štvrtok 14. novembra 2013

Our Demons 5. -Cinema time.

Zdravím :)
Čo by som Vám mala povedať? Môj život sa od minulého týždňa neobohatil o nič extrémne nové.
Túto časť som sa rozhodla napísať trochu ináč. Ešte nikdy som nič nepísala z pohľadu tretej osoby, tak som trochu zaexperimentovala a som zvedavá, ako sa Vám to bude páčiť :)
Taktiež chcem veľmi pekne poďakovať za všetky komentáre, ktoré mi zanechávate a taktiež za návštevnosť. Neuveriteľné čísla. Ďakujem ♥
Prajem (predčasne) pekný víkend ;) xxxx 



Auto, ktoré Harry šoféroval sa viezlo po ceste primeranou rýchlosťou. Noeino tušenie, že ak Harry vlastní takéto auto, tak s ním bude brázdiť cesty minimálne sto dvadsiatkou sa rozpadlo na kúsky. Odkedy vyštartovali spred jej domu, vystriedali niekoľko tém. Od toho, aké má záujmy, aká je jej rodina až po tradičnú otázku, kam smerujú. Okrem tejto jednej otázky sa vždy pýtal Harry. Aj keď Noe položila otázku nazad, so záujmom sa o ňom niečo dozvedieť, Harry prekrútil odpoveď tak, aby sa jej vyhol a mohol sa dozvedieť niečo nové o dievčati, ktoré sedelo vedľa neho.
„Neverím, že máš rada videohry. Žiadne z dievčat, ktoré poznám, nemá rado videohry,“ Harryho hlas sa rozzvonil do smiechu. Noe si pomyslela, že z tej širokej škály dievčat (ktorých určite nie je málo) sa určite muselo nájsť nejaké dievča, ktoré disponovalo touto vlastnosťou.
„Jasné, že mám. Moja staršia sestra sa so mnou hrať nechcela, tak som všetok čas trávila s Jaredom. Zviedol ma na zlé chodníčky.“
„Pošlem mu jednoduchý ďakovný list,“ uškrnul sa. Noe pokrútila hlavou a zazerala von cez okno, pretože Harryho noha sa čoraz viac dotýkala brzdy a auto spomaľovalo. Pred sebou nevidela prakticky nič. Jedna pouličná, taktiež na pokraji funkčnosti, svietila tak, aby sa nepovedalo, že je úplne vypnutá. Započula, ako Harry zatiahol ručnú brzdu a cinknutie oznámilo, že si taktiež odopol pás. Hlavu mala stále naklonenú tak, aby mohla vidieť niečo vyššie, než mohla v sediacej polohe, akú by mala zastávať.
„Ak chceš výjsť von a skúsiť to prvé rande, mala by si najprv vystúpiť,“ upozornil ju. Už jej stihol z jej strany aj otvoriť dvere. Odpútala sa, prevesila si kabelku krížom tela a vyskočila z auta, ktoré Harry diaľkovým ovládaním zamkol.
„Harry?“ oslovila ho. Nenápadne sa k nemu prisunula bližšie. Studený jarný vietor jej zachádzal poza šiju, preto si zips na bunde aj mikine vytiahla až k samému krku. Nebolo to len tým, že jej bola zima. Tmavé uličky, prázdne a bez živej duše nemala rada. Zdali sa jej strašidelné, každú sekundu, vždy keď sa o seba otrelo lístie jej podskočilo srdce a aj keď s ňou bol Harry, mala zmiešané pocity.
„Hm?“
„Kde to sme?“ spojila pery a vtiahla ich medzi zuby. Pri opýtaní sa jemne postavila na špičky, aby sa Harryho  mohla opýtať otázku, ktorou mu pílila uši dobrú pol hodinu pomedzi každú informáciu, ktorú z nej vytiahol.
„Za jednou budovou. A prečo šepkáš?“ v jeho hlase cítila náznaky smiechu. Prečo sa smeje z tak dôležitej a nepríjemnej situácie plnej strachu, ktorým ona sama prekypuje? Jasné, chlapi a ich ego o tom, že s nimi sa dievčaťu stať nič nemôže. Ale ona nie je chlap a taktiež neverila na takéto báchorky, aj keď si vždy predstavovala, že sa jej chlapec, ktorý s ňou niekde bude, statočne zastane.
„Pretože takto sa začínal jeden horor, ktorý ma sestra prinútila pozerať,“ hlas jej jemne zapišťal. Aj keď má osemnásť rokov a štyri mesiace, stále sa bojí tmy. Veď každý sa predsa niečoho bojí. Pre ňu to nebolo detinské, zdalo sa jej to prirodzené.
„A ako sa skončil?“ prikrčil sa, aby počul jej slová. Kráčali už hodnú chvíľu a nie a nie nájsť teplé miesto, kde by si mohli ohriať skrehnuté ruky. Harryho trochu prekvapilo, no hlavne potešilo, keď si Noe okolo jeho lakťa obmotala ruky. Sama si to zrejme poriadne neuvedomovala, pohltil ju zvuk mačiek behajúcich okolo kontajnerov. Ruky spojené v päsť skryté v bunde pevne držala na jeho ruke, ktorú mal zasunutú v džínsoch. Hoci bol smelý, neodvážil sa ju chytiť za ruku. Zdala sa mu netradičná, iná ako dievčatá, ktoré stretával.
„Neviem, utiekla som s krikom za mamou a rozsvietila všetky svetlá v dome.“
„Svetlá môžeš rozsvietiť aj dnu, ak ťa to tak baví,“ uťahoval si z nej aj keď videl, že sa jej to protiví. Dvere mali byť otvorené, takto o to požiadal sestru svojho kamaráta, ktorá niekedy brigádovala v miestnom kine. Pootočil kľučkou a keď sa dvere otvárali, vydávali vŕzgavý zvuk. Bolo by dobré, ak by ich niekto naolejoval, nenaháňali by taký strach ako napríklad Noe, ktorá sa niekedy bojí otvoriť aj vlastnú chladničku pri nočných výpravách zastihnutá hladom.
„Vitaj v kine,“ Harry nadvihol ruky a rozohnal sa nimi na obe strany. Noe prekvapene stála pred ním so založenými rukami vo vreckách a červenými lícami vyťahanými od vetra.
„Aké originálne,“ uškrnula sa.
„Au. To zabolelo,“ prstami si zovrel mikinu na mieste, kde by sa malo nachádzať srdce, z ktorej mu vychádzala kapucňa a bola prehodená cez jeho koženú bundu na chrbte.
„Nemyslela som to tak.“
„Uznávam, som hrozný čo sa týka vymýšľania romantických vecí. Necení sa aspoň snaha?“
„Iste. Som zvedavá, čo vymyslíš nabudúce,“ zachuchúňala sa a poskakovala z jednej nohy na druhú aby sa zahriala. Rozmýšľala, či jej to robil naschvál. Laylina teória by pravdepodobne znela, že ju necháva vymrznúť vonku na kúsok cencúľa len preto, aby ju mohol vlastnoručne zahriať. S pobúreným smiechom v hlave zmietla túto myšlienku, hoci nie príliš na zahodenie, zo stola a sústredila sa na prítomnosť.
„Ty chceš, aby bolo nejaké budúce?“ vyrušil ju z rozmýšľania. Posunul sa o niekoľko krokov a Noe ho nasledovala. Ruku napínal tak, aby udržal otvorené masívne a ťažké dvere. Bez odpovede okolo neho prešla so sklonenou hlavou premýšľajúc o správnom argumente. On ju však predbehol a zastavil. Prstom jej nadvihol hlavu, na tvári sa jej zjavil úškrn. Chcel odpoveď.
„To som tak presne nepovedala,“ ukázala naňho varovne a popri tom sa smiala. Presne tak, ako keď ju otec nachytal, že mu kradne keksy z vysokej poličky v kuchyni, kde si musela ešte pritiahnuť stoličku.
„Ale povedala,“ myknutie Harryho obočím bolo dosť jasné na to, že si svoju výhru v tejto bitke patrične užíva.
„Do čerta!“ zahromžila. Priznala si svoj skrat. Už druhý. Harry víťazne napredoval a naschvál pridal do kroku. Noe mu odmietala byť niečo dlžná a tak sa za ním rozbehla. Tlieskaním ju súril, aby pridala do kroku. Chodba po ktorej kráčali nebola príliš dlhá. Znovu jej otvoril dvere, galantne podržal a keď prešla popri ňom, znovu ich zavrel. Svoju dohodu dodržiaval tak ako sľúbil. V hale, kde sa predávali lístky sa spolu s niekoľkými ľuďmi stojacimi pri kase rozliehala maslová vôňa zmiešaná so spáleninou.
„Poď, tamto máme spojenca,“ zvolal a schmatol Noe za ruku. Poslušne za ním kráčala a rozhliadala sa všade naokolo. Harry ju požiadal, aby zostala na mieste kde ju postavil. Stála neďaleko kinosály D. Bola tu už nespočetne krát. Predsa to bolo jediné kino v malom meste v ktorom vyrastala a pamätala si nejeden trapas, ktorý sa jej tu prihodil. Harry si od dievčaťa s tmavšou pokožkou a krásnymi čiernymi vlasmi prevzal pukance spolu s lístkami, ktoré mali výraznú oranžovú farbu. Zasmiala sa, keď dievča naklonilo hlavu aby si ju prezrelo a s úsmevom sa znovu postavilo rovno. Škoda, že ju nevidela kvôli Harrymu, ktorého výška bola niekedy nevyhovujúca pre jej potreby. Harryho prsty stisli jej líce tak ako to Noe robila jej babka s dedkom a on si za to vyslúžil jej vyplazený jazyk. Určite ju musel poznať už dlhšie. Nemohla mať viac než mala Noe, zdala sa jej mladšia. Vyzerala tak na šestnásť. Zrejme preto ju tu vidí prví krát. Harry sa k nej pomaly približoval a niečo ťukal do telefónu, ktorého svetlo mu osvetľovalo tvár. Noe ešte raz naklonila hlavu na bok a stretla sa s úsmevom dievčaťa, ktoré Harry tak bratsky vystískal za líca.
„Tak, môžeme ísť,“ usmial sa na ňu. Prevzala si od neho pukance, ktoré jej posunul do rúk a chlapcovi postávajúcom pri dverách do sály podal lístky. Rukou naznačil, že môžu vojsť a Harry ju nechal ísť prvú. Chcela, aby už prestal, ale nechcela mu to povedať na rovinu. Nejako ju to už otravovalo, na druhej strane sa jej to páčilo. Ešte to pre ňu nikto neurobil.
Noe si na svojom lístku, ktorý vypáčila z Harryho rúk, prečítala, že sedeli v poslednom rade úplne v strede. Sála nebola prázdna, no nebola úplne plná. Vyhovovalo jej to, že jej nikto nebude kopať do sedadla alebo jej hádzať do kapucne pukance, či chrumky. Spokojne sa zhodila do kresla, ktoré jej prislúchalo a Harry sa posadil vedľa nej. Nedalo sa jej nezasmiať nad Harrym, ktorý nevedel, kde má poskladať svoje dlhé nohy. Zatiaľ čo ona si vyzliekla bundu spolu s mikinou, on stále zápasil s nedostatkom priestoru.
„Problém?“ opýtala sa. Harryho zovreté pery prezrádzali, že si všimol jej výbuchy smiechu zatajované niekde v hrdle, ktoré sa sem tam prebili k jej slovám a vyšli z úst.
„Kdeže, som zvyknutý,“ vyhlásil, keď sa konečne prestal šuchtať a posúvať z jednej strany na druhú. Noe si zložila nohy do tureckého sedu a aj keď sa to nemá, urobila si po svojom. Predsa ju nepríde niekto vykričať za jej špinavé topánky, ktoré ani špinavé neboli a po tme si to nikto nevšimne. Nemal si to ani kto všimnúť, dve rady pred nimi boli voľné.
Noe kývala s hlavou zo strany na stranu. Dopredu aj dozadu. Film sa niesol v zmysle komédie s nepodareným humorom plným mužov a žien zaseknutých v budove, ktorí sa navzájom nemali radi. Iróniou bolo, že sa nesmial nikto v kinosále. Režisér by z takejto odozvy asi radosť nemal. Keďže ju dej nezaujal, stále otáčala hlavu na Harryho. Pri každom jej pohľade sa mu nadvihol kútik a keď to Noe zbadala, ihneď otočila hlavu nazad.
„Keď sa na mňa takto pozeráš, nemôžem sa sústrediť na dej,“ povedal. Z predných radov sa ozval zvuk typu „pšššt“, ktorý ich vyrušil. Obaja sa zosunuli nižšie k sedadlám v nádeji, že ich až tak počuť nebude.
„Nesústredíš sa poslednú pol hodinu.“
„Je to nuda,“ ofučane zhodnotil.
„Tak to musím súhlasiť.“
„Sarah dostane prednášku o tom, že nabudúce bude musieť vybrať film ocenený aspoň štyrmi hviezdičkami.“
„Nechceš nabudúce robiť niečo iné?“ Noe sa so svojim tichým hlasom snažila nerušiť prítomných v sále. Sledovala Harryho tvár, ktorá sa zaliala prešibaným úsmevom. Trvalo jej hodnú chvíľu, aby sa od tohto pekného pohľadu odtrhla a presvedčila sama seba, že tak dlho naňho zízať nie je zdravé.
„Napríklad?“
„Prestaň myslieť na hlúposti,“ zasmiala sa. Rukou Harrymu zakryla oči, no on ju rýchlo zložil a držal vo svojej, ktorá ju ešte viac rozhorúčila. Hneď ju chcela odtiahnuť, nebola zvyknutá na to, že sa niekomu (možno) páčila a že o ňu javil záujem. Harry mal svoju tvár hneď vedľa jej. Hlavu mal opretú neďaleko operadla sedadla a nohy opreté o sedadlo pred ním. Vlasy sa mu obtáčali ako nekonečný vinič okolo tváre a jeho oči spaľovali Noeine.
„Nebráň mi pozerať sa na teba,“ nebránila mu v tom. Jediné na čo sa zmohla bol jemný úsmev. Keď sa vrátila nazad k sledovaniu filmu, hoci ju nezaujímal, myslela si, že Harry jej uvoľní ruky. Mýlila sa. Pritiahol si ju viac k sebe, prstom jej prechádzal po hánkach a jej sa to neprotivilo. Bola iba prekvapená, že to urobil. Neisto sa zavrtela na mieste, ponaťahovala si krk a znovu si hlavu oprela o operadlo. Harryho nasledujúci nádych bol dlhý, pohľadom znovu zastal na jej tvári a chvíľu si ju obzeral.
„Vadí ti to?“ na znak toho, že myslí jeho prsty dotýkajúce sa jej ruky nimi pretrel jednu z rýh, ktoré zdobili jej dlaň. So zatvorenými očami pokrútila hlavou. Vyzeral, akoby mu črty tváre obmäkli. Mal ju napnutú a plnú zvedavosti, neistoty.
Noe si konečne urobila pohodlie na vyhriatom mieste, na ktorom bolo rozsypaných niekoľko pukancov, keď sa Harry snažil uvoľniť svoju stŕpnutú nohu na ktorej sedel a tak sa mu podarilo vyvrátiť preplnené vrecko. Užívala si pocit, že v kine nesedí konečne s Laylou alebo Jaredom, ale aj s niekým iným. Niekým, kto sa jej možno trochu páči. Celú pravdu si pripustiť nechcela, takéto pekné veci prichádzajú rovnako rýchlo ako aj odchádzajú. Odmietala predstavu, že tento moment tak rýchlo odíde. Lenže jej dúfanie sa rozplynulo v momente, keď jej vo vrecku na nohaviciach začal vibrovať telefón. Snažila sa robiť, akoby sa nič nedialo, ale vibrovanie neutíchalo a vrecko jej začalo veselo vyblikávať aj cez látku džínsov, ktoré mala na sebe.
„Nechceš to zodvihnúť?“ opýtal sa Harry a nechal jej voľnú ruku.
„Bude to iba minútka,“ sľúbila.
„Utekaj,“ rukami sa jej zaprel do krížov a potlačil ju, aby vstala a išla si vybaviť hovor. Postavila sa a zbehla po schodoch k východu. Na obrazovke sa ukázala fotka jej nastávajúceho švagra v situácií, kedy ho Emma náhodou obliala paradajkovou polievku a na svetri, ktorí mal peknú maslovú farbu zostali dokonca aj písmenkové cestoviny.
„Louis?“
„Noe, čo obvykle robíš, keď tvoja sestra chce zrušiť svadbu?“ Louisova otázka znela tak prakticky a jednoducho, akoby Noeina sestra rušila svoju svadbu každý mesiac aspoň raz.
„Čo?“
„Počuješ, chce zrušiť svadbu. Sme u vás doma, tvoja mama tu nie je a ja som nevedel komu mám volať. Takéto výkyvy už mala ale teraz to asi myslí vážne. Nechce mi povedať, prečo chce všetko zrušiť,“ Louisov hlas znel vážne znepokojene aj cez to, že šepkal. Noe sa však nechcelo prerušiť túto príjemnú chvíľu.
„Musí to byť okamžite? Ja mám niečo na práci. Skús jej pustiť nejakí film a nadopuj ju zmrzlinou.“
„Tu ide o moje manželstvo, Noelle Hammondová!  Ako moja budúca švagriná a družička by si mala brať nejaký ohľad aj na mňa a na tvoje potencionálne netere alebo synovcov. Ak sa ich, pravdaže, chceš dožiť,“ rozhorčene sa snažil prinútiť Noe, aby mu prišla na pomoc. Jeho tichý a výhražný hlas ju rozosmieval no strašil zároveň. Hoci je Louis úžasný človek, balíčkom riešenia problémov s chladnou hlavou ho nikto neobdaril.
„Tak dobre, o chvíľu som doma,“ s tvárou podobajúco sa na výraz pri plači, no v tom momente zmiešaným s nedobrovoľným oznámení jej doprovodu, že pekný večer sa končí, zdolávala jeden schod za druhým, až vyšla k poslednému radu sedadiel. Harry mal v náručí padnutý sáčok z ktorého vyťahoval jeden pukanec za druhým a synchronizovane si ich hádzal do úst.
„Musím ísť domov,“ šepla mu do ucha.
„Hneď?“ jeho prekvapenie v očiach jej prišlo zvláštne.
„Ak by sa dalo,“ mykla plecom.
„Obvykle mi moja spoločnosť z rande neuteká. Predsa len musíš byť niečím špeciálna,“ považuje ju za špeciálnu? Noe jeho slová zarazili, no taktiež niekde v mysli rozosmiali. Obaja si obliekli bundy, vyštverali sa z radu a spoločne zišli po schodoch.
Pri odchode už použili predný vchod. Cesta im trvala o čosi dlhšie, no Noe bola podstatne veselšia, keďže jej na ceste svietili pouličné lampy. Obaja boli potichu. Harry svoj doprovod posadil na sedadlo spolujazdca a zavrel dvere. Cítila sa zvláštne. Harryho pohľad neprezrádzal nič. Hneval sa na ňu? Odkedy vyšli z kina neprehovoril ani len slovo. Tváril sa zaujato a až neprirodzene sa sústredil na cestu. Noe si celý čas skracovala hraním s prstami, prevracala v nich svoj pletený náramok a zips na bunde.
„Tu mi môžeš zastaviť,“ prehovorila po dlhej chvíli ticha. Harry prudko šliapol na brzdu. Noe hodilo dopredu a ak by sa posunula ešte o kúsok dopredu, boli by jej ruky automaticky vyleteli vpred a zapreli sa o palubnú dosku.
„Bývaš až na konci ulice.“
„Ja viem, ale dokážem sa prejsť. Nemusíš ma všade voziť.“
„Pozval som ťa na rande, takže by som ťa mal doviezť tam kde som ťa vyzdvihol.“
„Hneváš sa?“
„Mal by som?“
„Tak nejako som zruinovala naše rande, takže očakávam, že áno.“
„Nehnevám sa. Iba ma mrzí, že sme spolu nemohli byť dlhšie.“
„Aj zajtra je deň.“
 „Dnešok bol vážne skvelý,“ zasmial sa. Konečne sa z Noeinho svedomia odvalil balvan.
„Bol, vážne som si to užila. Ale už by som asi mala ísť,“ mávla rukou k oknu a prstami zachytila kľučku na dverách. Už, už sa do nich chcela zaprieť a otvoriť ich, keď ju Harry chytil za ruku a stiahol nazad k sebe.
„Môžem ti zavolať?“ spýtavým pohľadom jej prechádzal po celej tvári. Z očí mu kypela spokojnosť. Takto si predstavoval dnešný večer? Dievča utekajúce pred jeho spoločnosťou? Na otázku, ktorú jej položil prikývla s hanblivým a miernym úsmevom. Nepohla sa ani o milimeter, no Harry sa k nej začal nebezpečne pomaly nakláňať. Vedela, čo bude nasledovať. Nebola na to zvyknutá. Na nič z toho. Jednoducho začala panikáriť, začali sa jej triasť ruky a celým telom jej prešla triaška. Naschvál sa odtiahla a usmiala sa.
„Bozk si treba zaslúžiť,“ ohradila sa a vystúpila. Žiadny lepší argument jej v tej chvíli na um nezišiel. Z Harryho hrdla sa predral smiech. Vážne znel tak sarkasticky, ako ho počula? Lakťami sa zaprel o volant a zadíval sa na ňu.
„Zaslúžim si ho. Dobrú noc, Katherine,“ uškrnul sa a Noe zovrela päste. Našťastie to nevidel, nemohol. Za toto si ju bude doberať ešte veľmi, veľmi dlho. Musí nájsť niečo, za čo si ho môže doberať aj ona.
„Dobrú,“ pregúľala očami a obišla kapotu jeho veľkého auta. Ruky založila do vreciek a pomaly kráčala k svojmu domu. Spoza chrbta začula trúbenie. Na tvári sa jej rozšíril úsmev, no neotáčala sa, iba kráčala ďalej.
„Čo sa deje?“ zmätená otázku opakovala možno aj päťkrát. Louis jej pomohol vyzliecť bundu, odviedol ju do obývačky a posadil do kresla oproti Emme.
„Opýtaj sa,“ ukázal rukou na jej sestru. Netrebalo sa pýtať. Spýtavý pohľad prebodla cez Emminu tvár a tá už vedela, že držať to v sebe nebude o nič lepšie, než to zo seba vyklopiť.
„Ja už nevládzem. Dnes mi volali z reštaurácie, že k dispozícií nemajú taký odtieň obrusov, obrúskov, doplnkov a kvetov aké potrebujem. Buď o odtieň tmavšie, alebo svetlejšie. Mám pocit, že sa zrútim...“ Lousovi trhalo kútikom úst. Pomyslela si, že keď jej volal, vyzeral akoby chcel pustiť do gatí. Pred tým ešte zrejme nevedel o tom neodkladnom probléme, ktorý brzdí v jeho sobášu.
„Ty si ma ťahala z môjho prvého schopného rande domov len kvôli tomu, že nemajú správny odtieň tvojej výzdoby? To myslíš vážne?“ Noe sa až jemne nadvihla. Nahnevane sa zhodila nazad do kresla a oprela si nohy o stôl. Jej sestra, očividne viac schladená, sa len pousmiala a prešla k nej.
„Mala si rande?“ s úškrnom sa jej prihovorila v nádeji, že jej hnev nebude tak veľký a hrozný.
„Nie!“ odsunula sa od nej.
„Noe...“
„Možno,“ uznala, že sluch jej sestru ešte nezrádza a už-už sa nadvihovala, aby mohla utiecť a vyhnúť sa jej spovedi.
„Noelle,“ prísnym hlasom zvolala.
„Áno, mala som rande.“
„Moja malá sestra mala rande. Poď, nech ťa objímem,“ nadvihla ruky a chcela ju zovrieť v náručí. Vtlačiť ju do huňatého svetra spoločne so závanom sladkastej vône, ktorá sa okolo nej vznášala. Louisov panický výraz sa zmenil na úškrn.

„Ale za to, že si ma z neho vytiahla ti nič nepoviem. A čo sa týka výzdoby, nikto si ani len nevšimne, že tvoja kytica nebude ladiť s výzdobou o jeden odtieň nižšie alebo vyššie. A pretože si sa dostala zo svojej zrútenej situácie, idem si svoje dojmy zapísať do denníka, ktorí si vôbec nevediem. Dobrú noc, Louis,“ pokrčila nosom a otočila sa. So šuchotaním nôh o podlahu prešla cez chodbu a vybrala sa k schodom do svojej izby. 

19 komentárov:

  1. Náádherná časť :)) Perfektne píšeš :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já... No... Ešte teraz to rozdýchavam ake to je úžasne :)
    Strašne sa mi to páči a ja neviem fakt:) pocelí čas keď som to čítala som mala na tvári ten priblblý úsmev :) dokonalosť:)
    Aj s tretej osobesa mi to páči :)
    teším sa na ďalšiu :) Zuzka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pfúúú, hróóózne sa teším, že sa páčilo. Ach, ten úškrn by som chcela vidieť :) A navyše som rada, že ten pohľad tretej sa páči :) Ďakujem ;) Xxx

      Odstrániť
  3. úžasné.......teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Juuuj nová časť? :-)) Je to prekrásne ako vždy, tvoje bezchybné písanie ma už ani neprekvapuje :-D
    Inak, mohla by som sa na niečo spýtať? V akom programe/ na akej stránke si vytvorila tú koláž čo máš hore v titule? :-) Vopred ďakujem :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne, veľmi si to cením a hrozne ma teší, že sa Vám to páči :) jasné, že sa môžeš opýtať. Tú koláž som urobila cez skicár, ten ktorý je v počítači. Iba som si doňho načítala obrázky a poukladala si ich tak, ako ich vidíš hore :) Nič hrozné :) Ak by si si s tým nevedela poradiť, kľudne mi napíš mail a skúsila by som ti pomôcť. Teda, ak by ti to nevadilo :) xxx

      Odstrániť
  5. P.E.R.F.E.C.T. nič viac,nič menej :D rýchlo ďalšiu... :3

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Povedala som ti už, aká si neskutočná? Asi áno, že? :) Tak sa teda opakujem... Si neskutočná! ♥
    Naozaj píšeš krásne a každá časť je lepšia a lepšia. Rodený talent :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Povedala a ja si to znovu a znovu cením viac a viac :) Ďakujem veľmi pekne ♥ xx

      Odstrániť
  7. omlouvám se že komentuji dlouho ... je to krásná část :3 ... a prostě harry :3 a všechno já to prostě miluju :)) .. už se těším se na další část :).. -V- :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nevadí, nevadí moja krásna. Hlavné je, že si tu zanechala aspoň niečo. Nemusí to byť dlhé, aj krátke slová zahrejú pri srdci ;) :) Xx

      Odstrániť
  8. och jojda konečne som si našla čas ti tu nechať nejaký ten komentík, pretože to by bol hriech ak by som nezanechala :D haha Harryho opatrná jazda :D ja by som takého pomalého chlapa asi vyhnala z miesta vodiča a išla by som šoférovať JA !!! :D :D :D ale jedno nechápem.. ty prečo si tam stále pchala tú ručnú brzdu???? :D veď ty keď zastavíš auto tak ho nemusíš hneď brzdiť aj ručnou :D maximálne žeby všetko bolo na kopcoch... čo sa momentálne tak tvárim :D a tmavá ulička??? NO WAY!!!! ja by som si asi svietila mobilom celú cestu :D ale Noelle bola dobrá, že takto začínal horor, ktorý som pozerala s mojou sestrou a keď sa jej spýta tak ona to nevie lebo zdrhla ako sa bála :D :D :D a úplne zlaté bolo ako sa nechtiac prezradila a Harry ju pri tom pristihol o tom nasledujúcom rande :) najprv som bola prekvapená, že čo rande v kine??? veď tam budú len čumieť na film a nič sa neudeje, ale ako vždy ty si niečo vymyslela :) ako sa tam naňho pozerala :D úplne som si vedela predstaviť ako Harrymu cukalo tým kútikom :) a v mojej predstave to bolo teda riadne milené :) a ako ju držal potom za ručičku úúúú aké gentlemanské gesto :D ááále potom tam Peťka musela dať ten telefonát a krásnu chvíľku pokaziť, že???? :D :D :D zabila by som mať takú sestru :D ešte že som jednináčik :D ale Louis aký zlatý hysterik :D (snáď je to tak spisovne ak nie tak prepáč, šak ty si ma určite pochopila ;) ) a keď už boli v aute ten "bozk" nemal chybu ako ho odpinkala :D ale ako opatrne sa jej spýtal, že či jej môže večer zavolať :) (teda aspoň mne to tak prišlo :D ) denníček, ktorý ani nemá no čo ti poviem čistá ja :D
    PS: strašne sa mi páči tento tvoj nový zimný vzhľad :) vieš, že už som ti to chválila, ale našla som si ešte ďalšie dve veci, ktoré na tomto vzhľade oceňujem :D že sa mi lepšie číta, pretože je to ako sa vraví "čierne na bielom" aj keď v tomto prípade je to opačne,ale nevadí :D a ešte som si všimla, že na boku máš animáciu zo Home Alone :) môj milovaný film a veľmi rada ho zaraďujem medzi moje obľúbené a akurát tú scénu s tými nákupmi milujem takže máš u mňa ďalšie + :)
    to že teším sa na ďalšiu je samozrejmosť :) :)
    sooo bye, love you & see you soon <3 :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. uuppsss ako som vidím toto je môj rekord v dĺžke komentára :D :D :D ale predsa som na niečo zabudla :D že sa mi páčil ten pohľad z tretej osoby :) a dobre si to napísala ;)

      Odstrániť
    2. kokšo ja som fakt nevšímavá a zábudlivá :D :D :D ty si zmenila ten vrch kde máš názov blogu :D tam si mala také obrázky ešte vianočné a teraz tam máš citát :) ten je fakt nádherný !!!!!! a ešte to tam aj možno lepšie ukáže ako tie fotografie :) fakt moc dobrý je ten citát !!!! :) Chaplin mal asi bohatú chvíľku, keď toto povedal :)

      Odstrániť
    3. Jéééminky, žiadne odsudzovanie dĺžky komentárov. Ja ľúbim dlhé komentáre ♥ A k tej ručnej brzde, ja som len chcela aby bolo jasné, že zastavili, víjdu von a už nikam nepôjdu. Preto som to tam dala, ale veľmi pekne ďakujem za objasnenie. Ocka som sa to odmietala pýtať, ešte by sa ma opýtal na čo by mi to bolo a potom by som sa už vymotať nevedela. každopádne, krááásne ďakujem za to siahodlhé ale nádherné vypísanie pasáží, ktoré sa ti páčili. Úúú a teším sa, že sa páčil pohľad z tretej osoby, pretože úprimne povedané sa mi to aj lepšie píše, lebo niektoré veci som nemohla dať pri Noe z Harryho pohľadu a zase naopak, takže je to výhodné :) Júú malé bezvýznamné plus za vzhľad a Kevina je vždy potešujúce ;) Love ya too ;) xxx ♥

      Odstrániť
  9. Aaaaaaaaaaaaaaw :) rýchlo ďalšiu :) neSkutočne :D aké milé od Harryho,že : môžem ti zavolať? :) ňuňu..-Veronika

    OdpovedaťOdstrániť