Zdravím, dievčatá :)
Nová časť !!
„Ahoj chrústik,“ zašvitoril hlas. Úprimne som sa bála
nadvihnúť hlavu, pretože som mala strach, že moje tušenie sa vyplní.
A bolo to tak, ako som si myslela. Žena na ktorú som sa tak podobala
a mala s ňou spoločnú dokonca aj krv sedela tesne oproti mne a rukou
si podopierala bradu. Jej vysmiatá tvár mi nepridávala na radosti.
„Mami ? Ako si ma tu našla ?“
„Pamätaj, že hoci pracujem a nie som doma stále som
manželka tvojho otca a starostlivá matka. A hoci som staršia, aj ja
poznám telefón a internet,“ zhíkla som a môj tón hlasu nabral jemne
pišťanie. Tak ľahko zistí, že som buď prekvapená, alebo nahnevaná. V tomto
momente to bol prvý prípad.
„Čo tu robíš ?“ mierne zdesene som sa opýtala.
„Prišla som navštíviť svoju najobľúbenejšiu dcérenku,“ nahla
sa ku mne a silno ma objala. Lesk z jej pier som zacítila na svojom
čele aj lícach, vlasy dlhé po lopatky sa jej rozsypali po chrbte na ktorý som
mala skvelý výhľad zatiaľ čo ma dusila vo svojich rukách.
„Chceš povedať jedinú dcéru ?“ nadvihla som obočie
s úškrnom.
„Netrápme sa drobnosťami drobček,“ pery sa mi poskladali do
malej čiarky keď ma nazvala „drobčekom“. Odtiahla sa a zamávala mihalnica
zatiaľ čo si ma premeriavala. Nevadilo mi, keď ma tak volal otec. V jeho
prípade som na to bola zvyknutá odmalička. No pri mame to tak nebolo. Odkedy si
pamätám, bola rozlietaná po celom svete. Práca pre nejakú agentúru, ktorá
vyžaduje od zamestnancov pracovné cesty a vynáša mizerne nízke peniaze mi
darovala ten nepekný pocit so štipkou žiarlivosti, keď som na vystúpení videla,
ako moje spolužiačky mávali svojim mamám do hľadiska, ale vzala mi aj všetky
krásne momenty, ktoré sa bežne medzi mamou a dcérou odohrávajú. Výlet na
ktorom by sme spoločne sledovali okolie a neskôr si zašli na zmrzlinu,
spoločná radosť z nejakej dobrej správy alebo slová zašepkané do ticha
mojej izby, ktoré by ma upokojili po zlom sne alebo nepeknom zážitku
v dni. Chýbali mi škriepky o to, či mám domov prísť o päť minút
desať alebo o desiatej. Ja som sa hádala s otcom iba o tom, či
budeme sledovať futbal americký alebo obyčajný.
„Beth, počúvaš ma ?“ zatriasla mnou mama a ja som sa
rýchlo prebudila zo svojho rozmýšľania.
„Nie, prepáč. Na chvíľku som sa zamyslela. Čo si to hovorila
?“
„Dnes spím v hotely ale potom mi rezervácia končí.
Kamarátka u ktorej budem tento týždeň sa vráti až v pondelok tak som
sa ťa chcela opýtať, či by som nemohla prespať u teba,“ usmiala sa. Rýchlo
som zistila, že úsmev nepatril mne. Namiesto slov, úsmevom poďakovala Lucovi za
pohár džúsu. Tajne som chcela ovoňať, či jej tam ten chlapec tajne niečo
neprimiešal. Sebakontrola mi v tom zabránila. A navyše nemám rada, ak
nejaké mladé ucho flirtuje s mojou matkou! Luca musím ihneď spacifikovať.
„A nemôžeš si predĺžiť pobyt v hoteli ?“ cez zaťaté
zuby som položila otázku kým som pohľadom spaľovala Luca, ktorý si to patrične
užíval a ešte sa mi škeril do tváre.
„Môžem, ale prečo budem zbytočne míňať peniaze na hotely keď
by som mohla prespať u teba,“ bezproblémovo sa vynašla vo vyriešení tejto
malej otázky. Nie žeby som mamu nemala rada, no nie som zvyknutá na jej častú
prítomnosť.
„Mami, ja nebývam sama. Už ja sa tam cítim nejako ne svoja.
Najprv sa musím opýtať Louisa, ale dám ti vedieť. Platí ?“
„Ako už len uznáš za vhodné. Ale ani si mi nedala vedieť, že
pracuješ v bare. Nebojíš sa ?“ znepokojene mi chytila predlaktie. Trhla
som ním. Zabudla som, že ho mám stále obviazané.
„Nemám sa čoho báť, je tu ochranka a navyše aj
kolegovia, ktorý sú mimochodom v mojom veku,“ povedala som varovne.
„Tak dobre. Je už trochu neskoro, mala by som sa pobrať
domov. Ts, aké smiešne nazývať hotelovú izbu svojim domovom, že ?“ mávla rukou
a položila na stôl bankovku.
„Nechaj to tak mami, ja to zoberiem na seba,“ mávla som
hlavou k poháru.
„Ďakujem srdiečko, čakám na tvoj telefonát. Dobrú noc
a maj sa pekne,“ prstami mi stisla líca a zrazu na mňa prišla menšia
chuť prepadnúť sa od hanby pod zem.
„Pa,“ odpovedala som a pošúchala si líce, ktoré
naberalo červenkastú farbu.
„Nevedel som, že máš tak sympatickú mamu. Priveď ju
častejšie,“ naschvál sa pri mne objavil Luc.
„Počítam do troch a po trojke ťa Dave nájde napchatého
v škáre na pánskych toaletách,“ trhalo mi kútikmi úst, no Luc pochopil, že
toho som schopná ak sa jedná o ženu, ktorá ma priviedla na svet. Pokrčil
perami a odkráčal preč. Skoro som ešte ani nenaúčtovala jednému chlapíkovi
jeho drink a on už balil nejakú brunetku. Toho chlapca niekedy fakt
obdivujem za jeho rýchlosť.
Sobotné dopoludnie mi do života prinieslo len dve obavy. ČO
uvariť tým dvom žrútom na obed a ako sa vysporiadať s otázkou, akým
spôsobom Louisovi a Harrymu povedať, že chcem do ich priestranného bytu na
jednu noc nasťahovať svoju mamu. S dlaňami položenými na kolenách som
sedela v strede zadných sedadiel v Louisovom aute kým sa Harry
s Louisom pohružili do debaty o nejakom zápase. Dejisko ich nadšenia
som nepoznala, nezaujímam sa veľmi o veci pri ktorých je potrebné behať,
cvičiť a vydať zo seba maximum energie. Ísť s týmito dvoma osobami
nakupovať je kapitola sama o sebe. Rozmýšľala som, či svoju skromnú otázku
mám zaradiť k prestávku medzi tým, kým si bude Louis vyberať chlieb čierny
či biely, alebo pri momente keď sa Harry vyhrabe zo skúšobnej kabínky v eufórií
zo svojho novo vybraného trička.
„Chlapci ?“ začala som milo. Harryho strhlo. To je preňho až
tak divné, ak ho oslovím slušne a nie nejakým pohoršujúcim slovom, ktoré
by sa ho mohlo dotknúť ? Sama som nechápala, prečo som rozmýšľala nad tým, ako
by som sa k nemu mohla ohľaduplne ozvať. Striaslo ma.
„Snažím sa načať obyčajný rozhovor, vadí ti to ?“ naklonila
som sa k nemu no hneď ma aj vrátil nazad bezpečnostný pás. Zabudla som, že
sa nesmiem predkláňať tak odrazu a silno.
„Nie, len nie som zvyknutý na to, že sa my dvaja oslovujeme
slušne ako na úrade,“ zazubil sa do spätného zrkadla.
„Deje sa niečo, Beth ?“ opýtal sa Louis milo poklepujúc
prstami po volante.
„Ja, včera som stretla moju mamu a....“
„Ty si stretla mamu ?“ zvedavo sa na mňa pozrel Harry.
„Ja mám mamu odkedy som sa narodila, Harry. Predpokladám, že
ty si ju nemal o nič neskôr,“ vyplazila som mu jazyk.
„Bože Harry, čo si taký prekvapený. Myslel si si, že ju
porodila veverica alebo čo ?“ zložila som hlavu do dlaní nad Louisovou otázkou.
Po tom, čo som chcela pokračovať Harry prevrátil očami a prelaďoval
stanice na rádiu.
„Chceš pokračovať alebo je to už všetko ?“ Louis na mňa
mrkol v spätnom zrkadle.
„Dnes jej končí rezervácia v hotely a preto som sa
chcela opýtať, či by nemohla prespať u nás. Zajtra sa vráti jej kamarátky
a tak by hneď odišla k nej ako sú dohodnuté,“ vychŕlila som zo seba.
„A-ale...“ začal zajakávajúc sa Harry. S otvorenými
ústami na seba zazerali a ja som niekde v kostiach tušila, že to
nedopadne dobre.
„Proste mi povedzte, že vám to vadí a že si ten pobyt
má predĺžiť. Pohľad na vaše blomby mi môj vnútorný pocit fakt neuľahčuje,“
ohradila som sa.
„Jasné, že k nám môže prísť. Ale neviem, kde bude spať,“
mykol plecom Louis a zaparkoval pred supermarketom.
„Bude spať v mojej izbe. Nejako sa len poskladáme.
Ďakujem,“ usmiala som sa. Rukou si ma k sebe prisunul a párkrát
prešiel po mojom ramene. Kým som s ním debatovala o tom, ako by sme
sa mohli rozmiestniť, Harry zašiel po vozík a spoločne sme vošli dnu. Celou
náplňou nášho nákupu bolo to, že čo Louis vložil do vozíka som ja s Harrym
vybrala a nenápadne to odniesla nazad na svoje miesto. Síce sme pri
pokladni dostali prednášku o tom, že všetko čo dal dnu sa mohlo niekedy
zísť no o to ľahší sme sa dostali vonku a rýchlejšie sme mohli
odbehnúť k autu. Samozrejme až po tom, čo si niekoľko dievčat urobilo
s Harrym a Louisom fotky. Ja som postávala obďaleč
a kontrolovala telefón, ktorý som za posledných pár hodín odblokovala
a zablokovala hádam aj tisíckrát. To, že sa mi Matt ozval jedine správou
a jedným telefonátom ma znepokojovalo. Jeho hlas bol zvláštny, akoby ho
niečo znervózňovalo. Síce sme sa dohodli že zajtra spolu zájdeme aspoň na
prechádzku no jediné na čo som čakala bolo to, ako mi oznámi, že sa z toho
nejako bude chcieť vyvliecť.
„Tak, môžeme ísť,“ usmial sa Harry a utekal dopredu na
parkovisko. Zodvihla som svoje tašky a umelým úsmevom som ich oboch
nasledovala.
„Áno ?“
„Ahoj miláčik, si už v parku ?“ tichým hlasom sa
prihovoril Matt z opačnej strany telefónu.
„Ty neprídeš, všakže ?“ opýtala som sa rovno. Nemala som
náladu na nejaké omieľanie otázok z ktorých by vyšla rovnaká pointa
v každom smere.
„Vážne ma to mrzí. Čo tak zajtra popoludní ?“
„Páni, ty si na mňa vážne nájdeš čas ? Si si istý, že moja
spoločnosť sa ti do diára vopchá ?“ naštvane som zavrčala.
„Nehovor takto. Dobre vieš, že mi na tebe záleží,“
presviedčal ma.
„Evidentne nie tak, ako hovoríš.“
„Prosím ťa, ver mi. Stretnime sa zajtra. Sľubujem, že sa mi
do toho už nič nevpletie,“ šepkal.
„Štve ma, že ma vieš takto zmanipulovať,“ utrúsila som.
„Musím končiť. Ľúbim ťa, zlatko.“
„Pa,“ odsekla som a zložila. Nechápala som,
z akého dôvodu musel do telefónu šepkať. Nie veselo som sa postavila na
odchod. Vážne ma mrzelo, že si na mňa znovu nenašiel čas. Navyše, jeho šepot ma
znervózňoval. Akoby sa snažil niečo utajiť. Lepšie povedané utajiť to, že so mnou hovoril.
Pretočila som kľúčom v dverách a dlaňami ich
potlačila dnu. Zvonivý smiech sa ozýval po celej chodbe a jeho intenzita
sa znížila hneď po tom, ako som za sebou masívny kus dreva zavrela
a zostala stáť v chodbe. Harry veselo debatoval s mojou mamou,
kým v rukách držala šálku z ktorej stúpali malé obláčiky pary. Louis
stál pri okne, prstami sa dotýkal závesov a jemne ich odťahoval
a zaťahoval pričom sa usmieval a hovoril do telefónu.
„Neprišla si nejako skoro, mami ?“ položila som otázku.
Kľúče som s kľúčenkou položila do košíka na komode pri dverách
a vyzula sa.
„Najprv objatie, neskôr výsluch. Poď ku mne, drobček,“
klopot jej topánok sa zrýchlil a zastavil až vtedy, keď sa jej nechty
nalakované krvavo červeným lakom prehrabovali v mojich vlasoch a paže
odeté v saku sa obmotali okolo môjho tela. Chlapec so zmotanými kĺbkami na
hlave sa zaškeril pri slove drobček a posmešne sa postavil aby naznačil,
že aj on sa pri nás nachádza.
„Kde si doteraz bola ? Ja som sa stihla už aj zabývať
v izbe tohto gentlemana,“ rukou ukázala na Harryho a mne sa na čele
objavili vrásky.
„Ty si dal mojej mame svoju izbu ?“ odbočila som od odpovede
typu “znovu som ako hlúpa hus čakala v parku na svojho priateľa“ a čakala
na vysvetlenie od Harryho.
„No a prečo nie ? Snáď takáto milá a príjemný pani
nebude spať na gauči,“ uškľabol sa. Prevrátila som očami zatiaľ čo mi mama
štuchla do boku.
„Nebuď taká nabrúsená. Je úplne jedno, kde budem spať. Veď
tu strávim iba jednu noc, no nie ?“ zapojila sa do debaty aby odľahčila
situáciu.
„Louis, môžeš na momentík,“ otočila som sa k nemu, keď
sa snažil nenápadne vycupkať v obývačky.
„Prepáč, nemôžem. Dole ma čaká návšteva,“ odpovedal
a len čo si obliekol mikinu z vešiaka, už po ňom zostala len obláčik
kolínskej vo vzduchu.
„Mami, choď do mojej izby. Budeš spať tam a ja sa
vyspím na gauči,“ prešla som pár krokov a otvorila dvere na svojej izbe.
„Nebudem predsa prenášať kufre z jednej izby do druhej
ako poslíček v hoteli. Zostanem tam kde som. Môžem použiť kúpeľňu ?“
usmiala sa.
„Samozrejme, pani Fletcherová. Uteráky sú pri umývadle,“
zamával mihalnicami.
„Ďakujem, Harry,“ ako mesiačik na hnoji sa s úsmevom
zavrela do izby. Zabuchla za sebou dvere a ja som sa zhodila na gauč. Prekríženými
rukami na prsiach som pravdupovediac naznačovala, že Harryho správanie mi po
vôli nie je. Nechcela som byť tak detinská a vykričať sa naňho , prečo mi
manipuluje mamu aby si myslela, že je neskutočne zdvorilý. Možno to aj pravda
je. Iba že nie ku mne, ale k ostatným áno.
„Nechce sa mi ani veriť, že ty si jej dcéra. Tu padlo jablko
riadne ďaleko od stromu,“ ukazovákom mi štuchol do špičky nosa.
„Kvôli čomu si tak prehnane milý ?“ vyrukovala som.
„Myslím, že pár slov, ktoré chceš počuť sú: nemáš za čo,“ odpovedal.
„Nemusíš zo seba robiť pána dokonalého.“
„Ako môžeš vedieť aký vlastné som, nepoznáš ma,“ zhodnotil.
Malými krokmi sa priblížil ku mne. Nepohla som sa ani o milimeter, no
postavil sa hneď vedľa mňa a z výšky zazeral na moje tvár, ktorú mal
tesne pod nosom. Svoje telo som ešte viac zahĺbila do sedačky a zovrela prsty
na nohách aby som si ich udržala opreté o stolík.
„Prečo si tak podráždená ?“ položil otázku a ani nemihol
okom.
„Odkedy sa ty zaujímaš prečo som ja podráždená. Väčšinou si
ani nevšimneš, že som doma.“
„Pretože si to väčšinou odnesiem ja. Chcem aspoň vedieť,
začo si na mne vybíjaš zlosť. Niečo s Mattom ?“ roztiahol pery do
nenásilného úsmevu. Bol si vedomý toho, že ma to rozčúli a naštve. Baví ho
takto sa zahrávať s mojimi nervami, alebo je to iba jeho novoobjavený
koníček odkedy som sem prišla ?
„Do týchto vecí svoj nos pchať nemusíš,“ nasucho som
odpovedala.
„Mám na čele vytetované “ľudský terč“ alebo niečo podobné,
že sa do mňa stále obúvaš ? Nenapadlo ťa niekedy, že by som vôbec nemusel byť
taký, aký som ?“ z jeho izby bolo počuť, ako začala z kohútika tiecť
voda takže mohol kľudne zvýšiť hlas, ako to aj urobil. Nemala som poňatia kam
miery. Znovu to bola nejaká jeho hlúpa hra do ktorej som sa podľa jeho predstáv
mala zapojiť ako pešiak, ktorého by šmahom ruky vyhodil z poľa.
„Tak prečo nie si taký aký v skutočnosti si a ako o sebe
básniš. Skús sa aspoň na chvíľu správať ako chlap a nerobiť zo seba nejakú
osobu, ktorá rada provokuje ľudí a háda sa s nimi. Mne to tiež nie je
po vôli, ale tiež si nenechám brnkať na nervy od niekoho ako si ty,“ postavila
som sa. Aj keď som mu vzdorovala iba slovne, nemala som pocit, že by som mohla
vyhrať. Jeho výška zjavne presahovala moju. Pozerala som naňho do výšky, on na
mňa zase dole a naše oči sa stretávali v priamej čiare po ktorej sa
škrtom zápalky valili lačné plamene a pohlcovali naše mysle mihnutím oka.
„Takže ja sa mám správať ako chlap ? Vážne chceš aby som sa
tak správal ?“ priblížil sa ku mne ešte viac a mala som pocit, že som ho
vyprovokovala až príliš. Mimo mojej hranice, ktorú som bola schopná uniesť a ktorú
bol schopný on tolerovať. Síce sa ma ani nedotkol, no cítila som to teplo ktoré
sa pomaly presúvalo z mojich líc do celého tela.
„Skús. Možno ti potom vážne uverím, že dokážeš byť aj
normálna ľudská bytosť,“
„Radšej by si takýto rozhovor o tom, že má byť chlap
mala viesť so svojim priateľom a nie so mnou. To on totiž lieta za každou
sukňou, ktorá okolo neho prejde a on oprie hocijakú ženu o dvere svojho
auta. Potom mi tu môžeš niečo hovoriť o tom, že sa mám správať ako chlap,“
zvolal na celú miestnosť. Na chvíľu sa mi zastavil svet. V ušiach sa mi
rozzvonili slová, ktoré pred chvíľou vyšli z Harryho úst. Rozprúdilo to vo
mne ešte viac hnevu ako som pred tým v sebe mala. Mojou slabosťou je, že
ma človek dokáže ľahko vyprovokovať. Som ako kus papiera ktorý vzplanie rýchlo
a bezbolestne. Do pravej dlane sa mi vlialo viac krvi než bolo únosné.
Ľahko sa dostala do vzduchu a nechala na Harryho tvári päť šmúh od mojich
prstov.
Svoje slová prenechávam na koniec, pretože väčšinou na ne zabudnete už keď sa dostanete do druhej štvrtiny časti. Nič v zlom :)
Chcem Vám len popriať krásny začiatok prázdnin, užite si ich a nemyslite na tých ďalších 62 dní, ktoré nás delia od školy :D
Pekný týždeň prajem :) xxxx
P.S. znovu ma ignorujete :(
P.S. znovu ma ignorujete :(
áááááááááá :3 dlhé :3 taaak sa mi to páči :3 a dokonalé ♥ nesskutočné :3Matt ? takýto ? to fakt? :O akože neviem či to je pravda ale v tomto by jej neklamal či? .. inak ... neskutočne su tie hádky medzi nimi .3 nechápem ako to robíš :3ale užasné su :D neskutočne ich zbožnujem :33 aj celkovo tento príbeh..:3 a aj blog :3 rýchlo dalšiu :3 na ktoru sa neskutočne teším :3 čuduješ sa že zabudneme na otázky ked dáš taku dlhu užasnu časť? :DD a neignorujeme :) tteda.. aspon ja nie :) aj tebe pekne prázdniny :))Saaaaaš
OdpovedaťOdstrániťPrekonala som sa, ale keď som konečne dostala švung :D No nevyuži to! Ďakujem ;) xxx
Odstrániťfúúú mám dosť a ten koniec?? to si poriadne zaklincovala...som zvedavá čo z toho bude a ako to dopadne s Mattom :) teším sa na ďalšiu :)...a krásne prázdniny -N
OdpovedaťOdstrániťJa rada zaklincujem a navyše ak sa Vám to páči...no krása :) No, to ma za to s Mattom ešte asi budete hľadať cez vládu aby ste ma uškrtili :D Ďakujem :3 xxx
OdstrániťJsem zvedava jak Harry zareaguje na tu facku O.o ...a jak se choval k jeji mamce :D .. Je to proste genialni cast :33... Je mi lito Beth protoze nevi ze ma Harry pravdu :( ...tesim se na dalsi cast a preju ti krasny prazdniny :)) -V- PS:jeste jednou se sorry ze jsem nekomentovala ;)..
OdpovedaťOdstrániťTo nevadí moja. Hlavné je, že komentuješ teraz ;) Veď Beth uvidí čo a jak bude, potom bude ródeo :D Ďakujem krásne ;) xxxx
OdstrániťBábika! Ty si nenormálna! Ja toho Harryho milujem :3 zlatá potvora je on a Beth? Och, tá správa o Mattovi.. bŕŕŕŕ, enchcela by som byť v jej koži :((( tešíms a na dalšiu časť a že ma zas ohromíš niečim čo mi zdvihne náladu o další mega stupen:D:) a Harry, oh :O
OdpovedaťOdstrániťJéé bábika som :) Harold môže byť aj neviem aká potvora a bude zlatý! No odolaj mu :D Damn him! Ďakujem za komplimenty moja ;)Luv xxx
OdstrániťÚprimne čakala som dve varianty ako by sa to mohlo skončiť. Prvá (menej pravdepodobná) a to, že sa pobozkajú, alebo tá druhá, že mu dá cez hubu. A vuala, druhá varianta vyhrala. Na jej mieste by som zrejme spravila to isté. Teda pokiaľ by moja dlaň dosahovala do výšky jeho líca. Ale asi áno. Inak som na túto časť som bola veľmi zvedavá a netrpezlivá. Každý deň som nakúkala na tvoj blog či sa tu náhodou nezjavila. A dnes som mala šťastie. Časť je skvelá. Hádky medzi nimi, ako vidím, ti každý chváli a ja nebudem výnimkou. Naozaj sú dobré. A k tým prázdninám. Hej rýchlo to beží... už máme len posledné dav mesiace. Tak teda aj tebe pekné prázdniny. A nezabudni, že si super, tvoj blog je super, všetko je super!
OdpovedaťOdstrániťPS: Rozhodla som sa vystúpiť z anonymity a oprášiť svoj dlho nepoužívaný google účet. Čauko.
Supeer už nie si anonym :) To cez hubu tam muselo byť, to by podľa mňa nebolo ono. Navyše, ak chceš streliť niekomu facku dosiahneš všade. Ďakujem, že je všetko super ale hlavne ty si super! Ešte raz veľká vďaka :) xx
OdstrániťSkôr som čakala tú variantu, že ju Harry pobozká.. Zas a znova si prekvapila :D Ale prečo ho vlastne Beth zbila? Šak Harry určite hovorí pravdu, aj keď to nerada priznávam, lebo Matta zbožňujem..alebo som zbožňovala? :D i don't know :D
OdpovedaťOdstrániťJa sa bojím, že ten Harry sa vyspí s jej matkou.. dúfam, že nie :D šak až taký debil nie je, že? :D
Určite som ti to už niekedy písala, ale ja vážne milujem tvoj štýl písania! Čítam viac poviedok, no len tvoj je napísaný takýmto štýlom, to sa mi páči.. :) Aj keď sa hovorí, že každý má svoj štýl, ale chápeš.. :D
Prosím ťa, nenapíš do ďalšej časti dajakú blbosť.. nech sa Harry nenahnevá, ani nič podobné.. nech ju pobozká! napríklad :D:D dobre, to asi nie, ale.. jooj :/ :D To je teraz také napäté :D Rada ti píšem dlhé komentáre, vieš o tom? :D Aj keď toto bolo teraz od veci :D
Milujem Louisa v tejto poviedke, milujem Harryho a Beth, keď sú pri sebe, milujem ich hádky, milujem ich budúcu lásku :D milujem túto poviedku, milujem tvoj blog, a milujem teba :D a všetko milujem! :D nie, ale si super, toto je super .. :D
Fakt som zvedavá čo bude ďalej, takže dúfam, že nás nebudeš trápiť a časť bude čo najskôr :D Je perfektná!!! :33
Ďakujem za to, že si mi momentálne pripomenula koľko ma delí od novej školy, do ktorej sa ,mimochodom, bojím ísť.. :D Ale aj ty si uži prázdniny :)
Moja pekná, ja zase milujem tvoje výlevy! :D Keby ju pobozkal, to by bolo príliš jednoduché a priehľadné. To nechcem :D Harry sa s nikým nevyspí...zatiaľ :D Ale jej matka to určite nebude. No a som rada, že sa ti páči môj štýl. Vieš čo, aj ja sa dosť bojím na novú školu. Ostanem doma zabalená v paplóne a nepôjdem nikam! Ďakujem krásne za komplimenty a z novej časti mám už napísané dva strany a trošku na tretej, nejako som sa včera rozbehla :D Luv xxxx
OdstrániťDneska som objavila tvoju poviedku a nechcela som odbehnúť ani na WC-ko bez toho aby som si neprečítala čo sa stane v ďalšej časti :) Táto poviedka je tak perfektná že sa usmievam jak debil na obrazovku, ale veď nevadí :DD Dúfam, že sa čoskoro dočkám/e novej časti.
OdpovedaťOdstrániťPS. Nesmierne ťa ľúbim za túto poviedku, teda v podstate za všetky, ktoré si napísala :)
Jááj teším sa, že sa ti páči. Až tak že si nešla na WC ? Prírodným procesom nemôžeš brániť :) Ale aj tak som rada, že si ju čítaš, veľmi si to cením ;) xxx
OdstrániťNeboj nebránila som im :DD vzala som si so sebou notebook :DD
OdstrániťTo nemyslíš vážne! :D Si horšia než ja, ja si beriem len telefón :D :D :D prosím ťa, napíš mi e-mail! :D x
Odstrániťparaaada :D zacina to byt cim dalej tym hustejsie :D dzana
OdpovedaťOdstrániťDikes ;) xxx
OdstrániťOh mudim ti povedat ze to je genialne a ten konec ? WAU. Som zvedava jak na to bude reagovat Harry .
OdpovedaťOdstrániťĎakujem pekne Xx
Odstrániťyou go guuurl! team Beth forever!:D a ešte team We Hate Matt forever!:D a to som si myslela, že mi je aký sympatický, well... názory sa menia:D neviem akú úlohu tam hrá jej mama, asi iba provokátor hádky, ktorá sa ti, mimochodom, vydarila, koniec najlepší:) ľúúbim to♥
OdpovedaťOdstrániťTy kokos, team WE HATE MATT forever si musím niekde zapísať a použijem to v nejakej časti :D Normálne ma inšpiruješ!!! :D Vďaka ;) xxxx
Odstrániť