Hmm...tak asi nová časť :)
Ako sa máte ? Napíšte mi :)
Love you ♥ xxx
„Nesťahuj si to stále dole, máš osemnásť nie osemdesiat,“
bystré ruky Layli Clarkovej, jej najlepšej kamarátky, boli strohé až tak, že
šmahnutie po prstoch zabolelo viac než inokedy. Priliehavé šaty čiernej farby
tesne obopínali jej telo a miestami
mala pocit, že chlapci, ktorý prechádzali okolo si pohľadom vyťahovali
lem šiat siahajúcich do vyššej polovice stehien tak vysoko, ako sa im len
zapáčilo.
„Vyzerá to ako zástera mojej mami v kuchyni,“
odpovedala nervózne. Čo sa týkalo pohodlia v daný večer, to ju obchádzalo
míľovými krokmi. Chýbala jej štipka z toho sebavedomia, ktorým Layla
prekypovala ako hrniec z ktorého sa valí pena.
„To ty máš názory ako tvoja a moja mama dokopy. Vyzeráš
skvele, postavu máš na zožratie a tvoj mozog príliš premýšľa namiesto toho,
aby rovno konal. Rozumieš, čo sa ti tu snažím povedať, génius ?“ štuchance
prstom do svojho čela po tých dlhých rokoch stále nedokázala vystáť. Zvládanie
nadmernej pozornosti nacvičené nemala.
V škole si ju všimol nanajvýš školník, ak potreboval podržať dvere pretože
v rukách niesol rebrík alebo niečo iné. To všetko malo nacvičené dievča,
ktoré sa vedľa nej hrabalo v kabelke a niečo hľadalo s hnedými
vlasmi, ktoré jej slnko sem tam vyťahalo až do žiarivej blond farby.
„Dnes nebudú žiadne drinky, chápeme sa?“ zastavila ju a svoje
paže dlhé ako konáre zavesila na jej plecia a spolu s jemný
zatrasením si vynútila pozornosť.
„Ten chalan ťa chcel zbaliť,“ pohľad sto ročného kameňa na
jej tvári na ňu nepôsobil veľmi priateľsky.
„Ten chalan ma chcel jednoducho opiť, aby som súhlasila
a šla s ním do nejakej diery. Dnes nikomu nepovieš, že som tvoja
kamarátka, rozumieš?“
„Ani keby to bola tisícka a k tomu ešte jedna
libra ?“ zamrnčala a zamávala rukami zo strany na stranu.
„Ani keby ti k tomu dal dva libry.“
„Och, fajn! Ale cítim, že dnes by to mohol byť nejaký
neobyčajný chalan,“ odvrkla a dunivými krokmi sa priblížila ku vchodu do
klubu.
„Tak neviem čo cítiš ty, ale ja cítim jedine tak asfalt po
daždi a to mi lásku nepripomína,“ zakričala za ňou.
Ochrankár ich bez mihnutím oka pustil dnu. Naozaj nebolo jej
koníčkom pretĺkanie sa cez masu v jej veku, preto sa Layly držal ako kliešť.
Svojim šarmom a rukami ozdobenými prsteňmi ľahko prinútila ľudí, aby im
urobili priestor na niekoľko sekúnd. Síce ju do tohto podniku brávala často,
v poslednej dobe sa to tu začalo čoraz viac zaľudňovať a jej to už
nepripadalo ako ten starý dobrý klub v ktorom bola tak rada. Možno to bude tým mužom, ktorý
to tu prevzal a riadi všetko ináč, než bolo zvykom.
„Pozrime sa koho sem
dnes mestská hromadná doprava nedoviezla! Najmladšia Hammondová,“ zvolal Jared,
jej bratranec o dosť vyšší od nej spolu s veselým výrazom
v tvári.
„A otravný Hammond, ktorý ma dnes zradil a šiel
s Louisom na pivo namiesto toho, aby ma vysekal zo skúšky šiat. Navyše som
prišla pešo,“ pálčivým pohľadom sa zabodla do jeho tváre, ktorá neniesla ani
najmenšie náznaky jej hnevu.
„Každý musíme prinášať obete. Napríklad ja dnes, na to pivo
sa mi vážne nechcelo ísť,“ odfrkol a rozvalil sa na stoličku, „Vidím
Laylu. Idem preč. Maj sa Noe,“ srdcervúce objatie ju aj tak neobmäkčilo.
„Chalan od stola päť sa na teba díva odkedy si sa sem
posadila,“ oznámila je Layla a mávla pohľadom dozadu.
„Na to má predsa oči, nie ? Už sa prestaň silou mocou snažiť
o moje šťastie. Proste som taká aká som. Keď niekto príde, tak príde,“
usmiala sa a posunula jej prázdny pohár.
„Si nepolepšiteľná stará romantička z päťdesiatych
rokov,“ ohrnula nosom.
„A páči sa mi to. Na chvíľku si odskočím,“ skôr než stihla
zoskočiť z vysokej stoličky zachytila
nejakú partiu, ako si hlasno vymieňa názory.
Nebola zvedavá na ďalšiu bitku, aj keď musela
priznať, že v tomto klube sa odohrávajú bitky s veľkým „B“. Rýchlo sa
z toaliet vrátila k baru a až vtedy pochopila, prečo sa hŕstka
dievča nervózne nahrnula do chodby pri toaletách. Partia štyroch chalanov sa
mlátila hlava-nehlava v strede parketu a namiesto toho, aby sa ich
niekto snažil od seba odtrhnúť, všetci tlieskali, pískali a nepohli ani
prstom, aby to zastavili. Inštinktívne prešla očami celý bar. Posledná kvapka,
ktorá prevalila obsah pohára jej nervov bola tá, keď uvidela telo v hnedej
košeli ako sa zohýna k zemi a ruka nasúkaná v jej rukáve
uštedruje ďalšiu ranu do tváre svojmu partnerovi v bitke.
„Jared!“ zvolala tak
nahlas, ako len vládala. Samozrejme, že jeho mozog sa sústredil len na to, aby
čo najviac naložil tomu chalanovi, ktorý ležal pri jeho nohách. V dlani
zvieral jeho prepotené tričko a druhou rukou zovretou v päsť sa
oháňal od jednej strany jeho tváre na druhú. Začala sa predierať pomedzi
všetkých ľudí, ktorý mali neskutočne akčný triler pred očami. Inšpirovala sa
Laylou, použila lakte na to, aby som ľudské končatiny od seba odstrkovala čo
najďalej a pomedzi to niekoľkým
ľuďom svojou teniskou rozmliaždila chodidlá. Bolo to pre ňu nič
v porovnaní s myšlienkou, že by mala strávila noc na policajnej
stanici spolu s Jaredom.
„Jared, prestaň! Spamätaj sa!,“ akoby sa ho to ani nedotklo.
Jej slová sa ľahko obtreli okolo jeho uší, no rýchlo odleteli kamsi, kam každý
bitkár posiela okríknutia od svojich priateľov aby ich od incidentu odhovorili.
„Hej! Čo to má znamenať ? Toto vo svojom podniku trpieť
nemienim,“ hrubý a jemne chrapľavý hlas sa cez mikrofón pri DJ-ovi
rozozvučal na celú miestnosť, kým jeho slová sprevádzali ostré a bodavé
zvuky. Všetky údery sa zastavili na pol ceste. Toho chlapa si nevšímala, vlastne
ho ani cez ten dav nevidel aj keď mu bola vďačná, že zakročil. Ochrankári si
razili cestu do stredu len tým, že pohľadom zakotvili na ľuďoch okolo. Pravou
nohou urobila dlhý krok, zovrela
Jaredovu ruku najsilnejšie ako vládala a stiahla ho na stranu. Ťažko sa
zapotácal, trhol lakťom, ale jej hnev naňho vyprodukoval dosť sily na to, aby
ho udržala a ťahala ho čo najďalej od problémov.
„Pusť ma,“ zavrčal. Dotyk na jeho spotenej košeli spôsobil
to, že sa mu látka prilepila na kožu a malé pramienky krvi mu stekali
z nosa a taktiež z čela, kde sa mu objavila malá škára.
„Zošalel si ? Prečo sa biješ s ľuďmi, ktorých ani
nepoznáš ?“
„Nebudem trpieť ich hlúpe poznámky na teba. Na to som až
príliš labilný,“ odpľul si a prstami zotrel krv stekajúcu po jeho pokožke
na tvári. Úprimne jej pocit previnenia zovrel srdce. Toto sa opakovalo už
niekoľký krát. Nemala rada, ak sa kvôli nej Jared dostáva do bitiek.
„Nechaj tých idiotov na pokoji. Nech ťa ani nenapadne sa
znovu, kvôli mne biť, Jared.“
„No jasné, ak ťa niekto nazve lacnou tanečnicou z baru
tak mu kúpim pivo a porozprávam sa s ním o výsledkoch Ligy
Majstrov. Ako povieš,“ odfrkol a obišiel ma. Namieril si to k baru.
Pre istotu sa ešte raz obzrela za seba. Ochrankári sa s troma osobami pod
pazuchou už približovali k východu a jej ostali pocity pre radosť.
Síce sa nevyhnú nenávistným pohľadom v meste, stále je to lepšie než zápis
v registri. Aj keď sa problémy o obvinení môžu vynoriť hocikedy.
„Daj mi ľad. A nejakú handru,“ zhúkol už vtedy, keď sa
k nim Layla chcela priblížiť. Zvrtla sa na päte hneď po tom, ako videla
Jaredov stav tváre a ju so zovretými perami ako sa nakláňala cez pult
a brala si pohár s minerálkou aby ho podala chalanovi s bojovými
chúťkami.
„Dá sa to povedať aj milšie, ale tu to máš,“ odpovedala mu.
Než si to stihol vziať, Noe si uchmatla handru plnú ľadu a naschvál mu to
silnejšie pritisla na čelo. Sykol od bolesti čo jej na tvári vytvorilo malý
úškľabok a aké také potešenie z toho, že si konečne začal uvedomovať,
čo v popude urobil.
„Au! To bolo za čo ?“ boľavý výraz v tvári mu vytváral
vrásky na čele. Nereagovala.
„Nechcem, aby sa to tu opakovalo, počuješ ma? A ty ho
odveď domov, nech vytriezvie,“ rozkázala Layla. Jaredove rameno stále zovierala v dlani aby si znovu
neodbehol.
„Ja nie som jeho opatrovateľka, aby som ho vodila domov,“
odpovedala a jej príkaz brala za totálne absurdný. Slová, ktoré jej
vychádzali z úst už nepočúvala. Patrili Jaredovi a čistili mu
žalúdok. Ona kontrolovala situáciu naokolo. Zábava pokračovala, akoby sa pred
pár minútami nič nestalo. Zaujímavejší sa pre ňu však stal pohľad chlapca
s kučeravými vlasmi vyčesanými dohora. Lačný pohľad na nej zotrvával po
celý čas čo som sa naňho odvážila po dlhej chvíli pozrieť a neuhýnal ani
vtedy, keď si k perám posunul pohár a odpíjal si z neho. Venovať
jemný úškľabok pre ňu nebolo ak ťažké ako ranné vstávanie do školy a tak
sa mu nebránila.
„Haló, počúvaš, Noe ?“ zatriasla mojou rukou. Mykla hlavou
aby pochopila, že jej venujem pozornosť.
„Choď s ním k východu, taxík je o chvíľu tu.“
„Nerobte zo mňa dvojročné decko. Dokážem sa o seba
postarať sám,“ zapojil sa do debaty Jared a z čela zhodil balík s
ľadom.
„Áno, to sme mali možnosť vidieť pred pätnástimi minútami.
Ideme,“ zvolala a vytrhla mu kľúče od jeho auta z dlane. Jasne som mu dala
najavo, aby zabudol na šoférovanie po nakladačke, ktorú dostal a s množstvom
alkoholu, ktoré doňho kamaráti a samozrejme on sám nalial.
„Nie som malý chlapec, nemusíš ma držať za ruku akoby si ma
viedla do škôlky, Noe!“ vytrhol sa zo zovretia. Pred tým, než sa otočila na
odchod sa znovu pozrela na neznámeho z opačného konca baru. Kývla hlavou
a znovu sa usmiala. Toľko úsmevom nerozdala ani pri gratuláciách k
narodeninám. Dlaňami sa zaprela do Jaredovho chrbta a posúrila ho.
„Vyspi sa z toho. Ráno ti zavolám,“ usmiala sa, keď už
držal dvere taxíka.
„To aby som si vypol mobil,“ vyplazil jazyk a zaliezol
do auta. Taxík sa okamžite pohol v pred a jej ostali iba kľúče od
Jaredovho auta, ktoré bolo zaparkované na parkovisku. Presunula sa o pár krokov dozadu a začala sa
hrabať v kabelke kým hľadala svoj telefón.
„Stratila si niečo ?“ strhlo ju, keď sa neďaleko jej ucha
rozoznel niečím známi hlas, ktorý jej do celého tela privodil zimomriavky. Pred
ňou sa týčil chlapec výškou podobný Jaredovi, ibaže bol o niečo širší
v ramenách. Ruky mal zasunuté vo vreckách a úzke biele rukávy na
tričku mu opisovali silné ruky plné svalov. Reč sa jej nejako zastavila.
Nevedela čo má povedať, pretože zelené
oči, ktoré sa na mňa upierali ju privádzali do kolien.
„Ja-ja...nie, kdeže. Iba..em..hľadám telefón.“
„Máš ho vo vrecku na svetri,“ ukázal prstom a jeho
pobavenie na tvári nedokázal zakryť. Vychutnával si to, že bola ne svoja.
„Aha, jasné,“ pokrčila nosom a vybrala si ho
z vrecka.
„Mimochodom, som Harry. A ty ?“ nastavil ruku
a jemne zohol hlavu, aby počul odpoveď. Zvažovala situáciu. Mala by
povedať úplne cudziemu chlapovi, ako volá? Vyzerá sebavedomo. Až príliš. Mala
pocit, že by si ľahko mohol zistiť, čo za osoba pred ním stojí. Kde býva, akú
váhu mala pri narodení či v koľkých rokoch jej vypadol prvý mliečny zub.
Tušenia sa jej často neplnili, tak prečo by sa nemohli splniť práve teraz?
„Katherine,“ vypadlo z nej a položila dlaň do jeho
silného, no akýmsi spôsobom galantného zovretia. Lákalo ju s ním prehodiť
pár slov, ale už len tým, že mu povedala iné meno aké vlastní, by ju malo
odrádzať od rozhovoru.
„Teší ma, Katherine. Máš odvoz domov ?“ vyzvedal.
„Prečo si myslíš, že idem domov ?“
„Videl som ťa ako vychádzaš von. Počul som, že dnu bola
bitka a myslím, že ak vyzeráš tak krehko nechceš mať veľa dočinenia
s takýmito ľuďmi,“ zhodnotil situáciu. Znervóznela. S chlapcom,
navyše tak nezvyčajným a vyžarujúcim zvláštnu energiu, sa ešte
nezhovárala. Pochytil ju pud sebazáchovy a pocit, že by mala čo najskôr
vypadnúť preč.
„Aha..no jasné. Vieš čo, asi by som už mala ísť. Musím ešte
zájsť po sestru k priateľovi a nejako mám už dosť,“ usmiala sa nepatrnými
krokmi vytvárala čoraz väčšiu vzdialenosť medzi nimi.
„O pol druhej v noci ?“
„Fajn, toto nevyšlo,“ uznala svoj skrat a chcela sa čo
najskôr dostať do auta.
„Ak si pila, nemala by si šoférovať,“ uškrnul sa
a o koľko sa posunula dozadu
o toľko sa posunul on dopredu. Po jeho zákroku jej v krku navrela
hrča. Čo ak jej niečo chce urobiť ?
„Nepila som. Ja nikdy nepijem. Lenže som už od ôsmej na
nohách a som unavená,“ odpovedala a našťastie zazrela Jaredovo auto
neďaleko seba.
„Dovoľ mi, nech ťa odprevadím,“ stačilo mu urobiť len pár
krokov a už bol pri nej. Dlaňou sa dotkol jej krížov aby sa jej v tele
zapojili svaly do práce. Striasla sa a aj keď si to všimol, neposúval
svoju ruku preč. Kým vsúvala kľúče do
zámky starej dodávky Forda, jej spoločník pokojne prešiel k jej pravej
ruke. S hlbokým nádychom sa posadila do auta a vsunula kľúč do
zapaľovania. Harry za ňou zavrel dvere. Lakťami sa oprel o priestor, kde
bolo stiahnuté okno a keďže Jaredovo auto bolo vyššie než ostatné auta,
nepotreboval sa ani zohnúť aby na ňu dobre videl.
„Je to od teba milé, ďakujem,“ očami blúdila všade, po celom
parkovisku a po autách, len nie po ňom.
„Nemusíš sa tak triasť, ja ti nič neurobím,“ lahodne sa
uškrnul.
„Práve človeka, ktorý mi toto povie by som sa mala báť najviac.
Nemyslíš si ?“ nadvihla som obočie a obmotala prsty okolo volanta.
„Bystrá poznámka. Si si istá, že toto auto je bezpečné
a že to nie je pojazdná rakva?“ povedal s neistým hlasom. Odtiahol sa
od auta, ale rukou sa stále držal za dvere. Nedôverčivo sa zadíval na celý
dopravný prostriedok a Noe medzi zuby vtiahla spodnú peru, kým Harry
hodnotil stav povrchu. Síce na sebe Jaredovo auto malo viac hrdze než farby,
stále to bolo to úžasné auto ich starkého, na ktorom sa cez prázdniny vozili
z dediny do mesta na trh a spomienky spojené s výletmi si len tak
ľahko vymazať nechcela.
„Asi to risknem,“ zamumlala.
„Si zvláštna, Katherine. Rád som ťa spoznal. Som si istý, že
sa ešte uvidíme,“ zovrel pery a odsunul sa od dverí auta.
„Možno,“ odpovedala a s pásom obopínajúcim telo zatočila
volantom. Čím skôr sa odtiaľ dostala, tým skôr sa jej zmysli uvoľnili
a srdce prestalo búšiť od adrenalínu, ktorý za celý večer vstrebala.
„Ty ale vyzeráš,“ započula mamu. Hlavu nechávala pod
vankúšmi na gauči v obývačke. Včera, respektíve dnes v noci nenazberala
toľko síl, aby sa vydriapala až do svojej izby na poschodí. Ostré svetlo sa
dostalo k jej očiam ako náhle z nej mama zhodila všetky vankúše
a roztiahla dlhé závesy.
„Mohla by si sa prosím ťa aspoň posadiť, keď ti niečo hovorím
?“ lenivo ssi z čela odhrnula vlasy a odlepila líce od matraca.
„Volala mi teta Jullie. Jared je doma s modrinami po
tvári a ty vyzeráš ako po najväčšom internátnom žúre tohto mesiaca,“ karhavo
zovrela pery do rovnej čiarky a s rukami založenými v bok si
vychutnávala moment výpovede.
„Mami, nie sme v Amerike. My takéto žúry nemáme,“ zívla.
„Choď sa, prosím ťa, okúpať a daj sa dokopy. Dnes ideme
s Emmou do mesta, kvôli svadbe. Musíš nám pomôcť,“ rukami na ktorý mala
prevesených niekoľko náramkov Noe upravila vlasy a nastavila ruky, aby jej
pomohla postaviť sa.
„Aspirín je v kuchyni.“
„Nepotrebujem ho, nepila som. Vďaka,“ pozbierala si všetky
veci rozhádzané okolo gauča a s hrôzou zistila, že je už niečo po
dvanástej a každá poriadna rodina na ich ulici ma vyupratovaný celý dom
s pokoseným trávnikom. Ak by mala bolesti hlavy po drinkoch, hlasné
zvonenie telefónu by Noe určite priviedlo do hrobu. Laylina tvar s grimasou sa
rozprestierala na celej obrazovke a stačilo stlačiť iba jedno zelené
tlačidlo na to, aby som s ňou mohla načať rozhovor.
„Sľúb, že sa nebudeš hnevať,“ pozdrav bol pre ňu zjavne
nepodstatný.
„To ti sľúbiť nemôžem, ak začneš rozhovor niečím takýmto,“
prehlásila.
„No, vieš ako si sa usmievala na toho chlapa pri bare, že ?“
„A čo je s ním ?“
„Nejakým nedopatrením zo mňa vytiahol tvoje meno. Viem že
som ti sľúbila, že ho nikomu nedám, ale je to môj šéf a ak by som mu ho
nedala, tak by sme už boli dve, namiesto jednej hľadajúce letnú brigádu,“ státie
na schodoch jej poskytlo skvelú príležitosť sa posadiť. Bez toho aby skončila
padnutá na zadku a pootvorenými ústami, z ktorých si nemohla dovoliť
vypustiť nadávky sa Noe ruka zošmykla po zábradlí a skončila zaborená vo
vlasoch. Ten chlap sa jej ani v najmenšom nezmienil, že je majiteľom
nejakého klubu. Veď vyzerá na dvadsať! Mal by sedieť niekde na vysokej
v miestnosti s profesorom prednášajúcim nejaké dôležité učivo
a nie sedieť v nejakej kancelárií hojdajúc sa v koženom kresle.
Celé moje krycie meno bolo na nič, pretože s jeho presvedčením o našom
stretnutím sa jej v žalúdku vytváral nepríjemný pocit, že nasledujúce
stretnutie nebude posledné.
Uzasna cast...dalsiu prosim :-)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem , dúfam, že bude skoro :) x
OdstrániťThat is PER-FECT :D
OdpovedaťOdstrániťž sa tešííím na dalšiu časť :3
Thank you for that "Per-fect" :D
OdstrániťĎakujem veľmi pekne :) xx
OMFG!!!! :o to bolo perfektné! :) chvíľku mi inak trvalo než som pochopila,že to je to iste ako minula časť teda resp. rovnaký čas len z pohľadu Noelle :D také záhadné mi to príde alebo také typu "zlý chlapec" :D a ako vždy s Harrym si nesklamala a neviem prečo, ale tak veľmi mi sedí na tú postavu :) úplne super si to viem predstaviť do posledného detailu :) inak nemohla som z tej debaty čo viedol Jared s Noelle :D o tom ako jej povedal že nabudúce pozve toho chlapíka na pivo, keď ju bude urážať :Dalebo keď sa Noelle rozprávala s mamou a ta jej povedala, že vyzerá akoby prišla z nejakej internátnej párty a ona jej na to povedala , že nie sú v Amerike :D aj to akú blbú výhovorku si vymyslela pre Harryho :D ešteže jej došlo, že to bolo chabé :Dneverím, že toto si dopísala za dnešok, keď včera si mala len stranu a niečo :) si fakt pani s veľkým "P"!!! :) inak ako som to začala čítať tak akurát prišla babka na oslavu a potom prichádzali ďalší ... Bože ja som bola tak nedočkavá, že kedy si to dočítam , že som furt musela niečo robiť,pretože som stále pozerala na ten telefón a chcela si to dočítať :) dobre som si vytrénovala svoju trpezlivosť :D a stálo to za to ;) fakt sa mi ten prilbeh začína páčiť viac a viac :) nemôžem sa dočkať novej časti :)!!!!!!! Tak rýchlo rýchlo píš ;)
OdpovedaťOdstrániťPS: Ten obrázok sa mi strašne páči :) and it is ...Oh, so truthful :) <3
I love you darling & see you soon :) :*
Bože môj, ja s tak strašne teším, že sa Vám tie moje výmysly nepochopenej duše tak páčia. JUJ! Tvoja trpezlivosť musí zažívať strašné muky,ale určite jej to prospieva :D Ďakujem veľmi pekne, aj za tú pani s veľkým "P"...to si až nezaslúžim ale cením si to ;) Love ya so much too ♥ :)
Odstrániťto je něco dokonáleho :3 uplně jsem se do toho zažrala oh my god :3 ... je to něco neskutečného :) ..já jsem to snad četla na jeden nádech (ale nečetla jsem si to nahlas takže nevím jak to napasat :D, no prostě je to perfektní :3 )... nehorázně se těším na další část :) :3 .... a zpět k otázce co byla na začátku :) ... já se mám uplně na nic v hlavě mám nehorzný zmatek a k tomu všemu se ještě musím stíhat učit .. zabíjí mě to >_< :D ..... jak se máš ty ? :)... pozdrav z česka posílá -V-
OdpovedaťOdstrániťJa už neviem, čo Vám mám písať. Nebaví ma písať, že ďakujem a pod. aj keď to je pravda, ale ja chcem niečo viac a veď vieš :D Moja drahá, určite sa to utrasie a bude lepšie :) Ja sa mám fajn, vďaka za opýtanie :) Papa xxxxx
Odstrániť:OO
OdpovedaťOdstrániťJa.... ja... wow!
Snažím sa rozdýchať skutočne príjemný šok :3
Čítam naozaj veľa blogov a aj píšem... no nikdy som nikde nevidela niekoho kto by mal takýto štýl písania. Je to čarovné ♥
Raz si kúpim tvoju knihu a ty mi ju podpíšeš *_*
Obrovský talent toto... :)
Teším sa na ďalšiu časť :) :3
Dýchaj, prosím :)
OdstrániťNeskutočne si cením to, čo mi tu píšete a beriem si to k srdcu. Knihu ti s najväčšou radosťou podpíšem, samozrejme ak víjde čo je diskutabilné :) Ďakujem ti :) xxxxxxxx ♥
Jedna z najlepších vecí po tom všetko - mať čas na teba, čas na tvoju poviedku, čas na komentár pre tvoju poviedku a pre teba :)
OdpovedaťOdstrániťáno, zamrazilo ma
áno, mala som husiu kožu
áno, smiala som sa pri tom asfalte a ...
áno, aj som sa usmievala
áno, kompletne to milujem!
5 dôvodov prečo si nezabiť susedku :))
Love ya!
Óóóóó, moja zlatá!
OdstrániťĎakujem, že si našla toľko dôvodov, prečo ma stále necháš dýchať tento vzduch, čo si dením :) Love ya tooo x
You are PER-FECT!
OdpovedaťOdstrániťThat is PER-FECT!
WOW! :O
Vieš, že ťa milujem,že? :D A vieš,že milujem každú jednu tvoju vec, čo vydáš z klavesnice,že? :D
Chytila som mierné mindráky z tej predstavy, že to bude zase o Harrym (NOH8, len mám radšej poviedky s inými členmi tejto boyband :D), avšak ty si ho tu v tejto časti opísala tak dokonalo, že som zabudla dýchať! Prepána, Peťa, spôsobíš mi raz infarkt, a budeš za to plne zodpovedná! :D
Kto vie s kym to bude, ty vieš prekvapiť a pekne to zamotať, každopádne je to totálna bomba a ja som strašne zvedavá na pokračovanie, čo pre nás chystáš :33 :)
Ó, tak to ma mrzí :/ Lenže, neviem...nejako mi strašne pasuje do tých mojich predstáv...ja si hlavne podľa neho vytváram tie obrazy postavy a potom sa to so mnou už vezie takže ma to mrzí :( Ale ďakujem krásne, že si sa cez to dokázala preniesť a prečítala si si to :) ♥ Xx
OdstrániťKrásne...čo najrýchlejšie dalšiu...PS:dala by si prosim fotku Noe? :3
OdpovedaťOdstrániťĎakujem krásne :) Moja krásna, radšej nie. Neviem, už sa mi pár krát stalo, že moja predstava postavy sa od tích, ktorý čítajú líši OVEĽAAAAA viac, než ta moja. Ale ak by si ju hrozne hrozne chcela vidieť, kľudne mi napísať mail ktorý je hore ↑ tak ja ti ju pošlem :) ;) xxxx
OdstrániťHeeeey, wot d fuk, ako to že som sa k tomu dostala až teraz?!
OdpovedaťOdstrániťMám menej času na spamätanie sa z toho celého. Úplne vzrušujúce, a príznačne tajomné, a pfú, Styles. I have nothing more to say.:D Ako sa mám sa dozvieš v e-maily, do ktorého sa idem práve pustiť.
A že Katherine. A ja na zemi.:D Dostalo ma to.
Looking forward to the next part of this masterpiece, loove.xoxoo
Prepáč, ale ona bude tak trochu...no šak vieš :D
OdstrániťA zároveň prečo neurobiť radosť Katkám. Som rada, že sa ti to páááááčilo a fičím ti odpísať na mail, love :) Luv xxxxx ♥
Wtf dokonalosť to je sama o sebe :) to jr tvoj príbeh. Či prekladas nejaký??? :) ,-Veronika
OdpovedaťOdstrániťAhoj :) Nie nie, žiadny preklad. Čistý výmysel mojej fantázie :) Ďakujem pekne ;) xx
Odstrániť