Ani náhodou,“ hlavou som ani nepohla. Počula som ako sa mu bosé nohy odlepovali od podlahy a približovali sa ku mne. Ako vždy boli obtiahnuté čiernymi nohavicami bez opasku hompáľajúce sa na jeho bedrách. Z časti ma aj bavilo hrať v našom vzťahu tú nahnevanú. Páčilo sa mi, keď sa snažil zistiť čo mi je, keď som mu nedarovala presnú odpoveď.

„Si mizerná klamárka,“ plné pery sa dotkli mojich. Prebehla mnou elektrika a zachvela som sa. Odsunula som sa viac k operadlu. Zasmial sa a pokrútil hlavou pričom svojou rukou zavadil o moje koleno, na ktorom mi zatancoval prstami.

„Ty si zas mizerný...“ odmlčala som sa. Videla som ako mu trhá kútiky úst. Pohľadom som zastavila na jeho svaloch aj pleciach. Rukami som si pomohla aby som sa mohla postaviť. Lenže jeho telo ma rozptýlilo natoľko aby som nad sebou stratila kontrolu. Ešte som nestihla zo sedačky zosunúť nohy a tak vystihol moment prekvapenia. Svoje prsty obmotal okolo mojich lýtok a stiahol ma k sebe. Hlava mi padla na vankúš na ktorom sa moje vlasy rozprestreli ako chvost majestátneho páva.

„Keď sa hneváš, si neskutočne krásna,“ zapriadol. Koleno si položil medzi tie moje ktoré zostali v pozícií, v akej ich nechal odvtedy, čo ma zastavil. Posadil sa naňho keď mu druhá noha spočívala padnutá z okraju sedačky na zemi. Rukou sa zaprel pri mojej hlave a druhou mi pomaly a precízne odhrňoval po malých pramienkoch sem tam vlnité vlasy, ktoré mi padli do tváre.

„Mám sa hnevať častejšie ?“ nadvihla som obočie a snažila sa pohnúť rukou. Až vtedy som zistila, že ma úplne spacifikoval. Pravú ruku som mala s jeho nohou pripútanú k telu a druhou som ho držala sa lem nohavíc.

„To mi vadiť nebude, ľúbim ťa akúkoľvek,“ pery zvlnil do úsmevu. A vtedy sa do hry zapojili jeho oči, ktoré ma vedia zlomiť aj keby som sa do nich nechcela pozrieť. Moja túžba by vyhrala nad hrdosťou. Mykla som sebou aby som ho zo seba zhodila a mohla sa vyslobodiť. No moja sila sa podobala lani na ktorú útočí zúrivý tiger. Škoda že ten chlap, ktorý ma väznil sa nepodobal na tigra. On bol totiž ešte viac lačnejší. Ale po niečom celkom inom než po jedle.

„Hoci sa budem pozerať na akékoľvek dievča, nikdy sa na ňu nebudem pozerať tak ako na teba. Rozumieme sa ?“ svoju tvár priblížil k mojej a jeho horúci dych som pocítila na svojej pokožke.

„Rozumieme,“ so zovretými perami som odvetila. Nechcela som aby pocítil tú záplavu víťazstva.

„Prepáč, nejako som to nepočul,“ zaškeril sa a pokrútil hlavou. To sa úsmev objavil na tvári aj mne. Neznášam, no zároveň aj milujem to, ako sa dokáže so všetkým vysporiadať.

„Áno, rozumieme si,“ zvolala som. 
„Konečne, teším sa," vyplazila som mu jazyk. Svojimi rukami ma chytil za dlane a pomohol mi posadiť sa tak šikovne, že hneď čo som sa posadila svoje pery nechal zaletieť k mojim. Tento človek nie je len výnimočný, ale je niekym, kto mi do každého daždivého dňa dokáže priliať kúsok slnka a rozžiariť ho ako začiatok nového. 

Prosím, podajte mi nejaké myšlienky z vašej strany :) xxx