štvrtok 16. januára 2014

Our Demons 11. - Take you home

Dúfam, že nový výtvor poteší :)
 Xx



„Si pripravená?“ zakričala jej mama zo šatníka. Noe sa znudene rozvaľovala na postele jej mami uprostred izby a so zvesenou hlavou z okraju postele mala za povinnosť svojej mame pomôcť vybrať čo najkrajšie šaty na piatkovú večeru s klientmi a jej kolegami. Akoby to nebolo jedno, či tam pôjde v hnedých alebo čiernych šatách. Stále sa však s mamou hádať nemohla. Nejako sa prehrýzla cez to, že zavliekla Jacea a jeho matku na Emminu svadbu. Ale no tak, nikto predsa nevolá svoju kolegyňu, na svadbu svojej dcéry, ak sa pravidelne nenavštevujú. Noe ju u nich nevidela ani raz za celý svoj život.
„Už celých sedemnásť minút a pätnásť sekúnd, mami,“ zvolala pri pohľade na svoje hodinky prevesené na jej ľavej ruke. Znudene zamávala rukou a hodinky zahrkali. Chápe, že vybrať si šaty je hotová veda, ale ani jej to netrvá tak dlho.
„Čo na to hovoríš?“ jej mama vykukla spoza rohu a prešla pár krokov dopredu. Otočila sa okolo vlastnej osi a s úsmevom zastala. Jej telo zakrývali tmavozelené šaty s detailom okolo lemov. Plná zvedavosti čakala na výrok svojej dcéry, ktorá sa ani nehodlala otočiť aby ju zreteľne videla.
„Nechcem byť hnusná, ale vyzeráš ako lesný škriatok,“ odfrkla Noe a natiahla ruku dopredu. Akoby sa chcela mami dotknúť, lenže tá bola o pár metrov ďalej a krivila obočie nad svojou dcérou.
„Tebe vážne nechýba zdvorilosť,“ zavrčala a hodila po nej vankúš z kresla, ktoré stálo neďaleko nej. Noe sa bezstarostne zachichotala, keď ju vankúš oblúkom minul. Odblokovala telefón, ktorý jej do toho momentu odpočíval na nahej hrudi odhalenej len malým výrezom na tričku. Nohy jej zakrývali čierne prepraté džínsy, ktoré jej mama už trikrát vyhodila do smetiara a ona ich tajne trikrát vytiahla von a veselo nimi šermovala vo vzduchu.
„Nechcela si odo mňa, aby som bola úprimná,“ odpovedala. V hlave snovala možnosti, ako strávi večer. Jared? Ten má zápas v susednom meste. Našťastie Jace je v tom istom týme, takže ide s ním. Layla pracuje, skoro ako každú sobotu. Sestra s Louisom sú fuč. V nádeji, že jej pošlú pohľadnicu z Holandska, ako sľúbili, rozmýšľala o tom, kto ide na svadobnú cestu do Holandska? Vždy si predstavovala, že ísť na svadobnú cestu je ísť a rozvaliť sa pod palmu na pláži, robiť hlúposti so svojím milým až kým vás nevyšťaví, ako kyslý citrón, neúprosná horúčava a slnko. Znovu sa vrátila k svojim konšpiráciám. Na um jej prišlo len jedno meno a preto si otvorila novú správu a začala písať.

Nuda sa hlási. Čo máš dnes večer na pláne? J N. x

Na dotykovom displeji ťukla na políčko odoslať a správa už letela ďaleko od jej telefónu. Ani by si pred pár týždňami nepomyslela, že by sa jej jeho číslo v telefóne zišlo.
„Stále musíš mať posledné slovo. Nemám osemnásť tak ako ty. Nemôžem si obliecť hocičo ako pred dvadsiatimi rokmi. Raz si spomenieš na moje slová,“ zahrmela a znovu vyšla zo šatníka. Na sebe mala čierne šaty, ktoré si kvôli svojej peknej postave mohla dovoliť. Dokonca jej dávali štíhlejšiu figúru, než mala. Určite má Noe svoju obľubu v čiernej po svojej mame. Na nohách mala čierne lakované lodičky, ktoré jej pridali na výške a celkovo z nej vyžarovala autorita.
„Prepáč. Tieto vyzerajú dobre, pristanú ti,“ usmiala sa a hlavu zaklonila ešte viac. Až tak, že skoro padl z postele, keby sa nohami aj rukami nezaprela do prikrývky rozprestretej po celej dĺžke postele.
„Myslíš?“ nadšene sa opýtala.
„Áno. Nechaj si rozpustené vlasy a bude to skvelé,“ dodala Noe. Zamávala rukou vo vetre a pri tom naznačovala mame svoju predstavu.
„Nejdeš dnes večer na zápas s Jaredom? Bude tam aj Jace. Caren mi povedala, že si sa jej zdala veľmi milá,“ poznamenala jej mama a zastavila sa pri prádelniku, na ktorom mala položenú šperkovnicu. Noe vytreštila oči a s kompletnou pozornosťou, ktorú venovala mame sa prevalila na brucho.
„Kto?“
„Predsa Jaceova mama.“
„Aha,“ zamrmlala popod nos. Výborné, tento týždeň jej pripadal ako noviny. Vždy sa o sebe dozvedela niečo nové. Väčšinu ľudí by to potešilo, ale Noe to bolo vonkoncom jedno. Kdesi pod telom jej zavibroval telefón a ona sa začala smiať, keď jej slabé brnenie pošteklilo brucho.

„Hnusné veci v práci. Ale ak by sa nuda veľmi nudila, môže mi prísť robiť spoločnosť. Potešila by ma. Budem v bare. (je milé, že si sa mi ozvala) H. xx

„Z čoho sa smeješ? To čo ti hovorím, že vážna vec,“ vyrušila ju mama.
„Prepáč, nepočula som.“
„Pýtala som sa, čo sa stalo s Harrym na svadbe. Tak sa volá, nie?“
„Áno, volá sa tak Nie, neviem čo s ním bolo,“ možno momentálne vykoľajenie triezveho zmýšľania v dôsledku odopretia mojej spoločnosti a nahradenia ho iným a k tomu atraktívnym chlapom tebou, mami, pomyslela si Noe.
„Tak fajn, zlatko. Budeš dnes večer doma?“ Noe sa posadila a prekrížila si nohy. Keď sa k nej mama priblížila, dotkla sa jej brady dvoma prstami a zatriasla ňou zo strany na stranu.
„Ešte neviem. Možno zbehnem k Layle do práce,“ našpúlila pery aj keď presný plán toho večera vedela. Len si pomyslela, že zase so všetkým sa mame zdôverovať nemusí, aj keď väčšinou to robí naopak.
„Ak by si bola hladná, v mikrovlnke máš večeru, ešte som ju stihla urobiť tak ak by si bola hladná, len si ju ohrej. A ak by si bola doma a nikam nešla, nemusíš ma čakať. Netuším, kedy sa tá maškara skončí,“ do uší si zapichla nenápadné náušnice a na ruku prevesila náramok. Vyzerala naozaj pekne, tak, ako sa na dámu v stredných rokoch patrí.
„Dobre,“ Noe prikývla. Jej mama si šikovne obliekla sako, spoza neho si prehodila vlasy naspäť na chrbát. Darovala jej bozk do vlasov a usmiala sa na ňu.
„Bav sa,“ povedala. Mama prikývla a poslala jej vzdušný bozk. Takéto si pamätala ešte zo škôlky.
Bolo niečo po pol deviatej, keď sa Noe posledný krát pozrela na hodinky na zápästí. Odkedy prešla cez prechod, celú cestu k baru kopala teniskou do toho istého kameňa, ktorý priviedla až k radu nedočkavých ľudí čakajúcich na to, kedy ich ochranka pustí dnu. Postavila sa k dievčaťu a chlapcovi, ktorý sa natešene zhovárali. Rad rýchlo postupoval dopredu a rovnako rýchlo sa ľudia dopĺňali na koniec, takže to na okoloidúcich pôsobilo tak, že sa rad vlastne vôbec nehýbal. Noe vyťahovala z koženej bundy bankovky, aby si mohla zaplatiť vstup, ale keď ich podávala vysokému mužovi, ten jej ruku odsunul od seba preč.
„Dnes to je zadarmo,“ usmial sa na ňu a odsunul sa jej z cesty preč.
„Vďaka,“ nesmelo sa pousmiala a prešla za záterasu.
„Vážne kámo? Tak to je super. Diky!“ zvolal chlapec, ktorý stál za ňou a jeho tvár zaplavoval pocit nečakanej radosti. Už chcel vykročiť za Noe, keď sa ochrankár znovu posunul nazad a pokrútil hlavou.
„Kedy si počul, že som niečo také povedal?“ povedal svojim hlbokým a hrubým hlasom, ktorý naháňal zimomriavky po celom tele a založil si ruky na prsiach.
„Pred chvíľou, veď si to povedal tomu tmavovlasému dievčaťu s koženkou a farebnou plátenou taškou,“ žalostne sa snažil predrať dnu a rukou ukazoval na ňu, keď mu okuliare nemotorne padali z nosa. Noe sa preľaknuto obzrela a hneď utekala svojou cestou.
„Na to si nespomínam,“ začula ako odsekol.
Bez potreby počuť ďalšie argumenty chalana s dievčaťom za svojim chrbtom kráčala dopredu. Nemala chuť miešať sa pomedzi ľudí, ktorý by ju mohli ešte k tomu všetkému aj okradnúť svojimi prefíkanými paprčami. Popri stene prebehla až k baru kde zakývala Joeovi a zazrela Laylu, ako sa na ňu vyškierala a brala peniaze od dievčaťa s blond vlasmi.
 „Ale, ale. Slniečko sa nám tu ukázalo, za čo tomu vďačíme?“ zašvitorila Layla v tričku bez ramienok, ktorý zvýrazňoval jej vystúpené kľúčne kosti. Vlasy mala sponkami vypnuté dohora a len pár prameňov jej padal do tváre a schádzalo pozdĺž šije na krk a chrbát.
„Nechcelo sa mi byť samej doma. Povedala som si, že vám prispejem k výplate,“ usmiala sa. Prstom ukázala na sklenenú fľašu plnú pomarančového džúsu, ktorý jej Joe ochotne a s úsmevom podal.
„Ozaj, chcela som ti povedať, že o plagáty sa postará jedna hrozne milá prváčka. Musím ťa s ňou zoznámiť, bude ti na plese pomáhať. Volá sa Molly.“
„Skvelé, menej práce pre mňa,“ a viac nechceného času na doučovanie, pomyslela si. Dočerta! Vlastne ho ani nepripomenula, čo jej pripomenulo, že by sa asi mala čím skôr ozvať Jaceovi.
„Už si rozmýšľala s kým tam pôjdeš?“ opýtala sa Layla.
„Nie, ani to riešiť nechcem. Samej mi bude najlepšie, tak ako vždy. Stiahnem na parket niekoho z tvojho plesového výboru. Určite sa potešia ak ich oslobodím od nejakej úlohy. A ty?“
„Ja? Včera sa ma spýtal Daniell. Áno, správne. Ten Danielle zo štvrtého ročníku,“ uškrnula sa.
„Gratulujem,“ Noe nastavila dlaň, ktorú Layla vďačne prijala a tľapla jej po nej.
„Voláš sa Katherine??“ ozvalo sa spoza jej chrbta. Keď sa s úsmevom na tvári obrátila, pohľad jej padol na tridsiatnika, ktorému mohla siahať tak do polovice pliec. Jeho opálenú pokožku osvetľovali svetlá sponad kovových tyčí nad barom, pomedzi ktorými boli povešané poháre a ona nevedela, či utiecť alebo ostať a vytiahnuť z neho viac informácií. Nie, na to bola príliš hanblivá. Tá myšlienka sa jej dokázala zrodiť v hlave, ale von z úst ju už dostať nedokázala.
„Možno?!“ privrela oči a podozrievavo naňho zazrela. Akoby jej to pomohlo zistiť, čo je zač.
„Môžeš ísť za mnou?“ opýtal sa a jeho výraz v tváre konečne nehovoril, že teraz tu velí on a nech ju ani nenapadne klásť odpor, pretože ju v zlomku sekundy spacifikuje ako trojročné dieťa.
„Asi áno,“ mykla plecom. Layla sa na ňu vystrašene zadívala, ale nemohla jej nič povedať, pretože bežala na pomoc Joeovi. Noe už bola pár krokov od baru, ale vrátila sa nazad pre svoj džús. Libry, ktoré jej už nikto nevráti nemôže len tak premrhať. Schmatla ho do ruky a utekala za vysokým chlapíkom, ktorý na ňu čakal, keď si všimol, že nekráča za ním.
„Vojdi,“ ukázal na dvere a pritom sa usmieval. Prečo je k nej dnes každý tak prehnane milý? Vždy keď sem prišla ju rýchlo buchli po chrbte na znak, že môže ísť dnu a na stoličke pri bare sa držala zubami nechtami, pretože ju odtiaľ vždy chcel niekto vysáčkovať akoby bola len nepodstatné smietko prachu.
„Bolo to nutné?“ opýtala sa a zastala. Miestnosť, v ktorej sa nachádzala bola priestranná a moderne zariadená. Pred ňou sa ocitol veľký stôl s koženou stoličkou odsunutou obďaleč. Väčšina nábytku bola ladená do hneda, aby ladila s dvoma stenami potiahnutými tapetou a s dvomi ďalšími pokrytými béžovou farbou. Na stenách sa objavilo pár obrazov a niekoľko fotiek. Ruku stále držala na kľučke dverí, ktoré boli otvorené a so zvesenými plecami sa dívala na Harryho, ktorý z poličky vyťahoval hrubý zelený šanón plný papierov. Váhu preniesla na pravú nohu a s nadvihnutým obočím dávala najavo, že sa dožaduje vysvetlenia.
„Isteže bolo,“ utvrdil ju v jej otázke so šibalským úškrnom. Noe sa ani nepohla. Odula spodnú peru a zvráštila obočie. Nepáčilo sa jej to, kam to smeruje. Znovu uplatňuje svoje postavenie šéfa? Zaujímalo ju, či takéto nápady bude mávať častejšie, alebo ho to zachvátilo len jednorázovo a z nudy. Šanón položil na stôl a netrvalo dlho, kým sa pomocou dlhých nôh presunul k Noe. Ešte pred tým, než by jej niečo povedal sa spoza nej vyklonil a chlapíkovi, ktorý ju k nemu priviedol naznačil, že môže ísť.
„Vitaj. Trvalo ti dlhú dobu sa sem dostať. Čakal som ťa už od siedmej,“ usmial sa. Veľkými dlaňami sa dotkol jej líc a pobozkal ju na čelo. Noe pri tom privrela oči a užívala si prítomnosť jeho mäkkých pier na svojej pokožke. Podišla k nemu bližšie a svojimi rukami sa dotkla jeho predlaktí, ktoré zovrela vo svojich rukách a pevne stisla.
„Nestratila by som sa. Mohla som prísť aj sama, stačilo zavolať,“ povedala a usmiala sa naňho. Úpenlivo sa na ňu pozeral a nevedel sa toho pohľadu nabažiť. Prstami jej odhrnul pramienky, ktoré sa jej predierali zo strany na tú nesprávnu a upravil ich. Noe milovala, keď sa jej niekto hral s vlasmi. Už od mala to bol jej zvyk, že dovolila každému, aby sa jej s nimi hral.
„Nemyslím si, že by si počula ako ti zvoní telefón,“ z pleca jej zvesil kabelku a položil ju na  hnedý kožený gauč, na ktorom bolo pohodených niekoľko vankúšov. Ukázal naňho v zmysle, že nie je hanba ak sa naňho posadí, pretože pre tento účel bol kúpený. Harry sa posadil do svojho kresla za stôl a prisunul k sebe svoj laptop.
„Čo to robíš?“ podišla k nemu. Z opačnej strany stola sa naklonila ponad obrazovku laptopu a zadívala sa na nejaký program, ktorý mal Harry otvorený na ploche. Rozpustené vlasy jej padli rovno na klávesnicu, po ktorej Harryho prsty svižne pobehovali ako dobre namazaný stroj.
„Len nejaké propagácie baru.“ Kým sa snažila prečítať text, ktorý bol vzhľadom k jej postaveniu hore nohami, Harry si začal okolo prsta obtáčal konce jej vlasov. Cítila, ako sa k nej pomaly približoval, ale nepohla sa ani o milimeter. Vedela, že keby sa teraz otočila, určite by sa nedokázala odtrhnúť od pohľadu naňho a to by neskončilo najlepšie. Nevedela však ignorovať ten pocit, keď cítila, že na ňu uprene hľadí.
„Čo je?“ rozosmiala sa. Do rúk vzala zošit s tvrdým obalom a otvorila ho. Posadila sa na jedno z kresiel pred Harrym a nesústredene listovala. V nádeji, že to Harrymu vadiť nebude, sa vyzula aby povrch kresla nezašpinila, keď si k sebe vyhodila nohy a pritisla ich k hrudi. Znovu sa zadívala na Harryho. Rukou si podopieral bradu. Druhú mal položenú na myši a očami skákal raz na Noe a raz k obrazovke laptopu.
„Nič, len sa dívam. Si krásna,“ nadvihol kútiky úst. Noe sa zasmiala, mykla plecami a znovu sa zadívala do zošita. Cítila však, ako sa jej líca nebezpečne rýchlo zapĺňali červeňou. Preto si nadvihla zošit priamo pred tvár. Nebola zvyknutá, že jej nejaký chlapec priamo naznačí, že sa mu páči. Že jej jednoducho povie, že sa na ňu díva, pretože je krásna a nemôže od nej odtrhnúť oči, pretože sa na svoju prácu sústrediť nedokáže.
„Prečo si mu povedal, že sa volám Katherine?“
„Veď si to užívaš, keď ťa tak ľudia volajú. Alebo nie?“ karhavo privrela oči, zatiaľ čo Harryho tvár osvetľovalo svetlo z laptopu a spolu s úškľabkom si vychutnával to, že si ju môže doberať. Začula, ako sa kolieska na jeho stoličke začali hýbať. Harryho nohy sa odstrčili od podlahy a previezli ho k skrinke plnej papierov. Niekoľko minút venoval prehrabávaniu sa nimi, potom sa však postavil a začal hľadať aj v šanónoch na poličkách.
„Hľadáš niečo?“ opýtala s tichým hlasom.
„Len jeden papier, nemôžem ho nájsť. Asi ho mám doma,“ neprítomne odpovedal. Aby dosiahol na najvyššie poličky sa nemusel ani postaviť na špičky. Pohodlne sa jeho prsty predierali cez papiere a nemienili prestať, kým nenašli čo hľadali.
„Musíš poň ísť?“
 „Nemusím, ale bolo by lepšie, aby som ho mal tu s ostatnými. Chceš isť so mnou? Nechcem ťa tu nechávať samú,“ neprítomne povedal. Rukami si začal tľapkať po vreckách na nohaviciach a aj na mikine. Zrejme hľadal kľúče, možno mobil, alebo niečo podobné. Celý nesvoj sa otočil okolo vlastnej osi a podozrievavý výraz si podmanil celú jeho tvár.
„Ty chceš, aby som išla k tebe domov?“ odstavene položila otázku. V hrdle jej naraz vyschlo a ona preklínala moment, keď si do hrdla vyliala celý obsah fľaše s džúsom, ktorú neskôr nechala na nejakom stole.
„Je na tom niečo zlé?“ jeho pobavený tón hlasu ju ešte viac vzpružil. On je asi zvyknutý, vodiť si dievčatá do bytu, ale jediný chalan, ktorý kedy navštívil práve to jej kráľovstvo bol Jared a jej to neprekážalo, pretože keby Harry videl jej pár plyšových zvieratiek, ktorých sa odmieta vzdať už odkedy si pamätá, asi by sa so svojou potrebou nechať si ich pod kontrolou prepadla cez podlahu priamo do špajze.
„Nie, len som nečakala, že ma tam zoberieš tak skoro,“ vysvetlila svoje prekvapenie. Premýšľala o tom, ako to tam môže vyzerať. Ďalšou otázkou bolo, či spolu už vlastne chodia. Veď si to ani raz nepovedali. Je vlastne potrebné si to povedať? Nemala by to nejako vycítiť z jeho chovania?
„Noe, ja nebývam s rodičmi,“ zasmial sa a obliekol si bundu. Spod stola vytiahol tašku na laptop, do ktorej ho rýchlo zavrel a popruh ľahko prehodil cez svoje plece. Noe stále sledovala jeho rýchle pohyby a nedokázala uveriť, že len tak si z jednej sekundy zmyslí, že ju vezme k sebe domov. Áno, pripadala si staromódna. Ale aj tak to pre ňu bolo akýmsi spôsobom nové.
„Na to som nenarážala,“ mračila sa. Harry  pokrútil hlavou. Vlny, ktoré mu padali do tváre jemne zašuchorili a vrátili sa na svoje pôvodné miesto. Do rúk vzal Noeinu bundu, ktorú si pred pár minútami vyzliekla a nadvihol ju k jej chrbtu, aby do nej mohla elegantne vkĺznuť za jeho pomoci.
„Prisahám, že nebudem robiť nič, čo by som nemal,“ zaškeril sa a jeho tón hlasu naznačoval, že so svojimi poznámkami neplánuje tak skoro skončiť. Noe si ani nestihla všimnúť, kedy sa jeho ruky omotali okolo jej pásu a spojili na jej bruchu, tesne nad prackou, ktoré držali jej džínsi. Pobozkal ju na líce a tvár si ponoril medzi jej tmavé vlasy. Prstami prešla po jeho jemných kaderách, nechtami na druhej ruke mu zatlačila do rukáva na koženej bunde a na chvíľu sa so zatvorenými očami nechala unášať príjemným pocitom. Fajn, priznala si, že je viac než len príjemný. Páčil sa jej a ak by nebola taká suchárka aká samozrejme je, otočila by sa a z rany by ho pobozkala. Túžila po tom, naschvál zastavovala všetky svoje svaly a bunky, ktoré jej protivili a chceli urobiť opak.
„Prestaň myslieť na hlúposti,“ lakťom narazila do jeho ramena, ktoré sa skoro ani nepohlo. Zasmiala sa odtiahla sa od neho. Nemračil sa ani nič podobné čo jej dalo dobré znamenie, že jej konanie sa mu páčilo a že sa teší, keď si konečne dovolila urobiť aj niečo iné okrem objatia.

„Z nás dvoch očividne nie som ja ten, kto na ne myslí,“  ukazovákom jej brnkol po guľatej špičke nosa. Noe nemala rada, keď jej to niekto urobil, ale od neho jej to tak nevadilo. Prišlo jej to milé. Zatiaľ čo si ešte niečo bral zo stolíka vedľa dvier, Noe poslušne čakala na chodbe, odkiaľ počula hlasnú hudbu valiacu sa z miestnosti neďaleko nich. Harry sa na ňu milo usmial. Keď si myslel, že mu to rýchlo opätuje, ruka jej vyletela z vrecka na bunde a uchmatla si jeho ľavú ruku pre seba. S pocitom, že sa konečne odhodlala urobiť to spolu kráčali na parkovisko, odkiaľ ju netrpezlivo viezol do svojho bytu.

11 komentárov:

  1. Mhmmm.... úžasne :)
    Jejda asi som sa do tohto príbehu zamilovala :3
    Je to tak pekne napísane a tan vzťah medzi Harrym a ňou :33
    Zuzka :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zamilovala si sa? To nevadí, moja. To nebude bolieť. Ešte veľa častí pribudne ;) Ďakujem za pochvalu ;) xx

      Odstrániť
  2. Ako som sa ja tešila na novú časť :) Krááásne :) úplne zlatí sú spolu :) rýchlo chceme pokračovanie :) :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ;) Ak sa nebude škola správať v rozpore s mojimi plánmi pre písanie, tak tu možno do týždňa pribudne :) xx

      Odstrániť
  3. Vieš, čo sa stalo pred tým než som začala čítať? Oprela som sa v kresle a ono sa so mnou pomaly nakláňalo a nakláňalo... a ja si hovrím: nie ja nechcem zomrieť!!! Našťastie to bola len nezaistená poistka a keď dosiahla neurčitý uhol hodilo ma to späť... A presne tak som sa cítila, keď som čítala toto. Nie žeby mi pri tom šlo o život alebo čo... Len som dychtivo hltala jedno slovo za druhým a chcela to mať čo najrýchlejšie prečítané, aby som vedela, čo bude na konci... Ale sama vieš, ža ja neviem rýchlo čítať, takže mi to trvalo véľmi dlho. Začo som rada, lebo potom by som si nadávala, že som to preletela a nevychutnala si to. Ale bol to zážitok. Furt je to zážiok! Jemine, ja už neviem, čo ti mám na to furt písať. Uvažujem či je to vhodná výchovná metóda stále ťa vychvaľovať... But who cares? Bolo to eňo-ňuňo! (hej, vážne som použila slovo s dvoma ň) Inak keby som nevedela, že to nie je len tak, to čo sa tam udialo asi by som spala dnes v noci pokojne... Ale prečo? Povedz mi, prečo ja musím furt o všetkom vedieť!!!
    Som zdeptaná!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dávaj pozor! Na seba samozrejme :)
      Viem, že nevieš rýchlo čítať, ale o to ľahšie je pre teba si to vychutnať :) Nie ako ja, že na prvý šup čítam len priamu reč lebo idem zošalieť od nedočkavosti, rozdýcham obsah a potom čítam aj popisy. Ty to máš dva v jednom :) Who cares? I care! Musíš ma zjazdiť, ináč sa nepoučím a budem stále na rovnakej úrovni, ktorá mi pripadá stále nedostatočná ale pri pohľade na moje prvé časti z prvej poviedky si hovorím "Vďaka Bohu, že už nepíšem tak ako vtedy." Muahha musíš o všetkom vedieť! Pretože by som asi explodovala a kúsky môjho tela a kvapky krvi by možno pristáli aj na tvojom pozemku. Asi by sa ti ich nechcelo odpratávať, či? Určite ten moment zdeptania prežiješ a ja ťa budem môcť zavaliť novými informáciami a dilemami!! x

      Odstrániť
  4. Sooou konečne komentujem! :D
    Znovu neviem, čo Ti sem písať, na to sú predsa určené tie siahodlhé maily, takže len v krátkosti. :D
    Peti, to je úžasné!!!
    Áno a Noe je tak dokonale zmätená a nepredvídateľná a zábavná postava, že sa nedá nemilovať ju rovnako ako Stylesa. :3
    Ale v podstate celá táto poviedka je parádna roller coaster, doslova. :D
    Vlastne to ani nie sú nejaké krvilačné cliffhangery -aj keď sa vždycky maximálne teším na ďalšie časti- len ide o to, že stále je tam niečo prekvapujúce. :)
    Gosh, moje slová sú ešte viac mätúce ako tá hlúpa myseľ lietajúca medzi otvorenou Chémiou, pustenou telkou, blikajúcimi správami na fb a tvojou dokonalou poviedkou samozrejme. :3 :D
    Takže Noelle sa rozhodla ísť na ples sama. Hmm...
    Čo Ťa to napadlo takto si to uľahčovať?! :D
    (Ja by som na tvojom mieste celkom určite urobila to isté, ale to je niečo inééé. :D).
    A tu nejde o nás, ale o Noelle!
    Mám sa obávať žiarlivostných scénok? Muhehé. :D
    Nieee ja vôbec nemilujem zamilované trojuholníky. -_-
    By the way, môžem sa Ťa tak okrajovo spýtať na Mortal Instruments? O:)
    Lebo práve teraz vôbec nestíham odpísať na mail, takže som chcela vedieť kde ich zohnať v angličtine? :D Som totiž v platonickej láske s eng verziou obálok. ♥
    I'm soooo sorry for this comment, but this is person is absolutely tired of learning.... :(( Kto dočerta vymyslel rysovanie schém?! o.O
    xooxo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. O cliffhangeroch som sa dozvedela asi tak minulý mesiac, keď s nimi začala Kate a ja som sa preľakla, že čo to má znamenať ale potom som pochopila, že je to v dobrom slova zmysle a tak mi odľahlo :) Ako ty vieš, že ona pôjde na ples sama?? :D Nehovorím že nepôjde :) Žiarlivostných? Urobili by ti radosť? :) Ja som ich našla v našom Panta Rhei :) Všetkých 6 kníh, zdá sa mi a ako hovoríš, majú brutálny obal ♥ Luv ya ♥ xx

      Odstrániť
  5. bože!!! ja som teraz v takej eufórii z tohto :D normálne ma bolia ústa ako sa usmievam ako taký blázon (creepy smile ) :D najprv keď som začala čítať túto časť som si myslela "ooo ona zase preskočila nejaký časový úsek :D" ale potom ako napísala Harrymu sa mi to začalo páčiť :) ako je pravda, že to ako povedala mame, že vyzerá ako "lesklý škriatok" nemalo chybu som sa zasmiala,ale stále to nemalo to čaro :D no potom prišlo to SMSkovanie ako som už písala a moja nálada nabrala úplne iný rozmer :) to bolo také milé a hlavne tá Harryho odpoveď "ak by sa nuda veľmi nudila :D" a žeby sa potešil :) bože aj to keď už prišla konečne k nemu do kancelárie bolo milé, tie vlasy a letmé bozky ..hmmm... a zase klasické doberanie jeden druhého :) normálne keby si pozerala nejaký film tak by si povedala, že je to sladké ako med lízať :) a to doslovne !!! :) ale vieš čo bolo pre mňa, že úplne OCH!!! keĎ ju objal zo zadu a dal jej ten bozk na líce.. pre mňa je to strašne pekné gesto od chlapa a milujem to... zase moja predstavivosť fungovala na plné obrátky a som si predstavovala seba ako pred ním stojím v objatí jeho svalnatých ramien a opretá o jeho vypracované torso a ako si napísala s prechádzajúcimi prstami pomedzi jeho vlasy.. :o och už mám aj husinu ako si to prestavujem, ale u mňa to neostáva iba v tomto stave :D :D :Dno dobre už musím naozaj prestať takže to zhrniem časť bola úchvatná!!! a veľmi som si ju užila aj keď mi trvalo fakt dlho než som si ju konečne prečítala :D :( teším sa na ďaľšiu veľmi moc :) :*
    love you & see you soon :* <3
    byeee

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A ja mám ako na toto odpovedať? :D
      Och, také objatie zažijeme aj my, ja možno len v sne ale čo!!
      Nevadí, snívanie je povolená, hlavne tu :) Ja vlastne ani neviem čo všetko na to povedať, pretože ´vďaka´ a ´ďakujem krásne´ ma už nebaví :( Thanks :D you´re so lovely ♥ xxxxx

      Odstrániť
  6. Oooooh my god...úžasne... Dokonale.... Krasne napísané....:) super, ďakujem :) tak sa vždy teším keď začínam čítať novú kapitolu, že čo má čaká ;) .-Veronika

    OdpovedaťOdstrániť