Live with Love 33.

Čaute nádhery moje :*

Mám pre vás ďalšiu časť ...

No musím vám povedať, že už to nie je také ako pred tým. Tak ťažko sa mi píše, že sa nedá ani povedať. Asi to bude tým, že už na to nemám toľko času ako predtým .... to znamená, I WANT HOLIDAYS !!! ♥ To je proste moja obľúbení časť roka :D

Tak dúfam, že som to nenapísala až tak desne ako si myslím ... a to znamená, že chcem počuť váš názor v komentári :)

najlepšia reklama na pepsi na svete ♥ I LOVE IT !

http://www.youtube.com/watch?v=W026pZx69zE&feature=relmfu

Ešte tento nadmerne úspešný večer som sa mala vrátiť k tete Amande. No poniektorí na to mali iný názor. Všetci trvali na tom, aby som s nimi zostala oslavovať. Zayn mi dokonca ochotne ponúkol svoju izbu. Samozrejme, že som chcela zostať aj ja a preto ani netrvalo dlho kým som zdvihla telefón a zavolala Amande, že prídem až zajtra. Musela sa uspokojiť s myšlienkou, že túto noc strávim ,,u kamarátky“ zo školy. Veď nemusí vedieť všetko.

Po tom, čo sme sa vrátili do domu, všetci sme sa nahrnuli do kuchyne. Každému v žalúdku vyhrával orchester so stále opakujúcou sa a otravnou skladbou. Niall sa rozhodol, že aspoň počas týchto Vianoc bude k ľuďom štedrí, čo sa jedla týka, a tak sa zahral na hlavného hostiteľa. Všetkých nás usadil za jeden stôl a my sme len čakali, čo sa bude ďalej diať. Stále kmital ako fredka a pod nos nám dával rôzne druhy potravy. Nakoniec si prisadol k nám a spoločne sme vypĺňali vákuum v našich žalúdkoch.

Po tejto neskorej večery som sama sebe vynadala, že som sa opäť napchala. Vstala som od stola a pobrala som sa do obývačky. Oprela som sa o vankúše a nohy som si vyložila na gauč. Až som bola rada, že som tých päť metrov prešla po vlastných. Z vrecka som vytiahla mobil a čítala som sms-ku od mamy. Obsahovala niekoľko príkazov, zákazov a vianočných prianí. Chvíľu som premýšľala či jej vôbec odpíšem, no nakoniec som sa rozhodla. Do mobilu som naťukala niekoľko slov a stlačila som odoslať. Ešte chvíľu som sa hrala s mobilom, keď do obývačky vstúpil Niall. Sadol si na gauč oproti mne a podobne ako ja, aj on držal v rukách mobil a niečo doň neustále vyťukával. Zrazu ma niečo napadlo, keď mi zrazu niekto zdvihol nohy. Bol to Zayn. Sadol si ku mne a moje nohy položil na svoje. Moju pozornosť som naďalej venovala mobilu, takže mal smolu. Zrazu sa hlavou zošúchol po operadle gauča a pristál na mojom ramene.

,,Komu píšeš ?“ Akurát som opäť stlačila ,,odoslať,“ keď sa ma Zayn zvedavo opýtal a pozeral mi do mobilu.

,,Emmm...“ Túto moju stručnú odpoveď som naťahovala až do chvíle, keď Niallovi zapípal mobil. Chvíľu sa díval na displey  a potom mi venoval jeden úsmev.

,,Takže Niall. Mám žiarliť ?“ Cítila som Zaynov úsmev, no vedela som, že sa nehnevá.

,,Na neho nikdy.“ Po tichu som povedala a naďalej som pohľadom skúmala Nialla. V jednej ruke mobil, v druhej ruke hlava a na nej smutný výraz. Brala som ho ako svojho brata, ktorý sa stále len usmieva a tak trochu má všetko na háku. No tento krát sa netváril príliš nadšene. Už som sa ďalej nedokázala pozerať na ten smútok, ktorý má v očiach.

,,Idem za ním.“ Hlavou som mykla k Niallovi a Zayn, ktorý ma rukou pevne držal aby som nespadla, sa opäť milo usmial a prikývol hlavou. A tak som sa pomaly zdvihla a sadla som si vedľa Nialla.

,,Deje sa niečo ?“ Opatrne som sa ho opýtala, keď si odložil mobil do vrecka a venoval mi pozornosť.

,,Nie. Len mi tak trochu chýba rodina.“ Po chvíli ticha nakoniec povedal.

,,Ja ťa chápem. Viem aké je to ťažké byť tak ďaleko od rodiny. A hlavne teraz, keď sú Vianoce, a rodina by mala byť pokope. Každý z nás by tu chcel mať niekoho takého.“ Jemne som sa usmiala a vedľa neho si z opačnej strany sadol Zayn.

,,To je pravda. Lenže každý z vás tu má niekoho. Niekoho, koho ľúbi tak, že pri ňom dokáže zabudnúť na to, čo ho tak trápi.“ Uprene mi hľadel do očí.

,,Tak to nepopieram, ale je tu ešte niečo. Každý z nás má niekoho, no len ty máš nás všetkých.“ Nahodila som úsmev a silno som ho objala. Keď som sa na neho po chvíli pozrela už mal na tvári ten svoj roztomilý úsmev.

Kým som sa tešila z toho, že opäť vidím Niallov úsmev, zrazu sa za nami objavila skupinka ľudí, ktorá práve vyšla z jedálne. Ani sa nespýtali a surovo sa na nás zozadu zvalili. Medzi mnou a Niallom sa zrazu zjavila Louisova vyškerená tvár. Cat ma zozadu akože objala, no pri tom ma škrtila. Ako som si všimla, Harry nemal problém a tak si sadol na Zayna a svoje nohy vyložil na moje kolená. Louis mal zjavne najlepšiu polohu a tak na seba ešte stiahol El, ktorá sa zľakla tak, že až zapišťala. Danny si tiež našla svoje miesto na Harryho nohách a pridala sa ku škrtiacej Cat. Ešte som si všimla Liama, ktorý sedel niekde vedľa Niallovej hlavy a spolu s Harrym drvili Zaynovu hlavu vo svojom objatí. Všetci sme pišťali od bolesti, no zároveň sme sa strašne smiali. Nikto z nás nemal práve najideálnejšiu polohu, ale hlavné je, že nám bolo spolu fajn. Predkláňali sme sa zo strany na stranu len aby sme nespadli. No nakoniec ani neviem kedy, všetci sme už ležali na zemi vedľa gauča.

,,Moja rukaaaaa.“ Zreval Harry.

,,Au, moja noha.“ Zapišťala Danny.

,,Louis, nelež na mne.“ Niekde zdola bolo počuť Niallov hlas.

,,Bože Harry. Ty si samá kosť. Buchol som si hlavu.“ Ozval sa Liam.

,,Cat, už ma neškrť!“ Hučala som do Cat, aby ma už konečne pustila. Takéto podobné zvuky bolo počuť ešte ďalších desať minút, kým sme sa nevymotali. Nakoniec sme ostali sedieť na mäkkom hrubom koberci a opierali sme sa buď o gauč, alebo jeden o druhého. Posťahovali sme na seba deky a vankúše a zapli sme si telku, v ktorej išla nejaká rozprávka. Vzala som si vankúš, položila som ho Zaynovi na nohy  a spokojne som sa na neho uložila. Zayn ešte vzal deku a prehodil ju cez nás. Rukou mi česal vlasy a mne bolo najlepšie na svete. Tento deň bol určite najúžasnejší zo všetkých, aké som kedy prežila. Rodina. Priatelia. Zayn. Láska. Smiech. Radosť. Slzy. Očakávanie. Objatia. Príležitosť. Výzva. Odvaha. Zábava. Najlepšia nálada. Jednoducho Vianoce.

Ráno som sa na chvíľu prebudila a naskytol sa mi ten najlepší pohľad na svete. Vedľa mňa si pokojne odfukoval Zayn a na tvári mal taký spokojný výraz. Dokonca by som povedala, že a usmieva. Nemohla som si pomôcť a tak som ho jemne pobozkala na líčko aby sa nezobudil, a pritúlila som sa k nemu bližšie. Všade bolo ticho, a tak som usúdila, že nie je dôvod aby som musela vstávať z mäkučkej a vyhriatej postele, do ktorej ani neviem ako som sa vlastne dostala. Asi som sa sem teleportovala. Zatvorila som oči a užívala som si prítomnosť milovanej osoby po mojom boku. Netrvalo dlho a opäť som tvrdo zaspala.

Moje druhé prebudenie, v tento decembrový deň, už nebolo také ako to prvé. Pre zmenu som teraz ležala sama v posteli s perinou až po bradu. Chvíľu som sa rozvaľovala na posteli a asi po desiatich minútach som to vzdala, a postavila som sa na rovné nohy. Namierila som si to rovno do kúpeľne aby som zistila, aká je pravdepodobnosť toho, že moja tvár spôsobí infarkt okoliu. Opláchla som sa studenou vodou a po skonštatovaní, že už opäť vyzerám ako slušné dievča, som sa vybrala o poschodie nižšie.

,,Dobré ráno.“ S úsmevom som sa pozdravila, keď som vošla do oázy jedla. Keď som sa tak dívala na tie známe tváre, ktoré mi venovali rozospaté úsmevy a zopár pozdravov, došlo mi, že som vstala ako posledná.

,,Aj tebe.“ S rovnakým úsmevom ma pozdravil Zayn, keď som si sadala vedľa neho. Daroval mi jednu sladkú pusu a popod nos mi položil tanier s toastom.

,,Prečo si ma nezobudil?“ Spýtala som sa ho potichu.

,,Tak sladko si spala. Nemohol som.“ S nevinným úsmevom, ktorý za sekundu vykúzlil na tvári, ma presvedčil, že nemá význam sa rozčuľovať.

,,Takže teraz ste už oficiálne spolu?“ Zvedavo sa opýtal Louis. Ten kúsok toastu sa mi skoro zasekol v krku. Pozrela som sa na Zayna, ktorý čakal na moju odpoveď podobne ako zvyšok ľudských bytostí v tomto dome.

,,No, keďže pred vami sa nedá utajiť ani to že darčeky nenosí Santa Claus, tak moja odpoveď je áno.“ Ich úsmevy naznačovali pocit spokojnosti a radosti. Aspoň tak to vyzeralo. Na to ma Zayn opäť sladko pobozkal a mohli sme opäť v pokoji pokračovať v raňajkách. Chvíľu sme sa ešte spolu rozprávali, no pri pohľade na hodinky mi došlo, že už by som mala byť niekde inde. Pobalila som si veci do kufra a zavolala som si taxík. Zayn ma chcel odviezť, ale po desiatich minútach som ho presvedčila, že on rozhodne nevyzerá ako moja kamarátka. Nebol z toho príliš nadšený a ani ma nechcel pustiť zo svojho objatia. No nakoniec pochopil aká je moja momentálna situácia. Dala som mu posledný dlhý bozk a čím skôr som sa vytratila. Ani mne sa od neho nechcelo ísť preč, ale Amanda by ma asi rozkrájala na pásiky. Veď aj ten jej úsmev, s ktorým ma privítala hovoril, že aká je nadšená z toho, že s ňou strávim aj tieto prázdniny. S úsmevom ako Mŕtve more som jej podala darčeky, ktoré som jej priniesla. A hneď som aj zažila milé prekvapenie, keď mi do rúk dala dosť veľkú darčekovú tašku. Úprimne, bola som šokovaná, no na druhej strane som sa aj trocha bála toho, že sa mi ten darček nebude páčiť a ja to dám dostatočne najavo. To by asi nebolo najlepšie. S menším váhaním som nakukla do tašku a vytiahla som z nej sveter. Po tom čo som ho vytiahla už pre moju tvár, musela som usúdiť, že sa mi naozaj páči. Milo som sa jej poďakovala za darček a spoločne sme si sadli do obývačky aby sme sa mohli porozprávať. Stručne som ju informovala o tom, ako sa majú rodičia a ako sa mi darí v škole. Samozrejme, že určité veci som jej zatajila. Celkom dobre sme sa porozprávali, no na mňa už prichádzala únava. Šla som do sprchy a potom som sa zatvorila v izbe. Po brutálnom boji s hrebeňom som na seba natiahla tepláky  tielko aby som sa cítila pohodlne. Nie je nič lepšie ako sa váľať po posteli v mäkučkých teplákoch. Má to svoje čaro.

O pár dní, teda tesne po Novom roku, ktorý som samozrejme oslavovala so Zaynom a ostanými, som bola pozvaná na večierok. A nebol to len tak hocijaký večierok. Usporiadal ho Paul. Spravil ho hlavne pre to aby som sa spoznala so všetkými manažérmi, producentmi, vydavateľmi a celým tímom, ktorý sa obšmieta okolo One Direction. Od rána som bola ako na ihlách. Bola som strašne nervózna a k tomu všetkému som mala aj strach z reakcie všetkých tých ľudí. Podľa Paulových slov im musím ukázať, čo je vo mne. To znamená len jedno. Musím im dokázať, že mám naozaj taký talent ako o mne Paul všetkým narozprával.

,,Stella, už je tu.“ Opatrne mi na dvere izby zaklopala Amanda aby mi oznámila, že Zayn práve dorazil. No a ako sa dozvedela o Zaynovi ? Hneď na druhý deň, čo som sem prišla, mi Amanda vycapila pred oči noviny s fotkami, na ktorých som bola so Zaynom, s ostatnými deckami a nechýbala ani fotka, keď som stála na pódiu. Samozrejme, že tam bol aj kilometrový text a tak som bola nútená Amande všetko vysvetliť. No a aby toho nebolo málo, ešte v ten deň mi volala mama, ktorej som to tiež musela všetko dopodrobna vysvetľovať. Už nemalo zmysel nič tajiť. Ja som vedela, že na to prídu. Ale že to bude tak skoro, tak to som naozaj nečakala. V tomto svete sa nič dlho neutají.

,,Dobre. Už idem.“ Naposledy som sa pozrela do zrkadla a vyšla som z izby.

,,Vyzeráš úžasne.“ So širokým úsmevom na tvári povedal Zayn. Stále si ma pohľadom premeriaval od hlavy až po päty. 

,,Už dosť lebo si to rozmyslím.“ Nahodila som zvláštnu grimasu a rukami som si zakryla oči.

,,Veď je to pravda. Ja nikdy neklamem.“ Chytil ma za ruky a dal mi pusu. Pomohol mi s kabátom a mohli sme vyraziť. No o tom ako vyzeral on, v tom obleku vám ani nebudem hovoriť. Myslela som si, že sa mi to len sníva. Jednoducho povedané vyzeral mužne a neodolateľne.

Každým krokom, ktorým som sa blížila bližšie a bližšie do miestnosti, moja nervozita stúpala. Pevnejšie som sa chytila Zaynovej ruky a spoločne s ním som vstúpila do veľkej sály. Že vraj tu budú len tí najdôležitejší ľudia, ktorý majú nejaké zásluhy a povinnosti okolo 1D. No pri pohľade na tých ľudí som si ani náhodou nepomyslela, že na fungovaní jedenej skupiny je potrebná spolupráca polky krajiny. Okej, trocha preháňam, ale určite je tu viac ako sto ľudí.

,,Wow, Stella. Si krásna.“ Pribehol ku mne Niall a privítal ma svojim objatím.

,,Ďakujem.“  Povedala som a po chvíli sa k nám nahrnuli aj ostaní. Chalani hovorili, že mi to naozaj pristane a baby ma tiež chválili ako sa len dalo. Na jednej strane sa to počúvalo naozaj dobre, no na tej druhej strane som už mala pocit, že tá červená farba z mojej tváre sa nestratí už nikdy. Nikdy by som si nepomyslela, že to raz poviem, no z tejto situácie ma dostal Paul. Hneď ako ma zbadal už ma niekam ťahal. Rýchlo som schmatla Zaynovu ruku a spoločne sme ho nasledovali. Zayn bol mojou psychickou ale aj fyzickou oporou. Baby sa tvárili, že kúpiť mi topánky na vysokom opätku bude ten najlepší nápad, no ja si myslím, že toto rozhodne najlepšie nebolo. Cítili som sa ako jedna z dvojičiek pre pádom a obávala som sa, že sa každú chvíľu zrútim. No našťastie som tu mala Zayna, ktorý bol po mojom upozornení vždy pripravený zachytiť ma.

Po tom, čo ma Paul zoznámil s niekoľkými, aspoň podľa neho najdôležitejšími ľuďmi, sme sa usadili za jedným veľkým stolom, ktorý bol pripravený pre mňa, Zayna, Cat, Harryho, El, Louisa, Danny, Liama a Nialla. Nejaký veľmi dôležitý muž v čiernom obleku mal príhovor a po ňom sa podávala večera. Popri tom nám hrala živá hudba, ktorá ma tak troška uspávala. No popri tom, čo sa dialo za našim stolom, by sa určite nedalo zaspať. Louis, Niall a Zayn boli zdrojom smiechu, ktorý sa dostavil aj na vedľajší stôl, ktorý obsadila kapela 1D. Tí traja spolu s Joshom na seba hádzali zaujímavé pohľady a jeden z druhého si uťahovali. Sem tam si naše stoly vyslúžili zabíjajúci pohľad mierne nahnevaného Paulo, no všetko bolo v norme. Teda aspoň nám sa to tak zdalo, ale nikto iný v našom veku tam už nebol, takže to nemal kto objektívne posúdiť. Aspoň na chvíľu ma prešiel všetok ten stres a obavy.

Neskôr sa začalo tancovať a tak prišla tých päť minút pravdy. Paul ma zavolal na malé pódiu a všetkým naraz ma predstavil. Už som mala pocit, že sa každú chvíľu zosypem, no stačil mi jeden pohľad, v ktorom som našla dostatok istoty a odvahy. Zayn aj spolu s ostatnými stál niekde v strede toho davu a jeho úprimný pohľad mi vravel, že to dokážem. Tak som po chvíli spustila a nechala som sa unášať melódiou piesne. Snažila som sa nevšímať si tie pohľady a celkom sa mi aj darilo. Nakoniec, keď ľudia začali tlieskať, zhodnotila som, že to nemôže byť až také zlé a s úsmevom som zišla z pódia.

,,Vidíš ? Ja som ti vravel, že to dopadne skvelo.“ Hrdo povedal Zayn, keď ma už čakal pod pódiom.

,,Ďakujem, že mi veríš.“ Silno ma objal a pobozkal.

Po ňom prišlo ešte veľa ľudí aby mi povedalo svoje dojmy a chvály na moju osobu. Strašne som sa tešila, že sa všetkým moje vystúpenie páčilo, pretože ak by to tak nebolo, neviem, čo by som robila. Ľudia do mňa vkladali obrovské nádeje, čo spôsobovalo, že moje sebavedomie pomaly stúpalo. Ale len veľmi pomaly.

Potom všetkom som zistila, že sa potrebujem nadýchať čerstvého vzduchu a tak som sa vybrala vonku na terasu. Bola osvetlená slabými svetielkami a hneď ako som za sebou zatvorila dvere, cítila som ako čerstvý vzduch pokryl moju pokožku. Nikto tam nebol a tak som tam sama pozerala niekam do tmy. Premýšľala som nad tým ako sa môj život doteraz zmenil a čo všetko sa stalo. A nebolo toho málo. Niektoré spomienky boleli, na niektorých som sa v duchu zasmiala a niektoré ma vo vnútri zahrievali a dodávali mi pocit spokojnosti.

Chladný vzduch mnou až zatriasol, no nechcelo som mi odtiaľto odísť. Zrazu som na cítila ako na mňa niekto prehodil vyhriaty ku oblečenia. A nebol to nikto iný ako Zayn so svojim sakom, ktoré ma momentálne príjemne hrialo.

,,Nad čím premýšľaš ?“ Opýtal sa.

,,Tak všeobecne. Nad tým čo bolo, čo je teraz a čo bude.“ Zamyslene som mu odpovedala.

,,A na čo si prišla ?“

,,Že to čo bolo ma zaviedlo až sem, to čo je teraz je úžasné a toho čo bude sa bojím.“ Pozerala som do jeho hnedých očí a on si ma k sebe privinul bližšie.

,,Ľúbim ťa najviac na svete a ver mi, že so mnou sa nemusíš ničoho báť.“ Uprene mi hľadel do očí.

,,Viem, ale sú isté veci, ktoré asi nemôžeš ovplyvniť.“ Sklopila som zrak a hrala som sa s gombíkom na jeho košeli.

,,Napríklad ?“

,,No napríklad nemôžeš ovplyvniť tie milióny fanúšičiek na celom svete, ktoré 1D má.“

,,Ako to myslíš ?“

,,No ja vlastne idem na vaše turné. Budem s vami chodiť na koncerty a spievať tam. Čo ak sa to niektorým directionerkám nebude páčiť. Čo ak si budú myslieť, že sa vám chcem votrieť do skupiny alebo ju rozbiť alebo ....“

,,Pšššššt ! Toto už nikdy nehovor. Obaja vieme, že to tak nie je a preto nemá význam aby si sa tým ďalej trápila.“ Troška nahnevane povedal.

,,Fájn. Ale čo ak si to oni nebudú myslieť ? Čo ak sa im nebudem páčiť tak, ako tým ľuďom vedľa v sále ? Viem ako tie dievčatá dokáže zobrať už len to, keď si hociktorý z vás nájde dievča. Všetko to, čo vedia ľudia napísať a povedať dokáže človeka naozaj raniť. Ja už ten pocit poznám a viem aké to je.“ So slzami na krajíčku som hlavu položila na jeho hruď.

,,Ja viem na čo narážaš. Vždy tu bude niekto, kto neocení tvoju snahu a bude sa snažiť ublížiť ti a zneistiť ťa v tom čo robíš. Ale o to práve ide. Musíš ľuďom ukázať, čo v tebe je a že na to naozaj máš. Nesmieš im dovoliť aby ti vzali to, čo máš. Pretože to, čo je v tebe ti nikto na svete nemôže vziať. Na to, čo ľudia nahovoria, sa časom aj tak zabudne. No to, čo máš v sebe tu stále zostane s tebou. Otázkou je, či tu budeš aj ty. Ale podľa mňa sa len tak ľahko nevzdáš a ja ťa v tom budem podporovať. Budem tu stále pre teba a nedovolím aby si sa vzdala len kôli niekomu, kto ťa nepozná a nevie oceniť tvoj talent.“ Čím ďalej, tým viac ho ľúbim.

,,Milujem ťa.“ Potichu som povedala a z oka mi vypadla veľká kvapka.

,,Aj ja teba.“ Prstom zostrel to šidlo, ktoré sa mi kotúľalo po líci a jemne ma pobozkal. Každý jeho bozk mi dokáže vyčariť úsmev na tvári a naplniť ma šťastím.

najlepší obrázok kontaktu na svete :*

Stelline šaty