piatok 6. septembra 2013

Just Carry On 21.


Začala škola. Damn it! 
Takže časti budú pribúdať väčšinou koncom týždňa, tak ako ste boli zvyknuté :)
Povedzte mi ako prebiehali vaše prvé dni v škole, hm? Ja napríklad milujem moju novú angličtinárku.
Časť je taká, čo ja viem ? Nie som s ňou príliš spokojná.
Ďalšia dôležitá informácia je,že nás čaká asi 5 ďalších častí a budeme mať koniec. Ak by ste si priali nejaké vysvetlenie, ja Vám ho veľmi rada podám či už do komentára alebo e-mailu :)
Pekné čítanie. Love ya all ♥ xxx



          Horúci dych osoby spôsobujúcej vriacu krv v mojich žilách sa mi zarýval do krku. Jemné svetlo odhaľovalo všetky jeho kučery padajúcej do jeho tváre. Bez pohnutia som svoj chrbát tlačila na stenu a nebola schopná vysloviť čo i len slovo kvôli Harrymu, ktorý svoj prst držal na perách a naznačoval, aby som ani nemukla.
Louis neznervózňoval svojimi hypotézami nás dvoch, ale aj svoju polovičku. Eleanor sa mu márne snažila vysvetliť, aby zišli výťahom dole do jedálne, kde sme sa všetci mali stretnúť. Neodbitne namietal, až kým sme obaja nezačuli Niallov prenikavý hlas z opačného konca chodby. Nebola som si istá či nastúpili do výťahu, alebo nečinne postávali pred dverami. Mňa trápili iné starosti. Zahŕňali telo jedného chalana tesne nalepeného na mňa, malý priestor v ktorom sme sa nachádzali aj keď Harry posunul pár vedier o niekoľko centimetrov ďalej aby som sa mohla aspoň nadýchnuť plus ďalšia skvelá vôňa sálajúca zo spomínaného chlapca po neznámom parfume. V tom momente som znenávidela svoje zmysli a to všetkých päť pokope. Najhorší bol ten zrak, pretože ma nútil sledovať to, čo sa predo mnou už niekoľko minút týčilo a usmievalo nebezpečným úškľabkom.
„Asi už odišli,“ prehovoril po chvíli ticha vyplnenej iba našimi nádychmi a výdychmi. Keď sa jeho ruky pomaly odtiahli ponad moje vlasy, prstami som siahla po kľučke. Harry okamžite zachytil moju ruku a spojil ju s druhou dokopy.
 „Teraz určite neodídeš. Potrebujem, aby si sadla a chvíľu ma počúvala pretože ťa takto neudržím dlho a zrejme takúto príležitosť už mať nebudem,“ povedal. Rýchlym pohybom nohy prisunul jedno z vedier, na ktoré ma posadil pred tým, než z neho zotrel rukou prach. Šikovnými prstami ľahko zamkol dvere z vnútra, vytiahol kľúč a vopchal ho do vrecka na mikine. Ak by som mala toľko guráže koľko mám niekedy rečí a pripomienok, skúsila by som ho vziať a výjsť von. Nespokojne som mala lakte položené na kolenách, kým som rukávy dlhého trička zvierala v dlaniach a hánky na rukách mi vytvárali hranicu medzi špičkou nosa a zvyškom tela. Jeho dlane boli zapletené v kučerách, kým sa kúsok jeho kože na bruchu ukázal môjmu zraku a bezradne sa otáčal z jednej strany na druhú. Videla som, že nevedel ako začať. Chcel povedať príliš veľa.
„Vážne neviem, s čím načať. Od včera som od teba nepočul skoro ani jedno slovo. Stalo sa niečo ? Niekto ti niečo povedal a ty si voči mne znovu zmenila názor ? Chápem, že po tom všetkom je pre teba skoro nemožné vydať zo seba viac než desať viet, ale včera to šlo skvele a ja sa bojím, že sa niečo znovu pokazí a moja celá snaha bude na nič,“ jeho hlas sa jemne kolísal. Čím skôr vybuchne, tým skôr to bude za ním a nebude sa musieť dusiť. Jediné čo som čakala bolo to, ako o chvíľu bude od nepríčetnosti vrážať päšťou do steny. Jediné čoho som bola schopná bolo stiahnuť sa do klbka a skloniť hlavu.
„Nič sa nedeje,“ odpovedala som nasucho. Desí ma byť v jeho spoločnosti osamote. Bojím sa, že by sa mohol nekontrolovateľne zmeniť nazad na toho arogantného chlapca. Úprimne sa mi tomu nechce veriť, ale bola som už dvakrát svedkom živého prípadu, že človek je schopný aj toho. V mojej mysli sa spriadalo toľko slov, toľko viet ktoré som chcela povedať, ibaže som bola príliš slabá na to, aby som sa prinútila vysloviť ich. Jeho kolená sa zohli a opálená tvár sa ocitla oproti mojej. Dlaňami zvieral moje prsty a kľačal oproti mne sledujúc svojimi očami tie moje, ktoré utekali ako splašené kone z jedného rohu miestnosti do druhého.
„Tak prečo sa ku mne chováš ako k niekomu cudziemu ?“
„Pretože ja ťa v skutočnosti nepoznám, Harry. A ty nepoznáš mňa,“ odpovedala som.
„Viem, že to nevhodné zo mňa už poznáš, ale niečo pekné sa stále dokáže nájsť. Niečo, čo si ešte neobjavila. Vážne si s tebou chcem rozumieť, lenže to ak sa so mnou nechceš rozprávať medzi ostatnými mi veľkú šancu spoznať ťa nedáva,“ prstom prešiel po mojom líci. Padnutá tvár sledujúca moje prsty v jeho dlaniach sa bála nadvihnúť čo i len o milimeter.
„Bojím sa,“ šepla som.
„Ničoho sa už báť nemusíš. Každý ťa ochráni. Zvlášť ja,“ cítila som, ako sa snaží brať tento rozhovor čo najviac s chladnou hlavou. Bol príliš impulzívny. Hocičo ho vedelo vyviesť z miery. Možno to boli najviac záležitosti takéhoto druhu.
„Chceš ma chrániť sám pred sebou ?“ hlas sa mi triasol a každou ďalšou slabikou sa strácal. Na lícach som pocítila vlhké kvapky, ktoré sa mi rozkotúľali z očí. Nechcela som, aby ma videl znovu plakať. V jeho očiach samú seba vykresľujem ako slabé dievča, ktoré sa v každej situácií dokáže len rozplakať.
„Beth, nie každý chlap je ako on. Nie každý chce ženám ublížiť kvôli tomu, že si ich nezaslúžia a že sú lepšie než oni. Nikdy by som ti nedokázal ublížiť. Nie po tom, čo sa stalo,“ prstami zotrel slzy ktoré zmočili jeho pokožku. Prešiel nimi po mojich perách a rukávom mikiny mi utrel malé potôčiky tečúce z očí.
„Môžeš mi dôverovať aspoň tieto dva týždne ? Ukážem ti niečo, čo zo mňa ešte nepoznáš.  Ak ťa nejako sklamem, okamžite sa stiahnem a dám ti pokoj. Už o mne nebudeš vedieť. Ale nedokážem žiť s predstavou, že by som sa ani nepokúsil o šancu. Chcem ťa spoznať rovnako ako ty mňa, nechcem ťa stratiť aj keď v tvojej mysli možno neznamenám nič,“ chrbtom ruky som prešla po rukách, ktorými zvieral moju tvár. Boli teplé, sálalo z nich bezpečie, ktoré som v tej chvíli okolo seba cítila.
„Možno ? Mám pocit, že presne vieš čo mne mňa znamenáš a preto tu kľačíš, utieraš moje ďalšie bezvýznamné slzy a nehodláš sa postaviť kým ti nepoviem áno, však že ?“ zasmiala som sa keď som jeho zápästie zovrela medzi prstami a stisla ho z pocitu, ktorí sa nedal opísať. Zalieval celé moje vnútro, vytekal mi z uší a končil sa pri pohľade naňho.
„A ty mi chceš nahovoriť, že ma nepoznáš ?“ usmial sa. Dlaňou som mu prešla po tvári načo mu z úst utiekol mierny smiech.
„Musím o tom popremýšľať,“  Nenechala som sa strhnúť citmi ktoré mnou lomcovali ako na kolotoči. Nechcela som sa spamätať až vtedy, keď by som cítila ako okolo svojho lakťa ovíjam prsty zvierajúc jeho krk v náručí.

Pri pohľade na majestátne hodiny zavesené nad kozubom v apartmáne sa mi srdce rozbúšilo ako o závod. Z postele som pozhadzovala pár nutných vecí do kabelky a so svetrom v ruke a s vlasmi vejúcimi za mojím chrbtom som uháňala k výťahom. Len čo sa zvuk zastaveného výťahu predral do mojich uší, rýchlejším krokom som opustila malý priestor a prešla hotelovú halu. Milý pán v stredných rokoch ma úsmevom pozdravil a rukou naznačil, aby som pokojne vošla do miestnosti v ktorej hostia trávili prvé chvíle nového dňa. Len čo spoza jedného zo zadných stolov vyletela čiasi ruka ihneď som vedela, že práve tam sa nachádza inkriminovaná skupina ľudí ku ktorej sa mám zaradiť. Vyslúžila som si pár zvedavých a snoriacich pohľadom postarších dám aj pánov, ktorý klebetili o politike a najnovšej kolekcii Chanela, kým ja som vo svojej hlave premieľala úplne iné problémy.
„Dobré ránko,“ štebotavo ma pozdravil Louis, ktorému na hlave nestál ani jeden vlas tak ako by nemal.
„Dobré. Môžeme ísť ?“ začala som hneď od podlahy. Znervózňoval ma Harryho pohľad ktorí mi spaľoval chrbát. Svoje kroky som zastavila rovno pri ňom, Eleanor skočila pohľadom na mňa.
„Ešte nám nepriniesli raňajky. Sadni si k nám a taktiež si niečo daj, nebude to trvať dlho,“ jej úsmev ma len utvrdil v nervozite.
„Posaď sa, nebudeš predsa jesť postojačky,“ doplnil ju Niall. Za to som mu vďačná nebola. Kŕčovito som prstami zachytila operadlo stoličky a vedľa stoličky som zhodila kabelku.
„Ideme na recepciu, hneď sme späť,“ vysvetlila El a a Louisom sa na moment vytratili z obzoru.
„Počkaj,“ usmial sa Harry a obrúsok ktorý žmolil prstami odhodil na stôl. Nohami sa odsunul od stola, šikovne sa postavil  a moje ruky posunul zo stoličky preč.
„Čo to vyvádzaš ?“ šepla som, keď sa jeho pohľad stretol priamo s mojim. Ihneď som skontrolovala Nialla, ktorí si nás absolútne nevšímal. Pozorne si očami premeriaval jedálny lístok a očividne nechcel byť rušený.
„Ja som ti niečo včera večer sľúbil. Nezabúdam,“ vykrútil jeden kútik svojich pier tak, akoby sa chcel arogantne uškrnúť, ibaže to vyznelo veľmi milo.
„Si šialený,“ usmiala som sa a posadila sa. Stoličku zasunul tak, aby sa mi sedelo čo najviac pohodlne. Medzi tým sa Niall vzdal výberu z jedálnička a začal sa venovať nám.
„Páni Harry, máš guráž. Vážne sa k Beth priblížiš tak blízko ? Ak si si stihol všimnúť, okolo je veľmi veľa mohutných vecí ktoré by ti mohla otrieskať o hlavu. Alebo niekam nižšie, myslím partie pod pásom ak by si sa nevedel narýchlo zorientovať,“ dlaňou si podoprel bradu tak, aby sa k nemu nemusel nakláňať, ale aby zároveň všetko dokonale počul.
„Pri tebe, Niall, som od teraz zorientovaný až príliš. Ďakujem za starosti,“ odsekol s dlaňou pred jeho tvárou. Blondiak ho s mávnutím ruky veselo ignoroval a pod nos mi posunul zväzok papierov s názvami jedál.
„Vyber si niečo. Nevyberaj si hlavne šaláty, sú nechutné,“ varoval ma.
„Ahá, dobre vedieť,“ usmiala som sa. Keď sa El s Louisom vrátili, vraždila ma pohľadom. Jemnými tykmi naznačovala, že požaduje vysvetlenie o tom, prečo som pri Harrym tak blízko. Ak by som dokázala skomponovať vysvetlenie lepšie než to, že jediná voľná stolička bolo pri ňom, tak by som jej ho možno aj povedala. Naschvál som pokrútila hlavou ,akoby som si snažila ponaťahovať krk aby to nechala tak. Síce môj signál niekto zachytil, ale vzal ho úplne iným smerom.
„Majú tu skvelého maséra. Nechcela by si uňho jednu masáž, ten krk máš nejaký divný ? Je pekne namakaný, niečo pre teba,“ žmurkol na mňa. Pery som zovrela do miniatúrnej čiarky pri pohľade na Harryho, ktorého išlo mierne roztrhnúť. Ako vŕzgajúce dvere pomaly otočil hlavu k Niallovi s nadvihnutým obočím. Nevedela som, či ho mám nejako zastaviť aby nezačal kričať niečo čo by bolo príliš nevhodné, alebo sa začať smiať z jeho unáhlenej a ochranárskej reakcie, ktorú mi preukázal.
„Určite to nebude tak vážne, ako si myslíš,“ povedal ostro bez akéhokoľvek náznaku emócií.
„Mám naňho číslo, kedykoľvek si ho odo mňa vypýtaj. Harry, aj tebe ho dám ak oňho tak stojíš. Nehnevaj sa hneď,“ d hlbokým nádychom prevrátil oči a našpúlil plné pery.
„Myslím, že sa bez neho zaobíde, Niall,“ nadvihol obočie.
„Tak mi by sme asi mali ísť. Majte sa, vidíme sa večer,“ zakročila El za čo som jej bola neskutočne vďačná. Pravdepodobne zachytila môj kopanec pod stolom, ktorý som jej zasadila rovno do členka.
          „Nechápem ťa, dievča,“ poznamenala kým dvoje chudé a dlhé nohy kládla pred seba. Jej tempu som nestačila. Moja kondička nikdy nebola vychýrená, ale ani ona nikdy nenastavovala tak vysoké tempo. Frankie sa za nami bezradne pomáhal aj s vysielačkou, do ktorej vždy niečo hovoril. To, ako za nami chodil, objavil sa rovno pred kabínkou z ktorej som vyliezla a držal moju tašku pri pripadalo už fakt prehnané.
„Nerozumiem ti a ak by si spomalila, možno by som ťa aj lepšie počula,“ zakričala som. Zastavila sa tesne pred prechodom pre chodcov a stála tam so založenými rukami ako soľný stĺp.
„Ten chlapec sa tak snaží, zniesol by ti aj modré z neba a ty vôbec nereaguješ,“ jazykom si prešla po zuboch a znechutene nadvihla peru. Jej očividné pohoršenie sa jej črtalo na celej tvári. Nedočkavo pozorovala červenú farbu na semafóre. Akoby ju chcela ihneď premeniť na zelenú a zdrhnúť mi z dohľadu najrýchlejšie ako sa len dalo. Nedalo mi a priliala som olej do ohňa.
„A ty sa znovu nejasne vyjadruješ,“ odpovedala som. Potiahla ma za rukáv svetra na stranu pod jednu z korún stromov, ktoré boli vysadené okolo chodníka a pri tom sledovala pohyb mojich zorničiek. Naša, lepšie povedané moja, pestúnka sa ihneď posunula o pár krokov na stranu aby nás mal obe pod dohľadom. Čím ďalej tým viac som rozmýšľala, kedy príde správna chvíľa aby som sa mohla rozutekať do najbližšieho žltého taxíka a odfrčala bohvie kam.
„Ja viem, že si myslíš, že si to nikto nevšimol, ale ja mám skvelý nos na nekalé plány a tajné vzťahy. A vy dvaja pri sebe, akoby mi niekto vidličkou bodal do oka týždeň v kuse,“ vydýchla. Bolo vidno, že si konečne vydýchla. Dlaňou sa oprela o kôru stromu a celú váhu preniesla na jednu nohu na ktorej sa držala. Slová sa mi nechce vydraž z úst. Netušila som, či by bolo správne aby som sa jej priznala. Vlastne som nemala za čo. Medzi nami sa nič podstatné nezmenilo. Nechodili sme spolu.
„Mala by si nad tým porozmýšľať. Ten chlapec sa kvôli tebe pobil. Nechci mi povedať, že ho nenaštvalo to čo ti urobil Matt. Určite to nemá z toho, že v telocvični trénoval a s niekým si dal menší súboj. To môže rozprávať deťom v škôlke na dobrú noc,“  
„On nikoho nezbil,“ odsekla som. Jej namosúrený výraz sa razom stal prekvapeným. Súvislosti sa jej nejako nevedeli zosúladiť a matné nádychy, ktoré možno chcela premeniť na niekoľko viet zanikali v prázdnote.
„To má akože vážne z tej telocvične ?“ zmätene položila otázku.
„Nie. Niekto zbil jeho. Lenže kvôli mne,“ sklopila som zrak.

„A ty mi po tomto povieš, že sa nič nestalo? Že to ako sa snaží si ťa získať na teba vôbec nevplýva a že je ti úplne ľahostajný ? Dokonca kvôli tebe zniesol aj tú nakladačku. Prosím ťa, povedz mu, že oňho stojíš, alebo mu povedz, že si ho odpísala už dávno. Nemám rada, ak ho vidím utrápeného. Nezaslúži si to,“ dlaňou mi prešla po pleci a postavila sa nazad k prechodu pre chodcov, kde niekoľko nedočkavcov čakalo na šťastnú farbu.  Jej slová mi vnikali pod kožu ako ihla v nemocnici. Príliš boleli. Pravda bolela. 

15 komentárov:

  1. Dúfam že mu povie že oňho stojí :) Kráásne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :O :O :O
    Jaaa som zmätena!!A neviem čo si o tom myslieť! :D Šak nech už si prizná, že ho chce,doriti! :D A nech ju nenapadne sa tomu brániť, to si ju sama osobne podám! :D Ty dobre vieš, ako veľmi chcem, aby boli spolu! a proste ten ich strašný osud..oni inač dopadnúť nemôžu! to by bolood teba krutéé vážne! :D .. Ja mám rada sadendy, to je veľa krát oveľa reálnejšie ako happyendy,ale proste toto ako sad end skončiť nemôže! nie! :D
    A štyri časti?! ta co ši še s koňom zražila?! :D Chhcem dôvod! :DŠak ja totálne zbožňujem túto poviedku, a..joooj !:(((( Neeeeee! :D dobre, tak aspoň ten šťastný koniec,okej? doohodneme sa?! :D musia byť spolu ! :D aj keď asi nebudú, lebo to veľa nestihnú za štyri časti,ale možno sú rychli a stihnú od začiatku vzťahu, až po spoločnu rodinuu :D dobbbre, nechám to na tebe, ale budem strašne smutná, keď Haroldíkovi a beth dopraješ strašný osud! :( :D ... Je to ale perfektné! A to ako sa k nej Harry správa, a všetko...proste!:O ale tou pusou is ma na začiatku sklamala, ja som vážne dúfala, že ju pobozká a on nič,moorééé! :D ... Ale aspoň, že jej El otvorila oči! ;) :D
    Teším sa na ďalšiu časť :) dúfam, že som to ešte nepísala :D
    inač, teraz ma rozptyľuje tá fotka Nialla, agrrrrh! -_- :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nádych a výdych, všetko bude fajn :) No, nie som si istá či to skončí velikánskou rodinous s dvanástimi pištiacimi deťúrencami lietajúcimi z domu na dvor a nazad, ale niečo sa vymyslí :) Ďakujem veľmi veľmi pekne ♥ xxx

      Odstrániť
  3. kokšooo no čo ti poviem :) ja som úplne paf!!! vieš, keď čítaš knihy a sú tam scénky tích dvoch hlavných hrdinov a ty máš taký pocit šťastia v hlave, bruchu a všade ??? ja som to mala úplne celú dobu :D niečo ako motýliky v bruchu :D divné čo :D ale ja som bola taká napätá, keď som čítala tú časť ako boli zavretý v tej malej miestnosti :) tak pekne si to opísala, joooj :) úplne som si to vedela predstaviť akoby som pozerala film a nie čítala poviedku :)
    Harry je aký snaživý :) a ako to pkene povedal, že tú nevhodnú časť z neho už pozná , ale on jej chce ukázať aj tú dobrú, milujúcu časť :) oooch ako vystrihnuté z nejakého románu :) tak aj dúfam, že mu Beth dá tú šancu, lebo inak si u mňna skazí povesť chytrého dievčaťa :D
    inak som sa aj zasmiala na tom ako si tam napísala , že jej utekali oči ako splašené kone :D neviem , kde ťa to napadlo,ale dobré prirovnanie :D v živote som ho ešte nepočula :D
    a Eleanor aký nahnevaný Rambo na konci :D úplne si ma zaskočila :D ja som si myslela, že ako bude okolo nej obletovať ako vždy a ťahať z nej info, že čo sa vlastne deje :) a ona jej vynadala :D ja som bola úplne v šoku ženská :D ale kokšo čo si tam napísala, že pravda bolí a že tie Eleanorine slová jej vnikali do kože ako ihla v nemocnici .... ja som normálne cítila ako mi tá ihla ide do pokožky :/ fuuuuj strašne nepríjemný pocit :/
    tááže ako vždy sa teším na novú časť, lebo teraz je to pre mňa dosť napínavé, tak som zvedavá ako to pôjde ďalej keďže ako vravíš to chceš za chvíľu uknočiť :) :( aj keď som smutná, ale tak viem, že ty ma zase niečím prekvapíš :) niečo čo ma bude zase baviť a na čom budem visieť a čakať kým nepridáš časť :)
    a čo sa týka školy ... no ako vieš mne ešte nezačala :D :D :D :D :D :D: D :D :D :D :D :D :D :D tááákže ja si ešte lenoším doma :D ale za chvíľu mi to tiež začne a bude to zléééé.. moc zlééé :D dúfam, že mi to tam spríjemnia tí chalani, ktorých som videla na zápise :D
    byeee :) love you & and see you soon darling :* <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Strašne som rada že sa ti moje "prirovnania" a pod. páčia :) Pri tejto časti som sa nevedela dočkať kedy ju ukončím pretože som už nevedela čo tam mam napísať aj keď som mala predstavu len nikdy som nemohla zapojiť slová. nevadí, nejako som to dokopala a strašne si cením koment ;) luv ♥

      Odstrániť
  4. áá :) to je také dokonaléé :) užasné a aaaach :3 ♥ :))teším sa na dalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. nemám slov... zase... :3 je to úplne, úplne, ale maximálne úžasné... :) (btw, Beth už by si konečne mohla priznať, že ho nehorázne miluje... :D)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Eeeevil sisteeer! Prečo. Mi. To. Sakra. Robíš?!:D Týždenné predýchavanie dokonalej časti začína o 3...2...aaaaaaaasdfghjkl.
    Beeeth, ty koza, prestaň vymýšľať a okamžite sa vrhni tomu chlapcovi (aka sex on legs) do náruče. Kokos, keby sa ku mne tak Styles správa, už ma má nalepenú pri boku, a nikdy v živote by som sa ho nepustila.:D
    Awh, perfektná časť, zavretá s Harrym v maličkom priestore, milujem to:)xoxoo
    P.S.: ostané v ee-maily:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Týýý! :D
      Tvoje slovné spojenia v zátvorkách ma dostávajú. Nerozrušuj sa, Beth bude aká má byť. Neboj sa :D Viem si ťa živo predstaviť ako visíš na Harrym zacvaknutá ako spinka na papiere :D
      Thanks darling ♥ xxx

      Odstrániť
  7. oh já ten tvůj příběh miluju... já vždycky dočtu část a nemám slov, říkám si že mám pak krátké komenty :( :D ...já vážně nikdy nevím co napsat, protže se nedokážu vyjádřit jak je to úžasné :)).... už se těším až si to Harry s Beth vyříkají ... už se těším na další část :) -V- :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Krásne. Krásne. Krásne. Krásne. ♥
    Ja už fakt neviem.... vôbec neviem čo ti mám na toto písať :D
    Proste máš prirodzený talent a krásne píšeš! :3 :)

    OdpovedaťOdstrániť