Live with Love 39.

Moje drahé lásky .... ♥ 

dúfám, že ste na mňa ešte nezabudli ☻

Mám pre vás darček a tým je .... trantadadá ! NOVÁ ČASŤ ☺

Dnes sú v Rusku Vianoce a toto je môj darček pre vás. Btw, ja viem, že nežijem v Rusku, ale chcela som vás potešiť :)

Ešte som sa vám nepoďakovala za vaše posledné komenty a preto vám ĎAKUJEM ! Prekvapili ste ma. Nie žeby som si myslela, že ma budete chcieť zabiť, ale to čo ste mi napísali ma motivovalo. Tak ja len dúfam, že aj táto časť sa vám bude páčiť a že sa od vás na jej konci dočkám aj nejakých komentov :) 

A ešte vám prajem HAPPY NEW YEAR ! :* 

I ♥ U

,,Stella, ponáhľaj sa. Auto na teba už čaká !“ Amanda na mňa kričala už z chodby zatiaľ čo ja som si balila posledné veci do kufra. Pýtate sa kam idem ? Dobrá otázka ! Ani ja sama neviem kam nás pneumatiky Daniellinho  auta pod vedením Cat odvezú. S prázdninami prišiel aj nápad našej Cat, ktorá nás pozvala do domu jej dedka na vidiek. To je jediné, čo viem o mojom prvom týždni letných prázdnin. No ak ešte nepočítam ľudí, ktorí idú tiež. Už teraz ľutujem Cattinho dedka, pretože sa strašne teším a to nevešti nič dobré.

,,Už idem.“ S kufrom som sa vytrepala cez dvere do úzkej chodby a popri tom som sa tvárila, že žiadnu pomoc nepotrebujem.

,,Tak si to uži a dávaj na seba pozor.“ Pevne ma objala Amanda. Len som sa na ňu usmiala a pomaly som kráčala po chodníku, zatiaľ čo som za sebou ťahala kufor.

,,Čaute stelesnenia ochoty.“ Pozdravila som sa čisto ženskej posádke po tom, čo sa mi podarilo svoj kufor vtrepať pomedzi tie ostatné. Bol to tvrdý a namáhavý boj, ale ako silná žena som ho zvládla. Alebo skôr, musela som.

,,Ahoj!“ Zborovo povedali pasažierky zo zadného sedadla, ku ktorým som si prisadla.

,,Vidno, kto je tu vychovaný.“ S prižmúrenými očami som pozorovala Cat a Danielle, ako niečo spoločne neťukávali do GPS a ani sa pri tom neotočili.

,,Nevšímaj si ich. Odkedy sme vyštartovali, tak sú obe zapojené do sveta techniky a na okolie nereagujú.“ S úsmevom poznamenala vždy milo naladená El.

,,To hej. Skoro sa tu pre teba zabudli zastaviť.“ So smiechom povedala Stacy, za čo si od El vyslúžila jemne bolestivý šťuchanec.

,,No pekne.“ Nemala som v pláne uraziť sa. Sú predsa prázdniny a ja som chcela aby to boli tie najlepšie prázdniny strávené v spoločnosti Zayna a tých najlepších priateľov.

Cesta bola dosť dlhá a tak sme si ju spríjemňovali falošným spevom, hlúpymi vtipmi a smiešnymi poznámkami na každého koho sme stretli, respektíve zbadali. Ale táto časť nám veľmi nešla, pretože čím ďalej sme išli tým menej ľudí a áut sme stretávali. U El to začínalo vyvolávať mierne záchvaty paniky. Asi začínala mať pocit, že sa vzdiaľujeme od civilizácie. Ale potom sme v diaľke zbadali útulný domček, pred ktorým stálo zopár vysokých a hustých stromov. Vyzeralo to tu veľmi príjemne. Slnečné  lúče sa predierali pomedzi konáre stromov a jemne osvetľovali dom, pred ktorým sa vynímal krásny trávnik obkolesený nízkym dreveným plotom. Všade boli povysádzané kvety od výmyslu sveta a malé kríky, ktoré mi pripomínali obrovské futbalové lopty.

V dosahu niekoľkých kilometrov tu nie je žiadnej živej duše, čo znamená len jedno. Pokoj. Presne to, čo sme teraz všetci potrebovali. Žiadne upišťané fanúšičky a hlavne žiadny fotografi, ktorí by vám ochotne urobili momentku toho, ako si meníte ponožky.

Po tom, čo sme zastavili na štrkovej ceste, videli sme ako z domu vychádza stredne vysoký pán, so sivými vlasmi a milým úsmevom na tvári. Len čo sa Cat vyslobodila z bezpečnostného pásu v aute, utekala mu naproti až nakoniec skončila v jeho objatí.

,,Cat, ako si mi len vyrástla. Vždy keď ťa vidím, tak mám pocit, že si krajšia a krajšia.“ Spolu s Danielle, El a Stacy sme stáli asi meter od nich a s úsmevom sme pozorovali toto dojemné a milé stretnutie.

,,Starký, toto sú dievčatá, o ktorých som ti hovorila. Stella, Daniellle, El a Stacy.“

,,Rád vás spoznávam. Som rád, že moja Cat má také priateľky, s ktorými chce tráviť svoje prázdniny.“ S úsmevom sme mu podali ruky.

,,Liam, ja som ti vravel, že ich predbehneme. Dlžíš mi stovku.“ Z domu vybehol ako prvý Louis so širokým úsmevom na tvári a za ním postupne vychádzali aj ostatní.

,,Neznášam ťa!“ Urazene prehlásila Danielle a so založenými rukami sa Louisovi otočila tvárou nabok.

,,Viem a myslím na to každý deň.“ Povedal Louis s úsmevom za čo dostal od El jednu po hlave.

,,Ou! A to bolo za čo ?“ Nechápavo sa zadíval na svoju priateľku, zatiaľ čo sme ich všetci s potláčaným smiechom pozorovali.

,,Ty dobre vieš. Prečo do nej stále rýpeš ?“

,,To ona začala, keď mi včera pripomenula tú pokutu za pomalú jazdu. Musel som sa staviť s Liamom, že my tu dorazme skôr aby som si napravil reputáciu.“ Pokojne vysvetlil Louis, ale videla som ako sa Dan jemne usmieva.

,,Aha ! Takže kôli tvojej reputácii som sa ani poriadne nenajedol. Skoro trojhodinová jazda mi pripomínala jazdu na šialenom kolotoči.“ Ozval sa podráždený Niall. V ich aute muselo byť naozaj dusno, keďže viem aký je Niall keď je hladný.

,,Ale no ták ! Snáď sa nepohádate hneď v prvý deň. Hádky si nechajte na neskôr. Veď máte pred sebou ešte celý týždeň.“ Zasmial sa starý pán a rukou na nás mávol, aby sme ho nasledovali do domu. Bez slova sme ho nasledovali a on nás zaviedol na krásnu drevenú terasu, ktorá bola hneď za kuchyňou.

Moje oči zastavili na obrovskom prestretom stole. Zelenina, ovocie a jedlo každého druhu sa vystrašene pozeralo na hladné žalúdky desiatich ľudí. Rýchlo sme si posadali a pustili sme sa do toho. Potom, čo sme sa najedli do prasknutia sa nikto ani neodvážil postaviť zo svojej stoličky.

,,Cat nám nepovedala, že viete tak úžasne variť.“ Milo sa prihovorila Cattinmu dedkovi, ktorý sa mimochodom volal Mike, Stacy.

,,Človek na dôchodku už nemá čo stratiť a tak skúša, čo jeho žalúdok vydrží.“ Pokojne odvetil Mike a všetci sme sa zasmiali.

,,Ja by som len ten stôl prestierala pol dňa.“ Poznamenala Dan. Ten stôl vyzeral naozaj skvele. Všetko na ňom bolo dokonalo poukladané a zladené do slabo zelenej farby. Ako v reštaurácií.

,,To sme robili my.“ Škodoradostne sa na ňu usmial Louis na čo mu ona vyplazila jazyk. Tí dvaja tu vážne kazia vzduch. Asi bude potrebné zakročiť.

Po asi pol hodinovej debate sme sa postavili a vybrali sme sa do izieb pripraviť si postele. Cat vravela, že sem často chodia s celou svojou rodinou a preto tu majú dosť postelí pre každého.

Na hornom poschodí, ktoré zároveň tvorilo aj podkrovie, boli len dve izby a obe mali kúpeľne. Vraj to tu prerobili tak, aby sem vošli všetci. A vlastne to aj malo svoju logiku. Jedna dievčenská a jedna chlapčenská izba. Obe boli dosť veľké na to aby do nich vošlo aj viac ako len päť ľudí. Aj keď počet postelí bol pre nás akurát. Steny našej izby boli vymaľované slabo oranžovými farbami a jedna stena, tak ako aj šikmý strop, bola vyložená doskami. Preto to tu pôsobilo útulne a mne sa to páčilo.

,,Mám návrh.“ Prehovorila Cat potom, čo sme sa s babami obhliadli po našej novej izbe.

,,Hmm ?“ Všetky sme k nej otočili hlavu a čakali, čo povie.

,,Z niekoľko ročných skúseností viem, že najlepšie je, si tie postele spojiť do jednej obrovskej. A naše kufre by sme si mohli hodiť na druhú stranu izby aby sme tu z toho nemali prekážkovú dráhu. Čo vy na to?“ S očakávaním od náš žiadala odpoveď.

,,Okej.“ Po tom, čo sme sa veľmi rýchlo dohodli sme začali uskutočňovať náš plán. Po niekoľkých minútach sa nám to podarilo. Obliekli sme si mäkučké periny a vankúše do voňavých obliečok a potom, čo nám naši ochotní chalani priniesli kufre, sme sa tak trocha vybalili. To znamená, že sme sa prezliekli a oblečenie sme nechali pohádzané všade kam oko dovidelo.

Už sa pomaly schyľovalo k večeru a tak ma Zayn vzal na malú prechádzku. Aspoň na chvíľu sme mohli byť konečne sami. Možno sme mohli ísť na spoločnú dovolenku len my dvaja samy niekam k moru, ale skôr ako sme o tom začali premýšľať, prišla Cat s týmto nápadom. Obaja sme vedeli, že to určite nebudeme ľutovať a tak sme súhlasili. Veď prečo nie ?

Za veľkou záhradou bol tichý potok, cez ktorý viedol malý most. Potom naše kroky viedli cez malú lúku až sme sa dostali na nevysoký kopec, z ktorého bol krásny výhľad na ďalšie lúky, lesy a polia. Vyzeralo to tu ako v rozprávke.

Ticho sme sedeli na vrchu kopca a pozorovali sme západ slnka. Užívala som si jeho prítomnosť a teplo jeho objatia.

,,Toto v Londýne neuvidíš.“ Povedal Zayn potichu.

,,A ani tú srnku by si na prechode nestretol.“ Obaja sme sa zasmiali a pozorovali sme malú srnku niekoľko metrov od nás.

,,Mám otázku.“ Vyhlásila som.

,,Akú ?“ S úsmevom sa na mňa zadíval tými jeho krásnymi očami.

,,Kedy ste sem prišli ? Ale pravdu !“ Prstom som mu zamávala pred očami a čakala na odpoveď.

,,Asi desať minút pred vami.“ Opatrne sa usmial a čakal na moju reakciu.

,,Takže Louis s tým stolovaním klamal, že ?“ Moje Sherlockovské schopnosti sa pomaly začali prejavovať.

,,No ?“ Opäť ten jeho nesmelý a teraz už aj previnilý výraz, ktorý mal na tvári.

,,Vy ste hrozní ! Ešte ste len prišli do cudzieho domu a už ste aj stihli zmanipulovať jeho majiteľa.“ Neveriacky som krútila hlavou.

,,Použili sme náš prirodzený šarm.“

,,Vážne ? Na chlapa ?“ Udivene som na neho zazerala.

,,Jednoducho sme si padli do oka a okrem toho, chlapi musia držať spolu. A vymyslel to Louis.“

,,To sa dalo čakať.“

,,Hneváš sa ?“ Nahodil psie oči.

,,Nie, ale nech to Louis vysvetlí Dan. Ja nechcem aby sa mi tu hádali.“ Sklopila som pohľad a odtrhla som si steblo trávy.

,,Chceš aby boli tieto prázdniny tie najlepšie, že ?“ Rukou mi zodvihol bradu vyššie. Pozeral mi do rovno očí a ja som len prikývla.

,,Neboj sa. Ja sa o to postarám.“ Povedal so širokým úsmevom a vtisol mi jeden bozk na pery na čo som sa musela aspoň trocha usmiať.

,,Vieš, ja som naozaj rada, že mám teba a aj všetkých ostatných, ale ja nechcem aby mi tieto prázdniny pokazili úplne somariny. Už si ani nepamätám kedy moje prázdniny stáli naozaj za to. Ale mám pocit, že teraz by sa to mohlo konečne zmeniť. Možno to vravím akoby bol koniec sveta, ale mne na tom naozaj záleží.“

,,Okej. Sľubujem ti, že aspoň tento týždeň nebudeš mať dôvod na plač a smútok, keďže nikto z nás nevie, kde budeme ten budúci. Ale aj ty sa musíš snažiť. Takže nahoď ten svoj krásny úsmev a nemysli na to čo bolo a na to čo bude. Ži pre prítomnosť a užívaj si to, čo sa práve deje.“

,,Ďakujem.“ To bolo jediné, čo som mu dokázala povedať. Len on vedel ako ma rozveseliť. Viem, že by mi zniesol aj modré z neba len aby som nebola smutná a preto ho tak ľúbim. Vždy som chcela aby som mala vedľa seba takého človeka ako je on.

,,Ľúbim ťa. Veľmi.“  Po týchto čarovných slovách ma jemne pobozkal a opäť som sa ponorila do jeho objatia.

,,Máš rád plastové trubice ?“ Opýtala som sa ho.

,,Čo ? A to ti je na čo vedieť, ak sa smiem opýtať ?“ S pokrčeným nosom a nechápavým výrazom na mňa hľadel.

,,Len tak. Rozbieham novú konverzáciu, v ktorej sa snažím preskúmať druhú stránku tvojej osobnosti.“ Jednoducho som mu vysvetlila.

,,Ty si divná.“ Zasmial sa a prstom ma šťuchol do rebra.

,,Ale aj tak ma ľúbiš, že ? Lebo ja teba áno.“ Výrazom šteňaťa som sa ho opýtala.

,,No jasné, ty moja trubka.“ Dal mi pusu na líce a pomohol mi vstať.

,,No poď, aby nás tu niečo nezožralo.“

,,Ja som z plastu.“ Vyškierala som sa pred ním a rýchlo som sa rozbehla späť k domu. Zayn sa ma snažil dobehnúť a nakoniec sa mu to aj tak podarilo. Chytil ma za ruku a spolu sme dobehli až na terasu. http://www.youtube.com/watch?v=LKQfJX93d60

Keď sme vošli do obývačky, naskytol sa nám zvláštny pohľad. Teda aspoň pre mňa. Všetci sedeli za jedným stolom a v rukách držali karty. Hádali sa popri tom ako deti, no vyzerali ako dôchodcovia a Mike k ním skvele zapadol.

,,Harry, ty podvádzaš !“ Zlostila sa Cat, keď Harry vyhral už asi tretí krát po sebe ako som zistila.

,,No to určite. To skôr náš ,,nešikovný“ Louis, ktorému tu záhadne spadne na zem každá piata karta.“ Svojim pohľadom namieril na Louisa a ten sa zatváril dosť dotknuto.

,,A dosť ! Ten kto tu podvádza ja Liam a Stacy ! Sú síce stále ticho, ale od začiatku hry neprišli ešte o nič.“ Ostatným zúčastneným to bolo dosť smiešne, ale aj tak sme všetci vedeli že náš skúsený Lou je už v koncoch.

,,Ja končím. Som hladný.“ Niall hodil karty na stôl a pomaly sa odobral do kuchyne. Stacy, Cat a Mike ho taktiež nasledovali.

,,Mňa tie vaše hádky už tiež unavujú. Idem spať.“ Vyhlásila El a Dan sa k nej pridala. Ani sa im nečudujem. Určite to tu celé takto prebiehalo už od začiatku.

,,Dobrú noc, zlatko. A ty Harry budeš spať s levom. Nebudem zdieľať jednu izbu s takým zradcom ako si ty.“ Urazene povedal Louis.

,,Čo to trepeš ? Mike nemá leva.“ Zasmial sa Harry a my ostatní spolu s ním.

,,To je mi jedno ! V lese určite nejaké sú.“ Víťazne prehlásil a odpochodoval preč.

,,Vie on vôbec o tom, že sme ešte stále v Anglicku ?“ So zdvihnutým obočím Zayn rukou ukazoval na Louisa, ktorý sa nám pomaly stratil z dohľadu.

,,Neviem, ale je to sranda.“ Pomedzi návaly smiechu povedal Liam. A nebol sám. Aj ja s Harrym a Zaynom sme sa pučili smiechom.

Po tom, čo sme všetci vyšli hore rozhodnutí, že na dnes je koniec, videli sme El a Danny ako majú strčené hlavy do dverí izby chalanov. Len čo si nás všimli, zavolali nás aby sme sa aj my pozreli. Bol to jeden z tých dojímavých pohľadov, keď Louis a Harry boli v objatí toho druhého. Bolo to také milé, no pre mňa ako vždy, smiešne. Chvíľu som vydržala smiať sa potichu, no potom to prasklo. Aj ostatní sa začali smiať a tí dvaja si nás všimli.

,,Vedeli sme, že vás to rýchlo prejde.“  Povedal Niall a vstúpil do izby.

,,Keď ja sa na túto kučeravú hlavu neviem hnevať.“ Prehlásil Louis a rozstrapatil Harrymu vlasy. Fakt boli ako deti.

,,Vážne ? A nechcel by si druhej kučeravej hlave, bez urážky Danny, niečo povedať ?“ Zayn k nemu pristúpil bližšie a pobúchal ho po pleci.

,,No fájn. Prepáč Danielle, ja ťa mám naozaj veľmi rád.“ Skleslo povedal Lou.

,,Louis, znelo to ako vtedy, keď si mi so smútkom oznámil, že tá kabelka od Prady už nie je ani na sklade v obchode.“ Pohľadom ho prebodla El.

,,Aha. Prepáč. Tak znovu. Milá Danielle, veľmi ma mrzí že som si z teba uťahoval a v najbližšej budúcnosti sa tomu budem snažiť vyhnúť. A naozaj ťa mám veľmi rád.“ So širokým úsmevom podišiel k Danielle a objal ju.

,,Aj ja teba Lou.“ Potichu povedala Danny, no všetci sme ju aj tak počuli.

,,A ten stôl sme neprestreli my.“ Rýchlo to povedal a v sekunde sa skryl za Zaynov chrbát. Bol taký komický, že o tom ani sám nevedel.

,,Viem.“ So smiechom povedala Dan.

,,Tak fájn. To by sme mali. Som rada, že všetky naše spory sú už urovnané a teraz si už konečne môžem pokojne ľahnúť.“ Len čo som to povedala, spolu s babami sme sa na päte otočili a vybrali sme sa k dverám.

,,A nemohli by ste nám tak trošku pomôcť ?“ S tými najmilšími úsmevmi sa nám pred ksichty rýchlosťou blesku vtrepali chalani, dobre že si nohy nepolámali.

,,A ako ?“ Udivene sa za nás všetky opýtala Stacy. No a o pár sekúnd sme už našim milovaným frajerom tlačili vankúše a periny do obliečok. To nám mohlo hneď napadnúť. V tej izbe mali už taký bodrel, až to vyvolávalo dojem, že sú pripravení už na všetko. No nebolo to celkom tak. Do londýnskeho domu si raz do mesiaca zavolajú upratovaciu armádu, ktorá im to tam opäť premení na domov alebo to spravia ich mamy, keď tam občas prídu. A inak spia v luxusných hotelových izbách, takže o tom ako si obliecť vankúš, ešte ani nepočuli.

Keď bolo všetko hotové už sme sa mohli pobrať na odchod. S babami sme sa dohodli, že každú noc budeme spať inak a na dnes moje tuhé a unavené telo skončilo medzi Cat a El. Od únavy sme po pár minútach sladko zaspali.