streda 10. júla 2013

Just Carry On 14.

Ahoj :)
Neviem čo by som Vám mala napísať pretože môj život nie je o nič zaujímavejší než pred týždňom. Asi len toľko, že mám teploty a doktor ma domov poslal s pitím čaju a tabletkou podľa potreby. Už je to asi všetko takže sa majte pekne, pekný týždeň a teším sa na vaše vyjadrenia ;) 
Luv ya ♥ xxx




Do pravej dlane sa mi vlialo viac krvi než bolo únosné. Ľahko sa dostala do vzduchu a nechala na Harryho tvári päť šmúh od mojich prstov. Ľahko sa odlepili od jeho líca a moje zmysli neveriacky pocítili štípanie, ktoré sa zmocnilo celej mojej dlane. Nechcelo sa mi ani veriť, že si dokázal vymyslieť takéto klamstvo len za účelom vlastného pobavenia a utíšenia potreby ma zhadzovať a slovne spacifikovať. Nasledujúca Harryho reakcia bola nečakaná. Svojimi prstami prešiel po šmuhách na líci naberajúcich červenkastý nádych. Prekvapene sa na mňa pozrel, no na jeho tvári som nespozorovala ani na zlomok sekundy hnev. On sa na rozdiel odo mňa arogantne uškrnul. Po perách si prebehol lačným jazykom a zahryzol do spodnej pery.
„Prekvapuješ ma. Nemyslel som si, že máš takú guráž,“ uznal sa znovu sa zasmial. Nechcelo sa mi veriť tomu, čo sa práve stalo. Na chvíľu som si jednu facku chcela streliť aj sama. Predpoklad bol, že sa naštve a s treskotom opustí byt. Naopak, neprekvapujem ja jeho, ale on mňa.
„Prestaň si vymýšľať klamstvá len preto, aby si mal nejaké argumenty,“ vydýchla som. Nedokázala som nadvihnúť oči a pozrieť sa naňho. Nejakým spôsobom som sa hanbila. Na druhú stranu som však pocítila ešte väčší nával hnevu. Adrenalín mi ponúkol ďalšiu šancu sa rozohnať, no bunky z mozgu to našťastie nedovolili a nechali moju hornú končatinu na mieste a v pokoji.
„Každý verí pravde, ktorá sa mu páči,“ bez problému sa usmial tým svojim zákerným spôsobom.
„Takýchto rečí mám už plné zuby. Čo keby si skúsil nájsť inú obeť ?“
„Ty mi stačíš. A nie si žiadna obeť, si moja spolubývajúca, ktorú je ťažšie akceptovať. Nič viac,“ svoje ťažké kroky namieril ku skrini pri vchodových dverách. Jeho odpoveď ma raz a znovu prekvapila. Nevedela som čo odpovedať. Radšej než sa s ním znovu hádať a koledovať si o niečo som si zahryzla do jazyka a prvýkrát v histórií zostala ticho. Stále som zotrvávala na mieste, kde pohár mojej trpezlivosti dosiahol maximum a prebytočné kvapky opustili hranu únosnosti. Uši už nezachytávali zvuk tečúcej vody čo znamenalo, že mama skončila so sprchou.
„Nechaj ma už láskavo na pokoji. Moju mamu tak isto a svoje pripomienky a dvojzmyselné narážky si nechaj pre seba. Nepotrebujem ďalší výsluch o tom, prečo ťa nemám rada,“ prevrátila som očami. Vystrelila som k dverám Harryho izby a automaticky som zmrzla. Bolo pre mňa nezvykom len tak tam vraziť bez akéhokoľvek zaklopania či kriku. Moja ruka stŕpla na kľučke keď si to zelené oči za mnou všimli. Začula som ako sa zasmial. Otočila som sa a pár prameňov vlasov vypadajúcich z nepodareného vrkoča mi padlo do očí. Nemotorne som ich odhrnula a zaostrila na osobu predo mnou.
„Kľudne vojdi, nič tam nie je. Teda okrem tvojej mami. Jej sa hádam nebojíš,“ odpovedal s nemiznúcim úsmevom. V náručí zvieral prikrývku s vankúšom. Zhodil ich na vedľajšie kreslo a keď sa zohol, nedalo sa odtrhnúť pohľad od vypracovaných rúk keď sa chystal roztiahnúť gauč. V duchu som si nadávala, preklínala a zakrývala si oči, no ženské myslenie je tak komplikované, že som tomu sama nevedela zabrániť.
„Mám ich snáď otvoriť ja ? Alebo sa zasekli ?“ vyrušil ma z toho kamenného zízania. Nemôžeš Beth, nemôžeš!
„Dokážem to aj sama. Nepotrebujem ťa,“ odvrkla som a ohrnula nosom.
„Hej Beth,“ zvolal a keď som zastavila pokračoval,“pozoruhodná rana. Skús niekedy zájsť do posilňovne,“ žmurkol na mňa a mne sa napla sánka najviac ako sa dala. Už len predstava ako idem vypľuť dušu pri boxerskom mechu mi zahmlieva mozog. Tichý smiech sa mi dostal do uší hneď pred tým, ako sa dvere dotkli a jemne rozhojdali zárubňu. Mala by som sa čo najskôr spamätať a ujasniť si priority. Nie je čas na to aby som ho míňali pri nejakom Stylesovi. Namiesto toho by som mala zistiť, čo sa deje s Mattom. Bolo pre mňa neprípustné, že to čo mi Harry povedal je pravda. To by neurobil, lenže pochybnosti s tým ako v poslednej dobe koná a jeho správaním mi do hlavy nasadili chrobáka. Harry nemôže mať pravdu. Kde by ho tak asi mohol vidieť? Myslím, že má iné starosti než sledovať môjho priateľa po čiernych uličkách alebo opravovniach áut a vyčkávať na to, kedy ho nejaké dievča pozdraví alebo mu daruje úsmev. Nie, nepripustím si to.
„Počula som nejaký krik. To si bola ty ?“ mama s vlasmi zakrútenými v uteráku vyšla z dverí a položila svoje náušnice na komodu hneď vedľa jej pravice.
„Menšia výmena názorov, nič viac,“ usmiala som sa a uistila ju o opaku situácie.
„Zlatko, naozaj nezáleží na tom, kde sa vyspím. Harry je veľmi pozorný ohľadne toho, že mi uvoľnil svoju izbu tak ho, prosím, nechaj byť takým akým je. Takýchto chlapcov v tejto dobe nie je veľa,“ hánkami prešla po mojom rozpálenom líci.
„Nechajme to už tak, prosím ťa. Nemám náladu sa zhovárať práve o Harrym,“ odsekla som a posadila sa na posteľ, kde som zacítila Harryho kolínsku. Tá vôňa sa mi páčila no nemohla som si ju užívať pretože ho nemám rada a bodka!
„Prečo sa nemáte radi ? Nemysli si, že som nevidela tie blesky medzi vami dvoma. Keby vám niečo stálo v ceste, razom by ste to podpálili a premenili na popol,“ mávla rukou a rozpisovala svoj kufor. Mami, keby si vedela, že hádky sú na každodennom rozvrhu. Že schválne zamieňanie kávy za kolu v kávovare sa deje dvakrát do týždňa a to len vtedy, ak doma spím len ja a on. To, že mu posielam maily v ktorých je jeho fotka ako sedí predo mnou s laptopom na nohách a pojedá pukance pokreslená vo fotošope mu píli nervy už nejeden piatok. Mne to prináša radosť do života a jemu akúsi iskru toho, že jeho deň nebude taký istý ako ten pred tým.
„Nesadli sme si,“ odpovedala som hŕstkou slov zamenených za tisícky myšlienok vytrhnutá z rozmýšľania.
„Podľa mňa to, ak si niekto s niekým nedane vyzerá ináč. Toto je náklonnosť,“ zväčšené zreničky po maminom skonštatovaní mi zdvihli tlak. Ja sa mám Harrymu páčiť ? A on zase mne ? Najväčšia hlúposť tohto mesiaca.
„Vidím, že toho už máš za sebou dosť. Hovoríš úplne hlúposti, mami. Radšej ťa už nechám, aby si si oddýchla,“ darovaný bozk na čelo sa rýchlo rozplynul keď som zhasila stropné svetlo a usmiala sa na mamu.
„Dobrú noc, drahá,“ usmiala sa na mňa z postele.
„Dobrú, mami,“ odpovedala som a zavrela dvere. Harry akurát vyšiel z Louisovej izby s prehodeným tričkom cez plece a mne sa zvírili myšlienky. Fletcherová padaj do izby, ihneď!
„Dobrú noc prajem,“ uškrnul sa a medzi prstami prevracal telefón, ktorý blikal ako na Silvestra keď prichádzajú novoročné gratulácie.
„Dobrú noc,“ vyplazila som mu jazyk a aby som nebola úplná harpia, primixovala som k tomu jemný úsmev. Nespokojne som sa prezlečená v pyžame prikryla prikrývkou až po krk. Telefón som mala pohodený hneď veľa hlavy. Niekoľkokrát som z neho stiahla ruku až som ho odblokovala a vytočila číslo, ktoré som tak túžobne prebehovala očami už niekoľko desiatok minút. Nekonečné zvonenie mi premieňalo sekundy na dni. Kolená som si pritiahla viac k brade a rukou pridržiavala telefón stále pri uchu. Po nekonečnom čakaní, vo chvíli keď som sa rozhodla prerušiť ten kolobeh pípania, sa ozval praskot až to niekto zodvihol.
„Haló ?“ ozval sa mladý ženský hlas. Slovo, ktoré som chcela povedať sa mi zaseklo v krku. Nešlo von a ani nazad dovnútra. Čakalo na svoju príležitosť, lenže tá odbehla k najbližšej rieke a skočila do nekontrolovaného prúdu besniacej vody.
„Haló ? Ozvi sa, haló!“ zopakovala. Trasúce ruky pustili mobil. Dopadla na mäkkú kôpku vankúšov vedľa postele z ktorej sa jemne vykláňala aj moja ruka. Nedobrovoľne, ba neveriacky som sledovala tiene konárov na strope mojej izby. Neverím! Neverím, že by to vážne spravil. Ale čo ak to bol niekto z jeho rodiny. Má sestru, jeho mama to byť nemohla. Mohla prísť do mesta, zastaviť sa na návštevu. To by mi však povedal, tak ako vždy. Nejaký spoj v mojej hlave pritvrdil a spustil lavínu podozrení. Verila som mu, no po pripomienke od chlapca ležiaceho vo vedľajšej miestnosti a tohto telefonátu mi všetko jedno nebolo. Znovu sa mi k myšlienkam priplietlo jeho správanie, jeho nepokoj. Nahé nohy odkopali ľahký kus látky na zem a samé sa dotkli huňatého koberca. Mohutné dvere som za pomoci prstov jemne odchýlila od rámu a pár očí sa vopchal do medzery. Svetlo bolo tlmené. Jediné čo osvetľovalo obývačku boli malé lampičky postavené na stolíkoch popri pohovke na ktorej sa vynímala osoba otočený chrbtom k mojej tvári. S hlbokým nádychom som sa vydala po najbližšej ceste k nemu. Prešla som popri stene a kým si stihol všimnúť, že som pri ňom, posadila som sa na samí okraj pohovky. Jeho nohy sa skoro dotýkali mojich stehien, no našťastie tam nedosiahli.
„Videl si ju alebo si to od niekoho počul ?“ položila som otázku. Vedel kam mierim. Pred tým, než som sadla sa na mňa prekvapene pozrel a vytiahol slúchadlá z uší. Obmotal ich okolo iPodu a nechal ležať v dlaniach.
„Už ťa to zaujíma ?“
„Prosím ťa, len mi to povedz a ja hneď pôjdem,“ s roztraseným hlasom som odpovedala. Nedokázala som zodvihnúť oči a vidieť jeho víťazný pohľad v tvári.
„Najprv sa otoč ku mne, potom ti niečo poviem,“ nástolil. Nemala som inú možnosť, než mu vyhovieť. Jedna tu síce bola, ale to by som odišla rovnako na prázdno ako som sem prišla. Ťažko som nadvihla viečka a posunula sa doprava. Na moment som sa cez tenkú deku dotkla jeho nohy, ktorú rýchlo posunul k sebe. V jeho tvári som nevidela nič čo sa podobalo výsmechu. Nebol však ani zničený. Tváril sa normálne, akoby sa ani na chvíľku nepotešil. Priznala som si, že keď mi Zayn povedal, že medzi ním a Marissou to škrípe, nejakým spôsobom mi srdce podskočilo. Z nenazdajky ako blesk z jasného neba. Vtedy to bolo opodstatnené. Hádali sme sa a nenávideli, to mi však nedávalo právo tešiť sa z jeho nešťastia. Z druhej strany nebolo ani známky toho, že ho to nejako poznačilo.
„Takže ?“ snažila som sa ho popohnať.
„Bola skoro tma a navyše tam svietilo mizerne aj pouličné osvetlenie. Nevidel som ju úplne ale jeho som spoznal. Mala dlhé vlasy, niekoľko centimetrov nad krížami a niečo na chrbte, keď ju odprevádzal k dverám. Možno vyhrnuté tričko, alebo tetovanie. Nespamätal som sa tak rýchlo aby som si ju stihol premerať,“ povedal s lakťami opretými na kolenách. Jeho svaly sa sformovali pri každom jemnom pohybe, no najviac ma boleli slová, ktoré vychádzali z jeho úst. Či už to pravda bola alebo nie, bolo mi z toho celého zle. Úplne na nič pocit, z ktorého sa dajú vyvodiť jedine zlé konce.
„Ja už pôjdem,“ šepla som a zdvihla svoje oťažené telo z gauča. Sledoval všetky moje pohyby. Pár krát sa stretli moje oči s jeho, ale nenastalo nič viac než len sklopenie pohľadu.
„Vďaka...za to všetko,“ mykla som plecom a jeho pery sa zovreli.
„To je jasné,“ ticho odpovedal. Myklo mi kútikom pier tak nekontrolovateľne rýchlo, že som si ani neuvedomila, že mi to myknutie opätoval aj on. Nezmierená so svojimi myšlienkami a rozhádzanými pocitmi v srdci som sa pozberala do svojej izby. Rozmýšľala som o všetkom čo sa stalo a hľadala dôvod, prečo by to urobil, ak by to bola vážne pravda.
            „Dobré ráno,“ zvolala som na celú obývačku. Natiahla som svoje ruky vysoko nad hlavu keď som zastavila očami na prestretom stole lámajúcom sa pod potravinami, ktoré na ňom boli poukladané. Harry mi sedel chrbtom, spokojne si čítal dennú tlač. Na znak ranného pozdravu nadvihol ruku a pokračoval v činnosti.
„Dobré, slniečko. Posaď sa k Harrymu,“ mávla rukou s úsmevom na perách. Harry rukou potľapkal po stoličke vedľa neho. Neurobila som mu takú radosť, sadla som si oproti. Vyplazil mi jazyk, ktorý o chvíľu skryl za papiermi novín.
„Vidím, že si objavila  chladničku,“ usmiala som sa na mamu pri kuchynskej linke ako niečo ukladala do drezu.
„A kde máme Louisa ? On ešte nevstal ?“ zvedavo sa opýtala.
„On sa ešte ani nevrátil domov, Chelsea,“ oznámil Harry bez toho aby čo i len odlepil pohľad od novín. Odkedy moju mamu volá Chelsea ?!
„Má priateľku ?“ položila ďalšiu zo svojich otázok svojim bezstarostným hlasom.
„Áno. Možno sem príde s ním. Ak sa im sem vôbec uráči prísť,“ odpovedala som kým som si na tanier kládla zeleninu. Telefón v mojej izbe začal zvoniť. Len čo som si nohy zložila zo stoličky, mama mi na hruď položila ruku so slovami,“ Ja to zariadim,“ a už kráčala po telefón.
„Zdá sa, že je ti dnes už lepšie. Na rozdiel od včerajšej noci,“ utrúsil Harry po tom, čo zložil noviny a položil ich bokom.
„Ak som ťa otravovala, ospravedlň ma,“ skryla som pohľad a pokračovala v raňajkách.
„Volá ti nejaký Matt. Ty máš priateľa a ani mi o ňom nepovieš ?“ s telefónom zvierajúcim v dlaniach sa vybrala ku mne.
„Nie som tu, išla som behať. Som v sprche, alebo spím. Vymysli si niečo,“ mávala som rukou len aby som od seba odstrčila rozhovor s ním. To, že si Harry naschvál odkašľal som nebrala osobne iba čakala, čo moja mama vymyslí.
„Drahý, ešte nevstala. Včera sme sa neskoro do noci zhovárali a tak si trochu dala načas. Samozrejme, odkážem jej to. Maj sa pekne,“ aj keď s nim komunikovala len cez telefón, usmievala sa akoby ho poznala veky.
„Idete o piatej vonku. V parku ako vždy,“ predala mi odkaz a dodala,“ Miláčik, je to roztomilý chlapec. Prečo si s ním nechcela hovoriť ?“ nadvihla obočie ktoré ma často pritlačí k múru.
„On mi taktiež nezdvíha zakaždým, keď mu zavolám,“ vypadla zo mňa odpoveď ako z automatu. Síce nie príliš ohurujúca no postačujúca na to, aby som mamu odbila od zbytočných otázok.
„Musíš mi o ňom niečo povedať. Zdá sa vážne zaujímavý,“ odpovedala s úsmevom so smerom do svojej, respektíve Harryho izby.
„Ani si neviete predstaviť, Chelsea. Druhý Casanova,“ odpovedal jej Harry vtedy, keď sa za mamou zavreli dvere a obývačku sme zapĺňali len my dvaja.
„Môžeš prestať ?“ prevrátila som očami a opustila raňajky pred tým, než by som mu povedala niečo, čo by som nemyslela vážne a tak si ho pohnevala za to, čo pre mňa čiastočne urobil.
            „Dáme si zmrzlinu ? Alebo si môžeme zájsť kúpiť pizzu a zjesť ju tu v parku. Možno stihneme aj západ slnka,“ švitoril Matt. Nebolo mi príjemné držať ho za ruku, bozkávať ho a nerobiť, že sa nič nedeje. Zožieralo ma to, ale radšej než by som sa s ním mala pohádať, som čakala, či z neho niečo nevypadne samo.
„Je u teba sestra ?“ s umelým úsmevom som sa naňho pozrela kým sledoval pár detí ako kričia a naháňajú sa.
„Čože ? Ako si na to prišla ?“ nervózne sa opýtal.
„Akoby som ju videla v meste, raz si mi ju ukazoval na obrázku. Navyše ti niekto včera zdvihol telefón. Znela mlado,“ zamávala som mihalnicami a sledovala, ako ťažko začal dýchať.
„Uhm, nie.  To bola sestra môjho kamaráta, zdvíha telefón svojmu bratovi a najnovšie aj mne, ak som u nich. Niečo jej v aute vŕzgalo tak sme sa na to pozreil,“
„Aha. Takže sa nemusím ničoho báť. Žiadna ženská, ktorá po tebe ide, že ?“ zaškerila som sa.
„Kdeže, neobávaj sa miláčik,“ prstom mi prešiel po líci.
„Môžeme ísť kúpiť tú pizzu ? O chvíľu sa to tu začne zapĺňať a nebudeme si mať kam sadnúť,“ potiahol ma za ruku a svoju zasunul do vrecka na mojej mikine tak, aby ma mohol pohodlne držať pri sebe.

„Fajn, choď. Ja ťa tu počkám, ak ti to nevadí,“ usmiala so sa. Pobozkal ma na líce a keď zašiel za roh, líce som si otrela o mikinu. Bol to nejaký impulz, ktorý som nestihla zastaviť. 

25 komentárov:

  1. U*Z*A*S NEMAM SLOV. Ja tesim sa strasne na dalsiu ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásne. Milujem tento príbeh už tým, že si po dvoch častiach nepadli do náručia s tým ako veľmi sa milujú.(aj keď viem, že sa milujú, musia) :-) Tie hádky sú, mimochodom dokonalé a ten moment, keď za ním v noci prišla po tom telefonáte. Normálne som chvíľu nedýchala. Ďakujem ti za to, že to píšeš:-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Panebože dýchať neprestávaj! :D Nemám rada, keď sa hneď zamilujú a žijú spolu naveky, takže v tom musia byť aj problémy :) Vďaka xxx

      Odstrániť
  3. Nádherné :) Som naozaj zvedavá ako to dopadne ale myslím, že ešte niakych 5 častí a už budú spolu :DDD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, myslím, že to bude viac než 5 častí :D Veď to príde ;) Kujem xxx

      Odstrániť
  4. neskutočne žeriem tento pribeh :-) každy den pozeram, či je nova časť....škoda že to nepridavaš častejšie ale asi to trva nejaky ten čas..niečo take dokonale napisať :)))))) :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vieš čo ja zvyknem pridávať jednu za týždeň. Teraz som týždeň ležala v teplotách takže som nemala čas písať ale od pondelku sa do toho pustím :) Ďakujem pekne ;) xxxxxx

      Odstrániť
  5. perfecto...! :) veď vlastne ako vždy... (dúfam, že sa čo najskôr dá dokopy s Harrym..!!! :D)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. V prvom rade by si mala vediet, ze tento pribeh je v mojich TOP 3 :) V druhom rade, ze enemam nic proti Harrymu, ale poviedky s nim velmi nemusim No Just Carry On :3 to je srdcovka.. :3 a ani si neviem predstavit nikoho ineho namiesto neho.. mozno este Zayna, ale ten sa nerata.. toho si viem predstavit vsade :D:3
    Od dnes je rozhovor Harryho a Beth v noci mojou oblubenou scenou v tejto poviedke! :) to bolo takmer dokonale ;3
    Matt.. idiot sprosty, vykastrovala by som ho,hlupaka!!! a ja som ho tak lubila?! :( blbec, nech mu da Beth do drzky :D alebo Harry.. aby to malo stavu :D
    aaaach, je to silno perfektne a tesim sa velmi na pokracko :33

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. a prajem skore uzdrvenie :)

      Odstrániť
    2. Až tak že vykastrovať ? :D Chudák chlapec, ktorý ti niečo urobí :D Ale, asi by som robila tiež ako hovoríš. TO v noci v obývačke ma len tak napadlo a nakoniec sa to aj páčilo :) A Ďakujem pekne ;) xxxxx

      Odstrániť
  7. neviem sa dockat dalsej casti... :D dzana

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Akoze jestli Matt dela jakoze nic tak teda agrr :D hajdalák jeden!! Beth je mi lito protze este nevi jak na tom vlastne je ://...a Harry jakej hodnej :3 .. Ach proste DOKONALE!! :) tesim se na dalsí :)) -V-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vlastne, na polovicu o tom vie len si ešte nie je istá....:) Harry je "hodnej" ako hovoríš ty (to je také rozkošné slovo) len niekedy, veď sa nemajú radi. Nemôže byť tak precitlivelý :D xxx

      Odstrániť
  9. Dneska jsem tu povídku a objevila a jsem jenom jako jedno velké awwww! Matt mě štve a to jsem z něj nejdřív měla také dobré pocity a v téhle kapitole ten Harry! Prostě se už nemůžu dočkat další části!:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jééééééééééééééé Vitaj, moja ;) Z Matta mal každý dobré pocity, takto som to aj plánovala :) Ďakujem krásne ;) xxx

      Odstrániť
  10. vieš na čo som prišla? že už by si mala nejako vybúriť to sexuálne napätie medzi Harrym a Beth, lebo buď puknú oni dvaja, alebo ja!:DD takých okamihov ako v noci by mohlo byť viaac:P ako to vyrieši s tým Mattom, som zvedavá:) inak, citát hore zbožňujem, slová people change používam dosť často... opäť jedna úžasná časť, a rozhodne sa teším na to, čo si pripravíš ďalej:)xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Osobo!!! Ty keď niečo zarúbeš tak to už fakt stojí za to :D Jaké sexuálne napätie ? :D Ja tam "žiadne" nevidím! Šak ono sa vybúri, čo sa bojíš :D Nemôže sa len tak hodiť k nemu na gauč po tom, ako zistí, že ju henten podvádza :D Nepraskaj, lebo si už nič neprečítaš :D Ani to keď ti urobím po vôli s tým napätím :P People change ? No tak za posledné dva týždne som sa s tým stretla tak často, že sa mi niekedy chce až plakať, no nevadí :) AJ tak ďakujem ;) xxxxx

      Odstrániť
  11. Komentujem trošku neskôr... :D :)
    Matt je taký debilný sprostý hajzel!! :D próste...ach... lezie mi na nervy -_-
    Ale to napätie medzi Beth a Harrym sa pomalinky uvoľnuje :)
    Páči sa mi to :) xx
    )

    OdpovedaťOdstrániť
  12. kedy bude dalsia ? :)

    OdpovedaťOdstrániť