piatok 2. novembra 2012

Live with Love 35.


For you :)

nejeden čávo je na tej fotke :D  


Aj dnes a taktiež aj deň pre tým, a deň pred tým taktiež, sme strávili nácvikom. Rozdiel bol akurát v tom, že toto bol posledný deň nácviku. Zajtra večer to celé vypukne. Na jednej strane sa strašne teším a nemôžem sa dočkať ako to celé dopadne, no na druhej strane ma už pomaličky chytajú nervy. Od kedy fanúšičky vedia o mojom vystúpení, počula som už rôzne reakcie. No tešil ma fakt, že bolo viac tých pozitívnych než negatívnych reakcií. Všetci sa ma snažili presvedčiť, že je to len preto lebo ma nevideli naživo, pretože doteraz som sa ukázala len v jednej TV show a pár krát som bola v rádiu, no ani raz som nespievala.
Na koncert som mala pripravené tri piesne, no natrápila som sa s nimi viac, ako by som mala spievať celý album. Pridelili mi učiteľku spevu, ktorá bola síce milá, ale nič jej nebolo dobré. Ale z dnešného nácviku som mala dobrý pocit, pretože ma konečne pochválila. Nie žeby som to čakala už hneď na začiatku, no bolo už na čase. Ale aj tak som jej vďačná, že mala so mnou toľko trpezlivosti.
Keď som s úsmevom odchádzala zo svojej skúšky pomaly som otvorila dvere vo vedľajšej miestnosti. Chalani tam mali mať skúšku, no pri pohľade na nich som nemala ten pocit, ktorý by mi vravel, že sa tu trápia s tónmi pesničky. Vyzeralo to tam skôr ako v jednej z tried materskej škôlky. Nechápavo som stála na prahu dverí a dívala sa na Zayna, ktorý držal Louisa za nohy a ťahal ho po podlahe. Louis kričal ako na horskej dráhe, keď s ním Zayn zatáčal do kadejakých zákrut a vydával pri tom zvuky ako auto. Liam vystriedal Josha za bicími a trieskal do toho ako keby to boli hrnce. Už som len čakala kedy sa mu to tam rovno pred očami celé rozpadne. A akoby toho nebolo málo, Harry s Niallom do toho rachotu tancovali írske tance. Alebo žeby to bolo naopak a Liam sa snažil trafiť do ich rytmu ? Mám pocit, že je to jedno, pretože aj tak to tam vyzeralo ako v blázinci.
Chvíľu som sa na nich len tak dívala, no potom mi to prišlo smiešne a nedokázala som v sebe udržať ten nával smiechu. Lenže zrazu do toho rámusu a kriku vbehol Paul a nikto sa ani nepohol. Vyzeralo to akoby všetci skameneli.
,,Takže ste už skončili ?“ Spýtal sa s neidentifikovateľným tónom v hlase a pohľadom preskenoval každého z nás. Na znak súhlasu sme len nemo prikývli hlavami.
,,Fájn. Pódium je už prichystané, tak sa tam môžete ísť pozrieť.“ Dokončil svoju reč a vypochodoval z miestnosti. Druhý nával smiechu na seba nenechal dlho čakať a opäť som sa začala smiať.
,,Zlatko, si v poriadku ?“ S divným výrazom v tvári ku mne podišiel Zayn.
,,Ja áno, ale to sa na rozdiel od vás povedať nedá. To, čo som pred asi troma minútami videla, bolo čo ? Myslela som si, že nacvičujete.“
,,No veď mi sme aj nacvičovali. Lenže pri poslednej piesni, ktorú sme spievali už asi sto krát pri všelijakých príležitostiach, sme si začali trošička upravovať je text. A na tom by nebolo nič zlé, ale Niall začal spievať o tom čo pojedol na obed, Liam začal vyznávať lásku Danny a ako model mu poslúžil Harry so svojimi kučerami.“ Stručne mi vysvetlil Zayn.
,,Aha. A vy dvaja ste čo robili ?“ Prstom som ukázala na Zayna a Louisa, ktorý sa o neho opieral.
,,Robili tu také spomalené zábery, pričom sa tvárili, že spolu zápasia. A vtedy to náš tréner už nevydržal a jednoducho odišiel.“ So smiechom povedal Liam.
,,Ani sa mu nečudujem.“ Pokrútila som hlavou.
,,Tak čo ? Ideme sa pozrieť na to pódium ?“ Nedočkavo sa opýtal Harry. Jednoducho chcel zmeniť tému.
,,Jasné. Ideme.“ Zavelil Niall a všetci ho poslušne nasledovali. Asi sa chceli vyhnúť tomu aby som sa dozvedela niečo, čo by som určite ani vedieť nechcela. Kto vie ako dlho tu boli sami.
,,Vidím, že sa konečne usmievaš. To sa ti po skúške ešte nestalo.“ Skonštatoval Zayn keď sme spolu kráčali po chodbe ruka v ruke.
,,Trénerka mi konečne povedala, že sa jej to páčilo. Vraj ak to takto zaspievam aj zajtra ľudia budú nadšení rovnako ako aj ona.“ Šťastne som povedala.
,,Som na teba hrdý. Vravel som ti, že neskôr sa ti tá tvrdá práca vyplatí. Zajtra budeš určite úžasná ako vždy.“ S úsmevom ma pobozkal a pokračovali sme v ceste.
Po tom, čo sme preskúmali každú možnú prístupovú cestu na pódium, chalani narazili na problém. Teda v skutočnosti to nebol problém, ale pre nich zjavne áno. Lámali svoje mozgy na tom, ako prídem na pódium. Pre mňa to bolo nepodstatné, no im sa zdalo, že ak tam prídem po vlastných, tak to bude vyzerať dosť obyčajne. Úprimne si myslím, že nie som taká hviezda aby som musela mať nástup spojený s ohňostrojom ako na Nový rok. Pre mňa bude úspech, ak tesne pred vystúpeným neutečiem z budovy.
,,Hmm, a čo by si povedala keby sme ťa tam dopravili napríklad v tejto debne.“ Po tuhom zamyslení Louis vyslovil svoj nápad nahlas a popri tom sa díval na veľkú debnu vedľa nás. Mala som pocit, že sa zamyslel len na veľmi krátku chvíľu. Taká hlúposť nemôže človeka napadnúť ak naozaj premýšľa.
,,Nikdy.“ Rázne som zamietla jeho myšlienku.
,,Louis má pravdu. Nie je to zlý nápad.“ Povedal Zayn a mňa skoro porazilo.
,,Ty s ním súhlasíš ?“ Vypleštila som na neho oči.
,,Majú pravdu, Stella. Bude to ohromné ! Chvíľu bude tma a potom, keď sa rozsvietia svetlá, truhlica sa otvorí a ty z nej vylezieš. Ešte tam do toho dáme paru, jeden bodový reflektor a dramatickú hudbu. To bude naozaj úžasné.“ Niall sa vyžíval vo svojich vizionárskych predstavách a rukami naznačoval svoje myšlienky vo vzduchu. Vyzeral akoby bol v tranze. Harry stál vedľa neho, rukou si podopieral hlavu a snažil sa predstaviť si tú Niallovu víziu.
,,Vy niečo beriete ?“ Udivene som na nich hľadela a snažila som sa zabudnúť na to, čo som pred chvíľou počula.
,,Ale no ták. Veď čo sa môže stať ?“ Och, už aj Liam. Už aj moja poslednú nádej je v troskách.
,,Čo sa môže stať ? Tú vašu fylozoficko - rečnícku otázku som prestala brať vážne, keď sme sa z nudy začali voziť po 50 poschodovom hotely vo výťahu viac ako pol hodiny. No a teraz už viem, čo sa mohlo stať a aj sa stalo. Japonskí dôchodcovia sa márne snažili dostať z hotelovej haly do svojej izby výťahom. Nie to, že jeden výťah bol práve v údržbe, ale k tomu ten druhý bol permanentne na cestách. Doteraz majú tí dôchodcovia svalovicu lebo museli ísť pešo a zakaždým, keď nás stretnú, po nás hádžu krivé pohľady. Kebyže ich potom nestretneme na recepcii, popri tom ako odovzdávame kľúče, tak nič nepoviem. Ale do toho ešte Harry radostne vyhlásil: ,,Netušil som, že výletom vo výťahu nám tak rýchlo zbehne čas.“ Tie ich naštvané pohľady mám doteraz pred očami.“ Rýchlo som im pripomenula náš posledný incident. Je síce pravda, že ja dosť často nemyslím na následky, ale oni by mohli. Sú predsa starší.
,,To je chyba hotela. Je veľký a má málo výťahov.“ Ohradil sa Niall.
,,Zlatko už na to nemysli. Teraz sa sústreďme na aktuálnu problematiku. Len tak na skúšku vlez do tej debny a my ťa potom hneď vyberieme. Prosím urob to pre mňa.“ Rýchlo zahovoril Zayn a nahodil psie oči. Toto mi už nesmie robiť.
,,Tak fájn. Ale len na skúšku a potom ma hneď vyberiete. Spravím to a vy ma s týmto nápadom už nebudete viacej otravovať.“ Prísne som povedala.
,,Okej.“ Naraz všetci prikývli a ja som vliezla do tej debny. Bola dosť veľká a tak som si tam ľahla a oni ju zatvorili.
,,Už by ste to mohli otvoriť.“ Zahlásila som po piatich sekundách, no nikto sa neozýval. Samozrejme, čo iné som mohla od nich čakať.
,,Okamžite mi otvorte. Urobila som čo ste chceli, takže ma už môžete pustiť.“ Stále nič.
,,Ja viem, že ste tam ! Počujem Niallov smiech.“ Už ma vážne hnevali.
,,Pššššt ! Aby si nezobudila pavúky.“ So smiechom povedal Louis.
,,Aké pavúky ?“ Zbystrila som pozornosť.
,,No tie, ktoré ti tam vo vnútri robia spoločnosť.“
,,Ááááááááá !“ Začala som jačať na plné hrdlo.
,,Do kelu ! Ide Paul.“ Pre zmenu som počula Harryho. Zrazu sa vrch debny otvoril a predo mnou sa naťahovali Louisove a Niallove ruky. Ich pomoc som ignorovala a sama som odtiaľ vyšla. Všetkých prítomných, okrem Zayna ktorí tam z neznámych dôvodov nebol, som prebodla pohľadom a nahnevaná som odtiaľ bez slova odišla. Nabehla som do šatne, pozbierala som si veci a opustila som budovu tak, aby ma nikto nevidel. Kapucňa na hlave, okuliare na očiach a mohla som vyraziť do ulíc New Yorku. Sama som sa prechádzala a vždy keď som zbadala nejaký obchod, bez váhania som doň vtrhla. Takto som zabila niekoľko hodín v snahe zabudnúť na to, čo sa stalo. A celkom mi to šlo. Popri tom všetko som objavila niekoľko zaujímavých miest, no už sa začalo stmievať a tak som usúdila, že už je najvyšší časť vrátiť sa. Ale bol v tom taký menší háčik. Netušila som kde sa práve nachádzam a pre to som musela skontaktovať vyššie miesta. Z kabelky som vytiahla mobil a prezrela som si niekoľko neprijatých hovorov asi od každého, kto mal moje číslo. Plus som našla zopár sms od Zayna a tak som vytočila jeho číslo.
,,Konečne si sa ozvala. Už som mal o teba strach. Kde si ?“ Z jeho hlasu bolo cítiť, že sa mu naozaj uľavilo, keď som mu zavolala.
,,Emm. Ťažko povedať. Neviem.“ Povedala som po tom, čo som sa rozhliadla po okolí.
,,Ou. Tak mi to aspoň skús opísať.“
,,No nie som si istá, či môj opis okolia vystihne moju aktuálnu polohu.“
,,Aspoň to skús. Veď nie si v lese.“ Potichu sa zasmial.
,,Tak fájn. Stojím pre asi 50 poschodovou budovou. Vedľa nej stojí mrakodrap a vedľa neho je ďalší, ale s tým rozdielom, že tento má asi o 20 poschodí menej. Ale to je len môj skromný odhad. A na druhej strane cesty stojí celý rad podobných presklenených budov. Stoja pri sebe na tesno ako stromy takže áno, cítim sa tu ako v lese. Ó, a aby som nezabudla. Na ceste v dlhých kolónach je každé druhé auto žltý TAXI a občas aj každé prvé.“ Po mojom krátko monológu  som počula ten jeho tichý smiech.
,,A ozaj. Prečo si si vlastne nestopla TAXI ?“ Čudoval sa.
,,Tak náhodou na túto otázku ti viem veľmi rýchlo a presne odpovedať. Ja neviem, ktorý hotel sa stal našim dočasným domovom v tomto obrovskom meste.“ Povedala som troška zahanbene a teraz Zayn už vôbec neskrýval svoj smiech.
,,A myslíš, že ak ti dám tú adresu, tak sem trafíš ?“ Opýtal sa ma cez smiech, ktorý ho pomaly prechádzal.
,,To záleží od toho, ako dobre bude poznať taxikár New York.“
,,Myslím, že lepšie ako ty.“ S tým som musela súhlasiť. Zayn mi nadiktoval názov hotelu a ja som sa snažila ,,uloviť“ nejakú žltú rybu na kolesách. Po niekoľkých neúspešných pokusoch mi to vyšlo a nakoniec som vystúpila pred našim hotelom. Rýchlo som vbehla do výťahu a zatvorila som sa v izbe. Dala som si sprchu, vysušila vlasy, prezliekla som sa a vyvalila som sa pred telkou. Chvíľu som tam len tak sedela, no zrazu mi niekto zaklopal na dvere. Nechcelo sa mi vstať, no nakoniec som sa premohla.
,,Chceme ti niečo povedať.“ Pred dverami stáli štyri osoby so sklonenými hlavami. Urobila som zopár krokov dozadu a oni sa mi nasáčkovali do izby.
,,Len do toho.“ So založenými rukami som na nich hľadela a čakala, čo z nich vypadne.
,,Ospravedlňujeme sa ti za to, čo sme ti spravili a sľubujeme, že sa už nič podobné nezopakuje.“ Povedal Louis v mene všetkých prítomných.
,,Čo už s vami narobím. Aj keď si pomaly zvykám na tie vaše žartíky, nechcem aby ste ich ešte niekedy praktizovali na mne. Je vám to jasné ?“ So zdvihnutým prstom som na nich upierala môj prísny pohľad.
,,Áno.“ Jednohlasne odpovedali. Vyzeralo to ako v škôlke, keď učiteľka karhá svojich žiakov a oni jej sľubujú, že už nič podobné nezopakujú.
,,V tom prípade, je vám odpustené.“ Nakoniec som sa na nich jemne usmiala a ich oči sa rozžiarili.
,,Si super !“ Skonštatoval Niall a nakoniec sa na mňa všetci vrhli. Tvárili sa, že praktizujú skupinové objatie, no v skutočnosti mi na pár minút znemožnili dýchanie. Ešteže sú mi ako bratia.
,,Ó, a aby sme nezabudli. Na streche ťa niekto čaká.“ Zrazu vyletelo z Liama, keď už boli na odchode. Nechápavo som na neho hľadela, no skôr než som niečo povedala, všetci zmizli. Zavrela som dvere, chvíľu som len tak pozerala do blba a potom som na seba natiahla mikinu a vybrala som sa na strechu hotela. Veď, čo sa môže stať ? Položila som si otázku, ktorou som sa akosi nakazila.
Výťahom som sa vyviezla až na posledné poschodie a potom som zdolala ešte zopár schodov až som nakoniec otvorila dvere, ktorými som vstúpila na strechu. Pri okraji stál človek, ktorého som vďaka jeho siluete spoznala. Vďaka Bohu za to, že mu dal také vlasy. V duchu som si pomyslela a kráčala som k nemu.
,,Takže môj odkaz bol doručený.“ Povedal Zayn a privinula si ma k sebe bližšie až mi bolo teplejšie.
,,Ty si ich za mnou poslal ?“ Opýtala som sa.
,,No niečo som im tak trocha naznačil.“ Jemne sa usmial.
,,Nie žeby mi nejako extra išlo o to ospravedlnenie, ale aj tak ma to potešilo. Bola som na nich trocha nahnevaná, pretože som nevedela pochopiť, prečo to spravili.“
,,Oni sú taký. Robia si srandu, uťahujú si z teba, no aj tak ťa majú radi. Jednoducho to robia z lásky.“
,,To je mi už jasné. A ty si z lásky ku mne pre istou odišiel ?“ Hľadela som na neho.
,,Vlastne, akurát vtedy mi volala mama a tak som sa vzdialil nabok. A keď som prišiel ty si už bola preč. Hneváš sa ?“
,,Ale nie. Horšie by bolo, keby si tam zostal.“ Obaja sme sa zasmiali a vychutnávali sme si ten nádherný výhľad na nočný New York.
,,Toto mesto je naozaj úžasné.“ Stála som tam v Zaynovom objatí opretá o jeho hruď a pred očami som mala ten najkrajší obraz.
,,Aj mne sa tu páči. Je to úplne iný svet. A najlepšie na tom je, že tu môžem byť s tebou. Keby si tu nebola, tak by som si to tu určite takto neužíval.“
,,Ani ja neviem, čo by som bez teba robila. Asi by som teraz sedela niekde na zadku s nejakou otrasnou knihou pod nosom, nad ktorou by sa mi pomaly zatvárali oči. Ale moja momentálna situácia mi nedovolí myslieť na takéto hororové scenáre.“
,,A zrazu som zistil, že je dobré mať takého človeka ako ty pri sebe.“
,,Vážne ? A to už prečo ?“ Nechápavo som na neho hľadela.
,,Pretože pri tebe môžem byť na dvoch miestach naraz. Jedno miesto je ako sen s milovanou osobou a to druhé je tá najkrajšia realita, aká len môže existovať. A ako bonus sa v nej taktiež nachádza dievča, ktoré nadovšetko milujem.“ Povedala  jemne ma pobozkal až mi prešiel mráz po chrbte.

nočný New York ♥

11 komentárov:

  1. ááách :) také romantikuúúúš:) ojojjo nádhera:) krsáen t oje :) DOKONALE :)) šup šup ´dalšiu:)) Macko Púú:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja viem, že ste tam ! Počujem Niallov smiech.
    Smejem sa jak koza nášho suseda :DDD
    Toto ma dostalo,krááása :* Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dik :* xoxo
      len doteraz som neprišla na to, ktorý tvoj sused má kozu :D

      Odstrániť
  3. ááá som rada že môj nápad bol využitý :D :D ink krasota :* som na teba hrdý brat môj :* :DDDDD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dik bratmmm ... aj nabudúce mi poradíš :D ja to viem ...
      spracujem informácie od teba a bude to AWESOME :D :D :D
      xoxo :*

      Odstrániť
  4. krasa :)chudatko ako ju zatvorili do tej debny ,ja by som asi chytila klaustrofobiu :( ale tak smiala som sa na tom aka bola hystreicka pri tych pavukoch :D ach boze New York moje vysnivane mesto :) ako ho opisovala velmi vystizne :D joj a ten romanticky moment na streche :) aj aj chcem :) rychlo dalsiu tesim sa na nu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nj, chudák človek :) ja ju netýram, to oni :P :D
      óó a New York je fakt paráda :) aj ja by som tam išla ... ale to až potom, čo navštívim AWESOME London ! ♥
      ale inak dakujem :)
      xoxo :*

      Odstrániť
  5. Aaa super casti milujem tut poviedku je jedna z mojich najoblubenejsich tak prosim sup sup sup dalsiuuu :)
    Kaja

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. som rada, že sa páči a že je v tvojom rebríčku No.:)
      dalšia bude jak ju dám do kopi .... cez víkend :)
      xo :*

      Odstrániť
  6. Najlepší príbeh aký som kedy čítala, rýchlo ďalšia časť :D :)

    OdpovedaťOdstrániť