nedeľa 15. septembra 2013

Just Carry On 22.

Zdravím :)
Neviem, čo by som mám sem mala napísať. Nič nové nemám. Akurát sa teším, kedy mi domov dorazí kopa kníh od jednej milej tety a ja sa budem môcť do nich ponoriť a nevystrčiť nos spod deky celé dni. Teda, okrem tej školy...
Ale vy mi povedzte, ako sa máte. Čo sa Vám prihodilo v škole a podobne. Vážne sa chcem od Vás niečo dozvedieť. Ak niekto nechce komunikovať tu, tak môže zanechať email :)
A predsa sa Vás chcem opýtať, či niekto z vás čítal Nástroje Smrteľníkov. Ale zatiaľ iba prvú časť, ostatné prídu časom. Povedzte mi, čo to vo Vás nechalo ak ste si ju prečítali a čo sa Vám tam páčilo. Prosííím :)
Love you all, lot of love ♥ xx




           Vrkoč z ktorého vypadávalo pár pramienkov som zviazala maličkou gumičkou. Výraz v zrkadle nevyzeral tak znechutene ako včera večer, keď som sa s výplachom žalúdka od Eleanor vrátila do hotela. Nestretla som chalanov a ani Harryho, vraj odišli do štúdia. Nechcela som si to priznať, ale cnelo sa mi za ním. Chcela som sa s ním porozprávať a uchopiť sa šance o tom, že mi o sebe niečo povie. Namiesto neho mi na dvere o pol jedenástej zaklopkala El s monológom o tom, ako nechcela vybuchnúť lenže to v sebe už nemohla udržať. S ubezpečením, že to mojej psychike nijako neublížilo som ju poslala nazad od izby pospať si.
 Na toaletách jednej z mnoha reštaurácií, ktoré zasýpali newyorské uličky som sa zaprela rukami o umývadlo sledujúc svoju tvár v zrkadle. Prsty som odlepila od bielej keramiky a prstami si natiahla líca ako to robí babky, keď k nej prídem na návštevu. Pri pohľade na náušnicu vypadávajúceho z môjho ucha som sa rýchlo snažila vopchať ju nazad, keď prekĺzla pomedzi moje nešikovné prsty a jediné čo moje uši zachytili bol hrkotajúci zvuk malého kúsočku striebra padajúceho potrubím z umývadla. Nahnevane som vykríkla a snažila sa zatriasť umývadlom zasadením do pultu z drahého kameňa čo mi veľmi nepomáhalo, pretože som tím ani nepohla. No nejaká časť vo mne stále dúfala, že koleno vyrobení z umelej hmoty skryté v skrinkách pod umývadlom by sa zázrakom uvoľnilo a moja náušnica by vypadla von. Kolená odeté v prepraných a vyblednutých džínsach sa dotkli podlahy a ja som sa márne snažila rozmontovať rúrky pretože ako správna žena si nepripustím, že niečo nedokážem a 'nedá sa' neberiem ako odpoveď. Oproti mne sa rozleteli dvere akoby niekto ľahko odhrnul korálikové závesy na strany a Frankieho bagandže som spoznala hneď na prvý pohľad. Nie že by som ich s ním kupovala, ale od toľkého státia vedľa neho som mu aj odhadla veľkosť nohy a preskúmala štýl viazania jeho mašličiek.
„Kde je ?“ hrubým hlasom sa opýtal a skrýval pravú ruku za chrbtom, akoby sa chystal niečo vytiahnuť na sebaobranu.
„Kto?“ nadvihla som obočie v prekvapení z jeho reakcie.
„Veď ste kričala. Počul som vás, niekto vás napadol ?“ narovnal sa a založil si ruky za chrbtom, keď sa presvedči, že okolie je bezpečné bez akýchkoľvek osôb ohrozujúcich moje či jeho zdravie.
„Padla mi náušnica do umývadla. Trochu ma to znepokojilo, keďže som žena,“ odpovedala som kým sa jeho ruky natiahli ku mne a rýchlosťou svetla vytiahli na rovné nohy. Dlaňami som si oprášila kolená a narovnala košeľu, ktorá sa mi jemne pokrčila pri tom ako som kľačala a snažila sa zdemolovať potrubie istého stravovacieho zariadenia
„Chápem. To sa dá ľahko spojiť so ženskou populáciou,“ odpovedal.
„Frankie, prečo ste stáli za dverami ? Vy načúvate za dámskymi toaletami ? Čo ak by som tu nebola sama ?“ založila som ruky v bok. Snaha o to aby som vyzerala naštvane sa mi nedarila. Priestor s autoritou tu zaberal on. Na mňa už nezostalo.
„A nie ste ?“
„Som,“ odpovedala som rázne so zovretými päsťami.
„Tak v tom žiadny problém nevidím. Nechám Vás s vašou náušnicou o samote,“ naznačil rukou, že jeho práca na toaletách skončila a že mi prenecháva priestor pre citové procesy k môjmu doplnku.
           „Zdravím, slečna Bethany,“ ako kanárik plný energie sa známi ochrankár primotal ku mne za rýchlej chôdze, ktorej som venovala čas medzi tým, ako Frankie zaparkuje auto a následne sa neznámym no za to rýchlim premiestňovacím spôsobom dostaví ku mne aby mi oznámil, že sa odo mňa poberie preč za inou prácou. Mrzutým úsmevom som mu naznačila, že jeho kiks z predchádzajúcich dní je nadobro zabudnutý a že oázu nášho vzťahu to nijako nenaškriepilo. Len čo som s ošúchanou hnedou kabelkou prevesenou cez telo vystúpila z hotela vyrútila som sa smerom k jednej izbe. Moje obavy opadli. Moje pocity zmiešané s úzkosťou a smútkom sa stratili. A môj strach z neho a z celej jeho osoby sa odplavil do neznáma.
Sekundy ubiehali pomaly počúvajúc jeho chodidlá dopadajúce na podlahu. Pomaly sa približovali ku mne a moje celé vnútro sa pripravovala na pohľad na jeho tvár, ktorú moje oči nevideli už jeden celý deň. Prvý krát som si v tichosti mysle priznala, že sa mi po ňom zacnelo. To ako sa o mňa staral. Kus dreva v pántoch vydal mierny zvuk kým sa Harry odstúpil aby ich mohol otvoriť.
„Beth...“ vyslovil a jeho tvár zalial mierny úsmev.
„Ja viem, že ti na mne záleží a že ma máš rád a ja si to naozaj veľmi cením, ale je tu niečo, čo si musíme vyriešiť,“ vydýchla som. Svoje dlhé a silné telo naklonil ku mne. Čakala som, že sa od neho dopočujem odpovede, ale namiesto toho sa obzrel na obe strany a stiahol k sebe do izby.
„Páči sa ti sťahovať ma k sebe ?“
„Už je ti po tej malej prestávke čo sme sa nevideli lepšie,“ usmial sa a pokračoval, “Čo potrebujeme vyriešiť ?“ opýtal sa s rukami vo vreckách džínsov. Hlavu naklonil tak, že mu niekoľko kučier padalo do očí a mne oči zabiehali stále k nim.
„Pozri, aj keď mi Paul povedal, že Frankieho pre mňa nahuckal Louis som si istá, že si to urobil ty. Veľmi si cením, že sa o mňa takto staráš aj s ostatnými. Nedokážem ti to oplatiť, ale vážne ho už môžete odvolať. Cítim sa ako nejaký korunný svedok. Dnes mi vtrhol na toaletu,“ pohoršene no zároveň seriózne som mu predostrela svoje problémy.
„Veď si nebola nahá, v čom je problém ?“ zaškeril sa.
„A čo ak by som bola ? Harry, ja to myslím vážne. Ja nechcem aby za mnou všade chodil. To by som už rovno mohla všade chodiť s tebou,“ mávla som rukou a vybrala sa na odchod. Jeho dlaň uchopila moje zápästie a vrátila ma o niekoľko krokov nazad. Prevrátila som hlavu dozadu, videla som ako sa usmieva čo preňho bolo úplne prirodzené.
„Tak tom problém nevidím. Odvolám Frankieho pod podmienkou, že s tebou budem chodiť ja,“ cítila som, ako sa moje oči predierajú z jamiek doplňujúc môj vyjavený výzor. Pri tom ako som si v hlave omieľala jeho poslednú vetu som si nebola istá či to myslí ako vtip, alebo to má v úmysle aj urobiť. Vydieranie. Aké originálne!
„To vážne nie je potrebné. Nemusíš nikam chodiť, vy máte prácu a ja Frankiemu jednoducho prekĺznem popod prsty ?“usmiala som sa a snažila sa čo najrýchlejšie vykľučkovať z jeho prítomnosti.
„Ak niečo poviem, ja to dodržím. Zajtra by sme mohli ísť niekam na prechádzku, čo povieš ? Možno Central Park ?“ ignoroval ma a mlel svoje. Jednoducho akoby moje protirečenie vytrhol z kontextu, skrčil a odhodil niekam preč do koša. Využíval iba to, čo si z mojich slov nechal a pospájal tak, aby mu to vyhovovalo.
„Ja som nesúhlasila,“ odpovedala som s úsmevom. Aj cez moje odporovanie mi bolo jasné, že nebude v žiadnej moci zmeniť jeho názor.
„Skvelé, poprechádzame sa len po najbližších miestach aby ťa neboleli nohy,“ plánoval so zádumčivým pohľadom do steny.
„Ale ja nikam nejdem,“ usmiala som sa a chytila ho za ruku. Prekvapilo ho to, pretože som zacítila ako ňou mierne trhol. Po tvári sa mu rozlial znovu úsmev a svoje ľahké zovretie dlane utužil viac tak, aby pre mňa nebolo ľahké vykĺznuť.
„V pohode by sme mohli ostať aj dlhšie. Každý sa niekam vyparil, majú vlastný program. Zašli by sme si pozrieť niečo do obchodov, možno na kávu. Hm?“ nadvihol sa mu hlas a jeho dve kroky medzi nami vytvorili nepatrnú škáru, cez ktorú by nikto nevidel na druhú stranu.
„Pijem iba čaj. Dobrú noc, Harry,“ nadvihla som ľavý kútik a hánkami prešla po jeho líci.
„E-em, ešte niečo.  Prosím, ináč dnes spíš pri mne,“ psími očami poprosil a naklonil hlavu doprava tak, že nastavil líce k mojej tvári. Dlhé prsty, ktoré mi prechádzali po chrbte ruky pritlačil na kožu a potiahol celú moju ruku viac k sebe.
„Si nehorázny vydierač,“ zaškerila som sa. Nadvihla som sa na nohách a pocítila jeho dlaň na mojich krížoch ako si ma k sebe privinul a nechcel pustiť nazad. Moje pery sa ľahko dotkli jeho líca a prstom som prešla po malej značke od môjho balzamu, ktorý sa blyšťal neďaleko znamienok na tvári. Silno zavrel oči a pokrčil nos aby mi ukázal, že mu moje malé gesto urobilo veľkú radosť.
„Ale preto ma máš tak rada,“ odpovedal po chvíli čo som sa mu nepokojne vrtela v zovretí.
„To som nepovedala,“ odtiahla som sa a zamračene som sa naňho zadívala.
„Ale myslela si si to,“ špičkou ukazováka mi ťukol do môjho guľatého nosa.
„Harry! Samochvála smrdí,“  vytrhla som sa mu z rúk a rapotajúc so smiechom v hlase som sa odobrala k dverám. Pomaly sa za mnou vybral. Z pásu sa mi pomaly zošmykla mikina, ktorú som mala okolo neho obviazanú a keď som už po nej natiahla ruku, uvidela som ju v Harryho rukách.
„Ja mám voňaviek plnú skrinku. Zajtra mi niečo môžeš vybrať,“ vyplazil jazyk, mikinu mi prevesil cez plecia a venoval milý bozk do mojich rozstrapatených vlasov po tom čo som vytiahla päty z jeho apartmánu.
            „Tak kam ma to vedieš ?“ moja otázka sa zopakovala už asi päťdesiaty krát odkedy sme vyšli z hotela. Od prekvapenia som zdrevenela, keď ma pred davom ľudí rútiacim sa oproti nám chytil za ruku a svoje prsty preplietol s mojimi. S veľkými očami olemovanými mihalnicami pretretými maskarou som sa naňho nervózne pozrela.
„Dokazujem ti, že mi na tebe záleží,“ odpoveď bola jasná, no mňa zahriala pri srdci akoby ma niečie ruky zapreté do mojich pliec ponorili do horúceho kúpeľa. So zaguľatenými lícami do úsmevu som sa držala jeho ruky, ktorá patrila telu predierajúcemu sa cez masu ľudí. Statočne ma držal aby som sa nestratila a bezpečne sa ocitli na druhej strany prechodu kde ostatní ľudia, zvyknutí na tento systém bitiek, bez problémov pokračovali ďalej.
„Uvidíš, musíš ešte chvíľu vydržať,“ odpovedal s pobavením v hlase. Tak moja zvedavosť mu je na smiech ? A aj to, že ma malá cestovná taška prevesená na jeho pleci znepokojovala čoraz viac. Dokonca viac, než pavúk ktorého zbadám v izbe pred tým, než sa chystám vbehnúť pod paplón a sladko spať.
„Budeme po New Yorku chodiť v ruka v ruke ešte dlho ?“ s malou dušičkou som dúfala, že mi konečne odpovie niečo iné než len to, aby som počkala a bola trpezlivá. Štvalo ma to, pretože som videla ako sa vyžíva keď som neistá a on sa môže cítiť nadradene a ako vodca.
„Nepáči sa ti to ?“ s pravou rukou vo vrecku a vážnym výrazom v tvári sa ku mne otočil.
„Nesťažujem sa,“ rukou som naznačila, že je všetko v poriadku a nemá dôvod sa znepokojovať.
„Nechcem sa chváliť, ale asi polovica zemegule by chcela teraz mať tvoju ruku,“ s miernym úškrnom a nadvihnutou bradou mi odpovedal načo svoj pohľad presunul na jednu starú budovu, ktorá sa tiahla okolo chodníka po ktorom sme kráčali.
„Škoda, že som so sebou nevzala tú voňavku. Zase tu smrdí samochvála,“ moje obočie prudko vyletelo dohora. Harry si to absolútne nevšímal, úsmev mu z tváre nemizol a svoje kroky presunul do malej uličky. Bola ešte stále vlhká od dažďu, ktorý New York zastihol včera večer. Obloha sa pomaly presúvala s ružovkastej do tmavej a mne na tvár začal sadať chladný vánok, ktorý ma prebúdzal z toho, ako som poslušne kráčala za Harrym.


„Už sme tu ?“ koniec posledného slova som naschvál znudene zatiahla. Spod dlhých mihalníc sa na mňa karhavo pozrel. Vycerila som svoje zuby do žiarivého úsmevu a obmäkčila jeho výraz.
„Ešte pár krokov. Ale mohla by si mi to podržať ?“ usmial sa a podal mi do rúk svoju cestovnú tašku, ktorú so sebou všade vláčil. Myknutím pleca som prezradila, že mi to neprekáža a že to bude to najmenšie zlo v celom dni. Pravé plece mi padlo na stranu po tom, čo som si naň zavesila pás a čakala na to, čím ma Harry znovu prekvapí. Chudými nohami vyskočil na malý výklenok steny. Rukou sa natiahol do výšky odkiaľ stiahol rebrík. Zatiahol zaň ešte raz aby sa uistil, že ak naňho stúpi tak nevyletí nazad a mávol rukou aby som k nemu podišla.
„Ideš prvá,“ usmial sa.
„Prečo ja ?“
„Lebo ak by si padala tak mám jedinečnú šancu ťa chytiť,“ uškrnul sa a popohnal ma k rebríku.
„To je len prefíkaný spôsob ako sa uistiť, že ti neutečiem,“
„Presne tak. Síce si nízka a bystrá, ale aj tak by som ťa chytil keby si chcela újsť. Tak šup,“ využívanie jeho výšky ma hnevalo, pretože aj keď som sa ja snažila byť nafučaná, on mi dlaňou pohladil vlasy a nechal v nich letmý bozk. Nebála som sa výšok. Len ma znervózňovalo to, ako sa odo mňa zem vzďaľuje. Po niekoľkých štuchnutiach do boku som sa odhodlala vyliezť na rebrík a najrýchlejšie ako sa dalo som sa vyškriabala na jeho koniec. Pravá noha sa dotkla studeného betónu ako prvá. Predo mnou sa ocitla strecha starej budovy, rovnaká ako niekoľko desiatok ďalších okolo mňa. Za mnou liezol jeden kučeravý chalan, ktorému som pomohla s taškou a podala mu ruku, aby sa ku mne mohol ľahšie dostať. Nevenovala som mu extra pozornosť. Výhľad z miesta na ktorom som stála ma upútal viac a to, že si Harry niečo mrmlal som nepočúvala. Tisíce svetiel sa predo mnou rozprestierali ako obloha v noci s hromadou hviezd. Neďaleko sa špička Empire State Building týčila tak pyšne, že ako obyčajne pokračovala v zatieňovaní ostatných mrakodrapov. Za svojim chrbtom som počula jemne odkašľanie. Také, aké sa používa pri získaní si niekoho pozornosti.
„Páči sa ti tu ?“ opýtal sa s rukami založenými za chrbtom. Aj keď slnko pomaly zapadalo, stále som videla jeho veselé oči ako schádzali po mojej tvári hore a dole.
„Si si vedomí toho, že dole ma už nedostaneš ?“ ruky mi vyleteli z vreciek na nohaviciach a ukázali na výhľad zo strechy.
„V to som dúfal,“ usmial sa. Hnedú tašku zhodil na betón vedľa jedného z niekoľkých komínov, ktoré vychádzali zo strechy. Zapoočula som zvuk zipsu, no moje nohy sa nedokázali udržať na mieste a tak sa rozhodli podísť bližšie k okraju strechy.
„Sem berieš každého, s kým prídeš do New Yorku ?“ pri mojej otázke som si ruky zložila na betónový výklenok a vystrčila hlavu spoza okraja. Podo mnou sa odohrával každodenná rutina. Ľudia sa náhlili v piatok večer domov z práce, niektorí si začínali užívať začiatok víkendu a vodiči taxíkov začínali šalieť z ľudí pomocou trúbenia, ktorý sa bezhlavo začínali rútiť z jednej strany cesty na druhú.
„Vlastne som sem ešte nikoho nevzal. Si prvá,“ zaváhal. Kľakol si vedľa mňa a prstom odhrnul pár pramienkov vlasov, ktoré mi padali do tváre.
„Cením si to, Harry,“ usmiala som sa.
„Tak poď, nebudeš pozerať iba na taxíky a zdivočenú bandu ľudí, ktorá nevie čo so sebou pretože žije v New Yorku,“ prevrátil očami.
„Myslela som si, že máš rád rušné mestá,“ zodvihla som sa a kráčala za ním. Na mieste, kde začal niečo vybaľovať bola prestretá deka s niekoľkými vankúšmi. Na nej boli postavené balíčky so sladkosťami a krabičkou mlieka s dvoma plastovými pohármi a vedľa nich sa začal Harry spokojne usádzať ako doma na gauči. V hlave sa mi miešalo toľko myšlienok. Až som si začínala konečne uvedomovať, že som šťastná. Ako som už dlho nebola.
„Ak si dobre pamätám, pikniky sa vždy robili v prírode a hlavne na tráve,“ poznamenala som.
„Ale toto nie je piknik. Toto je večera. Síce skromná, ale stále nejaká,“ uznanlivo priznal, že jeho úlovok bol chabý. To mi ale nevadilo. Či budem hladná, smädná alebo sýta mi bolo absolútne ukradnuté.
„Neprechladnem ?“ skrútila som pery do jednej strany. Asi som to nemala robiť. Jeho jedna ruka vyletela k môjmu lakťu a druhá sa zase zaprela do mojich bedier. Nemusel vyložiť nejakú veľkú silu. Padla som na jeho stehná ľahko ako stebielko obilia.
„Teraz určite nie,“ usmial sa a hánkami mi prešiel po sánke. Zacítila som ako sa mi do líc valí neprirodzene veľa krvi. Zosunula som sa trochu dozadu na vankúš, ktorý som prisunula spoza Harryho chrbta a nechala svoje lýtka voľne padnuté cez jeho stehná. Úpenlivo som sledovala ako do rúk berie krabičku a priťahuje ju k sebe aby ju otvoril.
„Prečo sme vlastne tu ? Povedal si, že pôjdeme do Central Parku,“
„Pretože tu je pokoj. Nemusím sa o teba s nikým deliť, so žiadnym predavačom praclíkov s vozíkom, ktorý by na teba hádzal oči a môžem si ťa užiť v celej kráse,“
„Chceš mi tým povedať, že som podľa teba krásna ?“ zasmiala som sa.
„A nie si ?“ zamračil sa. Nechcela som odpovedať. Skrútila som pohľad niekam inam a čakala, kým začne hovoriť niečo on.  
„Komplimenty som nikdy nevedela prijimať príliš dobre,“ zasmiala som sa popod nos.
„Nechápem prečo. Ešte nikto nepodľahol tvojmu pohľadu ?“ pomaly nadvihol ukazovák a jemne ním prešiel po mojej brade a nechtom opísal okraj spodnej pery. Začala som sa chvieť a cítila som ako mi po chrbte steká studený pot. Neverila som, že by mi toto dokázal spôsobiť jeden chlapec, ktoré som niekedy nenávidela už len preto, že pri mne dýchal. Naberala som nádych pre niekoľko slov, ktoré som chcela zo seba vydať, prekazil mi to so svojimi očami a pokračoval.
„Ja sa vždy musím ovládať aby som...“ odmlčal sa a zelenými očami prešiel po mojej tvári. Medzi zubami som zvierala spodnú peru čo mu nerobilo dobre a naschvál som s tým nepresávala. Neuškodí ho trochu provokovať. Nesmie si od toho odvyknúť.
„Aby si čo ?“ nadvihla som čelo a usmiala sa. Rukom pri prechádzal po kolene. Sama seba som sa pýtala, prečo mu to vlastne dovoľujem. Nemala by som ju striasť a odtiahnuť sa ? Priznala som si, že som to sama nechcela. Pravdupovediac som stále dúfala, že s tým neprestane.
„Aby som neurobil toto,“ prstami zovrel moje kolená a posunul ma k sebe bližšie. Svoje dlane presunul po bokoch mojej tváre skôr, než som si uvedomila kam tým smeruje. V nádeji som zavrela oči. Horúci dych ktorý sa mu cez pery predieral von som cítila na svojej tvári, bol celkom blízko a bolo neskoro na to, aby som oči znovu otvorila a zastavila ho. Prstami som sa dotkla koncov jeho kučier a jemne ich objala. Svoje ružovkasté a plne tvarované pery priložil na moje. Pocítila som ako sa jemne dotkol kútika mojich úst a dovolila som aby pokračoval a neprestával. Rukou som prešla až na jeho šiju, kde som pocítila akú má horúco pokožku, ktorú som schladila svojimi studenými rukami. Nepatrne sa odo mňa trochu odtiahol a otvoril oči. Zelené zorničky sa opierali priamo o mňa čelo si oprel o to moje.
„Neovládol si sa,“ posmešne som poznamenala. Na perách sa mi stále rozlieval jeho bozk.
„Ani ty nie,“ odpovedal svojím chrapľavým hlasom. Neviem, či som to od neho vážne chcela, aby to urobil a aby som to ja dovolila. Ale viem jedno. Neľutovala som to.

19 komentárov:

  1. oh.. zase se tu utoho roztápím jak čokoláda :D :)) ....jaká romantika:33.. ona toho nelitovala :33 .. asi to trošku prožívám :D ... uplně mi tahle část zvedla náladu :)... jsem z toho uplně nadšená těšíím se na další :)) -V-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prežívaj, na to sú tie príbehy písané. Aby sa mohla do tej osoby vžiť :) Ďakujem ;) xxxx

      Odstrániť
  2. Jesus fucking Christ. o.O - speechless.
    Dobre, táto časť je zatiaľ oficiálne favorite, a budem ju predýchavať najviac zo všetkých, pretožeee - THEY FINALLY KISSED!!
    Awh, vieš, to nevybúrené sexuálne napätie ma zabíjalo, ale keď si ho teraz začala pomaly vybúrovať(to asi nie je slovo, ale predstierajme, že sa to proste hodí:D), zabíja ma to. Pfú, fakt, ak ti pár dní teraz neodpíšem na e-mail, to znamená že ešte nie som psychicky pripravená na taký úkon, a všetko dôležité ti naťukám do komentáru.:D Ale nie, nebudem riskovať tvoju slabšiu depresiu.:D♥
    Loooove you, siis;)xoxoo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Už som ti niekedy povedala, ako ma tvoje pocity prenesené do začiatkov komentára vždy dokážu pobaviť a zaujať tak, že ich neskôr používam aj v vo svojom živote ? Nie ? Tak ti to hovorím teraz! :D Tvoje sexuálne napätie, samozrejme, beriem na vedomie takže sa neboj. Určite bude vyplnené, ale aj tak vďaka siiis ♥ xxxx

      Odstrániť
  3. áááááááw :3 konečnéééééé ♥ toto a áách :3 to je také užasnéé :) také dokonalé :) bboooože ja chcem rýchlo dalšiuuu :))) bože .. neviem sa prestať usmievať :3 to je také užasné :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jáááj teším sa, že sa páči. Cením si to, luv ;) xxxx

      Odstrániť
  4. Nádherné :) Živo si to predstavujem a je to úžasnéé :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. normálne pri posledných vetách sa mi rozbúšilo srdce... :3 na toto som čakala celý čas... keď si predstavujem to prostredie, ich dvoch... dokonalé... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ja nemám slov :) Je to tak úžasné a dokonalé :) Aj ja by som chcela taký piknik na streche :) Je to romantické a všetki tie pociti akoby som ich prežívala aj ja .) si úžasna :)
    ZUZKA :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jáááj urobme si súkromný piknik na streche! Ja a baby čo komentujete, hm ? :) xxxxx

      Odstrániť
  7. Ano, oficiálne môžem teraz povedať, že toto je zatiaľ moja najobľúbenejšia časť! :D
    Ja už chápem, prečo sa nepobozkali skôr, aj keď sme to my tak veľmi chceli. Presne v takejto situácii, v takejto atmoške sa to malo stať! proste nádherne si to vymyslela, a tlieskam ti. Počuješ to,že? :D
    " Kľakol si vedľa mňa" ..ja že ju už ide požiadať o ruku. Hneď moje prvé vnútorné konštatovanie bolo že "Harold, nejako skoro, ne?" :D:D dobre, veď to sa môže stať hocikomu :D
    Posledná veta! Najkrajšia!! Konečne! Na toto som čakal celý svoj život, 15 rokov, 5 mesiacov, a 4 dní! :D:D Dobre, toľko možno nie, ale takmer! :D
    Najprv, keď som čítala, ako jej dal bozk do vlasov ešte v tej izbe, alebo ona jemu na líce, tak už som si pripravovala, ako ti napíšem že "to oni už takto pokročili a už si dávajú takto pusu?!" A to som nevedela, že na konci tejto dokonalomegaperfektnej časti bude takéto milokrásneromantické prekvapenie! :D
    Asi si už pochopila, že je to krásne,že? Ale ja ti to poviem zase.. už po xkrát :D ... Je to nesktuočnedokonalé, proste bomba, pecka, wau, nemam slov (čo sa veľmi nepreukazuje tuto na komente :D) a si úžasná presne tak ako táto poviedka! Milujem tooooo!!!! :33 :D
    som strašne zvedavá ako to bude pokračovať..ten ich vzťah :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A zase jak trapka musím mať najdlhší komentár :DDD

      Odstrániť
    2. jooooj :) ja som úplne v nebi :D :D :D uvedomuješ si, že ja som to čítala vo vlaku!!! a oproti mne jeden chalan a vedľa mňa druhý a obaja na mňa pozerali ako na blázna, keď som sa začala smiať na tvojich hláškach alebo som sa usmievala ako slniečko na hnoji???? :D :D :D a to som ešte zabudla pripomenúť, že som najprv mala sluchátka v ušiach a neuvedomovala som si intezitu svojho smiechu :D ešteže som sedela v rýchliku a to trapné ticho po dočítaní tvojej poviedky ubehlo ani by si nestačila povedať "už som v Bratislave" :D takže na jednej strane bola pri mne šťastena , ale zase aj pani trapka :D :D :D no... ale k poviedke a preč od môjho "super" zážitku :D to s tou náušnicou a tým, že žena si nikdy neprizná, že niečo nedokáže... čistá pravda !!!! :) a Frankie bol dobrý :D tak ja vás teda nechám s vašou náušnicou osamote :D :D :D a potom Harryyyy <3 jedá ona bola k nemu taká zlatá a on tak vydieračsky zlatý .... ochh :) a ako ju zobral za paprčku, aby jej dokázal, že mu na nej záleží... och :) a tá smrdiaca samochvála a jeho parfémy :D to bolo perfekté dievča :D :D :D síce som to najprv nepochopila ( lebo šak prečo by to blondy mala na 1-krát pochopiť :D) , ale potom keď už áno, tak som sa na tom fakt z chuti zasmiala :D BOŽE!!!! ale ja som skoro umrela, keď ju zobral na vrch nejakého mrakodrapu a mohla sa pozerať na rušné mesto z výšky :) milujem to!!! aj ja by som sa raz chcela takto zašiť s chlapom na vrch nejakej výškovej budovy :) :D ale to zase prechádzam na seba :D a ja sa chcem venovať tvojmu príbehu dočerta!!! :D tááákže rozdýcham to a napíšem ..... :D ONI SA POBOZKALI!!!! akú nesmiernu radosť si mi spravila a ešte ako pekne romanticky :) a ešte pred tým ako je krásne povedal, že je krásna :) takéto veci mi nerobí dobre číťať , lebo potom som najmenej hodinu úplne vykolajená a nerozmýšlam nad ničím iným len aké by to bolo :D :D :D no aby som to zhrnula jednoducho perfektne romantická a komická časť zároveň :) myslím, že tieto tri slová to dokonale vystihujú :)
      sooo bye darling see you soon & I love you :* <3

      Odstrániť
    3. Pánečku ženy, vy dve keď sa spojíte pre mňa je výzva odpovedať na tie komentáre. Pfúúú, ja len asi toľko, že sa veľmi teším že sa vám to páčilo a proste ja neviem čo povedať, pretože sa furt a furt opakujem ako zaseknutá platňa tak 4 slová. Love ya soooo much ♥ ♥ ♥ xxxx

      Odstrániť
  8. Áno, áno, áno!! Konecne !!! Oni dvaja!! Juchuuuu!!!!!.... Tesim sa ako male doeta ktore dostane lizanku.....juuuj.....a ja chcem aby boli spolu ....tato cast je taka cela romaticka ....tesim sa na dalsiu :) xx R

    OdpovedaťOdstrániť
  9. oh.. napadajú mi slová ako: cukor a cukor.. a veľa cukru! Mňam, je to také sladké až mi mozog hlási, že väčšie množstvo sladkého nevydržím :-D hihi.. Peti je to nenormálne krásne a to ako sa k sebe správajú a akí je opatrný dobrý.. všetky určite máme rady, keď je Harry vykresľovaný za zlého chlapca.. ale prečo mám pocit, že on srdcom taký dobrák ako v tejto poviedke? vážne, podľa mňa má on nenormálne mäkké srdce a podľa mňa je strašne úctivý k ženám.. prosto takto si ho predstavujem naživo.. keď je v čiernom a čo, jeho kabátiky, boty.. pôsobí taj tajomne, ale podľa mňa je dobrák dušou i citmi. Fakt Peti, tak ho vidím naživo, ako to celé píšeš.. každý má dobré aj zlé stránky.. áá Bethany a Harry sú spolu.. milionkrát mňam! ily drahá
    Tvoja Blue xx

    OdpovedaťOdstrániť