Winter Love ♥-2.časť

Dobré ránko dievčatá...

Časť je tu dnes trochu skôr,keďže poobede pravdepodobne nebudem doma. Dúfam,že nebudete celý deň sedieť dnu keď je vonku tak krásne a horúco.Tak vám prajem pekné čítanie ;)

Ráno ako každé iné s výnimkou toho,že moja celá parapetná doska je zasnežená od ranného snehu,ktorý sa rozhodol spadnúť v Londýne. Tú spúšť som videla až z mojej postele,v ktorej som bolo zakrytá s paplónom až pod očami. Pred očami sa mi konečne prestali objavovať všelijaké pohybujúce sa šmuhy a ja som sa posadila na posteľ. Ale kým nemusím výjsť z postele, budem si ju užívať. Jemné klopkanie na dvere sa ozývalo v tichu mojej izby. Žeby sa Abby zobudila tak skoro ? Veď je ešte len pol deviatej. Pre ňu ešte len, pre mňa už. Nesmelo som tej záhadnej osobe povolila vojsť. V škáre medzi dvermi sa objavila hlava s hnedými vlasmi učesanými nabok. Tradičný sobotný budík v podaní môjho suseda.
„Benny ? Čo tu robíš ?" rukou som si prešla vlasy postavené krížom krážom a pretrela rozospaté oči.
„Dnes je sobota a ty veľmi dobre vieš, prečo k tebe v sobotu chodím."
„Zase nebola Suzi na nákupe ?" šmaril sa vedľa mňa na posteľ a ukradol Barriho.
„Ona v sobotu ráno nikdy nevstane o pol ôsmej aby išla na čerstvé pečivo a ja som veľmi lenivý a neochotný zastúpiť ju,"
„Veď som si to všimla za tie posledné tri roky čo tu bývam."
„Ako dlho si už hore ?"
„Nie dlho,možno pol hodinu. Skoro som nevidela von oknom cez ten sneh. Ak to bude pokračovať naďalej, nevytiahnem päty z domu."
„Ale vytiahneš. Osobne sa o to postarám."
„Zase si tu ?" v dverách mojej izby sa objavila Abby v pyžame s miernym náznakom vtáčieho hniezda namiesto vlasov.
„Dobré ránko prajem,pani suseda," rozhodil rukami a zaškeril.
„Nevolaj ma pani, Benny. Som rovnako stará ako ty a navyše sme kamaráti. Ty doma nemáš jedlo?"
„Niečo by sa našlo, ale určite by na ňom bol trojcentimetrový povlak plesne," odfúkol znechutene.
„Ak chceš,choď sa najesť len nehovorte tak nahlas,chcem ešte spať" odšuchtala sa do svojej izby a zabuchla dvere.
„Benny,choď prosím ťa postaviť vodu na čaj a ja sa zatiaľ prezlečiem."
„Môžem aj niečo prichystať ?"
„Rob čo chceš," s tisíckami iskričiek sa mu oči rozžiarili a spolu z jeho telom vbehli do kuchyne z ktorej som už počula buchot dvierok kuchynskej linky. Toto je skaza poschodia. Posteľ som si ustlala a zo skrine vytiahla tepláky,tričko s dlhými rukávom a mikinu. V kuchyni už bol mierny náznak dymu, ktorý Benny chcel zamaskovať tým,že otvoril okno dokorán a v miestnosti bola nehorázna zima.
„Ak nám chceš podpáliť kuchyňu,ešte dnes vymením zámky a ty sa tu už viac nedostaneš. Nestačilo ti to,že kvôli tvojej praženici nám zhoreli troje dvierka na linke?" pomedzi to ako som ho hrešila som zaťahovala záclonu a mávala novinami.
„Keď sa najviac snažím,vtedy všetko dorazím" zosmutnel.
„Skús sa snažiť trošku menej a vtedy to bude fantázia" žmurkla som naňho jedným okom.
„Ďakujem za radu. Čo dnes budeš robiť ?" ironicky sa zasmial a posadil za stôl.
„Upracem celý byt a potom sa budem učiť. A ty ?"
„So Suzi musíme nafotiť na pondelok prírodu do školy. Nešla by si s nami ?"
„Neviem. Čo keby sme šli zajtra ? "
„Super. Suzi musím prinútiť aby šla na nákup ináč pomrieme od hladu," zahľadel sa von oknom.
„Benny ?" do kuchyne vpálila mierne naštvaná a zadýchaná Suzi. V rukách držala plno igelitiek a cez plece mala prevesenú kabelku,ktorá ju ťahala do pravej strany.
„Tu, nevidíš ma alebo čo ?" hrdo oznámil keď sa s rožkom v ruke rozháňal okolo mojej tváre.
„Bola som na nákupe a ty sa ihneď spakuješ do susedov na raňajky? Ešte stále ťa to neprestalo baviť?" na zem položila nákup a prisadla si k nám.
„Nenašiel som ťa doma,tak som si myslel že budeš tu. Bol som hladný, tak čo som mal robiť?"bránil sa.
„Zavolať alebo počkať na mňa ?" spálila ho pohľadom.
„Som tu aj ja takže skôr než si tu vytrháte vlasy, bola by som veľmi rada ak by ste mi povedali či budete ešte jesť alebo tu môžem upratať."
„My ideme domov, všakže, Benny ?" Suzi očami naznačovala, že pôjdu, no Benny protestoval.
„Nie,nepúšťaj ma. Ona ma tam vyhreší ako vždy keď k vám prídem na raňajky."
„A čo z toho vyplíva?" s úsmev som mu položila otázku.
„No to som fakt zvedavý aká múdra veta z teba vypadne" ruku si položil na stôl a podoprel ňou hlavu.
„Ak sem nebudeš chodiť jesť,budeš krásny a bez modrín," zazubila som sa.
„Veľmi dobre vieš,že u cudzích chutí vždy lepšie."
„Ja nie som cudzia takže tu lepšie chutiť nemôže."
„Ideme," zavelila Suzi a na ruky mu povešala igelitky.
„Cassie, ospravedlňujem sa za môjho mierne šibnutého brata. Straty v potravinách ti nahradím."
„Nemusíš. Ja sa niekedy prídem najesť k vám, ak Abby bude zasa variť," potľapkala som ju po plece a odprevadila k dverám.
Kým sa obúvali, Benny ústami naznačoval slovo "POMOC". Nato som mu ja slušne naznačila "NIE". Zamkla som za nimi, aj keď majú vlastný kľúč a vrátila sa späť do kuchyne. Abby ešte nejedla,tak som jej mierne odchýlila dvere do izby. Už vyfintená v rifliach a tričku stála pred zrkadlom a svoje neposlušné kučery upravovala do vrkoča z ktorého jej vždy nejaké pramene vypadli.
„Ty niekam ideš?"
„Prečo?"
„Veď si oblečená v novom," rukou som ukázala na jej rifle.
„Ty si sa zbláznila ? Veď to je domáce oblečenie," zdesene mi odpovedala.
„Fajn,teraz to tu riešiť nebudeme. Budeš jesť?" ani sa neotočila ,len ma pozorovala v zrkadle.
„Nie,nie som hladná. Ďakujem" keď som už chcela zavrieť dvere,okríkla ma a ja som zostala stáť ako socha.

„Čo budeš dnes večer robiť ?" znudene sa ma opýtala keď pozerala smerom k televízií.
„Asi sa budem učiť. Zajtra knihy nechcem ani vidieť. A ty?"
„Som doma iba deň. Asi sa z gauča nepohnem kým sa neprichytím ako zaspávam," zachichúňala sa.
„Tak dobre. Idem sa ponoriť do učenia. Nenechaj ma nad knihami príliš dlho, vieš že mi to nerobí dobre," oznámila som a odišla do izby.
 Z tašky som vytiahla zošiť z dejepisu. Ako si mám zapamätať všetky tie roky ? Toto sa nenaučím ani do budúcej soboty nieto ešte do pondelka. Zvalila som sa na posteľ, obrátila na brucho, pred seba položia knihu a nohami začala mávať vo vzduchu. Začítala som sa až tak hlboko, že som nevnímala plynúci čas a tak ma vyrušil až Abbyn vysoký hlas.
„Rozhodla som sa," prehlásila a pokračovala. „Nechcem tu zaspať pred nejakým nudným sitkomom,poď sa so mnou prejsť do mesta."
„Musím ? Veď vonku je ako v mrazničke."
„Je prvý februárový deň,čo by si čakala ? Aby ti upečené vrabce padali rovno z oblohy do náruče?" ironicky sa ma opýtala.
„Nebola by som proti. Ale dobre,pôjdem s tebou."
„Super," rozjašene vykríkla a vbehla do svojej izby. Z komody som vytiahla pančuchy a rifle,ktoré som na seba horko ťažko vytiahla. Za nimi nasledoval tmavozelený rolák ktorý mi prijemne hrial celý chrbát a siahal až pod zadok. Vlasy som prečesala a nechala rozpustené.
„Už si ?" spýtala som sa spoza zavretých dverí Abbynej izby.
„Ešte minútku. Choď sa už obliecť" v jej preklade minútka znamená ďalších desať minút naviac. V kľude som si ešte olúpala a zjedla pomaranč ktorý ma dráždil celý čas,ako som upratovala kuchyňu.
„Som hotová."
„Vonku je tma. Zbytočne si si na tvár hádzala celý kozmetický kufrík."
„Nikdy nevieš,kde sa ocitneš" skonštatovala a odkráčala k veľkej skrini na chodbe.
Rýchlo som za ňou pribehla a na nohy obula čierne čižmy so zipsom. Obliekla som si hnedý kockovaný kabát s veľkými gombíkmy. Okolo krku som obtočila vlnený šál,na hlavu nasadila taktiež vlnenú čiapku a na ruky navliekla hrubé rukavice. O chvíľu som vyhnala z chodby aj Abby,pretože sa nevedela odlepiť od zrkadla a úpravy jej dokonalých mihalníc.