Zdravím :)
Neviem, čo by som mám sem mala napísať. Nič nové nemám. Akurát sa teším, kedy mi domov dorazí kopa kníh od jednej milej tety a ja sa budem môcť do nich ponoriť a nevystrčiť nos spod deky celé dni. Teda, okrem tej školy...
Ale vy mi povedzte, ako sa máte. Čo sa Vám prihodilo v škole a podobne. Vážne sa chcem od Vás niečo dozvedieť. Ak niekto nechce komunikovať tu, tak môže zanechať email :)
A predsa sa Vás chcem opýtať, či niekto z vás čítal Nástroje Smrteľníkov. Ale zatiaľ iba prvú časť, ostatné prídu časom. Povedzte mi, čo to vo Vás nechalo ak ste si ju prečítali a čo sa Vám tam páčilo. Prosííím :)
Love you all, lot of love ♥ xx
Vrkoč z ktorého vypadávalo pár pramienkov som zviazala
maličkou gumičkou. Výraz v zrkadle nevyzeral tak znechutene ako včera
večer, keď som sa s výplachom žalúdka od Eleanor vrátila do hotela.
Nestretla som chalanov a ani Harryho, vraj odišli do štúdia. Nechcela som
si to priznať, ale cnelo sa mi za ním. Chcela som sa s ním porozprávať
a uchopiť sa šance o tom, že mi o sebe niečo povie. Namiesto
neho mi na dvere o pol jedenástej zaklopkala El s monológom
o tom, ako nechcela vybuchnúť lenže to v sebe už nemohla udržať.
S ubezpečením, že to mojej psychike nijako neublížilo som ju poslala nazad
od izby pospať si.
Na toaletách jednej z
mnoha reštaurácií, ktoré zasýpali newyorské uličky som sa zaprela rukami
o umývadlo sledujúc svoju tvár v zrkadle. Prsty som odlepila od
bielej keramiky a prstami si natiahla líca ako to robí babky, keď
k nej prídem na návštevu. Pri pohľade na náušnicu vypadávajúceho
z môjho ucha som sa rýchlo snažila vopchať ju nazad, keď prekĺzla pomedzi
moje nešikovné prsty a jediné čo moje uši zachytili bol hrkotajúci zvuk
malého kúsočku striebra padajúceho potrubím z umývadla. Nahnevane som
vykríkla a snažila sa zatriasť umývadlom zasadením do pultu z drahého
kameňa čo mi veľmi nepomáhalo, pretože som tím ani nepohla. No nejaká časť vo
mne stále dúfala, že koleno vyrobení z umelej hmoty skryté
v skrinkách pod umývadlom by sa zázrakom uvoľnilo a moja náušnica by
vypadla von. Kolená odeté v prepraných a vyblednutých džínsach sa
dotkli podlahy a ja som sa márne snažila rozmontovať rúrky pretože ako
správna žena si nepripustím, že niečo nedokážem a 'nedá sa'
neberiem ako odpoveď. Oproti mne sa rozleteli dvere akoby niekto ľahko odhrnul
korálikové závesy na strany a Frankieho bagandže som spoznala hneď na prvý
pohľad. Nie že by som ich s ním kupovala, ale od toľkého státia vedľa neho
som mu aj odhadla veľkosť nohy a preskúmala štýl viazania jeho mašličiek.
„Kde je ?“ hrubým hlasom sa opýtal a skrýval pravú ruku
za chrbtom, akoby sa chystal niečo vytiahnuť na sebaobranu.
„Kto?“ nadvihla som obočie v prekvapení z jeho
reakcie.
„Veď ste kričala. Počul som vás, niekto vás napadol ?“
narovnal sa a založil si ruky za chrbtom, keď sa presvedči, že okolie je
bezpečné bez akýchkoľvek osôb ohrozujúcich moje či jeho zdravie.
„Padla mi náušnica do umývadla. Trochu ma to znepokojilo,
keďže som žena,“ odpovedala som kým sa jeho ruky natiahli ku mne
a rýchlosťou svetla vytiahli na rovné nohy. Dlaňami som si oprášila kolená
a narovnala košeľu, ktorá sa mi jemne pokrčila pri tom ako som kľačala
a snažila sa zdemolovať potrubie istého stravovacieho zariadenia
„Chápem. To sa dá ľahko spojiť so ženskou populáciou,“
odpovedal.
„Frankie, prečo ste stáli za dverami ? Vy načúvate za
dámskymi toaletami ? Čo ak by som tu nebola sama ?“ založila som ruky
v bok. Snaha o to aby som vyzerala naštvane sa mi nedarila. Priestor
s autoritou tu zaberal on. Na mňa už nezostalo.
„A nie ste ?“
„Som,“ odpovedala som rázne so zovretými päsťami.
„Tak v tom žiadny problém nevidím. Nechám Vás
s vašou náušnicou o samote,“ naznačil rukou, že jeho práca na
toaletách skončila a že mi prenecháva priestor pre citové procesy
k môjmu doplnku.
„Zdravím, slečna Bethany,“ ako kanárik plný energie sa známi
ochrankár primotal ku mne za rýchlej chôdze, ktorej som venovala čas medzi tým,
ako Frankie zaparkuje auto a následne sa neznámym no za to rýchlim
premiestňovacím spôsobom dostaví ku mne aby mi oznámil, že sa odo mňa poberie
preč za inou prácou. Mrzutým úsmevom som mu naznačila, že jeho kiks
z predchádzajúcich dní je nadobro zabudnutý a že oázu nášho vzťahu to
nijako nenaškriepilo. Len čo som s ošúchanou hnedou kabelkou prevesenou
cez telo vystúpila z hotela vyrútila som sa smerom k jednej izbe.
Moje obavy opadli. Moje pocity zmiešané s úzkosťou a smútkom sa
stratili. A môj strach z neho a z celej jeho osoby sa
odplavil do neznáma.
Sekundy ubiehali pomaly počúvajúc jeho chodidlá dopadajúce
na podlahu. Pomaly sa približovali ku mne a moje celé vnútro sa
pripravovala na pohľad na jeho tvár, ktorú moje oči nevideli už jeden celý deň.
Prvý krát som si v tichosti mysle priznala, že sa mi po ňom zacnelo. To ako sa
o mňa staral. Kus dreva v pántoch vydal mierny zvuk kým sa Harry
odstúpil aby ich mohol otvoriť.
„Beth...“ vyslovil a jeho tvár zalial mierny úsmev.
„Ja viem, že ti na mne záleží a že ma máš rád a ja
si to naozaj veľmi cením, ale je tu niečo, čo si musíme vyriešiť,“ vydýchla
som. Svoje dlhé a silné telo naklonil ku mne. Čakala som, že sa od neho
dopočujem odpovede, ale namiesto toho sa obzrel na obe strany a stiahol
k sebe do izby.
„Páči sa ti sťahovať ma k sebe ?“
„Už je ti po tej malej prestávke čo sme sa nevideli lepšie,“
usmial sa a pokračoval, “Čo potrebujeme vyriešiť ?“ opýtal sa
s rukami vo vreckách džínsov. Hlavu naklonil tak, že mu niekoľko kučier
padalo do očí a mne oči zabiehali stále k nim.
„Pozri, aj keď mi Paul povedal, že Frankieho pre mňa
nahuckal Louis som si istá, že si to urobil ty. Veľmi si cením, že sa
o mňa takto staráš aj s ostatnými. Nedokážem ti to oplatiť, ale vážne
ho už môžete odvolať. Cítim sa ako nejaký korunný svedok. Dnes mi vtrhol na
toaletu,“ pohoršene no zároveň seriózne som mu predostrela svoje problémy.
„Veď si nebola nahá, v čom je problém ?“ zaškeril sa.
„A čo ak by som bola ? Harry, ja to myslím vážne. Ja nechcem
aby za mnou všade chodil. To by som už rovno mohla všade chodiť s tebou,“
mávla som rukou a vybrala sa na odchod. Jeho dlaň uchopila moje zápästie
a vrátila ma o niekoľko krokov nazad. Prevrátila som hlavu dozadu,
videla som ako sa usmieva čo preňho bolo úplne prirodzené.
„Tak tom problém nevidím. Odvolám Frankieho pod podmienkou,
že s tebou budem chodiť ja,“ cítila som, ako sa moje oči predierajú
z jamiek doplňujúc môj vyjavený výzor. Pri tom ako som si v hlave
omieľala jeho poslednú vetu som si nebola istá či to myslí ako vtip, alebo to
má v úmysle aj urobiť. Vydieranie. Aké originálne!
„To vážne nie je potrebné. Nemusíš nikam chodiť, vy máte
prácu a ja Frankiemu jednoducho prekĺznem popod prsty ?“usmiala som sa
a snažila sa čo najrýchlejšie vykľučkovať z jeho prítomnosti.
„Ak niečo poviem, ja to dodržím. Zajtra by sme mohli ísť
niekam na prechádzku, čo povieš ? Možno Central Park ?“ ignoroval ma
a mlel svoje. Jednoducho akoby moje protirečenie vytrhol z kontextu,
skrčil a odhodil niekam preč do koša. Využíval iba to, čo si z mojich
slov nechal a pospájal tak, aby mu to vyhovovalo.
„Ja som nesúhlasila,“ odpovedala som s úsmevom. Aj cez
moje odporovanie mi bolo jasné, že nebude v žiadnej moci zmeniť jeho
názor.
„Skvelé, poprechádzame sa len po najbližších miestach aby ťa
neboleli nohy,“ plánoval so zádumčivým pohľadom do steny.
„Ale ja nikam nejdem,“ usmiala som sa a chytila ho za
ruku. Prekvapilo ho to, pretože som zacítila ako ňou mierne trhol. Po tvári sa
mu rozlial znovu úsmev a svoje ľahké zovretie dlane utužil viac tak, aby
pre mňa nebolo ľahké vykĺznuť.
„V pohode by sme mohli ostať aj dlhšie. Každý sa niekam
vyparil, majú vlastný program. Zašli by sme si pozrieť niečo do obchodov, možno
na kávu. Hm?“ nadvihol sa mu hlas a jeho dve kroky medzi nami vytvorili
nepatrnú škáru, cez ktorú by nikto nevidel na druhú stranu.
„Pijem iba čaj. Dobrú noc, Harry,“ nadvihla som ľavý kútik
a hánkami prešla po jeho líci.
„E-em, ešte niečo.
Prosím, ináč dnes spíš pri mne,“ psími očami poprosil a naklonil
hlavu doprava tak, že nastavil líce k mojej tvári. Dlhé prsty, ktoré mi
prechádzali po chrbte ruky pritlačil na kožu a potiahol celú moju ruku
viac k sebe.
„Si nehorázny vydierač,“ zaškerila som sa. Nadvihla som sa
na nohách a pocítila jeho dlaň na mojich krížoch ako si ma k sebe
privinul a nechcel pustiť nazad. Moje pery sa ľahko dotkli jeho líca
a prstom som prešla po malej značke od môjho balzamu, ktorý sa blyšťal
neďaleko znamienok na tvári. Silno zavrel oči a pokrčil nos aby mi ukázal,
že mu moje malé gesto urobilo veľkú radosť.
„Ale preto ma máš tak rada,“ odpovedal po chvíli čo som sa
mu nepokojne vrtela v zovretí.
„To som nepovedala,“ odtiahla som sa a zamračene som sa
naňho zadívala.
„Ale myslela si si to,“ špičkou ukazováka mi ťukol do môjho
guľatého nosa.
„Harry! Samochvála smrdí,“ vytrhla som sa mu z rúk a rapotajúc
so smiechom v hlase som sa odobrala k dverám. Pomaly sa za mnou
vybral. Z pásu sa mi pomaly zošmykla mikina, ktorú som mala okolo neho
obviazanú a keď som už po nej natiahla ruku, uvidela som ju v Harryho
rukách.
„Ja mám voňaviek plnú skrinku. Zajtra mi niečo môžeš
vybrať,“ vyplazil jazyk, mikinu mi prevesil cez plecia a venoval milý bozk
do mojich rozstrapatených vlasov po tom čo som vytiahla päty z jeho
apartmánu.
„Dokazujem ti, že mi na tebe záleží,“ odpoveď bola jasná, no
mňa zahriala pri srdci akoby ma niečie ruky zapreté do mojich pliec ponorili do
horúceho kúpeľa. So zaguľatenými lícami do úsmevu som sa držala jeho ruky,
ktorá patrila telu predierajúcemu sa cez masu ľudí. Statočne ma držal aby som
sa nestratila a bezpečne sa ocitli na druhej strany prechodu kde ostatní
ľudia, zvyknutí na tento systém bitiek, bez problémov pokračovali ďalej.
„Uvidíš, musíš ešte chvíľu vydržať,“ odpovedal
s pobavením v hlase. Tak moja zvedavosť mu je na smiech ? A aj
to, že ma malá cestovná taška prevesená na jeho pleci znepokojovala čoraz viac.
Dokonca viac, než pavúk ktorého zbadám v izbe pred tým, než sa chystám
vbehnúť pod paplón a sladko spať.
„Budeme po New Yorku chodiť v ruka v ruke ešte
dlho ?“ s malou dušičkou som dúfala, že mi konečne odpovie niečo iné než
len to, aby som počkala a bola trpezlivá. Štvalo ma to, pretože som videla
ako sa vyžíva keď som neistá a on sa môže cítiť nadradene a ako
vodca.
„Nepáči sa ti to ?“ s pravou rukou vo vrecku
a vážnym výrazom v tvári sa ku mne otočil.
„Nesťažujem sa,“ rukou som naznačila, že je všetko
v poriadku a nemá dôvod sa znepokojovať.
„Nechcem sa chváliť, ale asi polovica zemegule by chcela
teraz mať tvoju ruku,“ s miernym úškrnom a nadvihnutou bradou mi
odpovedal načo svoj pohľad presunul na jednu starú budovu, ktorá sa tiahla
okolo chodníka po ktorom sme kráčali.
„Škoda, že som so sebou nevzala tú voňavku. Zase tu smrdí
samochvála,“ moje obočie prudko vyletelo dohora. Harry si to absolútne
nevšímal, úsmev mu z tváre nemizol a svoje kroky presunul do malej
uličky. Bola ešte stále vlhká od dažďu, ktorý New York zastihol včera večer.
Obloha sa pomaly presúvala s ružovkastej do tmavej a mne na tvár
začal sadať chladný vánok, ktorý ma prebúdzal z toho, ako som poslušne
kráčala za Harrym.
„Už sme tu ?“ koniec posledného slova som naschvál znudene
zatiahla. Spod dlhých mihalníc sa na mňa karhavo pozrel. Vycerila som svoje
zuby do žiarivého úsmevu a obmäkčila jeho výraz.
„Ešte pár krokov. Ale mohla by si mi to podržať ?“ usmial sa
a podal mi do rúk svoju cestovnú tašku, ktorú so sebou všade vláčil.
Myknutím pleca som prezradila, že mi to neprekáža a že to bude to
najmenšie zlo v celom dni. Pravé plece mi padlo na stranu po tom, čo som
si naň zavesila pás a čakala na to, čím ma Harry znovu prekvapí. Chudými
nohami vyskočil na malý výklenok steny. Rukou sa natiahol do výšky odkiaľ
stiahol rebrík. Zatiahol zaň ešte raz aby sa uistil, že ak naňho stúpi tak
nevyletí nazad a mávol rukou aby som k nemu podišla.
„Ideš prvá,“ usmial sa.
„Prečo ja ?“
„Lebo ak by si padala tak mám jedinečnú šancu ťa chytiť,“
uškrnul sa a popohnal ma k rebríku.
„To je len prefíkaný spôsob ako sa uistiť, že ti neutečiem,“
„Presne tak. Síce si nízka a bystrá, ale aj tak by som
ťa chytil keby si chcela újsť. Tak šup,“ využívanie jeho výšky ma hnevalo,
pretože aj keď som sa ja snažila byť nafučaná, on mi dlaňou pohladil vlasy
a nechal v nich letmý bozk. Nebála som sa výšok. Len ma znervózňovalo
to, ako sa odo mňa zem vzďaľuje. Po niekoľkých štuchnutiach do boku som sa
odhodlala vyliezť na rebrík a najrýchlejšie ako sa dalo som sa vyškriabala
na jeho koniec. Pravá noha sa dotkla studeného betónu ako prvá. Predo mnou sa
ocitla strecha starej budovy, rovnaká ako niekoľko desiatok ďalších okolo mňa.
Za mnou liezol jeden kučeravý chalan, ktorému som pomohla s taškou
a podala mu ruku, aby sa ku mne mohol ľahšie dostať. Nevenovala som mu
extra pozornosť. Výhľad z miesta na ktorom som stála ma upútal viac
a to, že si Harry niečo mrmlal som nepočúvala. Tisíce svetiel sa predo
mnou rozprestierali ako obloha v noci s hromadou hviezd. Neďaleko sa
špička Empire State Building týčila tak pyšne, že ako obyčajne pokračovala
v zatieňovaní ostatných mrakodrapov. Za svojim chrbtom som počula jemne
odkašľanie. Také, aké sa používa pri získaní si niekoho pozornosti.
„Páči sa ti tu ?“ opýtal sa s rukami založenými za
chrbtom. Aj keď slnko pomaly zapadalo, stále som videla jeho veselé oči ako
schádzali po mojej tvári hore a dole.
„Si si vedomí toho, že dole ma už nedostaneš ?“ ruky mi
vyleteli z vreciek na nohaviciach a ukázali na výhľad zo strechy.
„V to som dúfal,“ usmial sa. Hnedú tašku zhodil na betón
vedľa jedného z niekoľkých komínov, ktoré vychádzali zo strechy. Zapoočula
som zvuk zipsu, no moje nohy sa nedokázali udržať na mieste a tak sa
rozhodli podísť bližšie k okraju strechy.
„Sem berieš každého, s kým prídeš do New Yorku ?“ pri
mojej otázke som si ruky zložila na betónový výklenok a vystrčila hlavu
spoza okraja. Podo mnou sa odohrával každodenná rutina. Ľudia sa náhlili
v piatok večer domov z práce, niektorí si začínali užívať začiatok
víkendu a vodiči taxíkov začínali šalieť z ľudí pomocou trúbenia,
ktorý sa bezhlavo začínali rútiť z jednej strany cesty na druhú.
„Vlastne som sem ešte nikoho nevzal. Si prvá,“ zaváhal.
Kľakol si vedľa mňa a prstom odhrnul pár pramienkov vlasov, ktoré mi
padali do tváre.
„Cením si to, Harry,“ usmiala som sa.
„Tak poď, nebudeš pozerať iba na taxíky a zdivočenú
bandu ľudí, ktorá nevie čo so sebou pretože žije v New Yorku,“ prevrátil
očami.
„Myslela som si, že máš rád rušné mestá,“ zodvihla som sa
a kráčala za ním. Na mieste, kde začal niečo vybaľovať bola prestretá deka
s niekoľkými vankúšmi. Na nej boli postavené balíčky so sladkosťami
a krabičkou mlieka s dvoma plastovými pohármi a vedľa nich sa
začal Harry spokojne usádzať ako doma na gauči. V hlave sa mi miešalo
toľko myšlienok. Až som si začínala konečne uvedomovať, že som šťastná. Ako som
už dlho nebola.
„Ak si dobre pamätám, pikniky sa vždy robili v prírode
a hlavne na tráve,“ poznamenala som.
„Ale toto nie je piknik. Toto je večera. Síce skromná, ale
stále nejaká,“ uznanlivo priznal, že jeho úlovok bol chabý. To mi ale nevadilo.
Či budem hladná, smädná alebo sýta mi bolo absolútne ukradnuté.
„Neprechladnem ?“ skrútila som pery do jednej strany. Asi som
to nemala robiť. Jeho jedna ruka vyletela k môjmu lakťu a druhá sa
zase zaprela do mojich bedier. Nemusel vyložiť nejakú veľkú silu. Padla som na
jeho stehná ľahko ako stebielko obilia.
„Teraz určite nie,“ usmial sa a hánkami mi prešiel po
sánke. Zacítila som ako sa mi do líc valí neprirodzene veľa krvi. Zosunula som
sa trochu dozadu na vankúš, ktorý som prisunula spoza Harryho chrbta a nechala
svoje lýtka voľne padnuté cez jeho stehná. Úpenlivo som sledovala ako do rúk
berie krabičku a priťahuje ju k sebe aby ju otvoril.
„Prečo sme vlastne tu ? Povedal si, že pôjdeme do Central
Parku,“
„Pretože tu je pokoj. Nemusím sa o teba s nikým deliť,
so žiadnym predavačom praclíkov s vozíkom, ktorý by na teba hádzal oči a môžem
si ťa užiť v celej kráse,“
„Chceš mi tým povedať, že som podľa teba krásna ?“ zasmiala
som sa.
„A nie si ?“ zamračil sa. Nechcela som odpovedať. Skrútila
som pohľad niekam inam a čakala, kým začne hovoriť niečo on.
„Komplimenty som nikdy nevedela prijimať príliš dobre,“
zasmiala som sa popod nos.
„Nechápem prečo. Ešte nikto nepodľahol tvojmu pohľadu ?“
pomaly nadvihol ukazovák a jemne ním prešiel po mojej brade a nechtom
opísal okraj spodnej pery. Začala som sa chvieť a cítila som ako mi po
chrbte steká studený pot. Neverila som, že by mi toto dokázal spôsobiť jeden
chlapec, ktoré som niekedy nenávidela už len preto, že pri mne dýchal. Naberala
som nádych pre niekoľko slov, ktoré som chcela zo seba vydať, prekazil mi to so
svojimi očami a pokračoval.
„Ja sa vždy musím ovládať aby som...“ odmlčal sa a zelenými
očami prešiel po mojej tvári. Medzi zubami som zvierala spodnú peru čo mu
nerobilo dobre a naschvál som s tým nepresávala. Neuškodí ho trochu
provokovať. Nesmie si od toho odvyknúť.
„Aby si čo ?“ nadvihla som čelo a usmiala sa. Rukom pri
prechádzal po kolene. Sama seba som sa pýtala, prečo mu to vlastne dovoľujem.
Nemala by som ju striasť a odtiahnuť sa ? Priznala som si, že som to sama
nechcela. Pravdupovediac som stále dúfala, že s tým neprestane.
„Aby som neurobil toto,“ prstami zovrel moje kolená a posunul
ma k sebe bližšie. Svoje dlane presunul po bokoch mojej tváre skôr, než
som si uvedomila kam tým smeruje. V nádeji som zavrela oči. Horúci dych
ktorý sa mu cez pery predieral von som cítila na svojej tvári, bol celkom
blízko a bolo neskoro na to, aby som oči znovu otvorila a zastavila ho.
Prstami som sa dotkla koncov jeho kučier a jemne ich objala. Svoje
ružovkasté a plne tvarované pery priložil na moje. Pocítila som ako sa
jemne dotkol kútika mojich úst a dovolila som aby pokračoval a neprestával.
Rukou som prešla až na jeho šiju, kde som pocítila akú má horúco pokožku, ktorú
som schladila svojimi studenými rukami. Nepatrne sa odo mňa trochu odtiahol a otvoril
oči. Zelené zorničky sa opierali priamo o mňa čelo si oprel o to moje.
„Neovládol si sa,“ posmešne som poznamenala. Na perách sa mi
stále rozlieval jeho bozk.
„Ani ty nie,“ odpovedal svojím chrapľavým hlasom. Neviem, či
som to od neho vážne chcela, aby to urobil a aby som to ja dovolila. Ale
viem jedno. Neľutovala som to.
oh.. zase se tu utoho roztápím jak čokoláda :D :)) ....jaká romantika:33.. ona toho nelitovala :33 .. asi to trošku prožívám :D ... uplně mi tahle část zvedla náladu :)... jsem z toho uplně nadšená těšíím se na další :)) -V-
OdpovedaťOdstrániťPrežívaj, na to sú tie príbehy písané. Aby sa mohla do tej osoby vžiť :) Ďakujem ;) xxxx
OdstrániťJesus fucking Christ. o.O - speechless.
OdpovedaťOdstrániťDobre, táto časť je zatiaľ oficiálne favorite, a budem ju predýchavať najviac zo všetkých, pretožeee - THEY FINALLY KISSED!!
Awh, vieš, to nevybúrené sexuálne napätie ma zabíjalo, ale keď si ho teraz začala pomaly vybúrovať(to asi nie je slovo, ale predstierajme, že sa to proste hodí:D), zabíja ma to. Pfú, fakt, ak ti pár dní teraz neodpíšem na e-mail, to znamená že ešte nie som psychicky pripravená na taký úkon, a všetko dôležité ti naťukám do komentáru.:D Ale nie, nebudem riskovať tvoju slabšiu depresiu.:D♥
Loooove you, siis;)xoxoo
Už som ti niekedy povedala, ako ma tvoje pocity prenesené do začiatkov komentára vždy dokážu pobaviť a zaujať tak, že ich neskôr používam aj v vo svojom živote ? Nie ? Tak ti to hovorím teraz! :D Tvoje sexuálne napätie, samozrejme, beriem na vedomie takže sa neboj. Určite bude vyplnené, ale aj tak vďaka siiis ♥ xxxx
Odstrániťáááááááw :3 konečnéééééé ♥ toto a áách :3 to je také užasnéé :) také dokonalé :) bboooože ja chcem rýchlo dalšiuuu :))) bože .. neviem sa prestať usmievať :3 to je také užasné :)
OdpovedaťOdstrániťJáááj teším sa, že sa páči. Cením si to, luv ;) xxxx
OdstrániťNádherné :) Živo si to predstavujem a je to úžasnéé :)
OdpovedaťOdstrániťVďaka :) x
Odstrániťnormálne pri posledných vetách sa mi rozbúšilo srdce... :3 na toto som čakala celý čas... keď si predstavujem to prostredie, ich dvoch... dokonalé... :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujém, cením si vaše pochvaly :) xxxx
OdstrániťJa nemám slov :) Je to tak úžasné a dokonalé :) Aj ja by som chcela taký piknik na streche :) Je to romantické a všetki tie pociti akoby som ich prežívala aj ja .) si úžasna :)
OdpovedaťOdstrániťZUZKA :)
Jáááj urobme si súkromný piknik na streche! Ja a baby čo komentujete, hm ? :) xxxxx
OdstrániťAno, oficiálne môžem teraz povedať, že toto je zatiaľ moja najobľúbenejšia časť! :D
OdpovedaťOdstrániťJa už chápem, prečo sa nepobozkali skôr, aj keď sme to my tak veľmi chceli. Presne v takejto situácii, v takejto atmoške sa to malo stať! proste nádherne si to vymyslela, a tlieskam ti. Počuješ to,že? :D
" Kľakol si vedľa mňa" ..ja že ju už ide požiadať o ruku. Hneď moje prvé vnútorné konštatovanie bolo že "Harold, nejako skoro, ne?" :D:D dobre, veď to sa môže stať hocikomu :D
Posledná veta! Najkrajšia!! Konečne! Na toto som čakal celý svoj život, 15 rokov, 5 mesiacov, a 4 dní! :D:D Dobre, toľko možno nie, ale takmer! :D
Najprv, keď som čítala, ako jej dal bozk do vlasov ešte v tej izbe, alebo ona jemu na líce, tak už som si pripravovala, ako ti napíšem že "to oni už takto pokročili a už si dávajú takto pusu?!" A to som nevedela, že na konci tejto dokonalomegaperfektnej časti bude takéto milokrásneromantické prekvapenie! :D
Asi si už pochopila, že je to krásne,že? Ale ja ti to poviem zase.. už po xkrát :D ... Je to nesktuočnedokonalé, proste bomba, pecka, wau, nemam slov (čo sa veľmi nepreukazuje tuto na komente :D) a si úžasná presne tak ako táto poviedka! Milujem tooooo!!!! :33 :D
som strašne zvedavá ako to bude pokračovať..ten ich vzťah :))
A zase jak trapka musím mať najdlhší komentár :DDD
Odstrániťjooooj :) ja som úplne v nebi :D :D :D uvedomuješ si, že ja som to čítala vo vlaku!!! a oproti mne jeden chalan a vedľa mňa druhý a obaja na mňa pozerali ako na blázna, keď som sa začala smiať na tvojich hláškach alebo som sa usmievala ako slniečko na hnoji???? :D :D :D a to som ešte zabudla pripomenúť, že som najprv mala sluchátka v ušiach a neuvedomovala som si intezitu svojho smiechu :D ešteže som sedela v rýchliku a to trapné ticho po dočítaní tvojej poviedky ubehlo ani by si nestačila povedať "už som v Bratislave" :D takže na jednej strane bola pri mne šťastena , ale zase aj pani trapka :D :D :D no... ale k poviedke a preč od môjho "super" zážitku :D to s tou náušnicou a tým, že žena si nikdy neprizná, že niečo nedokáže... čistá pravda !!!! :) a Frankie bol dobrý :D tak ja vás teda nechám s vašou náušnicou osamote :D :D :D a potom Harryyyy <3 jedá ona bola k nemu taká zlatá a on tak vydieračsky zlatý .... ochh :) a ako ju zobral za paprčku, aby jej dokázal, že mu na nej záleží... och :) a tá smrdiaca samochvála a jeho parfémy :D to bolo perfekté dievča :D :D :D síce som to najprv nepochopila ( lebo šak prečo by to blondy mala na 1-krát pochopiť :D) , ale potom keď už áno, tak som sa na tom fakt z chuti zasmiala :D BOŽE!!!! ale ja som skoro umrela, keď ju zobral na vrch nejakého mrakodrapu a mohla sa pozerať na rušné mesto z výšky :) milujem to!!! aj ja by som sa raz chcela takto zašiť s chlapom na vrch nejakej výškovej budovy :) :D ale to zase prechádzam na seba :D a ja sa chcem venovať tvojmu príbehu dočerta!!! :D tááákže rozdýcham to a napíšem ..... :D ONI SA POBOZKALI!!!! akú nesmiernu radosť si mi spravila a ešte ako pekne romanticky :) a ešte pred tým ako je krásne povedal, že je krásna :) takéto veci mi nerobí dobre číťať , lebo potom som najmenej hodinu úplne vykolajená a nerozmýšlam nad ničím iným len aké by to bolo :D :D :D no aby som to zhrnula jednoducho perfektne romantická a komická časť zároveň :) myslím, že tieto tri slová to dokonale vystihujú :)
Odstrániťsooo bye darling see you soon & I love you :* <3
Pánečku ženy, vy dve keď sa spojíte pre mňa je výzva odpovedať na tie komentáre. Pfúúú, ja len asi toľko, že sa veľmi teším že sa vám to páčilo a proste ja neviem čo povedať, pretože sa furt a furt opakujem ako zaseknutá platňa tak 4 slová. Love ya soooo much ♥ ♥ ♥ xxxx
OdstrániťÁno, áno, áno!! Konecne !!! Oni dvaja!! Juchuuuu!!!!!.... Tesim sa ako male doeta ktore dostane lizanku.....juuuj.....a ja chcem aby boli spolu ....tato cast je taka cela romaticka ....tesim sa na dalsiu :) xx R
OdpovedaťOdstrániťVééééľmi ci to cením, strašne ďakujem ♥ xxx
Odstrániťoh.. napadajú mi slová ako: cukor a cukor.. a veľa cukru! Mňam, je to také sladké až mi mozog hlási, že väčšie množstvo sladkého nevydržím :-D hihi.. Peti je to nenormálne krásne a to ako sa k sebe správajú a akí je opatrný dobrý.. všetky určite máme rady, keď je Harry vykresľovaný za zlého chlapca.. ale prečo mám pocit, že on srdcom taký dobrák ako v tejto poviedke? vážne, podľa mňa má on nenormálne mäkké srdce a podľa mňa je strašne úctivý k ženám.. prosto takto si ho predstavujem naživo.. keď je v čiernom a čo, jeho kabátiky, boty.. pôsobí taj tajomne, ale podľa mňa je dobrák dušou i citmi. Fakt Peti, tak ho vidím naživo, ako to celé píšeš.. každý má dobré aj zlé stránky.. áá Bethany a Harry sú spolu.. milionkrát mňam! ily drahá
OdpovedaťOdstrániťTvoja Blue xx