pondelok 1. júla 2013

Just Carry On 13.

Zdravím, dievčatá :)
Nová časť !!



         „Ahoj chrústik,“ zašvitoril hlas. Úprimne som sa bála nadvihnúť hlavu, pretože som mala strach, že moje tušenie sa vyplní. A bolo to tak, ako som si myslela. Žena na ktorú som sa tak podobala a mala s ňou spoločnú dokonca aj krv sedela tesne oproti mne a rukou si podopierala bradu. Jej vysmiatá tvár mi nepridávala na radosti.
„Mami ? Ako si ma tu našla ?“
„Pamätaj, že hoci pracujem a nie som doma stále som manželka tvojho otca a starostlivá matka. A hoci som staršia, aj ja poznám telefón a internet,“ zhíkla som a môj tón hlasu nabral jemne pišťanie. Tak ľahko zistí, že som buď prekvapená, alebo nahnevaná. V tomto momente to bol prvý prípad.
„Čo tu robíš ?“ mierne zdesene som sa opýtala.
„Prišla som navštíviť svoju najobľúbenejšiu dcérenku,“ nahla sa ku mne a silno ma objala. Lesk z jej pier som zacítila na svojom čele aj lícach, vlasy dlhé po lopatky sa jej rozsypali po chrbte na ktorý som mala skvelý výhľad zatiaľ čo ma dusila vo svojich rukách.
„Chceš povedať jedinú dcéru ?“ nadvihla som obočie s úškrnom.
„Netrápme sa drobnosťami drobček,“ pery sa mi poskladali do malej čiarky keď ma nazvala „drobčekom“. Odtiahla sa a zamávala mihalnica zatiaľ čo si ma premeriavala. Nevadilo mi, keď ma tak volal otec. V jeho prípade som na to bola zvyknutá odmalička. No pri mame to tak nebolo. Odkedy si pamätám, bola rozlietaná po celom svete. Práca pre nejakú agentúru, ktorá vyžaduje od zamestnancov pracovné cesty a vynáša mizerne nízke peniaze mi darovala ten nepekný pocit so štipkou žiarlivosti, keď som na vystúpení videla, ako moje spolužiačky mávali svojim mamám do hľadiska, ale vzala mi aj všetky krásne momenty, ktoré sa bežne medzi mamou a dcérou odohrávajú. Výlet na ktorom by sme spoločne sledovali okolie a neskôr si zašli na zmrzlinu, spoločná radosť z nejakej dobrej správy alebo slová zašepkané do ticha mojej izby, ktoré by ma upokojili po zlom sne alebo nepeknom zážitku v dni. Chýbali mi škriepky o to, či mám domov prísť o päť minút desať alebo o desiatej. Ja som sa hádala s otcom iba o tom, či budeme sledovať futbal americký alebo obyčajný.
„Beth, počúvaš ma ?“ zatriasla mnou mama a ja som sa rýchlo prebudila zo svojho rozmýšľania.
„Nie, prepáč. Na chvíľku som sa zamyslela. Čo si to hovorila ?“
„Dnes spím v hotely ale potom mi rezervácia končí. Kamarátka u ktorej budem tento týždeň sa vráti až v pondelok tak som sa ťa chcela opýtať, či by som nemohla prespať u teba,“ usmiala sa. Rýchlo som zistila, že úsmev nepatril mne. Namiesto slov, úsmevom poďakovala Lucovi za pohár džúsu. Tajne som chcela ovoňať, či jej tam ten chlapec tajne niečo neprimiešal. Sebakontrola mi v tom zabránila. A navyše nemám rada, ak nejaké mladé ucho flirtuje s mojou matkou! Luca musím ihneď spacifikovať.
„A nemôžeš si predĺžiť pobyt v hoteli ?“ cez zaťaté zuby som položila otázku kým som pohľadom spaľovala Luca, ktorý si to patrične užíval a ešte sa mi škeril do tváre.
„Môžem, ale prečo budem zbytočne míňať peniaze na hotely keď by som mohla prespať u teba,“ bezproblémovo sa vynašla vo vyriešení tejto malej otázky. Nie žeby som mamu nemala rada, no nie som zvyknutá na jej častú prítomnosť.
„Mami, ja nebývam sama. Už ja sa tam cítim nejako ne svoja. Najprv sa musím opýtať Louisa, ale dám ti vedieť. Platí ?“
„Ako už len uznáš za vhodné. Ale ani si mi nedala vedieť, že pracuješ v bare. Nebojíš sa ?“ znepokojene mi chytila predlaktie. Trhla som ním. Zabudla som, že ho mám stále obviazané.
„Nemám sa čoho báť, je tu ochranka a navyše aj kolegovia, ktorý sú mimochodom v mojom veku,“ povedala som varovne.
„Tak dobre. Je už trochu neskoro, mala by som sa pobrať domov. Ts, aké smiešne nazývať hotelovú izbu svojim domovom, že ?“ mávla rukou a položila na stôl bankovku.
„Nechaj to tak mami, ja to zoberiem na seba,“ mávla som hlavou k poháru.
„Ďakujem srdiečko, čakám na tvoj telefonát. Dobrú noc a maj sa pekne,“ prstami mi stisla líca a zrazu na mňa prišla menšia chuť prepadnúť sa od hanby pod zem.
„Pa,“ odpovedala som a pošúchala si líce, ktoré naberalo červenkastú farbu.
„Nevedel som, že máš tak sympatickú mamu. Priveď ju častejšie,“ naschvál sa pri mne objavil Luc.
„Počítam do troch a po trojke ťa Dave nájde napchatého v škáre na pánskych toaletách,“ trhalo mi kútikmi úst, no Luc pochopil, že toho som schopná ak sa jedná o ženu, ktorá ma priviedla na svet. Pokrčil perami a odkráčal preč. Skoro som ešte ani nenaúčtovala jednému chlapíkovi jeho drink a on už balil nejakú brunetku. Toho chlapca niekedy fakt obdivujem za jeho rýchlosť.
         Sobotné dopoludnie mi do života prinieslo len dve obavy. ČO uvariť tým dvom žrútom na obed a ako sa vysporiadať s otázkou, akým spôsobom Louisovi a Harrymu povedať, že chcem do ich priestranného bytu na jednu noc nasťahovať svoju mamu. S dlaňami položenými na kolenách som sedela v strede zadných sedadiel v Louisovom aute kým sa Harry s Louisom pohružili do debaty o nejakom zápase. Dejisko ich nadšenia som nepoznala, nezaujímam sa veľmi o veci pri ktorých je potrebné behať, cvičiť a vydať zo seba maximum energie. Ísť s týmito dvoma osobami nakupovať je kapitola sama o sebe. Rozmýšľala som, či svoju skromnú otázku mám zaradiť k prestávku medzi tým, kým si bude Louis vyberať chlieb čierny či biely, alebo pri momente keď sa Harry vyhrabe zo skúšobnej kabínky v eufórií zo svojho novo vybraného trička.
„Chlapci ?“ začala som milo. Harryho strhlo. To je preňho až tak divné, ak ho oslovím slušne a nie nejakým pohoršujúcim slovom, ktoré by sa ho mohlo dotknúť ? Sama som nechápala, prečo som rozmýšľala nad tým, ako by som sa k nemu mohla ohľaduplne ozvať. Striaslo ma.
„Snažím sa načať obyčajný rozhovor, vadí ti to ?“ naklonila som sa k nemu no hneď ma aj vrátil nazad bezpečnostný pás. Zabudla som, že sa nesmiem predkláňať tak odrazu a silno.
„Nie, len nie som zvyknutý na to, že sa my dvaja oslovujeme slušne ako na úrade,“ zazubil sa do spätného zrkadla.
„Deje sa niečo, Beth ?“ opýtal sa Louis milo poklepujúc prstami po volante.
„Ja, včera som stretla moju mamu a....“
„Ty si stretla mamu ?“ zvedavo sa na mňa pozrel Harry.
„Ja mám mamu odkedy som sa narodila, Harry. Predpokladám, že ty si ju nemal o nič neskôr,“ vyplazila som mu jazyk.
„Bože Harry, čo si taký prekvapený. Myslel si si, že ju porodila veverica alebo čo ?“ zložila som hlavu do dlaní nad Louisovou otázkou. Po tom, čo som chcela pokračovať Harry prevrátil očami a prelaďoval stanice na rádiu.
„Chceš pokračovať alebo je to už všetko ?“ Louis na mňa mrkol v spätnom zrkadle.
„Dnes jej končí rezervácia v hotely a preto som sa chcela opýtať, či by nemohla prespať u nás. Zajtra sa vráti jej kamarátky a tak by hneď odišla k nej ako sú dohodnuté,“ vychŕlila som zo seba.
„A-ale...“ začal zajakávajúc sa Harry. S otvorenými ústami na seba zazerali a ja som niekde v kostiach tušila, že to nedopadne dobre. 
„Proste mi povedzte, že vám to vadí a že si ten pobyt má predĺžiť. Pohľad na vaše blomby mi môj vnútorný pocit fakt neuľahčuje,“ ohradila som sa.
„Jasné, že k nám môže prísť. Ale neviem, kde bude spať,“ mykol plecom Louis a zaparkoval pred supermarketom.
„Bude spať v mojej izbe. Nejako sa len poskladáme. Ďakujem,“ usmiala som sa. Rukou si ma k sebe prisunul a párkrát prešiel po mojom ramene. Kým som s ním debatovala o tom, ako by sme sa mohli rozmiestniť, Harry zašiel po vozík a spoločne sme vošli dnu. Celou náplňou nášho nákupu bolo to, že čo Louis vložil do vozíka som ja s Harrym vybrala a nenápadne to odniesla nazad na svoje miesto. Síce sme pri pokladni dostali prednášku o tom, že všetko čo dal dnu sa mohlo niekedy zísť no o to ľahší sme sa dostali vonku a rýchlejšie sme mohli odbehnúť k autu. Samozrejme až po tom, čo si niekoľko dievčat urobilo s Harrym a Louisom fotky. Ja som postávala obďaleč a kontrolovala telefón, ktorý som za posledných pár hodín odblokovala a zablokovala hádam aj tisíckrát. To, že sa mi Matt ozval jedine správou a jedným telefonátom ma znepokojovalo. Jeho hlas bol zvláštny, akoby ho niečo znervózňovalo. Síce sme sa dohodli že zajtra spolu zájdeme aspoň na prechádzku no jediné na čo som čakala bolo to, ako mi oznámi, že sa z toho nejako bude chcieť vyvliecť.
„Tak, môžeme ísť,“ usmial sa Harry a utekal dopredu na parkovisko. Zodvihla som svoje tašky a umelým úsmevom som ich oboch nasledovala.
          Nedočkavo som špičkami tenisiek prehrabovala kamene pri lavičke na ktorej som sedela v nádeji, že Matt sa o pár minút zjaví na chodníku a usmeje sa na mňa. Úprimne som sa čudovala, že schôdzku nezrušil. Len neviem pochopiť, prečo sa práva tak zvláštne. Pri telefonáte som necítila to nadšenie, ktoré so sebou prináša jeho hlas, alebo ten veselý smiech, ktorý mi namaľoval bezproblémový výraz v tvári. Celý mi chýbal. Nevideli sme sa niekoľko dní, no pre mňa to boli ako týždne. Vo vrecku na nohaviciach som pocítila jemné vibrovanie. Telefón som von vytiahla rýchlejšie než obvykle, no pri pohľade na fotku na displeji som nevedela, či sa mám skôr rozosmiať alebo rozplakať.
 „Áno ?“
„Ahoj miláčik, si už v parku ?“ tichým hlasom sa prihovoril Matt z opačnej strany telefónu.
„Ty neprídeš, všakže ?“ opýtala som sa rovno. Nemala som náladu na nejaké omieľanie otázok z ktorých by vyšla rovnaká pointa v každom smere.
„Vážne ma to mrzí. Čo tak zajtra popoludní ?“
„Páni, ty si na mňa vážne nájdeš čas ? Si si istý, že moja spoločnosť sa ti do diára vopchá ?“ naštvane som zavrčala.
„Nehovor takto. Dobre vieš, že mi na tebe záleží,“ presviedčal ma.
„Evidentne nie tak, ako hovoríš.“
„Prosím ťa, ver mi. Stretnime sa zajtra. Sľubujem, že sa mi do toho už nič nevpletie,“ šepkal.
„Štve ma, že ma vieš takto zmanipulovať,“ utrúsila som.
„Musím končiť. Ľúbim ťa, zlatko.“
„Pa,“ odsekla som a zložila. Nechápala som, z akého dôvodu musel do telefónu šepkať. Nie veselo som sa postavila na odchod. Vážne ma mrzelo, že si na mňa znovu nenašiel čas. Navyše, jeho šepot ma znervózňoval. Akoby sa snažil niečo utajiť. Lepšie povedané utajiť  to, že so mnou hovoril.
Pretočila som kľúčom v dverách a dlaňami ich potlačila dnu. Zvonivý smiech sa ozýval po celej chodbe a jeho intenzita sa znížila hneď po tom, ako som za sebou masívny kus dreva zavrela a zostala stáť v chodbe. Harry veselo debatoval s mojou mamou, kým v rukách držala šálku z ktorej stúpali malé obláčiky pary. Louis stál pri okne, prstami sa dotýkal závesov a jemne ich odťahoval a zaťahoval pričom sa usmieval a hovoril do telefónu.
„Neprišla si nejako skoro, mami ?“ položila som otázku. Kľúče som s kľúčenkou položila do košíka na komode pri dverách a vyzula sa.
„Najprv objatie, neskôr výsluch. Poď ku mne, drobček,“ klopot jej topánok sa zrýchlil a zastavil až vtedy, keď sa jej nechty nalakované krvavo červeným lakom prehrabovali v mojich vlasoch a paže odeté v saku sa obmotali okolo môjho tela. Chlapec so zmotanými kĺbkami na hlave sa zaškeril pri slove drobček a posmešne sa postavil aby naznačil, že aj on sa pri nás nachádza.
„Kde si doteraz bola ? Ja som sa stihla už aj zabývať v izbe tohto gentlemana,“ rukou ukázala na Harryho a mne sa na čele objavili vrásky.
„Ty si dal mojej mame svoju izbu ?“ odbočila som od odpovede typu “znovu som ako hlúpa hus čakala v parku na svojho priateľa“ a čakala na vysvetlenie od Harryho.
„No a prečo nie ? Snáď takáto milá a príjemný pani nebude spať na gauči,“ uškľabol sa. Prevrátila som očami zatiaľ čo mi mama štuchla do boku. 
„Nebuď taká nabrúsená. Je úplne jedno, kde budem spať. Veď tu strávim iba jednu noc, no nie ?“ zapojila sa do debaty aby odľahčila situáciu.
„Louis, môžeš na momentík,“ otočila som sa k nemu, keď sa snažil nenápadne vycupkať v obývačky.
„Prepáč, nemôžem. Dole ma čaká návšteva,“ odpovedal a len čo si obliekol mikinu z vešiaka, už po ňom zostala len obláčik kolínskej vo vzduchu. 
„Mami, choď do mojej izby. Budeš spať tam a ja sa vyspím na gauči,“ prešla som pár krokov a otvorila dvere na svojej izbe.
„Nebudem predsa prenášať kufre z jednej izby do druhej ako poslíček v hoteli. Zostanem tam kde som. Môžem použiť kúpeľňu ?“ usmiala sa.
„Samozrejme, pani Fletcherová. Uteráky sú pri umývadle,“ zamával mihalnicami.
„Ďakujem, Harry,“ ako mesiačik na hnoji sa s úsmevom zavrela do izby. Zabuchla za sebou dvere a ja som sa zhodila na gauč. Prekríženými rukami na prsiach som pravdupovediac naznačovala, že Harryho správanie mi po vôli nie je. Nechcela som byť tak detinská a vykričať sa naňho , prečo mi manipuluje mamu aby si myslela, že je neskutočne zdvorilý. Možno to aj pravda je. Iba že nie ku mne, ale k ostatným áno.
„Nechce sa mi ani veriť, že ty si jej dcéra. Tu padlo jablko riadne ďaleko od stromu,“ ukazovákom mi štuchol do špičky nosa.
„Kvôli čomu si tak prehnane milý ?“ vyrukovala som.
„Myslím, že pár slov, ktoré chceš počuť sú: nemáš za čo,“ odpovedal.
„Nemusíš zo seba robiť pána dokonalého.“
„Ako môžeš vedieť aký vlastné som, nepoznáš ma,“ zhodnotil. Malými krokmi sa priblížil ku mne. Nepohla som sa ani o milimeter, no postavil sa hneď vedľa mňa a z výšky zazeral na moje tvár, ktorú mal tesne pod nosom. Svoje telo som ešte viac zahĺbila do sedačky a zovrela prsty na nohách aby som si ich udržala opreté o stolík.
„Prečo si tak podráždená ?“ položil otázku a ani nemihol okom.
„Odkedy sa ty zaujímaš prečo som ja podráždená. Väčšinou si ani nevšimneš, že som doma.“
„Pretože si to väčšinou odnesiem ja. Chcem aspoň vedieť, začo si na mne vybíjaš zlosť. Niečo s Mattom ?“ roztiahol pery do nenásilného úsmevu. Bol si vedomý toho, že ma to rozčúli a naštve. Baví ho takto sa zahrávať s mojimi nervami, alebo je to iba jeho novoobjavený koníček odkedy som sem prišla ?
„Do týchto vecí svoj nos pchať nemusíš,“ nasucho som odpovedala.
„Mám na čele vytetované “ľudský terč“ alebo niečo podobné, že sa do mňa stále obúvaš ? Nenapadlo ťa niekedy, že by som vôbec nemusel byť taký, aký som ?“ z jeho izby bolo počuť, ako začala z kohútika tiecť voda takže mohol kľudne zvýšiť hlas, ako to aj urobil. Nemala som poňatia kam miery. Znovu to bola nejaká jeho hlúpa hra do ktorej som sa podľa jeho predstáv mala zapojiť ako pešiak, ktorého by šmahom ruky vyhodil z poľa.
„Tak prečo nie si taký aký v skutočnosti si a ako o sebe básniš. Skús sa aspoň na chvíľu správať ako chlap a nerobiť zo seba nejakú osobu, ktorá rada provokuje ľudí a háda sa s nimi. Mne to tiež nie je po vôli, ale tiež si nenechám brnkať na nervy od niekoho ako si ty,“ postavila som sa. Aj keď som mu vzdorovala iba slovne, nemala som pocit, že by som mohla vyhrať. Jeho výška zjavne presahovala moju. Pozerala som naňho do výšky, on na mňa zase dole a naše oči sa stretávali v priamej čiare po ktorej sa škrtom zápalky valili lačné plamene a pohlcovali naše mysle mihnutím oka.
„Takže ja sa mám správať ako chlap ? Vážne chceš aby som sa tak správal ?“ priblížil sa ku mne ešte viac a mala som pocit, že som ho vyprovokovala až príliš. Mimo mojej hranice, ktorú som bola schopná uniesť a ktorú bol schopný on tolerovať. Síce sa ma ani nedotkol, no cítila som to teplo ktoré sa pomaly presúvalo z mojich líc do celého tela.
„Skús. Možno ti potom vážne uverím, že dokážeš byť aj normálna ľudská bytosť,“

„Radšej by si takýto rozhovor o tom, že má byť chlap mala viesť so svojim priateľom a nie so mnou. To on totiž lieta za každou sukňou, ktorá okolo neho prejde a on oprie hocijakú ženu o dvere svojho auta. Potom mi tu môžeš niečo hovoriť o tom, že sa mám správať ako chlap,“ zvolal na celú miestnosť. Na chvíľu sa mi zastavil svet. V ušiach sa mi rozzvonili slová, ktoré pred chvíľou vyšli z Harryho úst. Rozprúdilo to vo mne ešte viac hnevu ako som pred tým v sebe mala. Mojou slabosťou je, že ma človek dokáže ľahko vyprovokovať. Som ako kus papiera ktorý vzplanie rýchlo a bezbolestne. Do pravej dlane sa mi vlialo viac krvi než bolo únosné. Ľahko sa dostala do vzduchu a nechala na Harryho tvári päť šmúh od mojich prstov.  

Svoje slová prenechávam na koniec, pretože väčšinou na ne zabudnete už keď sa dostanete do druhej štvrtiny časti. Nič v zlom :)   
Chcem Vám len popriať krásny začiatok prázdnin, užite si ich a nemyslite na tých ďalších 62 dní, ktoré nás delia od školy :D 
Pekný týždeň prajem :) xxxx

P.S. znovu ma ignorujete :(


22 komentárov:

  1. áááááááááá :3 dlhé :3 taaak sa mi to páči :3 a dokonalé ♥ nesskutočné :3Matt ? takýto ? to fakt? :O akože neviem či to je pravda ale v tomto by jej neklamal či? .. inak ... neskutočne su tie hádky medzi nimi .3 nechápem ako to robíš :3ale užasné su :D neskutočne ich zbožnujem :33 aj celkovo tento príbeh..:3 a aj blog :3 rýchlo dalšiu :3 na ktoru sa neskutočne teším :3 čuduješ sa že zabudneme na otázky ked dáš taku dlhu užasnu časť? :DD a neignorujeme :) tteda.. aspon ja nie :) aj tebe pekne prázdniny :))Saaaaaš

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prekonala som sa, ale keď som konečne dostala švung :D No nevyuži to! Ďakujem ;) xxx

      Odstrániť
  2. fúúú mám dosť a ten koniec?? to si poriadne zaklincovala...som zvedavá čo z toho bude a ako to dopadne s Mattom :) teším sa na ďalšiu :)...a krásne prázdniny -N

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja rada zaklincujem a navyše ak sa Vám to páči...no krása :) No, to ma za to s Mattom ešte asi budete hľadať cez vládu aby ste ma uškrtili :D Ďakujem :3 xxx

      Odstrániť
  3. Jsem zvedava jak Harry zareaguje na tu facku O.o ...a jak se choval k jeji mamce :D .. Je to proste genialni cast :33... Je mi lito Beth protoze nevi ze ma Harry pravdu :( ...tesim se na dalsi cast a preju ti krasny prazdniny :)) -V- PS:jeste jednou se sorry ze jsem nekomentovala ;)..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To nevadí moja. Hlavné je, že komentuješ teraz ;) Veď Beth uvidí čo a jak bude, potom bude ródeo :D Ďakujem krásne ;) xxxx

      Odstrániť
  4. Bábika! Ty si nenormálna! Ja toho Harryho milujem :3 zlatá potvora je on a Beth? Och, tá správa o Mattovi.. bŕŕŕŕ, enchcela by som byť v jej koži :((( tešíms a na dalšiu časť a že ma zas ohromíš niečim čo mi zdvihne náladu o další mega stupen:D:) a Harry, oh :O

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéé bábika som :) Harold môže byť aj neviem aká potvora a bude zlatý! No odolaj mu :D Damn him! Ďakujem za komplimenty moja ;)Luv xxx

      Odstrániť
  5. Úprimne čakala som dve varianty ako by sa to mohlo skončiť. Prvá (menej pravdepodobná) a to, že sa pobozkajú, alebo tá druhá, že mu dá cez hubu. A vuala, druhá varianta vyhrala. Na jej mieste by som zrejme spravila to isté. Teda pokiaľ by moja dlaň dosahovala do výšky jeho líca. Ale asi áno. Inak som na túto časť som bola veľmi zvedavá a netrpezlivá. Každý deň som nakúkala na tvoj blog či sa tu náhodou nezjavila. A dnes som mala šťastie. Časť je skvelá. Hádky medzi nimi, ako vidím, ti každý chváli a ja nebudem výnimkou. Naozaj sú dobré. A k tým prázdninám. Hej rýchlo to beží... už máme len posledné dav mesiace. Tak teda aj tebe pekné prázdniny. A nezabudni, že si super, tvoj blog je super, všetko je super!
    PS: Rozhodla som sa vystúpiť z anonymity a oprášiť svoj dlho nepoužívaný google účet. Čauko.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Supeer už nie si anonym :) To cez hubu tam muselo byť, to by podľa mňa nebolo ono. Navyše, ak chceš streliť niekomu facku dosiahneš všade. Ďakujem, že je všetko super ale hlavne ty si super! Ešte raz veľká vďaka :) xx

      Odstrániť
  6. Skôr som čakala tú variantu, že ju Harry pobozká.. Zas a znova si prekvapila :D Ale prečo ho vlastne Beth zbila? Šak Harry určite hovorí pravdu, aj keď to nerada priznávam, lebo Matta zbožňujem..alebo som zbožňovala? :D i don't know :D
    Ja sa bojím, že ten Harry sa vyspí s jej matkou.. dúfam, že nie :D šak až taký debil nie je, že? :D
    Určite som ti to už niekedy písala, ale ja vážne milujem tvoj štýl písania! Čítam viac poviedok, no len tvoj je napísaný takýmto štýlom, to sa mi páči.. :) Aj keď sa hovorí, že každý má svoj štýl, ale chápeš.. :D
    Prosím ťa, nenapíš do ďalšej časti dajakú blbosť.. nech sa Harry nenahnevá, ani nič podobné.. nech ju pobozká! napríklad :D:D dobre, to asi nie, ale.. jooj :/ :D To je teraz také napäté :D Rada ti píšem dlhé komentáre, vieš o tom? :D Aj keď toto bolo teraz od veci :D
    Milujem Louisa v tejto poviedke, milujem Harryho a Beth, keď sú pri sebe, milujem ich hádky, milujem ich budúcu lásku :D milujem túto poviedku, milujem tvoj blog, a milujem teba :D a všetko milujem! :D nie, ale si super, toto je super .. :D
    Fakt som zvedavá čo bude ďalej, takže dúfam, že nás nebudeš trápiť a časť bude čo najskôr :D Je perfektná!!! :33
    Ďakujem za to, že si mi momentálne pripomenula koľko ma delí od novej školy, do ktorej sa ,mimochodom, bojím ísť.. :D Ale aj ty si uži prázdniny :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Moja pekná, ja zase milujem tvoje výlevy! :D Keby ju pobozkal, to by bolo príliš jednoduché a priehľadné. To nechcem :D Harry sa s nikým nevyspí...zatiaľ :D Ale jej matka to určite nebude. No a som rada, že sa ti páči môj štýl. Vieš čo, aj ja sa dosť bojím na novú školu. Ostanem doma zabalená v paplóne a nepôjdem nikam! Ďakujem krásne za komplimenty a z novej časti mám už napísané dva strany a trošku na tretej, nejako som sa včera rozbehla :D Luv xxxx

      Odstrániť
  7. Dneska som objavila tvoju poviedku a nechcela som odbehnúť ani na WC-ko bez toho aby som si neprečítala čo sa stane v ďalšej časti :) Táto poviedka je tak perfektná že sa usmievam jak debil na obrazovku, ale veď nevadí :DD Dúfam, že sa čoskoro dočkám/e novej časti.
    PS. Nesmierne ťa ľúbim za túto poviedku, teda v podstate za všetky, ktoré si napísala :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jááj teším sa, že sa ti páči. Až tak že si nešla na WC ? Prírodným procesom nemôžeš brániť :) Ale aj tak som rada, že si ju čítaš, veľmi si to cením ;) xxx

      Odstrániť
    2. Neboj nebránila som im :DD vzala som si so sebou notebook :DD

      Odstrániť
    3. To nemyslíš vážne! :D Si horšia než ja, ja si beriem len telefón :D :D :D prosím ťa, napíš mi e-mail! :D x

      Odstrániť
  8. paraaada :D zacina to byt cim dalej tym hustejsie :D dzana

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Oh mudim ti povedat ze to je genialne a ten konec ? WAU. Som zvedava jak na to bude reagovat Harry .

    OdpovedaťOdstrániť
  10. you go guuurl! team Beth forever!:D a ešte team We Hate Matt forever!:D a to som si myslela, že mi je aký sympatický, well... názory sa menia:D neviem akú úlohu tam hrá jej mama, asi iba provokátor hádky, ktorá sa ti, mimochodom, vydarila, koniec najlepší:) ľúúbim to♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty kokos, team WE HATE MATT forever si musím niekde zapísať a použijem to v nejakej časti :D Normálne ma inšpiruješ!!! :D Vďaka ;) xxxx

      Odstrániť