Our Demons 13. - Not clever choice

Zdravím :) 

Dúfam, že Vám nová časť spríjemní nedeľu, aj keď s ňou nie som veľmi spokojná. Ale keby som ju nepridala, nepohnem sa ďalej :) 

Tiež ďakujem za krásnu návštevnosť xxx

Nevyčítala si tých ďalších niekoľko desiatok minút, počas ktorých sa nedokázala vyslobodiť z Harryho zovretia. Snažila sa ako chcela, no jeho mocné ruky a vypracované telo jej jednoducho nedovolili nepodvoliť sa mu. Pristihla sa, ako sa prihlúplo usmievala, zatiaľ čo kráčala po chodníku pokojnej ulice, ktorej obyvatelia už zrejme zasadli k stolu a užíval si obed. Noe na tvári cítila jemný vánok a vo vzduchu sa vznášalo čosi ťažké. Akoby sa malo o chvíľku rozpršať. Ona sa však ponárala a znovu vynárala pri spomienkach na Harryho ruky, ktoré blúdili po jej tele. Celým telom jej prešla husia koža, ako si pripomenula jeho pery na svojom krku. Ešte v živote nič také nezažila. Rýchlo sa však prinútila vstúpiť nazad do reality, keď uvidela mamino auto na príjazdovej ceste pred garážou. Zabije ju, pomyslela si Noe. Už sa pár krát stalo, že zostala mimo domu, ale vždy dala mame vedieť, kde sa nachádza. Keď jej Harry podal tašku spolu s bundou, ani sa na telefón nepozrela. Nemala silu vidieť hrozivý počet zmeškaných hovorov. Ak si to má vyžrať, tak nech. Ale naživo, nie cez nejaký hlúpy prístroj.

„Som doma,“ zakričala na celý dom a v hlase sa jej zračili obavy. Vytiahla svoje kľúče zo zámky a vložila ich do vrecka na kabelke. Keď sa zohla k svojim teniskám, aby ich rozviazala, začula dupanie nôh. Predpokladala, že jej mama sa rútila z poschodia svetelnou rýchlosťou, aby sa presvedčila, či jej dcére nechýba jedna z končatín, alebo niečo podobné, aby ju mohla podrobiť prednáške.

„Ty ani nemáš potuchy, čo ťa čaká Noelle Katherine Hammondová...“ počula ju hromžiť, pričom pomedzi jej slová vŕzgali drevné schody. Keď použila aj jej stredné meno, musela byť extrémne vytočená. Ani sa jej nedivila. Noe sa vždy poctivo ohlásila, kedy sa vráti, pretože bola tak vychovaná. Teraz to však zlyhalo, kvôli chlapovi, ktorý jej ani nedal šancu nadýchnuť sa.

„Je pol dvanástej do obeda. Si v poriadku? Ani si nevieš predstaviť, aké scény sa mi vynárali v hlave...“ zvolala jej mama a vyrútila sa spoza dverí vedúcich na chodbu ich domu. Aj cez to, že ju karhala až sa hory zelenali, roztvorila náruč a pritlačila si ju k sebe. Noe ruky rýchlo vystrelili a ovinula ich o trup svojej mame. Pocítila jej prsty ako prečesávajú jej strapaté a neučesané vlasy rovnako ako cítila, že mame bilo srdce tak rýchlo, že ak by takto bilo ešte chvíľu, vytrhlo by sa jej z hrude. Vždy sa o ňu extrémne bála, vedela to. Len to nedávala až tak najavo.

„Je mi dobre, mami. Vážne,“ Noe sa pousmiala v nádeji, že upokojí jej preľaknutú dušu. Nebola si celkom istá, či sa mamin hnev s jej príchodom zmenšil, alebo len vypukol v amok, ktorý bude o pár minút nasledovať.

„S kým si bola? Cítim z teba pánsku kolínsku,“ nadvihla obočie a spustila prsty z jej spánkov. Snažila sa čo najviac zachovať pokoj a rozvahu. Podozrievavý pohľad, akým ju spaľovala, nemala v láske. Vždy ju prinútil všetko povedať. Aj to, čo by nemala a to sa pre ňu stalo výzvou.

„O nikom. Len som bola u Jareda. Pozerali sme filmy a teta bola na nočnej,“ vyhŕklo z nej. Hlavou jej preletela jediná vec a to, že ona nie je súrodenec, ktorý rodičom klame. Na to si však oponovala, že ak by bola tak poctivá, dala by mame vedieť s kým chodí a nebála by sa jej to povedať. A čo sa týka Jareda ako jej pomoci pri klamstve,  protestovať nemôže. Má naňho až príliš veľa špiny, ktorú by mohla odkryť.

„A to si mi ani nemohla zavolať?“ zajačala. Kŕčovito nadvihla ruku trasúc sa od zlosti, no úspešne ovládla svoj hnev a znovu ju zložila. Neudrela by Noe, to nie. Len takto sa jej dávali emócie najavo ľahšie. Otočila sa a vyšla z predsiene, odkiaľ za ňou cupitala aj jej dcéra.

„Prepáč mi to. Proste sme sedeli v obývačke a ja som si veci nechala v kuchyni. Navyše som mala  telefón v taške,“ odpovedala a nasledovala ju do kuchyne. Spoza dverí sa šírila lahodná vôňa špagiet. Keď vošla dnu, na stole osamotene stál jeden tanier s fľakmi od omáčky. Mama sa s mrzutým výrazom v tvári  postavila k hrncu a bez opýtania nabrala Noe za dve naberačky špagiet. Pridala za hrsť nastrúhaného syra spolu s omáčkou. Ako ho položila na stôl, párkrát sa zapotácal zo strany na stranu až zastal. To bolo presné vyjadrenie toho, že mamin hnev tak rýchlo nevyprchá.

 „Ráno tu bol Jace. Vraj sa s tebou prišiel pozhovárať o doučovaní. Ty ho doučuješ?“ Noe stŕpla. Nechcela veriť tomu, čo pred chvíľou povedala. Ten človek si nemôže len tak prísť na jej verandu a zvoniť. Vlastne áno, môže.

„Nie. Teda, ja neviem,“ zašomrala si popod nos a posadila sa k stolu. Od pondelka mu nedala nič vedieť a v škole sa mu vyhýbala míľovými obchádzkami. Pocítila divné nutkanie sa zatvoriť do izby a sedieť tam sama so zapnutou hudbou, aby si prečistila hlavu. Ako mu má taktne povedať, že oňho nemá záujem? Chce sa s nim priateliť, ale nie tak ako on s ňou, ak je pravda to, čo si Noe myslí.

 „To som nevedela. Aspoň to si mi mohla povedať, keď ma už neoboznámiš s ničím iným,“ zamrmlala. Sedela oproti Noe so sklonenou hlavou. Noe sa bez chuti začala vidličkou špárať pomedzi omáčku a kúsky špagiet.

„Mama!?“ zvýšila hlas. Keď jej v ušiach zvonili jej slova, uvedomila si, že použila príliš veľa energia a tým si u mami nešplhla.

„Čo sa s tebou stalo? V poslednej dobe sa sotva zhovárame. Inokedy sme sa dokázali rozprávať celý večer,“ jej hlas klesol a viac nebol rázny a tvrdý. Hovorila z nej úprimná ľútosť. Noe si spomínala, ako mala mama položený vankúš na nohách a ona na ňom mala položenú hlavu. Boli len ony dve. V celučičkom dome samé. Emma odišla preč pred pár rokmi a Noe s mamou kraľovali v dome osamote. 

„Nič, len...Proste ja neviem,“ vydýchla a sama nevedela nájsť správne slová na vyjadrenie toho, čo sa pred ňou snažila tak statočne zatajiť.

„Ak budeš vedieť ty, tak potom daj vedieť aj mne. Za trest umývaš riad celý týždeň,“ postavila sa a špinavý tanier vtlačila Noe do náručia. Bez slova sa stratila za dverami a ona zostala sama.

---

„...a ani si neviete predstaviť, aké to tu je všetko krásne. Staré budovy, všetky tie kanály a nočná výzdoba je jednoducho čarovná. Určite Vás sem raz vezmeme. Tešíme sa na Vás, čoskoro sa vrátime domov. S pozdravom, Emma a Louis Tomlinsonovci x-x-x“

Noe dočítala text na pohľadnici od sestry a podala ju Layle. Ich už spoločné priezvisko napísali veľkým a tlačeným písmom, akoby si to doteraz nikto neuvedomoval, čo ju pobavilo. Layla si kus tvrdého papiera s fotkou Amsterdamu na prednej strane vzala do rúk a podrobne očami študovala všetky detaily. Po škole sa s Jaredom usadili do  malej cukrárne neďaleko ich školy. Tam sa väčšina študentov nahrnula po dlhom dni, aby si dopriali nejaký sladký prehrešok po tom, čo zvládli všetky skúšky a testy.

„Oni sa majú. Nie ako my. Ty prespávaš u Harryho, šalieš z doučovanie s Jaceom, klameš svojej mame a ja dostávam infarkt z Jareda a jeho pokusov zbaliť babu,“ uškrnula sa a vidličkou ukázala ponad jej plece. Noe trochu naklonila hlavu a zbadala Jacea ako celý nesvoj stojí pri nízkom dievčati s rozpustenými vlasmi. Z vnútornej strany jej vybiehali farebné, modré pramienky, čo sa Noe páčilo. Vyzerala zaujímavo. Jaredova ruka putovala k jeho šiji a nervózne sa tam zastavila. Celá napnutá chcela vidieť, čo bude ďalej robiť, ale ešte pred tým sa chcela venovať Layle.

„Nechceš náhodou amplión, aby si to mohla vytrúbiť všetkým naokolo?“ zavrčala Noe. Rozmýšľala, či sa dá vôbec kričať potichu, pretože ostatní okolo nich sa ani len neotočili, aj keď sedeli pri okne. Noe sa znovu otočila, aby videla na svojho bratranca. Dievčina s čiapkou na hlave a pobaveným výrazom na tvári len krútila hlavu nad Jaredom a začala sa hrabať v kabelke. Kým mala sklonený zrak, Jared sa obrátil k ich stolu a mávaním prstov pod krkom naznačil, že veľké šance nevidí. S pochopením sa obe otočili, aby mohol jediný chlapec z ich spoločnosti pokračovať v tom, v čom nie je príliš dobrý.

„Ja nemôžem za to, že tak nahlas hovorím. Načo si vlastne sľúbila Jaceovi, že ho budeš doučovať, keď to ani vlastne sama nechceš?“

„Pretože som dobrý človek. Jasné? Som až príliš milá na to, aby som niekomu odmietla pomôcť.“

„Aj za riziko toho, že ťa bude chcieť každú jednu hlúpu minútu vášho spoločne stráveného času zbaliť?“ Layla sa jedovato uškrnula.

„Nepreháňaj!“ odsekla a kamarátkin tanierik, na ktorom bol koláč, k nej ešte viac posunula, aby ju umlčala. Nerada počúvala pravdu, ako väčšina ľudí.

„Vie o tom Harry?“ opýtala sa Layla.

„Čo myslíš?“ Noe ju počastovala karhavým pohľadom. Laylinou stratégiou bolo preberať problémy naostro. Tak, ako keď vám niekto iný strháva leukoplast z rany. Žiadne opletačky s klasikou byť milý a opatrný.

„Fajn. Chystáš sa mu to vôbec povedať?“

„Ešte neviem. Ak mu to nepoviem, nebude z toho nervózny a ak budeme spolu, nebude sa ma naňho stále vypytovať. Vieš si predstaviť, aký je dobiedzavý, ohľadne iných chlapov?“ zagúľala očami a ťažko si povzdychla. Mimovoľne zablúdila pohľad na nebo, kde nepekné tmavé mraky striedali žiarivé lúče popoludňajšieho slnka, zatiaľ čo sNoe sedela v miestnosti, ktorá ju od ulice delila len sklom, na ktorej bolo logo a názov cukrárne.

„Asi áno. Proste si musíme nájsť nejaké argumenty, ktorými by sme ho mohli upokojiť, ak by sa to nejakým nedopatrením dozvedel,“ vysvetľovala. A hoci sa príliš nesústredila, pretože kontrolovala Jareda za Noeinym chrbtom, stále bola dosť sústredená na rušnú situáciu jej kamarátky.

„My?“ začula jej prekvapený hlas.

„Dobre, ty!“

„Upokojím ho sama. Neviem ako, ale na to prídem. Ale ďakujem za tvoju starostlivosť,“ Noe sa usmiala.

„Kde ho budeš doučovať? U teba, alebo uňho?“

„Dala som si podmienku, že ho budem doučovať iba na verejnosti. V kaviarni, alebo v knižnici a podobne.“

 „Na tvojom mieste by som si to asi užívala. Byť takýmto terčom musí byť zábava, ak si odmyslíme tie problémy. Ale som rada, že si zachovávaš humor.“

„Chceš sa so mnou vymeniť?“

„Aha ide Jared!“ zvolala a tým sa vyhla odpovedi. Jeho postava sa objavila hneď vedľa nich. S úsmevom na perách si odsunul zvyšnú stoličku pri stole a posadil sa.

„Tak čo? Ako to išlo?“ vyzvedala Noe. Vždy bola nadšená, ak sa jej bratranec motal okolo nejakého dievčaťa, pretože mohla spriadať plány, ako by jeho priateľku mohla angažovať v nákupoch, alebo pri rodinných výletoch, na ktorých bola vždy len ona a Jared.

„No, nechcem sa chváliť, ale dala mi svoje číslo,“ zazubil sa a ukázal im kus popísanéhopapiere.

„Skvelé! Ako sa volá?“ pokračovala Layla.

„Kayla. Nedávno sa sem prisťahovala.“

„Idete spolu von a to je super,“ uznala Noe. Rukou mu rozstrapatila vlasy, precízne upravené gélom, za čo ju spálil nenávistným pohľadom. Vedela, že to nemá rád a preto jej to urobilo takú veľkú radosť.

„Ak mi to dvihne,“ pokrčil plecami.

„Nebuď paranoidný. Nedávala by ti to číslo, ak by ti nechcela zdvihnúť. A usmievala sa, je to dobré znamenie,“ ubezpečila ho Layla a priateľsky potľapkala po pleci.

„Ak myslíš,“ usmial sa.

---

V kaviarni naproti supermarketu s koženými gaučami, kozubom v ktorom praskali polienka dreva a rozvoniavala káva sa začalo s pribúdajúcimi hodinami usalašovať čoraz viac a viac ľudí. Mnoho z nich si lámalo hlavu nad tým, kam zloží svoje vyčerpané telo, ktoré potrebuje dobiť energiu teplým nápojom. To však netrápilo Noe s Jaceom, ktorý tam sedeli už druhú hodinu nad knihami rozloženými po celom stole spolu s hromadou papierov a ceruzkami, ktoré im vždy padali na zem. Po druhej káve si Noe už začala zúfať, kým Jace nervóznel z toho, že nemôže prísť na systém, ako pochopiť látke.

 „Nemyslím si, že genetiku niekedy v živote a tomto vesmíre pochopím,“ ofučane sa hodil dozadu a chrbtom narazil na operadlo.

„Prečo by si nepochopil? Vieš pochopiť pravidlá futbalu a to čo ti k tomu dopomohlo jednoducho necháš tak?“

„Pretože pri futbale kopeš do lopty a utekáš. Rozmýšľaš len nad tým, ako obehnúť iného chlapíka.“

„Tak si predstav, že chceš dobehnúť profesora.“

„To mi nepomôže. Halloway je tak guľatý, že toho by som predbehol normálnou chôdzou a to ma ruší. Nemôžeme si dať pauzu?“ zúfalý výraz si našiel pohodlné útočisko na jeho tvári, čo Noe nemohla odmietnuť, pretože aj jej to už liezlo hore krkom.

„Ale len krátku, potom urobíš úlohy z učebnice,“ stála si za svojim.

„Vieš, pripomínaš mi Hallowaya. Si hrozne prísna.“

„S tebou sa to ináč nedá.“

„Ale dá. Keď máme tú prestávku, chcel som sa ťa niečo opýtať,“ prisunul sa k nej bližšie a sklonil hlavu. Noe sa zmocnil zlý pocit. Chcela si hneď pozbierať svoje veci a utekať preč. Nevedela prečo, ale ak sa jej chcel niekto niečo opýtať, vždy sa začala báť.

„Do toho.“

„Máš spoločnosť na ples?“ usmial sa.

„Nie. Idem sama, pretože Laylu už niekto pozval, takže ja budem dávať na všetko pozor,“ odpovedala v nádeji, že viac nebude dobiedzať. V tom momente sa nedokázala zmôcť na viac odpovedí so záporným nádychom. Na druhej strane si však spomenula na Harryho, ako sa pred ňou pred pár dňami skláňal a sľuboval, že sa tam objaví. Neostalo jej nič iné, len dúfať, že to bol vtip.

„Aha. Chápem,“ sklesnutým hlasom odpovedal, ale na tvári sa snažil zachovať si nedotknutý výraz.

„Prepáč,“ šepla.

„To je v poriadku. Len  som sa ťa to chcel opýtať. Nič sa nestalo.“

„Tak, prestávka skončila. Ideš na prvú úlohu,“ uškrnula sa a knihu, ktorá ležala na stole, mu položila na kolená.

„Nedáš mi vydýchnuť?“

„Nie. Preto si si ma vybral na doučovanie. Iní by ťa šetrili, alebo si si skôr myslel, že ťa budem šetriť ja?“

„Niečo v tom zmysle,“ prikývol s pobaveným výrazom v tvári.

„Zabudni,“ zasmiala sa a prstom ukázala na číslo v krúžku, ktoré označovalo prvú úlohu. Jace zavrtel hlavou a do rúk vzal ceruzku spolu so zošitom. Kým mal sklonenú úlohu a snažil sa pracovať, Noe ho pozorovala a rozmýšľala nad tým, ako z neho kedysi šalela. Neprítomne sa pri tom usmievala, až ju vyrušil zvuk zvončeka pri vchodových dverách. Často mala nutkanie sa k nim obzrieť a ani teraz nezaváhala. Pri tom, ako uvidela osobu, ktorá sa rozhliadala po celej miestnosti si vynadala, že svoje nutkanie nepotlačiť. Ešte horšie sa cítila vtedy, keď ju zbadal. Všimla si, ako sa  mu na čele začali rysovať malé vrásky. K tomu sa pridalo pomalé napínanie čeľuste a našpúlené pery len pridávali k jeho hnevu, ale zároveň ku kráse. Jeho hruď sa nadvihla spolu s hlbokým nádychom, otočil sa a o chvíľu mu cez sklo videla chrbát odetý v čiernej koženej bunde.