sobota 26. októbra 2013

Our Demons 3. - Only one date.

Je to tu, znovu na poslednú chvíľu. 
Deje sa niečo? Komentáre? Nie? :(
O chvíľku sú prázdniny, júj :) Čo máte nové?
Love ya xxx



     S rukou priloženou na ústach a hrnčekom čaju v ruke sa s tvárou plnou znechutenia zo stredajšieho rána vybrala k dverám. Začiatok dňa sa nemôže zaobísť bez novín. Nápis pod novinami na rohožke pred dverami, ktorí obsahoval slová „Vítame Vás“ jej trpko pripomínal, ako jej znepríjemňuje deň to, keď sa pri dverách objaví niekto, koho tak rada na svojom pozemku nevítam. Napríklad podomový predavači, hrôza!  Človek sa ich nedokáže zbaviť ako žuvačky nalepenej vo vlasoch. Nohou nastoknutou v topánke siahajúcej po členok zavrela dvere a zatiaľ čo si snažila užívať ničím nerušené ráno, do uší sa jej dostal dupot nôh jej mami. Podľa hlasitosti jej krokov usúdila, že vychádzala zo spálne, prechádzala popri kreslách a stolíku na chodbe, masívnej kvetine, ktorú si doniesla z výletu pri malom výklenku pre okno a ako sa jej opätok topánky dotkol prvého schodu, rozhodla som sa odpratať sa jej z cesty a posadiť sa k stolu do kuchyne. Z prázdneho pultu, ktorý je väčšinou zaplnený zeleninou a pečivom sa na ňu pozerala iba veľká hlava ovce, ktorá jej papierikom zastoknutým medzi ušami pripomínala, že mám nakúpiť alebo vyzdvihnúť šaty z čistiarne.
„Dobré ránko, slniečko,“ zaštebotala mama plná energie a pripravená na nový deň plný práce, ktorý jej večer bude prerastať cez hlavu.
„Dobré aj tebe,“ úsmevne odpovedala.
„Môžeme už ísť? Chcem stihnúť schôdzku,“ neisto si prezrela čas na hodinách vykúkajúcich spod lemu saka. Zvykom u Noeinej mami je, že keď si myslí, že nič nestíha tak toho stíha práve najviac.
„Môžem si vziať autobus,“ navrhla. Bolo zbytočné namietať. Pobehovala po chodbe s obalmi plnými papierov a horlivo sa ich snažila natlačiť do kabelky, ktorú nakoniec nemohla ani zavrieť. Žiadne návrhy nebrala ako možné riešenie.
„Odkedy si sa ty s Jaredom spriatelila so šoférom autobusu, ktorý ti ochotne zastaví namiesto zastávky pri škole pri kníhkupectve mu už viac nedôverujem,“ nadvihla kútik úst a pery v pôvodnej súmernej čiarke zmenila na úsmev.
„Mami, mám osemnásť. Pre môj  vek je to normálne. Navyše, za všetky moje problémy môže Jared alebo Layla,“ vysvetlenie jej prefučalo ušami ako Noein otec okolo obchodu so zdravou výživou.
„No jasné, všetci sú zlí a ty si tá obeť, že, moja milá?“ mama presne popísala stav jej osoby a to len pri tak jednoduchom držaní dverí, aby cez ne mohla bez problémov prejsť.
„Vieš, väčšina matiek obviňuje za problémy svojich detí práve ich priateľov.“
„Lenže väčšina ľudí nemá za dieťa takého potom s nápadmi aké máš. Nastúp do auta, ja som v našom vzťahu tá, ktorá by ťa mala poúčať,“ pohrozila jej.
Jej kabelka spolu so sakom a hromadou papierov letela krátkou dráhou na zadné sedadlo pomerne veľkého auta. Pohodlne sa usadila na sedadle potiahnutom koženými poťahmi a cez telo si natiahla čierny pás, ktorého cvaknutie Noe uistilo, že ju mama nebude upozorňovať na predpisy. Uprené zízanie do zošita plného latinských názvov ľudského tela mamu odradilo od rozhovoru. Radšej svoju dcéru nechala vo víre biológie a venovala sa svojej dôležitej činnosti. Ľahko zvierala volant v dlaniach a krk naťahovala najvyššie ako sa len dalo. Zapríčinila to kolóna áut, ktorá na seba navzájom trúbila a nedočkaví šoféri sa nakláňali zo stiahnutých okienok a pokrikovali po sebe ako na stavbe.
„Nedávno som premýšľala o školskom plese, ako vám idú prípravy?“ dominantný hlas prerušil prázdnotu vypĺňanú zle naladenou stanicou v rádiu, ktorá zachrapčala pri každom slove, ktoré moderátor vyslovil. Niekedy bolo vážne nevýhodou, že jej mama bola členkou rady rodičov.
„Neviem, chystám sa tam ísť len najesť,“ odfrkla.
„Žartuješ? Určite budeš tancovať. Predsa ťa už niekto pozval, že?“
„Nie a netuším, či sa na to niekto chystá,“ usmiala sa. Zaťažovať svoju mamu školskými akciami naozaj nemá zmysel. Jediné čo tým dosiahne je to, že bude zo spomínanej akcie, ako je napríklad nastávajúci ples, nadšená viac ako ona čo jej uberá z vlastného potešenia.
„Niekedy mám pocit, že rozmýšľaš príliš negatívne,“ zhodnotila s nespokojným pohľadom, ktorý jej vyžaroval z očí. Akoby Noe nepoznala. Veď je jej vlastná dcéra, takto ju vychovala. Niekedy sa kritické myslenie vypláca, pretože ak očakáva, že všetko nedopadne najlepšie o to krajšie prekvapenie čaká na to, ako sa jej celá tvár zaleje šťastím.
„Netáraj hlúposti.  Niekto milý, slušný a pekný si ťa určite všimne a nespustí z teba oči,“ ani si nestihla všimnúť, kedy sa kolóna áut stihla rozpustiť a mama vyhodila smerovku k jej škole.
„Dobre mami, ak ho niekde nájdeš, daj mi vedieť,“ zaprela sa do dverí a otvorila ich, kým mama niečo hľadala v priehradke pri ručnej brzde. V diaľke zazrela dievča, ktoré stálo pri skupinke ľudí uprene sledujúcich jej postavu. Po otvorení zadných dverí vytiahla ruksak a šikovne si ho prevesila na plece, aby mamu nezdržiavala.
„Nezabudni, že po obede ideš k otcovi,“ mihalnice s jemnou vrstvou maskari sa zatrepotali vo vzduchu a tak rýchlo ako okno stiahla, tak ho aj vytiahla.
„Ako by som mohla,“ povedala si sama pre seba. Uznávala, že jej hodnotenie situácií a väčšiny veci je kritické. Čierna je jej obľúbená farba, žeby bol tento zanedbateľný fakt dôvodom? Ako správne tvrdohlavé dieťa svojich tvrdohlavých rodičov musím mať posledné slovo. Ani sa nečuduje, že stupeň kontaktu s mužským pokolením ostal na úsmeve alebo jednoduchej konverzácií. Nikto nemá náladu sa s ňou hádať. A navyše sa z toho čím skôr snaží vyvliecť aj Jared. Ten chlap, ktorý so ňou vyrastal už od plienok sa taktiež zdráha násilnej výmene názorov.
„Layla?“ ľahké tľapnutie Noeinej ruky po pleci ju strhlo.
„Noe! Ahoj,“ nadšene zvolala.
„Čo sa tu deje?“
„Prvé stretnutie nedobrovoľných dobrovoľníkov pre tohtoročný ples. Dohodla som sa s dozorom pre poškolákov, aby mi ich požičali,“ ukázala na nich a vyzeralo to tak, akoby bola pyšná na to, že ich vlastní. Jej vlastné trofeje. Znechutení prváci a druháci s pár kusmi maturantov a tretiakov sa okolo seba obzerali a hundrali si niečo popod nos. Určite k tomu patrilo aj to, že sa nechali zmanipulovať týmto dievčaťom, ktoré je od nich nižšie o hlavu a rozdáva im úlohy, aj keď oni patria do športových tímov, klubov gotikov či iných spoločenstiev, čo je pod ich osobnú úroveň.
„Nechceš sa k nám pridať?“ rozjašene navrhla. Laylu má Noe úprimne a z celého srdca rada, no keď príde na organizovanie, je lepšie od nej utekať kade ľahšie. Neraz sa stalo, že sa v koši našiel nejeden rozbitý pohár, ktorý sa stal jej obeťou.
„Veľmi rada, ale s niečím menším a práve teraz nie. Utekám na biológiu. Máme pitvu,“ zaplesala.
„Fuj! Preto som sa prihlásila do školskej rady,“ ohrnula nosom. Laylina choroba sa nazýva ´ruky preč od všetkého čo sa hýbalo´, ak sa jedná o biológiu.
„Super, ja odchádzam. Veľa šťastia.“
„Vďaka, ale nevypínaj si mobil ani nezapínaj tiché zvonenie. Nikdy nevieš, kedy ťa budem potrebovať,“ zakričala za ňou.

„Pripravená?“ ozval sa otcov hlas spoza dverí kabínky v jednom pánskom obchode s decentnými odevmi. Poslušne a nedočkavo čakal na gauči s dvoma krabicami topánok vedľa seba.
„Poď von!“
„Tak, čo na to hovoríš?“ otvoril dvierka a otočil sa okolo svojej osi. Založené ruky vo vreckách vytiahol von a nadvihol si nohavice aby Noe videla lesknúce sa topánky žiariace na jeho nohách.
„Pekné. Vyzeráš skvele,“ usmiala sa.
„Mám tam ešte pár nohavíc a košieľ, takže ich idem vyskúšať,“ povedal a zavrel sa nazad do kabínky. Jej mobil začal horlivo zvoniť vo vrecku mikiny.
„Ahoj! Tak ako idú prípravy?“ zvolala do telefónu.
„Potrebujem od teba malú službičku. Sľúb mi, že sa na mňa nenahneváš,“ Laylina intenzita hlasu sa znížila. Vedela, že prichádza niečo zvláštne, prinajhoršom zlé.
„Layla, keď si mi naposledy toto povedala, Harrymu si dala moje číslo,“ prevrátila očami. Otec znovu vyšiel z kabínky ale tento krát držal v rukách dve kravaty. 
„Poraď mi. Elegantná čierna so zlatými pruhmi, alebo milá bledožltá?“ svojim kritické okom musela urobiť ťažké rozhodnutie. Úprimne nevidela rozdiel medzi kravatami, ale keďže je ňu mňa čierna farba šťastná farba, ruka jej vyletela naproti čiernemu kúsku látku vytiahnutého z malého priesvitného sáčku. Spokojne sa vrátil do kabínky a Noe sa zdvihla z gauča mieriac preč od kabínok smerom do rohu butiku.
„Nie je to až tak hrozné. Iba potrebujem niekoho, kto by sa postaral o ochranku, ľudí na moderovanie a plagáty,“ vychŕlila zo seba. To ako jej povedala, že je schopná jej pomôcť s niečím malým znovu nebrala na vedomie.
„Mám sa nasúkať do obleku ako muži v čiernom?“
„Nie, zožeň niekoho. Je to jedno, koho nájdeš pretože títo ľudia sú absolútne zatrpknutý a nehodlajú pohnúť ani prstom. Áno Rob, pozerám sa na vás...“ hromžila až sa hory zelenali.
„Fajn, urobím čo sa dá. Aká je téma?“ nadvihla jej hlas a oprela sa o stenu po svojej ľavici.
„Maškarný bál.“
„No do čerta!“ vyplietlo sa z jazyka. Do líc sa jej nahrnula krv, keby ju niekto videl pomyslel by si, že jej tvár spaľuje horúčka. Predo ňou sa pri pokladni zastavil vysoký muž plný života a šarmu, ktorý ženami pulzoval už na metre ďaleko. Lakťami sa opieral o pult oproti mladej predavačke, ktorú obletoval hlúpi úsmev okolo celej tvári. Pri uhle jej pohľadu sa mu do tvári zo strán plietlo niekoľko kučier a úzky, no vypracovaný trup mu obopínala bledomodrá košeľa, ktorú dopĺňali čierne džínsy padnuté len tak-tak sa držiac na jeho úzkych bokoch.
„Čože?“ nechápavo zvolala do telefónu.
„Nič, pomôžem ti. Maj sa,“ nevypočula si jej pozdrav, pretože keď ho povedala ona telefón dávno zložila. Prizerať sa naňho so založenou rukou vo vrecku mojej mikiny bolo jediné, na čo som sa zmohla. Keď pootočil hlavu doľava, na tvári sa mu rozplynul úsmev. Vyzeral milo, kým nezačal nič hovoriť. Zahryzol do spodnej pery a niečo povedal predavačke. Tá mu za odpoveď podala čierny vak v ktorom bolo nejaké šatstvo. S radosťou si ho prevzal a s úsmevom sa pobral preč.
„Katherine!“ oslovil ju a peňaženku si založil do zadného vrecka nohavíc.
„Harry. Žeby náhoda?“ vydýchla. Zdalo sa, že jej zaskočené jednanie ho neprekvapilo, ba priam pobavilo.
„Dovolím si to nazvať osudom,“ ohradil sa.
„Počula som, že ti niekto dal moje číslo.“
„Myslíš Laylu? Máš úžasnú kamarátku,“ uznanlivo vyhodnotil jej výber priateľov.
„To mám. Načo ti ho potom dala, keď si ho nepoužil?“
„Je to tajomstvo, ale tebe ho poviem. Chcel som vidieť, ako sa zatváriš až ťa oslovím Noelle,“ naklonil sa k nej a svoje pery zastavil tesne vedľa jej ucha. Harryho dych sa oňho obtieral a Noe sa po tele rozbiehali zimomriavky ako na pretekoch.
„Keď sme už pri tom, tiež si mi nepovedal, že vlastníš bar,“ odtiahla sa. Z chuti sa zasmial a prstom si prešiel po spodnej pere, ktorá bola jemne odutá a vysušená.
„Pretože si sa nepýtala,“ zadíval sa na mňa z výšky a založil ruky do vreciek. Akoby ju chcel za niečo pokarhať. Vlastne v tú noc ani nedostala žiadnu príležitosť o ňom niečo zistiť. Premohol ju viac strach než túžba sa o ňom dozvedieť viac informácií, než len jeho meno a dostať jeho ubezpečenie, že ich stretnutie bude skoré.
„To je vlastne jedno,“ snažila sa mu otočiť mu chrbtom, aby sa vrátila k otcovi. Dlhým krokom na stranu jej však jednoducho zabránil v únikovej ceste a naklonil hlavu tak, aby si ju mohol lepšie obzrieť.
„Keď sme k sebe už tak navzájom otvorení, máš plány na piatok?“ myknutie obočím jej pridalo k nutkaniu zasmiať sa nad jeho výrazom v tvári, ktorý bol znovu sebavedomí. Noe neprestávalo prekvapovať Harryho nadšenie pre znemožňovanie jej odchodov z jeho prítomnosti.
 „Netuším čo budem robiť zajtra, nie to v piatok, Harry,“ zasmiala sa.
„Môžem ti nejaký plán zariadiť,“ uškrnul sa a rukou sa zaprel do steny. Pohľad jej skĺzol na otca, ktorí sa prechádzal v nových topánkach vytiahnutých z krabice. Znovu sa vrátila k Harrymu, nespúšťal z nej svoje oči. Úpenlivo čakal na odpoveď a vyzeral, že by si na ňu počkal poriadne dlho, ak by bolo treba.
„Myslíš spoločne? Len my dvaja?“
„A auto, ak ti to nebude vadiť,“ dodal s lahodným úsmevom.
„Neviem. Asi nie,“ zvráštila čelo. 
„Prečo? Veď je to len jedno rande,“ ruku si založil znovu do vrecka. Čierny vak mal prehodený cez plece kým ho držal za vešiak. Nedokázala sa takto sústrediť a vytvárať racionálne rozhodnutia. Jasne chcela odpovedať jedným slovo, keď ju zastavila otázka, kto ten chlap vlastne je.
„Už je z toho rande?“ prekvapenie v Noeinom hlase sa mu muselo zaryť do mozgu.
„Áno, už je to rande. Tak prečo nie?“ naliehal.
„Ani ťa poriadne nepoznám,“ úprimne po tom ani netúžila. Zasmiala sa na ňom a jeho prekvapenom výraze. Žeby odmietnutie nepočul často?
„Veď ani ja teba, v tom je to čaro. Len jedno rande, nič sa ti nestane. Budem ťa ochraňovať a ak ťa to rozveselí, otvorím ti dvere všade kam pôjdeme,“ sklonil hlavu a až vtedy si všimla, že ma zelené oči. V strede svetlejšie a čím viac pokračovali k okraju, tým viac tmavli.
„Dobre. O pol deviatej,“ založila si ruky za chrbtom a určila presný čas.
„Pol desiatej,“ opravil ju. Svoje oči privrela namierené na jeho tvár a zovrela pery.
„Vyzeráš božsky, keď sa ti niečo nepáči,“ očami si ju prešiel od hlavy po päty a Noe jeho komentáre prišli tak nenútené, až sa jej nad nimi chcelo zasmiať.
 „Dovolíš?“ posunula  sa o niekoľko krokov dopredu pred jeho ruku, ktorá ešte stále zabraňovala, aby sa vrátila naspäť k otcovi.
„Už áno. Maj sa Katherine,“ šepol jej do ucha.
„Môžeš ma volať Noelle,“ pozerať sa naňho do výšky bolo zvláštne. Niečím jej pripomínal Jareda, no keď som si predstavila, ako by reagoval keby ma videl s chlapom ako je Harry, okamžite sa jej myšlienky zamerali na niečo úplne iné.
„Viac sa mi páči Katherine,“  odtiahol sa. Na rozlúčku sa nezabudol ešte raz otočiť a žmurknutie venoval priamo Noe. Jeho chrbát sa o nej pomaly vzďaľoval. Nadvihnutou rukou pozdravil muža postávajúceho pri pulte v uniforme obchodu v ktorom sa nachádzali. Znovu sa naňho usmiala, keď sa ešte raz otočil a o chvíľu nadobro zmizol z jej zorného poľa. Cestu si nasmerovala popri vešiakoch plných svetrov až k otcovi, ktorý stál pri gauči s jej taškou zo školy a svojimi vecami, ktoré si vybral a chystal zaplatiť.
„Kam si zmizla, zlatko?“ opýtal sa. Jednu ruku položil cez jej plece a jeho cieľ bol jasný. Pokladňa.
„Stretla som jedného známeho.“ 

14 komentárov:

  1. zatiaľ sa mi to veľmi páči...teším sa na ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Užasná čast,užasná story :3 inak neviem či už si sem dávala fotku Noelle? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi pekne ďakujem :) Fotku Noe som sem ešte nedávala a veľmi to ani neplánujem, pretože to ako si ju predstavujem väčšinou zmarí ilúzie čítateľom, ktorí si ju predstavujú rozdielne. Takže ak by si ju chcela vidieť, pošli mi mail a ja ti tú fotku s radosťou pošlem :) xxx

      Odstrániť
  3. Je to úžasná část :)) .. už jsem chtěla komentovat včera rep. dneska o půl jedné ráno, ale říkala jsem si že by komentář nedával žádnej smysl :D takže jsem tu teď :) ... část jak už jsem psala úžasnáá :3 ... s tím jménem, mě Harry dostal :) ... jsem zvědavá jak to bude vypadat na tom rande a na svatbě :) ... prostě áá už se těším na další čáást :) .. užívej prázdniny (pokud máš ale myslím že jo ;) :D) :)) ... -V-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, to vôbec nevadí. ja si rada prečítam komentáre ovplyvnené únavou a nočnou šialenosťou :D Aj tak si to strašne cením a dúfam, že tie veci, ktoré mám naplánované sa budú páčiť :) :3 xxxx

      Odstrániť
  4. Ďakujem, veľmi si to cením. Pozriem sa na to neskôr, teraz mám veľa do školy ale posnažím sa zúčastniť :) ;) xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Aj mne sa viac páči Katherine...:DD Aweh, náhodné stretnutie ktoré možno nazvať osudom ti vyšlo♥ A inak, och, rande? Noe s Harrym? Sami? Dúfam, že sa auto teda nebude cítiť ako piate koleso.:D Každopádne som zvedavá, čo z toho vytvoríš, nepochybujem, že na to budem pozerať s otvorenými ústami!!:) Loove ya:)xoxoo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Že? Ja mám starosti rovnakého druhu, autu dáme nejakú špeciálnu úlohu, ktorú dokáže urobiť len ono :D Ďakujem krásne, že tak pekne dúfam a na druhú stranú dúfam ja, že nesklamem :) Love ya too xxxxxx

      Odstrániť
  6. chudátko Noelle mať takú maminu by ma asi porazilo :D ale je pravda, že keď s tým žiješ celý život naučíš sa ventilovať to nepotrebné :D a Layla tiež nemá chybu :D pripomína mi Katherine (tak sa volá tá blondýnka, že??? :D) z upírskych denníkov aj ona je taká turbo žena a organizovala ples a chudátko Elina myslela, že ju už zaškrtí :D a keby si chcela vedieť som na teba hrdá vo výbere kravaty :) ja keď som to čítala, tak som si celý čas vravela "prosím, prosím nech to nie je žltá, moc prosím " a ty si ju nevybrala!!!!juchúú dala si tu čiernu :) lebo žltú ja moc nemusím fakt sa mi ten kúsok oblečenia musí moc páčiť :) och a potom prišiel ďaľší šok!!! Harry je v tom istom obchode!!! mne sa normálne zastavil dych, keď si ho tam opisovala :D som si tak dávala pozorne tie detaily dokopy len aby som sa nepomýlila a bol to on :D ja viem už mi asi trošičku hrabká :D joooojda tá konverzácia v tom obchode ani nehovorím!!! dievča ja som cítila normálne také vzrušenie z toho :D to napätie bolo super :) to šepkanie pri uchu hneď som mala zimomriavky, keď som si to predstavila :) a ako zastavil každý jej pokus o "útek" by som to mohla nazvať :D fuuu chcem raz stretnúť chlapa, ktorý ma takto zatieni, ale nechem aby som mala z neho strach :D to by potom nedopadlo dobre :D
    PS: teraz ti pekne povypisujem hlášky, ktoré sa mi páčili :) tamdamdam.... (si predstav bubnovanie :D) hneď na začiatku bola dobrá, že podomoví predavači, ktorých sa nevieme zbaviť ako prilepenej žuvačky vo vlasoch :D :D :D to bolo super mňa by také niečo nikdy nenapadlo :D alebo keď Harry pozýval Noelle na rande a ona sa ho pýta, že len či oni dvaja a on "a ešte auto, ak ti to nebude vadiť :D" to som sa zasmiala :D berie ju za slovíčka :D
    PS2: nooo a to by bolo asi pre túto časť všetko :) teda samozrejme už vynechávam to moje otrepané "táto časť bola perfektná, úplne super si ju napísala a nechápem ako to dokážeš také niečo zo seba vydať! " lebo mi to je blbé písať stalé dookola aj keď opkaovanie je matka múdrosti :D proste to bolo PER-FECT !!! :) :D tešííím sa na ďaľšiu časť :)
    Love you & see you soon, bye :* <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pfúúú, dlhýýýý komentár :D ♥
      No, ja takú maminku mám a niekedy je to fajn, zase niekedy mi dokáže tak píliť nervy a potom sa čuduje, že som agresívna. Blondína sa volá Caroline :D Ale nevadí, podstatu si pekne zachytila s tou "turbo ženou" ;)
      Veľmi sa teším, že som vyhovela tvojmu vkusu čo sa týka kravát.
      Páni, keď je toto vzrušenie čo by si ty dievča moje nádherné robilo, keby si ho stretla jak sa hovorí "Live" a k tomu ešte len v plavkách, ako sa niektorých dievčatám pošťastilo? :D Hej, takto za slovíčka bude brať častejšie. Aby bola nejaká zábava a zdravá rivalita medzi nimi dvoma :) A Ďakujem prekrásne, teším sa, že sa časť páčila a posnažím sa aby to tak volo aj pri ďalšej :) Love ya so much too, love ♥ Xxx

      Odstrániť
  7. I'm heeere! :D
    Vzhľadom na to, že som veľmi lenivá napísať dlhý koment ako zvyčajne,navyše nestíham,ide farma, teraz som vstala a eešte si musím uvariť obed, tak ti napíšem iba, že som toho veľa zmešakala, prepáč že som neookomentovala minulú časť, až teraz som sa k tomu dostala. No je to perfektneperfektné, a som strašen zvedavá,čo si si pre nás prichystala, lebo to vyzerá čim dˇalej tym zaujimavešjie.Teším sa na ďalšiu :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. You´re here! Finally ;)
      Och, konečne ďalší človek ktorí si prizná lenivosť ohľadne písania dlhých komentárov. Nevadí, hlavné je to, že si sa sem vôbec dostala a ja mám nejakú správu aj o tebe :) Ďakujem pekne za pochvalu, pevne dúfam, že Vás so vašich očakávaniach nesklamem ;) xxxx

      Odstrániť
  8. Jo :D streli sa skôr :D no idem čítate ďalej ako ich rande dopadne,neviem sa dočkať ;).-Veronika

    OdpovedaťOdstrániť