Our Demons 6. -Do you want something more?

Zdravím :)

Dievčence, ďakujem krásne za komentáre k predchádzajúcej časti :*

Ďalej sa Vás chcem opýtať, či nepoznáte niekoho, kto robí pekné trailery k poviedkam. (už asi viete, kam mierim) Ak by ste o niekom vedeli, mohli by ste mu posunúť môj mail? Chcela by som sa niečo opýtať :)

Ďakujem veľmi pekne ;) 

Užite si časť! ♥ xxx

Slnko sa už týčilo vysoko na oblohe. Niekoľko mrakov odhodlaných zničiť pekný deň sa povaľovalo po oblohe, zatiaľ čo Noe si vyhodila na posteľ malú športovú tašku, ktorú niekedy nosila na tréningy. Stála pred otvorenou stavanou skriňou, vyškierala sa sama na seba do zrkadla, ktoré bolo pripevnené na jednom z krídel skrine a pri uchu držala telefón. Pípanie jej pridávalo na nedočkavosti, Layle sa včera nedokázala dovolať. Nemohla vydržať, musela sa s niekým podeliť o včerajšie udalosti.

„Halo?“ z telefónu sa rozlial rozospatý hlas plný znechutenia.

„Kde v pekle máš telefón?“ vyštekla Noe.

„Ja neviem. Už ho mám pri uchu, to nestačí?“

„Bola si včera von?“ vyzvedala. Plece pritlačila na telefón, aby ho udržala aj cez to, že do tašky vkladala legíny s tielkom a mikinou.

„Bola som v práci. Dnes mi rozprávanie veľmi nejde. Hovor ty, tvoj monotónny hlas mi robí dobre na hlavu, keď mi už otec skryl všetky aspiríny,“ odpovedala. Noe celá horela od vzrušenia a vlastne ani nevedela s čím začať. Vysypala vodopád slov spolu s hromadou emócií. Sama sebe si bola cudzia. Nikdy nebola žiadnym chlapcom takto zaujatá. Zdalo sa jej to až nezdravé, nedokázala si pomôcť aj cez obavy, ktoré ju z vnútra zožierali. Od Layly nepočula ani slovo, miestami mala pocit, že jej hlava odkvacla na opačnú stranu než držala telefón a zaspala. No tlmené syknutie, keď zvýšila hlas ju ubezpečilo, že je Layla nažive a prekonáva bolesti po rušnej brigádnickej noci v klube. Poľutovania hodné bolo však to, že bolo štvrť na jednu a keby nebolo jej sestry, aj ona si takto mohla ležať a leňošiť.

„A tak som musela ísť domov, pretože Emma mala pohotovosť kvôli obrusom. A dnes ma núti ísť na stupídnu lekciu tanca, aby sme jej na svadbe neurobili hanbu. Nenávidím tieto predsvadobné opatrenia,“ zahrešila. Zo spodnej poličky vytiahla pár tenisiek, hodila ich spolu s uterákom do tašky a zazipsovala ju.

„Som si istá, že vieš tancovať, rovnako dobre ako ja s dvoma promile alkoholu v krvi.“

„Ale ty v takom stave nie si schopná ani prejsť od stolu k stoličke,“ odporovala jej.

„Presne preto ideš na tú lekciu,“ Layla sa z chuti zasmiala. Noe prevrátila očami nad jej ohromným humorom a zbehla dolu schodmi. Mala chuť zapnúť rádio na plné grády, priložiť telefón k reproduktoru a nechať ho tam pár sekúnd. Neskôr si však povedala, že je empatické stvorenie a Laylu nevystaví tak mučivým bolestiam hlavy.

„Aj keď si nehorázne užívam tvoju opicu, musím končiť. Ak večer neprídem do baru, tak budem buď nevládne ležať na posteli bez pohnutia alebo znechutená z Louisa a Emmi,“ vysvetľovala a popri tom si okolo krku obkrúcala šál. Pár krát doňho štuchla prstami, obliekla si bundu a so spokojným výrazom vyštartovala k zastávke autobusu.

„Nebuď tak negatívna. Náhodou vyzerajú celkom milo. Aj ja by som chcela takto vyzerať, keď zostarnem,“ zasnením hlasom prehovorila Layla.

„Louis má dvadsaťpäť.“

„Práve o tom hovorím. Ale ja už teraz vážne musím ísť do sprchy.“

„Tak fajn, maj sa,“ bez reakcie na jej snahu o vtip zložila.

Autobus ju odviezol až do centra mesta. Zzistila, že jej zostáva ešte hodina, kým sa učiteľka tanca dostane do telocvične a tak sa pomalým krokom vybrala do maličkej kaviarne na rohu ulice. Zaprela sa do dverí a odtlačila ich tak, aby mohla vojsť. Ako vždy sa najprv rozhliadla okolo, aby zistila situáciu zaľudnenia okolo stolov. Všetky boli rovnaké, v strede mali maličký lampáš, okolo pár šišiek a nápojový lístok. No jeden ju zaujal až príliš. Zo stoličky sa zdvíhal chlapec v hrubej bunde s čiapkou zakrývajúcou kadere, ktoré sa rozpínali všade naokolo. Pery sa jej pomyselne rozšírili do úsmevu. Vo vrecku nahmatala telefón, v zozname našla meno, ktoré sa rýchlo snažila nájsť a jej prst sa už odťahoval od tlačidla určeného na vytáčanie.

„Ahoj, kráska. Ako sa dnes máš?“ jeho hlas sa jej obtrel o zmysli a zväčšil úsmev.

„Zodvihni hlavu,“ počúvol ju. Presne videla, ako si ju jemným mávnutím ruky všimol. Stála presne oproti nemu, v jednej ruke zvieral kelímok od kávy, pod pazuchou držal karisblok plný papierov a druhou si držal telefón pri uchu. Kolenom posunul stoličku na miesto a už sa predieral pomedzi ľudí, aby sa priblížil k dievčaťu, z ktorého sa mu na lícach vytvorili milé jamky.

„Už si mi od včera nejako chýbala,“ povedal jej a zohol sa k jej perám. Sladký bozk jej však nevenoval na pery ale na kútik úst. Presne si pamätal na jej upozornenie, že bozk si treba zaslúžiť.

„Čo tu robíš?“ opýtala sa ho zvedavo.

„Zastavil som sa na kávu, mám nejaké povinnosti, ale na teba si, samozrejme, čas nájdem kedykoľvek,“ zazubil sa a už ju ťahal k pultu so zámerom jej kúpiť pohár plný teplého nápoja.

„Kam sa chystáš s tou taškou? Utekáš predo mnou?“ zasmial sa.

„To nie, vlastne mám tiež nejaké povinnosti. Mám ešte nejaký čas, prečo ho nevyužiť,“ usmiala sa a vyťahovala peňaženku z tašky. Harryho ruka sa dotkla jej a už ju tlačila nazad k taške, pretože predavačke hodil na pult pár bankoviek hneď ako Noe sklonila hlavu k hrabaniu medzi oblečením. S hlbokým nádychom chcela odmietnuť, no už jej podával kelímok do rúk a prstami si hľadal cestu k jej ruke. Šťastne ju našiel, vyplnil prázdne miesta medzi jej drobnými prstami a hrdinsky si prebíjal cestu pomedzi nespokojných ľudí čakajúcich na pohár, z ktorého by stúpali malé obláčiky pary. Úprimne ju to zarazilo, no nevadilo. Stále si však pripomenula, že ešte včera z neho mala v niektorých momentoch, na čo nemohla zabúdať a preto by si radšej mala držať decentný odstup. Ruku mu pustila a prstom ukázala k lavičkám na ktorých dreve sa odrážali slnečné lúče poobedňajšieho slnka. Presne tam ju mal Jared vyzdvihnúť. Emma zakomponovala do plánu každého, kto podliehal jej okruhu najbližšej rodiny.

„Pamätáš si, že to ja som sa ťa pýtal, či ti môžem zavolať?“ opýtal sa jej . Svoj blok položil na lavičku a naňho postavil kelímok. Na lavičku si sadol rovnako obkročmo ako Noe. Tak, aby na ňu mal bezproblémový a perfektný výhľad.

„A?“

„Predbehla si ma,“ zovrel pery.

„Som rýchla,“ mykla plecami a nevinným úsmevom si ho podmanila.

„Nemusíš. Som rád prvý,“ úsmev jej opätoval.. K perám si priložil kelímok a odpil si z kávy.

„Ale mňa nebaví čakať,“ ofučane pokrčila nosom.

„Máš dnes večer čas?“ opýtal sa. Noe si hanblivo zašla rukou do vlasov a mierne ich rozstrapatila. Jej spoločník z nej nespúšťal pohľad. Hypnotizoval každý jej úsmev, každý jej pohyb ktorí urobila.

 „Chcela som ísť s Laylou niekam von. Prečo?“

„Len taj. Iba ak sa v tvojom napätom diári nájde voľne miesto, tak by som si ho rád zarezervoval.“

„A ty nemáš prácu, ktorá ťa živý?“

„Mám, ale niekedy potrebujem aj relax. Teraz už musím ísť. Vidíme sa nabudúce, zlato,“ nedokázala vnímať ten rýchly sled udalostí. To ako sa postavil a pozberal si veci, ako ju nazval zlatom a ako ju pobozkal do vlasov. Mával jej z prechodu, na ktorom sa nachádzal a z druhej strany sa jej do uši predieralo hlasné, no niečím rušené trúbenie.

Zo stihnutého okienka na strane šoféra sa vykláňal Jared s obkrúteným šálom okolo krku. Prebehla popri rade stromov, ktoré lemovali vozovku a keď sa dostala k starej dodávke, mierne vŕzgajúcej no stále pripomínajúcej prezretú paradajku s prehdzavelým nádychom otvorila dvere na strane spolujazdca a dvere silno zavrela. Keď žalostne zaškrípali, rýchlo z nich stiahla ruky do obranného postoja a s vyvalenými očami zazrela na Jareda.

„Hovorím ti to miliónty krát, chce to cit keď ideš tie dvere zatvárať,“ napomenul ju.

„Chce cit aj to, keď tie dvere budem držať aby neodpadli za jazdy?“

„Noe! Neurážaj veľkú Cheryl, je to dobré dievča. Potrebuje iba lásku a kľúč dvanástku,“ Jaredove ruky sa jemne prešmykli po palubnej doske. Noe si radšej zapla pás a čakal, kým jej spolujazdec naštartuje auto, zastaví prejavovanie citov starej rachotine s hrdzou na celom podvozku a odpichne sa z miesta.

„Skvelé. Prišli ste všetci,“ zaplesal Louis. Oblečení v teplákoch a tričku so žmolkami od prania sa k ním priblížil. Noe nadvihla ruku a odkývala svojej mame a otcovi, ktorí postávali v rohu miestnosti pri rádiu a prepínali piesne jednu za druhou. Nie veľmi chápala pointu tohto stretnutia, predsa ju pri tanci vždy viedol jej partner. Seriózne si priznala, že vždy ju viedol jej otec, ktorého tanečné schopnosti museli byť samozrejmé. Najmä pri tých mnohých akciách, na ktorých sa zvykol s jej mamou zúčastňovať. Minulý čas je pravý, čo sa ich rozvodu týka.

„Louis, kde je Harry?“ vybehla spoza rohu Emma v sukni a topánkach na opätku.

„O chvíľu príde. Vy dvaja sa choďte prezliecť, čakáme vás tu,“ prstami sa dotkol ich pliec a synchronizovane ich otočil čelom k stene naproti. Dlaňami zapretými v ich chrbtoch ich jemne sotil dopredu a otočil sa na odchod.

Dvere do telocvične sa rozleteli pod vplyvom Harryho pravej nohy. Vletel do nich ako víchor a ruksak sa mu divoko mykal na chrbte z jednej strany na druhú.

„Prepáč, ja som sa vážne ponáhľal, ale...,“ ani nestihol dokončiť svoj ospravedlňujúci monológ. Louisova ruka so vztýčeným ukazovákom vyletela do vzduchu rýchlosťou svetla a karhavým pohľadom naznačila, aby sa pri ňom nezastavoval a rovno nasmeroval svoje kroky do miestnosti, kde by svoje džínsy a košeľu vymenil za niečo pohodlnejšie. Vošiel rovno do dverí, na ktoré jeho kamarát ukázal. Po rozume mu behalo veľa vecí, kým vyťahoval športové oblečenie z tašky. Zo všetkého sa jeho pozornosti dostávala téma o tom, ako bude vyzerať Emmina sestra. Lenže vždy mu myšlienky utekali k dievčaťu s tmavo hnedými vlasmi. Noe sa na ňu hrozne podobala. Ako ho tak dokázala zmanipulovať? A lepšia otázka by bola, prečo sa pri nej správa tak, ako sa správa. On nie je milý, on neprekypuje pudom ochrany. Na to je dobrý Louis, alebo ďalší z jeho kamarátov. On je ten divoký. Krik spoza dverí ho vyrušil. Pristihol sa, ako má ruky vsunuté v rukávoch trička a zvyšok odpočíval na jeho hrudi. Dokončil prácu, ktorú začal. Jednoducho nebol typ chlapa, ktorý má vo svojom živote len jednu ženu. Už dávno nebol ten milý, naivný a chápavý chlapec. Celú Noe s jej úchvatným potenciálom, temperamentom a krásou zasunul preč. Na tvár si nasadil masku so štítkom šarm a vyšiel z dverí. Zastavil sa pri dverách, ktoré oddeľovali telocvičňu od chodby. Emminy rodičia a samozrejme Louisova mama s priateľom sa zaujato rozprávali, kým sa hlavní aktéri tohto cirkusu rozprávali so staršou dámou s bujnými vlasmi zopnutými štipcom. Tento pohľad ho veľmi nezaujal. Spozornel pri nízkej postave a drobnom pozadí dievčiny, ktorá mala nohu opretú o jednu z rebrín pripevnenej na stene. Niekoho mu pripomína. Jediné čo jej pokožku zahaľovalo boli dlhé čierne legíny spolu s bledomodrým tielkom a teniskami. Vedľa nej stál chalan so slúchadlami v ušiach a na niečom sa smial. So zvodným úsmevom sa vybral k nej pozdraviť ju. Úsmev mu však stuhol jedna radosť, keď sa dievčina narovnala a rozšírila pery tak, že sa jej pod očami vytvorili malé vrásky. Len čo svoj pohľad obrátila k nemu, čakal, že jej reakcia bude takáto. Výraz strhaný, akoby nespala tri týždne. Zároveň kamenný a bez pocitu šťastia, aký zažil prednedávnom.

„Do riti!“ vydralo sa z jej hrdla. Prvú časť vety ešte pekne zatiahla, aby sa mu jej reakcia poriadne vpila do mozgu. Harry cely znervóznel, keď sa tichá vrava zastavila a pohľady prítomných sa upierali iba na nich dvoch. Jeho prekvapenie sa len zvyšovalo. Noe si vlastne ešte ani raz nepredstavil naštvanú, či ustaranú. Vždy vyzerala veselo a nadšene. Jej zovretá sánka a ignorovanie Harryho ešte viac nabudilo. Má rád takéto dievčatá. Na pohľad nedostupné, no ešte rád má dievčatá, ktoré to nepredstierajú a treba ich rozbíjať kúsok po kúsku, aby sa dostal až k samému prekvapeniu, ktoré sa nachádzalo vo vnútri.

„Brilantné, všetci ste tu. Môžeme začať,“ rozkričala sa postaršia dáma na celú miestnosť. R, kto v tejto dobre používa slovo brilantné. Malý úsmev, ktorý venoval Noe sa mu nevyplatil. Objekt jeho záujmu prevrátil očami a kráčal od neho. Asi nemala záujem o zvítanie. Ale aj tak s ním strávi dve najbližšie hodiny.

Plastovú fľašu, ktorú si so sebou priniesol hodil do rohu k ostatným veciam, ktoré si tam všetci odložili a snažil si ponaťahovať nohy a taktiež ruky. Pritom vždy pozoroval Noe, ktorá za sebou ťahala nastávajúceho ženícha a so zovretými perami sa ho na niečo pýtala. Vycítil, že sa mu táto situácia nepáči. Celý jeho plán by sa mohol zrútiť, lenže vtedy si spomenul, že jeho plán zložený z potreby vidieť Noe v jeho izby sa dávno presunula do vyššej fázy, než len si s ňou užiť. A to ho desilo.

Noe

„S tým chlapom mám tráviť celú vašu svadbu?“ vyštekla na Louisa. Zostal ohromený jej hlasom, až sa mu na rukách zježili všetky chlpy.

„Je v tom nejaký problém?“ vieš čo, Louis, je, povedala si. Uvedomila si, že toho chlapa má celkom rada. Až na to, že je jeho kamarát pred ktorým ju varoval, že je nehorázny sukničkár a že vlezie do postele so všetkým, čo sa nevyhne jeho prítomnosti a šarmu. Nič nemení názor na tom, že sa jej pohľad na toho úžasného muža, s ktorým prežila krásny večer a tak isto aj dnešných pár desiatok minúť, celkom zmenil.

„Nie, žiadny, Louis. Žiadny,“ falošne sa usmiala a rozhodla sa nájsť útočisko pri Jaredovi. Pri jej bútľavej vŕbe, ktorá jej do ucha vloží slúchadlo z jeho iPodu a nechá ju vybrať pesničky, ktoré nenávidí ale drží ich vo svojom playliste práve pre ňu. Jareda už obsadila inštruktorka tanca, ktorá mu niečo hovorila. Všimla si, že sa k nej niekto približuje. Nechcel, aby k nej išiel. Mrazilo ju pri pocite, že s ním bude.

„Odkedy sme tu, ani si sa mi nepozdravila, zlato,“ šepol jej do ucha. Na krku ju pošteklili jeho kučeravé končeky vlasov a celým telom jej prešla nepríjemná triaška.

„Čo tu robíš?“ otočila sa k nemu čelom. Hnevala sa, keď musela trochu nadvihnúť hlavu aby mu videla do tváre. Nejako ju to presviedčalo, že má väčšiu moc ako ona. Chabý pokus svedomie, povedala si. Má rovnaké možnosti s ním zatočiť, aj keď o tom po niekoľkých pohľadoch na jeho vypracované svaly na rukách začala pochybovať.

„Prišiel som sem aby som urobil radosť nastávajúcej môjho dobrého priateľa. A ty Katherine? Ako si sa sem dostala ty?“ očividne si užíval jej zmätený výraz, nedokázala ho zakryť natoľko, aby si ho nevšimol.

„Ja “vraj“ neviem tancovať,“ precedila pomedzi zuby a prstami naznačila úvodzovky vo vzduchu. Založila si ruky na prsiach a odmietala sa naňho pozrieť.

„Tak to si rád overím,“ drzo nadvihol kútik úst a len čo zazrel mávnutie inštruktorky, že zapína hudbu, do dlane vzal Noeinu ruku. Šikovným pohybom ju pritiahol k sebe a zacítil, ako narazila na jeho mocnú hruď. Noe zovrela pery. Nedívala sa mu do očí no neprotestovala proti tomu, aby sa jej dotýkal.

 „Toto je vážne trápna situácia,“ celá ne svoja sa neodvážila pozerať na Harryho dlhšie než tri sekundy. Mala zlý pocit, že ak ju niekto prichytí bude si myslieť, že je medzi nimi niečo viac, než len prvé stretnutie. Dokonca to ani nezachránil Louis, ktorí by ich spolu mal slušne zoznámiť.

„Drahá, nič nie je trápne, kým si to nepriznávaš ty sama,“ napomenul ju. Znovu to jej prevrátenie očí, nemohla to jednoducho zastaviť. Chcela mu niečo povedať. Aby ju nenazýval drahá alebo zlato. Naproti nej stála jej mama s otcom. Ako vždy sa hádali, kto bude viesť.  Táto otázka jej srdce neťažila. Okamžite pochopila, že v ich páre sa Harry chopil autority ako prvý. So vztýčenou hlavou pozoroval všetkých naokolo. Noe si všimla, že sem tam skĺzol aj na jej tvár a s jemným smiechom sa znovu vrátil nazad. V momente, keď každý hľadel na svoje kroky, svoje pozície ktoré inštruktorka komandovala ako na hodine baletu si Harry oprel svoju bradu do jej vlasov. Hneď ako to urobil mu Noe prstami vtlačila prsty do trička, ktoré sa pod náporom jej nechtov zaborili aj do jeho kože. To, že sykol a trhol plecom jej na tvári vyčarilo spokojný úsmev.

 „Môžeme?“ Harryho hlas sa nadvihol a zvučne dopadol k jej ušiam. Myknutie pliec malo znamenať, že jej je vlastne jedno, či začne alebo bude stáť ako soľný stĺp. Ona tancovať nevedela, nevie a ani nebude, aj keď si to nerada priznáva. Bola zvyknutá, že veci, ktoré sa spájajú s pohybom a vyžadujú si nejaký ten atletický talent sa jej, žalostne, veľkým oblúkom vyhýbajú.

Do rytmu hudby, ktorú pustili sa zapojili aj kroky, ktoré všetci prítomný dodržiavali. Noe vedela, čo sa od nej a od jej nôh očakávala. Lenže ako sledovala obuv všetkým dám, jedine ona disponovala teniskami. Harryho tenisky sa nápadne podobali na tie jej. Rovnako pochmúrne čisté a ufúľané. Aspoň to ju potešilo. Koľko krát sa Harry posunul dopredu, toľko krát sa ona posunula dozadu a ich pohyby spolu dokonalo splývali. Niesli sa ľahko, pritom ladne a keby ich niekto z diaľky sledoval pomyslel by si, že ich kroky nedopadajú na naleštenú podlahu ale na obláčiky, ktoré sa pod ich váhou jemne prehýnajú a znovu naberajú svoje pôvodné tvary hneď ako sa špičky topánok odlepia od ich jemnej hmoty. 

 „Vaše meno, mladý muž?“ Noe sa preľakla, keď sa pri nich ocitla nízka žena s hlasom píliacim uši. Nadvihla bradu a ak by bolo v jej silách, krk natiahne tak vysoko ako bol sám Harry. Nepáčilo sa jej, že sa správala akoby vedela všetko najlepšie. Pripustiť musela, že vedela.

„Styles. Ale pre vás som Harry,“ cítila sa ako piate koleso na voze. Akoby si inštruktorka ani len nevšimla, že sem tam poskočila, aby dala najavo, že práve ona tvorí s týmto šarmantným chlapom pár.

„Veľmi pekne držanie tela, ale niečo vám poviem. Tanec je ako puzzle. Dve kúsky do seba musia perfektne zapadať. Vy zapadáte, ale neohrabane,“ poučila Harryho, ktorý sa len s radosťou podriadil jej inštrukciám a dostať sa k Noe bližšie, než si sám určil bolo ako dostať niečo, po čom už roky túžil. Nepríjemná dáma posunula jeho ruky ešte vyššie než boli, až kdesi medzi lopaty. Harryho prsty nahmatali čosi, čo vybočovalo z roviny Noeinej postavy. Keď zacítila, ako prstami prechádza po zapínaní jej spodného prádla, stehnom sa jemne rozohnala a zasiahla Harryho koleno. Na tvári sa jej zas a znovu rozplynul blažený výraz.

„Všetko vám ide ako od ruky, ale slečna potrebuje cvik,“ skončila svoju reč a Noe s Harrym sa vyčlenili od skupinky ľudí snažiacich sa nadobudnúť badateľné zlepšenie pod nátlakom Noeinej sestry.

„Baví ťa ubližovať mi?“

„Ty si zo mňa uťahuješ odkedy sme sa spoznali.“

„Ahá, jasné. Chápem. Ty žiarliš!“ mykol obočím, kým mal svoju hlavu sklonenú aby na Noe videl čo najlepšie. Nechcel si nechať újsť ani jedinú sekundu, ktorú by mohol stráviť pozeraním sa na ňu.

„Na ženu, ktorá by mi mohla byť matkou? Ani náhodou!“ nadvihla obočie. Toto sa jej ešte žiadny chlapec neopýtal. Nejakým spôsobom jej to prišlo smiešne, no na druhej strane sa jej páčilo, keď si o nej niekto myslí, že si chce niečo ochrániť.

„Po dvoch rande by som si už chcel nárokovať na tvoj pohľad, kedy sa ti nepáči, že som v spoločnosti inej ženy.“

 „Si si nejaký istý.“

„Keby som nebol. Nestála by si tu so mnou a nepolemizovala so mnou nad tým, či od seba navzájom chceme niečo viac,“ zasiahol presne tam kde nechcela, aby sa jeho slová dostali. Otázka, ktorá jej vibrovala celým telom bola viac než jasná. Chcela niečo viac?