Just Carry On 12.

        „S tebou ja už nikdy do žiadneho baru nejdem. Čašníčk m vyhodila za to, že som jej nadbiehal.“ zvolal Niall.

„A to je problém ?"

„Mala po štyridsiatke! Josh mi to povedal," zhúkol a zabuchol dvere izby. Ako sa dvere dotkli rámu, synchronizovane som mykol hlavou a hodil posledné dve tričká do tašky pred tým, než som ju zazipsoval. Zabudnúť fakt o tom, že kávu skoro ráno nepije mi zrejme odpustí. Ale to, že som ho tak trochu nechal v bare mierne podnapitého už asi tak skoro nie. Predsa som sa poňho vrátil. Lenže pri myšlienke na toho chlapa zo včera som celkom zabudol, že vedľa mňa sa nenachádza strapatý blondiak zahalený v mikine a nesprevádza ma cestou po úzkom a mokrom chodníku do hotela.

„Včera si mal buď búrlivý večer s nejakým dievčaťom, alebo si vypil znovu Redbull pred spaním  ? Celú noc som počul, ako si pochodoval po izbe,“ zastavil predo mnou rozospatý Louis s vlasmi na každú stranu. Keď zívol, akoby ma zhodili z mosta. Nejako som stratil pojem o čase.

„Niall  ma kopal,“ vzbĺkol som pochybnosťami o tom, že je pre mňa takou prioritou rozmýšľať o včerajšku. Zle som videl, to by bola blbosť povedať to niekomu. Nechám si to pre seba ako bonus.

„Tak ho už viac neopíjaj,“ nadvihol obočie a v papučkách odplával do svojej kúpeľne. Svoj zadok som zhodil na gauč a čakal, kým sa niekomu uráči prísť nám oznámiť, kedy odchádzame.

-Beth-

Neubránila som sa tomu, aby som neotvorila oči na podnet svetla, ktoré sa tak statočne a dychtivo snažilo dostať k mojim zreničkám a zobudiť ma do nového dňa. Ľutovala som, že som si v noci nenašla pár sekúnd pred tým, než som zaľahla do postele a nezatiahla žalúzie. Lenivo som zívla a odlepila svoje telo od matraca a teplej periny. Hneď z rána ma potešila správa, že sa Louis vráti domov. A tak isto aj môj druhý spolubývajúci. A samozrejme aj ostatní. Mala som poslednú šancu si vychutnať kľudné raňajky. Preto som sa zabalila do župana a vykročila do kuchyne. Za sprievodu hlasov moderátorov, ktoré sa liali z rádia som si z kávovaru vyzdvihla chutnú kávu a zadívala sa cez presklenú stenu von. Sobotňajšie mesto mi pripomínalo skôr nepokojné mravce na kope snažiac sa niekam dostať.

Po tom, čo som si na stôl priniesla omeletu s nakrájanou zeleninou na vedľajšom tanieri a studeným džúsom som si ako správny schizofrenik zaželala dobrú chuť. Keď mi ju už nemá kto popriať, tak to urobím aspoň sama. S nedočkavým žalúdkom som si vidličkou nabrala prvé sústo a priložila si ho k perám. No dvere sa pomocou niečej nohy rozrazili po tom, čo zaštrngotali v zámke kľúče. Povzdychla som si nad narušením mojej idylky no celkom nadšená som sa zodvihla od stola a prešla do chodby.

„Už sú všetky kufre dnu ?“ opýtal sa Harry. Nedočkavo som postávala na podlahe so stočenými prstami dovnútra a založenými rukami za chrbtom pohojdávajúc sa spredu dozadu.

„Prečo sme sa vrátili s troma kuframi a dvoma cestovkami keď sme odchádzali so štyrmi kuframi a dvoma cestovkami ?“ znepokojene Louis položil otázku.

„Ja som myslel že beriem iba svoj,“ dodal kučeravý.

„A prečo sme nešli jedným výťahom ? Myslel som si, že berieš aj môj,“ vyčítal Louis Harrymu.

„Pretože sme príliš pohodlní na to, aby sme svoje zadky a egá napchali do jedného výťahu,“  s našpúlenými perami zhodnotil Harry a otočil sa. Zachytila som ten úsmev, ktorý mu zostal na tvári po rozhovore s Lousiom no keď uvidel mňa, opadol. Myklo ho dozadu keď ma s taškou prehodenou cez plece skoro prevalcoval. Vypleštil oči, nervózne si prstami zašiel do kučier načo som sa len nesmelo usmiala.

„Čau Beth,“ povedal a dlaňou mi pristál na pleci. Niekoľkokrát mi po nej potľapkal tak, aby ma hodilo o vedľajšiu stenu na čo som si už zvykla a radšej sa rozbehla  k Louisovi.

„Vitaj doma,“ s úsmevom som zvýskla a objala ho.

„Tak rád ťa znovu vidím, nevyrástla si náhodou ?“ chytil ma za dlane a ustúpil o pár krokov. Smiešne som sa naňho pozrela aj keď to, že som vyrástla je celkom možné, pretože som sa niekoľkokrát vrátila domov po daždi.

„Alebo si opeknela ? Každopádne som rád, že nám nezhorel byt a nikto ho nevykradol.“

„Fletcherová!“ zvolal Harry zo svojej izby a mne sa zježili vlasy.

„Ách, sladký domov. Niet nad dobrú hádku,“ povzdychol si Louis s blaženým úsmevom. Zdesene som vypleštila oči nad tým, či mu niečo náhodou nespadlo na hlavu.

 „Čo je mu ?“ vystrelila som ukazovákom na dvere izby toho vysokého a hormónmi plného chalana, s ktorým zdieľam jeden byt.

„Už len to, že ťa videl mu zdvihlo tlak a rozprúdilo žalúdočne šťavy. To len vyjadruje svoju radosť z toho, že ťa znovu vidí,“ mávol rukou, schopil rúčky od kufrov a spolu s cestovnou taškou sa s ladnými pohybmi zadku vydal do svojej izby. Typujem, že niečo pochytil od Eleanor.

„Čo je ?“ zakričala som od stola. Len som prevrátila očami a uvedomila si, že som sa dlhšiu dobu neozvala.

„Bola tu Marissa ?“ vyšiel z izby a mne skoro zabehol kúsok chleba, ktorý som si vložila do úst.

„Načo by sem chodila? Veď si nebol doma,“ úprimne som na túto ženu zabudla. Po tom, ako mi v bare vykričala čo si o mne myslí som pri jej kolónke v mojom mozgu urobila škrt cez rozpočet a vytlačila ju preč. Aj keby sem prišla, neotvorila by som jej dvere ani keby mi povedala, že s ňou prišiel Obama a potrebuje na toaletu s argumentom, že je to v záujme štátu.

„Veď sa len pýtam,“ ohrnul nosom a urobil grimasu.

„Nejaký prevrat vo vašom vzťahu ?“ zaškerila som sa a medzi zubami zvierala vidličku.

„Moja pekná, nemusíš sa o to starať,“ odpovedal z izby.

„Ty sa staráš o môj vzťah, tak aj ja o tvoj. Vieš ako ťa mám rada.“

„Bez tvojej lásky sa zaobídem, fakt ďakujem,“ arogantne sa usmial a s kopou oblečenia sa vybral k práčke. O pár minút neskôr som ho počula nadávať. Asi sa mu tie veci nezmestili dnu tak to jednoducho vzdal a vyšiel von. Kým som umyla riad, prezliekla sa a vypočula si Louisovo nariekanie, pretože obvolal každého kto sa s nimi nachádzal na turné kvôli jeho kufru. Znervóznela som keď som si spomenula na šéfa a jeho pripomienku o tom, že v lete nám do týmu niekto pribudne.

         „Niekto zvoní,“ zvolala som na celý byt, kým som si uterákom sušila vlasy. Dnu bolo dosť teplo a ja som celý deň bola oblečená v mikine. Jediné čo by mi chýbalo by bolo Lousivo „keby“, Harryho zlovestný smiech a osočovanie Matta za to, že na mňa nedal pozor. Na moje upozornenie nikto neodpovedal.

„No jasné, veď Beth si aj sama odpovie. Je to multifunkčná osoba, že Harry,“ ironicky som si šomrala zatiaľ čo Harry sedel na kuchynskom pulte. Daroval mi jeden uškrnutý výraz v tvári, kým pojedal svoj sendvič a mával nohami tak, že okopával drevenú výplň medzi pultom a podlahou.

„Tak sme konečne prišli na tvoje diagnózu, blahoželám,“ zatlieskal. Ignorovala som jeho zmätené hormóny a podišla k dverám.

„Vitaj doma miláčik,“ zvolala El s roztvorenou náručou no keď uvidela môj nervózny úsmev, ten jej povädol a ruky ochabli.

„Som doma už asi od včera večera, ale ja ťa objímem aj tak,“ usmiala som sa a žmurkla. Pokrčila nosom no na moje kútiky úst nadvihnuté skoro k očiam ma objala.

„No ale mne ten miláčik vôbec neprekáža,“ zaškeril sa Harry a objavil sa za mnou so zvodným pohľadom.

„Ahoj Harry, vitaj doma,“ objala ho.

„Pravidlo číslo jeden, nebaľ frajerku svojho spolubývajúceho,“ pred nos som mu vystrela ukazovák.

„Fletcherova žiarli, že má niekto radšej mňa než ju...“ bľabotal si cestou na gauč.

„Svoje štatistiky si, prosím ťa, nechaj pre seba. Nikoho nezaujímajú,“

„A ty by si si aspoň raz mohla zahryznúť do jazyka,“ odpovedal s úškľabkom.

„Nemohla, to by som ti dala príležitosť na šírenie tých ďalších nezmyslených tvrdení, vieš.“

„Kroť sa drahá, budeš mať vrásky. Krémy sú dosť drahé,“ zakričal mi spred televízora zaujatý nejakým športovým kanálom.

„Už môžem vojsť dnu ? Skončili ste ?“ pripomenula svoju prítomnosť prenikavým hlasom. Rukou som jej naznačila aby vošla ďalej.

„Kde je Louis ? Čakala som, že ty budeš u Matta,“ skleslo sa opýtala a posadila sa do kresla.

„Vidím, že sa zaobídete aj bezo mňa. Ale stačí zakričať miláčik a budem tu ako na koni,“ žmurkol na ňu a mne sa žalúdok pretočil o 180° s nepríjemným pocitom v krku.

„Si fakt...ochotný,“ prevrátil očami kvôli jeho nepochopenému vtipu a zmizol za dverami.

„Louis telefonuje, stratil sa mu kufor. Kým to skončí, dáš si niečo ?“

„Stačí voda. Ideš dnes do práce ?“

„Áno, ale dohoda platí a ak niečo povieš tomu chalanovi, ktorý o chvíľu praskne od jedu kvôli bazožine tak sa budem fakt hnevať,“ skrivila som pohľad.

„Jasné, buď pokojná,“ usmiala sa odpila si vodu. Neprešlo pár minút po tom, čo som si vybrala z misy plnej ovocia banán, znovu začala. „Prečo vlastne nie si u Matta ? Mala si u neho byť až dozajtra, nie ?“

„Mala, ale išiel odviezť niekam auto. Vlastne by už asi mal byť doma,“

„Nie si veľmi nadšená,“ podozrievavo povedala.

„Asi by si nebola ani ty, keď môžeš s niekým stráviť večer, ale on pôjde radšej niekam s nejakým auto, ktoré by možno mohol dať aj nejakému kamarátovi,“ nie nadšene som odpovedala.

„Prepáč, nechcela som to takto povedať.“

„Netráp sa,“ usmiala sa.

„Paul som si absolútne istý, že v mojom kufri žiadny paralyzér nebol. Spamätaj sa, ja nie som žiadny bodyguard. Môj bol krásne čierny s hnedými zipsami. Tak to nadávanie si schovaj pre tých chlapov z dodávky s kuframi. Maj sa,“ zložil sa oči sa mu zmenili na dva diamanty, keď uvidel Eleanor vysmiatú posedávať v kresle s pohárom v ruke.

Nedá sa ani opísať, akí šťastní boli. Pripadali mi ako dva hladné sýkorky v polovici januára, keď na seba lačne hľadeli a bozkávali sa. Pokrčila som nosom, takýchto scén je už aj na mňa veľa.  Zbalila som si veci do ruksaku, prezliekla sa a vybrala sa do práce. Neviem prečo som tak znervóznela pri Eleanorinej otázke. Svojim spôsobom som bola naštvaná za to, že mi ani nezavolal. Síce som to mohla urobiť aj ja, ale vtedy mi informácia o tom, že len ide ku kamarátovi a že sa vráti úplne stačila. 

         „Je ti už lepšie ?“ zbombardoval ma Luc svojou starostlivosťou, ktorá mi nebola po chuti.

„Jasné, je mi fajn,“ usmiala som sa.

„Dnes sme tu len mi traja, takže sa budeme viac obracať,“ zakričal Dave zo skladu. Povzdychla som si a odložila si veci. Kým som si prichystala poháre, povyberala fľaše a priniesla si ľad, uvidela som šéfa ako je horlivo pohružený do rozhovoru s nejakou ženou. Malými krokmi sa k nám približovali a len čo nás tá žena uvidela, usmievala sa tak, že keby nemala uši tak sa smeje dokola. Znervóznela som pri jej stŕpnutom úškľabku až tak, že som jej chcela niečo povedať.

„Zdravím, predstavujem vám Ashley. Bude ma zastupovať počas mojej neprítomnosti,“ usmial sa a mne sa čelo zrolovalo ako žalúzie na okne. Blond vlasy, odetá v krátkych šatách s lodičkami a nejakou tou vrstvou mejkapu. Už na prvý pohľad mi nebol príliš sympatická, no ako sa hovorí, nesúď knihu podľa obalu.

„Zdravím,“ zborovo sme odpovedali.

„Dnes tu bude s vami takže, buďte na ňu milí,“ potľapkal Davea po pleci a vo svojich lakovaných topánkach odklopkal preč.

         Po niekoľkých príkazoch hodných amerického mariňáka sme kmitali ako včely. Len čo som sa chcela napiť, už mi brala pohár z ruky pričom som si oliala tričko a už ma hnala preč k zákazníkom. Nehovorím, že je zlá. Ale takto neústupčivú a panovačnú ženu som ešte fakt nikdy nestretla. Teda, ak nepočítame naše slniečko Marissu.

„Beth, nestojíme. Tamto čakajú zákazníci a povedz prosím ťa Lucovi, že ho neplatím za flirtovanie s čašníčkami. Ďakujem krásne,“ usmiala sa akoby sme boli najlepšie kamarátky a odbehla preč s blonďavými vlasmi, ktoré za ňou lietali ako šarkan.

„Čo to bude ?“ neprítomne som sa postavila k baru, kým som do ruky vzala vedierko s ľadom.

„Ahoj chrústik,“ zašvitoril hlas. Úprimne som sa bála nadvihnúť hlavu, pretože som mala strach, že moje tušenie sa vyplní. A moje tušenie sa vyplnilo. Žena na ktorú som sa tak podobala a mala s ňou spoločnú dokonca aj krv sedela tesne oproti mne a rukou si podopierala bradu. Jej vysmiatá tvár mi nepridávala na radosti.

„Mami ? Čo ty tu robíš ?“

Táto časť je...povedzme si úprimne, len nejaká loďka, ktorá ma prevezie na druhý breh, na ktorom konečne môžem rozbehnúť dej. Huh, na mňa príliš zložité. Ale veľmi veľmi dúfam, že to nejako vydržíte a potešíte sa aj z tejto maličkosti :) A keďže sa blíži koniec školy (HURÁ) tak mi niečo napíšte o svojich výsledkoch, aby sme sa spoločne mohli tešiť alebo aj plakať :)

Takže sa spojíme znovu ďalší týždeň, majte sa ;) xxxx