pondelok 23. septembra 2013

Just Carry On 23. The End

Posledná časť a mne je celkovo "šoufl".
Bude mi smutno sa hysterickou Beth a tak isto Harrym s podrezaným jazykom no za to romantickým ako vždy :( 
Každopádne sa na mňa nehnevajte. Prosím, vždy sa niečo začne a taktiež skončí. Čo to znamená ? Že o chvíľu sem pribudne nová poviedka :) Dúfam, ju budete mať radi aspoň tak ako túto.
Pevne dúfam, že sa Vám posledná časť bude páčiť a že mi zanecháte nejakú odozvu, lebo by som vážne chcela vedieť, čo ste si o tomto celom mojom výplode fantázií mysleli :)
Love ya all xxx




          „Je to len kúsok. Posuň nohu a ja ťa chytím. Neboj sa.“
„Už som ti povedala stokrát, že sa nebojím. Len sa na to musím pripraviť,“ cez malú škáru medzi zubami som precedila pár slov. Pevne som zovierala rebrík medzi prstami a stála na poslednej tyčke, ktorá ma oddeľovala od zeme. Rebrík, ktorý sa skôr stiahol až k zemi sa nejako zasekol. Harry bez problémov zoskočil, ja však nie som tak športový typ a navyše som zavrela oči, ktoré sa mi nedarilo otvoriť.
„Beth, hádam sa nebudeš správať ako malá. Proste zoskoč,“ Harryho hlas sa zdal vysmievačný. Aj bol, počula som jeho malé návaly smiechu z hrdla, ktoré sa snažil nenápadne schovať medzi slová.
„Ticho! Sústredím sa,“ odvrkla som.
„Potrebuješ pomôcť ?“ postavil sa veľa mojich nôh a so svojim hravým pohľadom na mňa uprel oči.
„Bodlo by to. Dostal si ma sem, tak sa o mňa postaraj,“
 Nestihla som sa ani nadýchnuť a jeho ruka vkĺzla popod moje roztrasené kolená. Druhou sa zaprel o moje kríže. Len čo som odlepila svoje končeky prstov som ležala v jeho náručí. Bez žiadneho okázalého polhodinového pohľadu do očí ma položil na zem a slušne počkal, kým si svoje ruku odmotám spoza jeho krku. Niekoľkými pohybmi rúk mi presunul pár prameňov tak, aby mi padali cez hruď. Od mojich vlasov sa presunul k zipsu na mikine, ktorý vytiahol najvyššie ako sa dalo, aby mi nebola zima, načo už bolo neskoro.
„Vďaka. Takýto taxík sa mi zíde vždy,“ uškrnula som sa a opravila si mikinu.
„Nabudúce stačí povedať,“  nadvihol kútik pier a dlane priložil na sánku, ktorá jemne drkotala pod jeho dotykom. Jeho kučery ľahké ako páperie sa jemne dotkli mojej tváre pred tým, než som pocítila teplo jeho pier na svojom čele.

   Los Angeles
          Zaklopať ? Nezaklopať ? Cítila som sa, akoby som za sebou vláčila len pocit vnucovania. Chcela som sa iba znovu pritúliť a počuť jeho hlas, ktorý by ma znovu uspával a lahodil mojej duši. Stŕpla som a nevedela, či sa odhodlať zaškrabať končekom nechta na dvere, alebo s malou dušičkou odkráčať nazad do mojej postele, v ktorej ma čakajú iba studené vankúše s všednou prikrývkou. Napadlo ma, že by to už nebolo tak nenápadné. Snažiť sa vlúpať k niekomu do izby o trištvrte na dvanásť by už nemuselo vadiť nikomu. Navyše už všetci spali. Končekmi nechtov som prešla po masívnom kuse dreva, ktorý vytváral jedinú a ako takú zábranu medzi mnou a ním. Reflexy som nemala nikdy veľmi dobre vyvinuté. Tento krát sa ale prebudili skôr, než som ich potrebovala  zavolala na nich.

   -Harry-
Posledných pár dní mi prevaľovanie na posteli šlo zo všetkého najlepšie. Jediné na čo som sa dokázal sústrediť bola ona a jej tvár. Jej telo a jej slová, ktoré som počul aj keď som sa snažil uzavrieť do seba a pokúšal zaspať. Netušil som, že by sa mi nejaká žena dokázala dostať takto pod kožu. Odkopal som zo seba ľahkú prikrývku, ktorá bola hodvábne jemná a prekrížil si ruky na čele. Celé horelo. Horúčka to nebola. Pri chorobe sa cítim ináč. Chýba mi sila, s ktorou som v tom momente nevedel čo skôr. Od dverí sa ku mne preniesol tichý zvuk. Takých som počul tisícky, keď si deti ubytované v hoteloch robia zábavku v nočných hodinách a klopú na každé dvere až kým na nich niekto nenakričí a nezobudí polovicu hotela. Žeby som ten budík bol tento krát ja ?
„Ahoj“ nevinne sa na mňa zadívala. Vážne dokáže čítať moje myšlienky ?
„Poď dnu,“ uškrnul som sa a dvoma prstami zachytil jej dlhé tričko v ktorom sa chystala ísť spať a pritiahol ju k sebe. Nesmelo sa obzrela do jednej aj druhej strany, nadýchla sa a prebehla do malej haly, ktorá oddeľovala vchodové dvere od obývačky.
„Nejako nemôžem spať, zase sa mi snívajú zvláštne veci,“ potichu povedala a mne sa zježili vlasy. Už na toho kreténa skoro zabudla!
„Vážne ? znepokojene som k nej podišiel a kým som ju držal za ruky, pomaly som cúval až k posteli v spálni.
„Vlastne ani nie. Potrebovala som iba zámienku, aby som sem mohla prísť,“ zasmiala sa a schovala krásne hnedé oči pod viečkami olemovanými dlhými mihalnicami. Do líc sa jej vlievali rozkošne natiahnuté kútiky úst, keď nehodlala schovať svoje plány.
„Vadí ti to ?“
„Ako ja len zbožňujem tvoje otázky, na ktoré už dávno vieš odpoveď,“ povzdychol som si.
„Vieš, lebo niekedy ti nedokážem prečítať z očí vôbec nič. Niekedy zase všetko,“ mykla plecami a založila si ruky za chrbtom.
„A vieš, na čo myslím teraz ?“ nadvihol som hlavu a uškrnul som sa. Malé, no zato svižné kroky presunula k oknu na druhej strane izby než som stál ja a zadívala sa z okna. Prstami odhrnula priesvitný záves, cez ktorý bolo vidno ako sa usmieva a aj pár pramienkov vlasov, ktoré jej vypadávali po celom dni z padnutého vrkoča.
„Mám skvelý výhľad na tvoje telo. Zase to kazia tie pyžamové nohavice, ale aj tak je to skvelé. Hodláš ísť spať ?“ nadvihla hlavu a šibalskými očami pristála na mne. Do ruky vzala brožúrku hotela, ktorá ležala na stolíku medzi dvoma koženými kreslami a začala si ju listovať, aby sa rozptýlila od pohľadu na mňa.
„Nemal som na výber. Ale teraz predsa nebudem mrhať čas spaním, keď si tu ty,“ odpovedal som jej a zavrel dvere. Začínalo sa mi zvláštne dýchať. To všetko spôsobovala ona. Prstami som si prehrabal vlasy a prešiel pár krokov aby som sa dostal k Beth.
„To aby som ťa radšej nechala samého a v pokoji. Budeš vyvádzať, tak ako vždy keď máš málo spánku,“ uškrnula sa a odhodila pár kúskov papierov spojených dokopy preč. Spodnú peru vtiahla medzi zuby a začala cúvať. Takto sa so mnou zahráva odkedy ostatní zistili, že spolu chodíme. Spočiatku si na to nemohli zvyknúť, z úst im vypadávali narážky akéhokoľvek druhu hlavne tie, ktoré vo mne dokázali podpáliť zvláštne myšlienky.
„Kvôli tebe mám toho spánku čoraz menej a menej. Si si toho vedomá, drahá ?“ naklonil som hlavu smerom, ktorým stále sa posúvala ďalej odo mňa.
„Ale prečo z toho viníš mňa ?“ hrdo vyhlásila a hrudník naplnila toľkým množstvom vzduchu ako len dokázala. Ten úškrn plný arogancie, akoby jej vylieval zo srdca všetky jej pocity a ja som si uvedomoval, že spánok je pre mňa teraz to najnedôležitejšie.
„Pretože si jediná osoba, ktorú z takéhoto dôvodu môžem obviniť. Bez tebe byť nedokážem,“
„Mizerný klamár. Nejaká iná výhovorka ?“ priblížila sa ku mne a štuchla mi prstom do brucha.
„Odvolaj to ináč ťa dnes z izby nepustím,“ uškrnul som sa.
„To aby som začala utekať,“ rozosmiala sa na celú izbu a rozbehla sa popri mne. Síce je rýchla, ale moje dlhé ruky a presný švih sa v tej chvíli skvele hodili. Omotal som ich okolo Bethinho pásu a než sa stačila nazdať ležala na posteli s rukami, ktoré som pevne držal vedľa jej vlasov. Zo začiatku som si myslel, že je vystrašená ako som sa nad ňou nakláňal a jediná vec, ktorá rozdeľovala jej kolená od seba bola moja noha. No ona sa naschvál vrtela aby mi dokázala, že nikdy nad ňou nebudem môcť zvíťaziť.
„Na toto si dokážem zvyknúť,“ zamumlala a prevrátila oči. Keby nevedela, že ma to hnevá ani by si na to nespomenula.
„Chceš to odvolať, zlato ?“
„V živote ti neurobím takú radosť,“ zovrela päste a snažila sa uvoľniť.
„Ako chceš,“ šikovne som svoje pery premiestnil k jej krku a začal ju bozkávať. Miesto pri mieste, nevynechal som ani jeden kúsok jej kože. Skúmavými prstami som jej zašiel pod tričko a šteklil ju na citlivej pokožke na jej bokoch o ktorom som sa, pre moje dobro, dozvedel len nedávno. Jej zvonivý smiech sa rozbehol po celej izbe a v hlave som sa tajne modlil, aby nám nikto neprišiel trieskať na dvere za rušenie nočného kľudu. Od smiechu, ktorý som spôsoboval sa jej z očí začali kotúľať slzy a nohami kopala tak svižne až sa z postele začala zošmykovať tenká prikrývka. 
„Harry, prestaň. Ja už nemôžem dýchať,“ nedokázala skoro dokončiť vetu od smiechu, ktorý zo seba dostávala a mávala nohami až sa jej smiech začínal meniť na vzlyky. Bol som šťastný, že som ju videl tak veselú a plnú života. Spomínajúc si na dni spred niekoľkých týždňov ma zmrazilo a Beth využila moju nepozornosť natoľko, aby kolenom narazila do môjho brucha a prevalila ma na stranu. Hrdo sa na mňa pozrela a s rukami zotierajúcimi si mokré stopy z líc sa mi posadila okolo pásu.
„Pravidlo číslo jeden. Nikdy nepodceňuj navonok slabé žieňa,“ nadvihla bradu a jej úsmev sa vynímal pri slabom svetle z nočnej lampy postavenej na komode.
„Čo bude pravidlo číslo dva ?“
„Hm ?“ mykla plecami.
„Nemáš nič v zálohe ?“ naschvál som ju svojimi slovami podpichol aby nezabudla, že aj ja mám nejaké argumenty.
„Nedoberaj si moje nekreatívne chvíľky. To nie je pekné,“ pokrútila pery aby naznačila, že sa jej moja odpoveď nepáči.
„A to že ťa ľúbim už pekné je ?“ iskra v mojom hlase sa zdala byť ironická, lenže Beth sa už naučila, že nie vždy je moja irónia smerovaná zle.
„Prepáč, asi som ťa nepočula,“ zavrtela hlavu a okolo prsta si obtočila jednu z mojich kučier.
„Ľúbim ťa,“
„Aj ja teba,“ pomaly sa ku mne naklonila. Rukami, ktoré mi uvoľnila som jej odhrnul neposlušné vlasy na stranu a nechal ju, aby svoje mäkké pery priložila na moje. Pocítil som jej prsty vo svojich vlasoch, čo mi spôsobovalo, že pocit šťastia sa mi rozlieval po celom tele. Najkrajšie z toho bolo, že tento pocit nemalo čo na svete zastaviť.
„Tak už to odvoláš ?“ zovrel som pery a snažil sa, aby mi sa mi pery netrhali do úsmevu.
„Druhé pravidlo. Nikdy nemením svoj názor,“ ešte nestihla dokončiť svoje posledné slovo a už znovu bola pod mojim telom. Pocítil som na svojom krku ako sa jej zrýchľoval dych no jej úsmev a ruky, ktoré priložila na moje líca ma ubezpečovali, že smútok z jej dní už dávno pominul.


          Odraz v zrkadle sa nepodobal na mňa. Bola to iná osoba, v koži ktorej som sa prekvapivo cítila dobre. Hnedé šaty tesne obopínali moje boky a pomaly sa rozširovali až do polovice stehien, kde zakončili svoje krytie môjho tela. Státie v topánkach na podpätku nebolo najpohodlnejšie, no rozhodla som sa, že aspoň pre dnešok nebudem pri Harrym vyzerať ako malá lesná víla, ktorá mu dosahuje sotva po plecia. To všetko som sledovala v podlhovastom zrkadle po bokoch vyzdobené rôznymi kovovými kvetmi hocijakých veľkostí až kým moje zaneprázdnené oči nevyrušili Eleanorine kroky za mojim chrbtom.
„Ešte sveter. Nemôžeš predsa prechladnúť,“ pribehla s kúskom látky, ktorí mi zahalil plecia na ktorých sa vynímali len ramienka držiace šaty na postave.
„Myslíš si, že to nepokašlem ?“ pokrčila som nos a odula spodnú peru. Jej zvráštené čelo hovorilo za všetko.
„Aj keby! Kúpime letenky na Madagaskar a oslávime to tam,“ zazubila sa a opravila niekoľko prameňov mojich vlasov zmenených na lokne padajúce popri mojich prsiach dole hruďou.
„Ty vážne dokážeš človeka povzbudiť,“ zasmiala som sa a hlbokým nádychom som si dokázala, že na tento večer tak skoro nezabudnem.
„Moja kolegyňa len chcela pripomenúť, že už z ničoho nemôžeš vycúvať,“ dodala Perrie sediac v kresle a rozdávala úsmev každému, kto sa jej priplietol do cesty.
„Dievčatá, mali by sme už ísť,“ v škáre medzi dvermi sa objavila Zaynova hlava a prstom klopkajúcim po hodinkách nás posúril. Perrie sa so svojimi blond vlasmi vejúcimi za jej postavou rútila k dverám a rýchlo ich za sebou zavrela. Hneď za ňou sa rozbehla Eleanor a ja som zostala na ocot. No čo už, aspoň že tam vonku na mňa niekto čaká.
„Dnes ti to extrémne pristane,“ zašepkal Harry neďaleko môjho ucha odetí v čiernom obleku pod ktorým sa mu vynímala biela košeľa. Niekoľko gombíkov od krku bolo voľne rozopnutých aby odhaľovali prívesky, ktoré mu bez pohnutia ležali na hrudi.
„Lichôtky si nechaj na horšie časy,“ odpovedala som a nechala na jeho sánke pár bozkov, kým mi si ma dlaňou položenou na mojich krížoch privinul ešte viac k sebe.
„Verím, že žiadne nebudú,“ odpovedal a ponúkol svoju ruku, aby som sa jej chytila a dokázala zísť po schodoch až do haly.
„No konečne! Holúbkovia, čo tak sa pekne postaviť na prvý schod a zapózovať mi ?“ Louis nedočkavo stál po Zaynovej ľavici a mieril na nás objektívom.
„Nenecháš to radšej na niekoho iného? Kde je vlastne Liam s Niallom ?“ zvedavo som naťahovala krk.
„Tí už išli dopredu. Museli sa ešte zastaviť po niečo u Liama v byte,“ vysvetlil Zayn kým si vedľa neho Perrie obliekala sako a svoju malú kabelku švacla Zaynovi do brucha, aby jej ju rýchlo podržal.
„Louis, máme spolu desiatky fotiek. Myslím, že ich je dosť,“ odpovedal Harry. Ruku nespúšťal z môjho pásu čo pravdepodobne znamenalo, že síce oponuje, no jednej maličkej fotke sa nebráni. Eleanor sa na nás dívala ako na svoje deti, ktoré posiela na vlastnú cestu životom. Len tak tak jej z očí nezačali tiecť slzy tak ako Perrie, ktorej Zayn podával servítku z vrecka na saku a s chápavým výrazom v tvári zakrýval svoje pobavenie na ženskej precitlivenosti.
„To je pravda. Ale táto bude vaša prvá fotka, odkedy ste snúbenci,“ prikývol a sklonil hlavu aby mohol niečo postláčať a dobre nastaviť fotoaparát.
„Hovoril som ti aby sme si zaobstarali fotografa,“ pomedzi úsmev precedil Harry pár slov tak, aby ich Louis nepočul. 
„Nemôžeš všetko zverovať iba profesionálom,“
„Myslím, že toto sme mali,“
„Fotí nás iba doma. V reštaurácií bude Niallov kamarát. Sám sa ponúkol, že to zariadi a Louisovi nič nepovie,“ aby si Louis nevšímal, že niečo hovorím, ľahkými mávnutiami prstom som naznačila, že nemám absolútne strach z jeho fotografických schopností.
„Pre toto ťa milujem,“ uznal a prstami zišiel nižšie pod môj chrbát, načo som ho rukou buchla po nezbedných prstoch, ktoré rýchlo vrátil do pôvodnej pozície a po sýknutí sa lahodne uškrnul.
„Harry, dnes máš zásnuby. Netvár sa akoby si vypil liter octu,“ zavrtel hlavou Louis s prstom na spúšti.
„Prepáč,“ zasmial sa a privinul si ma k sebe ešte viac. Z objektívu fotoaparátu sa predral jeden jasný blesk a už bolo po všetkom. Po okamihu, na ktorý sa Louis tak poctivo pripravoval študovaním brožúrky o používaní zariadenia, ktoré pribudlo v jeho a Eleanorinej domácnosti.
„No ták, ideme. Hostia už netrpezlivo čakajú,“ popohnala nás Perrie a so Zaynom vyšla vonku k ich autu.
„Pripravená ?“ opýtal sa ma. Zastavil tesne predo mnou a preplietol moje prsty s jeho, ktoré sa jemne triasli no stále boli dosť silné na to, aby upokojili moje.
„Nie, ale zvládneme to. Som predsa budúca nevesta,“ usmiala som sa.
„Moja nevesta,“ vydýchol a presunul svoje pery k mojim.

 Jeho ruky som sa držala tak pevne, že som ju nedokázala pustiť ani vtedy, keď sa mi snažil pomôcť pri nastupovaní do auta. Mykla som perami. Vedel však, že som nervózna no zároveň neskonale šťastná. Už som sa nedívala na toho chlapca, ktorí sa mi snažil znepríjemňovať dni a ktorý sa do mňa neskôr zamiloval. Pozerala som sa na muža, ktorí mi zmenil celý život. Niekedy som mal pocit, že vtedy, keď som sa s ním hádala som bol najhlúpejšia žena na svete. Potom si však spomeniem, že práve preto sa moje srdce zbláznilo a nepustilo si dnu nikoho iného, než jeho.

Happily Ever After !


22 komentárov:

  1. Dobre.
    Dobre.
    Pfúú.
    a
    sadsfdgfhjhnkjlkjhgfdsadfdgfhjkasgdhjfgkhjlkjhgfdsafvdgbhfgh (posledné pri tejto poviedke, tak prečo to neprehnať?:D)
    Chcela som happily ever after. A toto. Až toto som nečakala, zabilo ma ti. Asi ti čítam myšlienky, lebo si to sem dala len pred 10 minútami, a aach. Vyťahujem kalkulačku, a idem fyzikálno-matematicky vypočítať, koľko sa budem z tohto spamätávať... Asi som ju rozbila.:D
    Geez, Peťkaaaa, ani nevieš, aká som strašne rada, že si mi začala písať komentáre, a ja som sa dostala na tvoj blog! Aa o 70 e-mailov ďalej sme stále perfect twins.^^
    Aa o 23 častí poviedky som do nej stále zamilovaná.♥
    Tie tvoje prirovania a opisy v tejto poviedke, a Beth so Stylesom mi síce budú chýbať, ale straašne sa teším na tú novú (Our Demons bude?? Bude!:D:))
    Looooove you sooo much, eevil supernatural sister:)xoxooo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ou Em Dží!
      Bože, jak by som ja tebe nemohla písať komentáre ? Šak to sa nedá nemilovať tvoju tvorbu a som veľmi veľmi vďačná, že aj ty máš rada moju :)
      V nedeľu to bolo 70, presuňme sa do štvrtku, prosím :D
      (Our Demons ? Bude! ;))
      Love ya too my werewolf sister ♥ xxxxx

      Odstrániť
  2. JOOOO !!!! oficiálne budem konečne prvá, ktroá okomentovala tvoju poslednú časť príbehu :( :) (teraz neviem či mám byť šťastná z toho, že som prvá v komentoch alebo smutná, pretože to končí tak som tam dala pre isotu oba smajle :D ) ale teraz k časti bola nádherná, romantická, ňuňavá proste super :) !!! zase sa nezaprela Beth ,ktorá má vždy ku všetkému niečo povedať :D ako narpíklad , keď išla dole z toho rebríka :D ako keby to bol môj prípad ja by som neskočila ani za svet ja by som sa strašne bála :D a ani keby ma mal on chytiť , pretože to by som sa bála, že by som azse nemu ublížila čiže asi by museli pre mňa prísť požiarnici :D alebo nejaké iné komando :D a potom tá hravá scénka u Harryho v izbe.... júúúj dievča akoby si to brala z mojej hlavy :) krasny svalnaty chlap skláňajúci sa nado mnou a ruky vedľa mojej hlavy - proste kombinácia na odpadnutie ešteže by som ležala na posteli :D a tie zásnuby ???? ja som pozerala ako vyjavená :D nie že by to bolo zlé, ale neočákavala som to od teba :) lebo zväčša ty sa takémuto záveru zdráhaš :) ale páčilo sa mi to :) Louis s tým foťákom :D :D :D spravila si z neho zase pána neschopného :D ale bol perfetktný :) dnes som to našžastie čítala doma, takže som sa mohla smiať na plné hrdlo a nikto sa na mňa nepozeral ako na blázna :D teda maximálne kocúr :D ale celkovo táto poviedka bola krásna a rada som čítala každú jednu časť :) veľmi som sa pri nej nasmiala a priniesla mi veľa radosti do života :) a hovorí sa, že so smiechom žiješ dlhšie nie??? tak ti aj zároveň ďakujem za môj dlhší život ,snáď bude stáť za to :) :D bolo tam veľa hádok , ale tak dobre napísaných, že mi to pripadalo viac ako vtipy takže super :D ale aj tie až ku koncu romantické chvíľky stáli za počkanie :) vždy som ochkala a achkala a rozmýšlala aké by to bolo v realite napríklad pre mňa, že ako by som zbožňovala toho chlapa keby urobil také gesto alebo počin :) proste mi píšeš z duše a do duše a za to ľúbim tvoje poviedky alebo hocičo čo napíšeš :) aj keď ti to možno píšem stále, ale podľa mňa to vždy poteší :) a ako sa hovorí opakovaný vtip nie je vtipom :D ale podla mňa opakovaná vďaka a poklona je vždy vítaná :) milášku som zvedavá čo ďaľšie vyjde z pod tvojich rúk a do čoho sa zase začítam :) takže ti prajem veľa šťastia a inšpirácie do ďalšieho písania :) :*
    byeee, love you & see you soon :) :* <3
    PS: keby tam boli nejaké chyby tak prepáč snažila som sa písať správne, ale vieš ide ti to tažko, keď ti chodí kocúr po klávesnici a loví ti prsty :D lebo si myslí, že je to strašná sranda :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. a doriti ja som ho tak dlho písala, že už nie som prvá :( bože ja som ale slimák :D

      Odstrániť
    2. Áaaagh! to je zúfalstvo, čo mám ja odpisovať po takýchto zdrvujúco nádherných komentároch ? ♥ nevadí, že nie si prvá :) Nabudúce budeš, sľubujem ;) Veľmi veľmi veľmi si cením, že ťa moja tvorba ešte po roku a pol neomrzela. Love ya xxxxx

      Odstrániť
  3. Aaaaaaaaaaa! Nechápem, nechápem, nechápem! :D Vážne nechápem kde sa to v tebe berie, dievča! To, proste.. ten tvoj talent a zmysel pre humor, ktorý tak neskutočne zbožňujem, aaaaaaaach!!!!!! Si nambr van! :D Znie to dobre, ňe? :D
    Čujeeeš, toto je posledná časť! Ja väčšinou plačem pri posledných častiach môjho obľúbeného príbehu, ale toto je fakt jeden z mála, pri ktorom sa smejem. :D Ako to ty dokážeš aj do poslednej časti, ktorá má väčšinou vždy skončiť sadendom dať nejakú svojú sarkasticky vtipnú poznámku, alebo vtipnú scénu?Viď. tá s Louim :D:D To som mala dosť :D
    Ty veľmi dobre vieš, ako som neskutočne veľmi, brutálne mega zbožňovala túto poviedku, úperfektnú poviedku, na ktorú som sa stále tešila, každý jeden deň, aj keď som veedela,že ju nepridáš :D
    Budú mi chýbať Harryho a Bethine uštipačné poznámky, ich skvelé plné sarkazmu a vtipu, ktorý si vlastne neuvedomovali, hádky. Bude mi chýbať starostlivý šialený Louis-pako, ale zároveň zamilovaný Harry do zamilovanej Beth. Aj keď tá ich "holúbecká infekcia" prišla až nedávno, no aj tak spolu boli úplne krásni! Fakt romantiky málo, pričom ja romantiku zbožňujem, no zato bola taká silná a krásna, že aaaaaaaaaw :33 Mala by si vedieť, že nezabudnem na ich večerný , tuším že poprvýkrát múdry rozhovor v obývačke na kresle či kde,taktiež na to, ako sa Harry zastal Beth, keď ten Matt, zozačiatku veľmi milý a sympatický, Beth podviedol. Hajzel jeden! :D Nezabudnem ani na to, ako som pri každej dočítanej časti ostala v napätí a rozmýšľala s čím nás prekvapíš v ďalšej časti. A stále si prekvapila!
    takže ..v poslednom rade, ti ĎAKUJEM za niečo také úžasné! A teším sa veľmi na ďalšiu poviedku, o ktorej neviem absolútne nič, takže je to také tajomstvo :D :) :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Inač, zabudla som podotknúť, že si ma prekvapila najmä touto časťou-respektíve záverom. Ano, chcela som happy end, aj som ti písala, že prídem k tebe na návštevu, ak happy end nebude (pevne verím v to, že si sa ma bála, a preto je koniec taký aký je :D prosím nekaz mi moje iluzie o mne ako Xene :D) ,ale že to bude až také niečo ! Wau:O To by ma v živote nenapadlo, no som rada!!!! :)))

      Odstrániť
    2. A čo ja ti mám na toto tu akože odpovedať ? :D Ste v pohode, písať takéto dlhokááánske komenty ? I love it, seriously !! ♥ Ďakujem krásne, dúfam, že novú poviedku budete mať rovnako radi :) Xx

      Odstrániť
  4. Kiež ny som toto zažila :DDD Krááásne si to celé napísala, aj keď mi to bude chýbať taším sa na tvoj nový príbeh, ktorý bude rovnako skvelý :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale čo, zažiješ a určite aj niečo krajšie ;) xxxxxx

      Odstrániť
  5. úžasné, a ak by si mohla počuť, zatlieskala by som ti... :D takto ti dávam iba imaginárny potlesk... :D ako prvá vec ma napadla, zbláznila si sa...? ukončiť to..:? no potom som si povedala budiš... pri úplne posledných vetách mi naskočili zimomriavky... :)
    bola, je a bude to úžasná poviedka, ktorú som milovala, milujem a budem milovať nadovšetko... :3
    ale tak isto sa neviem dočkať novej, a mám tušáka, že možno ešte lepšej (aj keď nemám šajnu, ako sa dá napísať ešte niečo lepšie... )... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Všetci tu píšu také extrémne dlhé komentáre. To len ja neviem čo mám napísať?
    :)
    Krásny....úchvatný koniec :3
    Táto poviedka je naozaj originálna a skvelo sa čítala ♥
    Vlastne mi bude aj trochu chýbať... :)
    A ten nový vzhľad blogu.... celý tento blog je proste nádherný ♥ :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemusíš, ak sa nedá. Stačí, že sem hodíš aspoň pár milých slov, ako vždy zvykneš. To ma zahreje pri srdci najviac :)
      Aj mne bude Just Carry On chýbať...(chvíľka nostalgie :/)
      Ďakujem krásne ♥ xxx

      Odstrániť
  7. Je to úžasný konec :33 ... sice je škoda že už to skončilo, nějak jsem si zvykla na tuto povídku, ale věřím že napíšeš zase nějakou úžasou další... těším se -V-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne si to cením ;)
      Drahá, môžeš mi prezradiť ako sa voláš ? Vždy keď ťa chcem osloviť, príde mi také hrubé ti povedať iba -V- :) xx ♥

      Odstrániť
    2. Moc rada :) ... Jsem Vendula, ale rikej mi Venďo nebo Vendy nebo kldine i jinak ;))...

      Odstrániť
    3. Jémine to krásne meno. Môžem Vendulka ? :) Nenahneváš sa ? :) xx

      Odstrániť
    4. Děkujíí :)... dobře tedy :)xx

      Odstrániť
  8. Další úžasná povídka :')) :3 není možné jak to všechno dokážeš popsat...:) úžasné :) Těším se na ty další...:3 :D

    OdpovedaťOdstrániť