nedeľa 18. novembra 2012

Live with Love 36.


Zdraím vás :*
Sorry, že som sa vám dlho neozvala, ale nešlo to.
Mám pre vás ďalšiu časť, tak dúfam, že sa bude páčiť a že mi zanecháte nejaký komentár.
Prajem vám pekný zvyšok dňa ... ♥ 



Toho vystúpenia som sa bála ako vajce mixéru. Nedokázala som myslieť na nič iné. Stále som mala v hlave ten obraz ako to všetko pokazím. Stále tu bola otázka: ,,Čo ak ... ?“ No našťastie som ani na sekundu nebola sama a stále  tu bol niekto, kto mi moje konšpiračné teórie rýchlo zrušil. A čo bolo úplne najlepšie, moje vystúpenie malo obrovský úspech a všetci boli viditeľne spokojní. Išla som ako prvá a odspievala som si svoje. Na znak pozitívnej reakcie sa v hale ozval obrovský piskot a jačanie až som mala husiu kožu. Bol to naozaj neopísateľný moment.
Niečo podobné sa zopakovalo ešte niekoľko krát stále v inom meste. Nielenže som robila niečo, čo sa mi páčilo, ale k tomu som mohla cestovať a spoznávať nové a nové miesta. Takže som si aspoň splnila jeden z mojich ďalších snov. A k tomu som na svojich cestách mala bezkonkurenčne najlepšiu spoločnosť na svete. Ale ak by sa k našej partii pripojilo ešte zopár dôležitých ľudí, bolo by to dokonalé. No aj tak si myslím, že už s nami šiestimi je roboty ako na kostole. A keď sa k nám pridá ešte aj Josh, Paulovi nezostáva nič iné len zalamovať rukami so slovami ,,Sodoma-Gomora.“ Je to jeho čarovná formulka, ktorou ešte doteraz nič nevyriešil.
V jeden večer sme leteli do L.A.. Všetko bolo fajn, až kým sme nezostali trčať na letisku v Chicagu.
,,Pre nepriaznivé počasie je let do Los Angeles zrušený.“ Ževraj to nie je nič výnimočné, no nám to narušilo úplne všetky plány. Paul nás natrepal do nejakého neznámeho hotela, v ktorom sme museli prežiť jednu noc.
,,Čože ?! To nemyslíš vážne ! Ja mám byť s nimi v jednej izbe ?!“ Nie žeby to bola až taká katastrofa, ale okolité podmienky ovplyvnili moju reakciu. Bolo už niečo po pol noci a ja som bola unavená a podráždená.
,,Stella. Práve som sa rozčúlil na letisku keď nám zrušili let a pred malou chvíľou som sa opäť vytočil, keď mi na recepcii oznámili, že pre nás nemajú dostatok izieb. Taktiež som rovnako unavený ako aj ty a nechcem sa pohádať ešte aj s tebou.“ Povedal pokojne Paul. Všetci sme tam stáli a pozerali po sebe ako kaktusy na púšti. Nikomu sa nič nechcelo a každému sa zatvárali oči.
,,Okej. Chápem, že nemáš na výber. A prepáč mi, nechcela som ťa vytočiť.“ Smutne som sklonila hlavu a snažila som sa potlačiť nervy.
,,Okej. Ja sa nehnevám a ver mi, že ak by to šlo inak určite by som ťa nedal do jednej izby s nimi. Ale už ťa poznám, aj keď nie až tak dobre,  viem, že si rovnaký blázon ako oni. Je to akoby si s nimi vyrastala a úprimne ma táto predstava desí. Bude to len na jednu noc, tak prosím vás, nerobte žiadne hlúposti. Budem hneď vedľa vás. Dobrú noc.“ Vytiahol na nás vztýčený ukazovák, chvíľu nám prednášal zo svojho kódexu o slušnom správaní a potom sa vyparil aj so svojimi kuframi vo výťahu. Samozrejme, že nešiel sám, ale vzal so sebou niekoľkých členov tímu, ktorí nemali miesto v tomto hotely.
Po chvíli som si uvedomila, že som sa asi dotkla chalanov tým, čo som práve povedala na ich adresu. Svoje hysterické správanie som im chcela vysvetliť aj keď hotelová hala nebola práve najlepším miestom. A k tomu všetkému sa tu pomaly, ale isto, schyľovalo k trapasu. Takže ak mám s nimi zdieľať jednu izbu počas tejto noci, bolo by asi lepšie aby sa mi smiali než aby sa mali na mňa hnevať.
,,Sorry, chalani. Tým, čo som práve povedala Paulovi, som vás nechcela nijako uraziť. Vážne si cením, že ste ma vzali so sebou na turné a byť s vami je naozaj skvelé, takže tú jednu noc určite zvládnem.“ Dala som menší pokus o úsmev keď som sa pozerala na tie unavené tváre.
,,Tak potom, prečo si na neho tak vyletela ?“ S prižmúrenými očami sa opýtal Zayn.
,,To preto, že som strašne nervózna. Veď sa pozrite vonku.“ Moja odpoveď ich zjavne prekvapila a na moju žiadosť sa všetkým prítomným otočili hlavy do pravej strany. Vonku bola jedna z tých otrasných búrok, ktoré z duše nenávidím. Lialo ako zo sprchy, fúkal silný vietor, každú sekundu preletel oblohou žiarivý blesk a hrmelo akoby hotel obkľúčili tanky. Všetky tie zvuky mi naháňali strach. Akoby prebiehala 3. svetová vojna.
,,Je búrka.“ Zamyslene povedal Niall a zrazu sa všetky pohľady ocitli na mne.
,,Ale no ták. Neverím, že dievča ako ty sa bojí zopár bleskov a hromov.“ Pochybovačne pokrútil Zayn hlavou a ostatní sa začali priblblo usmievať. No aspoň sa nesmiali tak veľmi, ako som predpokladala.
,,Zopár ?! Cítim sa ako na strelnici!“ Bola som taká rozrušená až som sa začala pomaly triasť. Ak by som mala päť rokov, tak okamžite utekám ku mamičke. Lenže ja mám sedemnásť, ale stále sú tu veci, ktoré mi spôsobujú strach. Aj keď sú také bežné a obyčajné.
,,Neboj sa, maličká. Som pri tebe. Tu sa ti nemôže nič stať.“ Zayn podišiel ku mne a objal ma. Hneď som sa cítila bezpečnejšie.
,,Nie si tu sama.“ Povedal Harry a jeho slová zmenili objatie zaľúbenej dvojice na hromadné objatie.
,,Môj malý motýlik sa bojí.“ Počula som Louisov chlácholivý hlas. Aký sú všetci zrazu milý. Ale zaujímalo by ma kde sa stratila ich láska, keď sme stáli v izbe medzi rozloženými kuframi. So založenými rukami som sa pozerala na mojich nových spolubývajúcich a nemala som síl miešať sa medzi nich.
,,Stella je jediným dievčaťom medzi nami, tak ju nechajte aby spala na posteli.“ Zayn sa snažil vyjednávať s ostatnými v môj prospech.
,,Ja proti tomu nič nemám, ale stavím sa, že ak jej prenecháme túto jedinú posteľ, tak ty sa natrepeš k nej a to bude voči ostatným dosť nefér.“ Skonštatoval Louis.
,,Louis má pravdu.“ Podporil ho Harry a Zayn sa na neho krivo pozrel.
,,Ja už som vedľa Zayna pár krát spal. A jeden človek na viac mi pri spánku vôbec nebude vadiť.“ S úsmevom na tvári sa ozval prispôsobivý Niall.
,,Prosím, už sa rýchlo dohodnite, lebo inak sa zvalím na tú posteľ sám a nikoho k sebe nepustím.“ Prosebne na nich hľadel Liam a jedným očkom pokukoval po mäkučkej posteli.
,,Tak či tak na tej posteli bude musieť niekto spať. A ak ste sa ani po tých desiatich minútach hádania nedokázali rozhodnúť, tak vám radím aby ste to čím skôr vyriešili. Nie som ochotný počúvať tie vaše hádky až do vtedy, kým mi tu všetci od únavy nepopadáte na zem. A už naposledy vám hovorím, dobrú noc !“ To bolo prekvapenie. Hádka bola prerušená nečakaným vpádom Paula do izby. Keď pri odchode tresol s dverami rozhodla som sa prevziať velenie do svojich rúk.
,,Vkuse sa tu naťahujete len o tú jednu posteľ a preto usudzujem, že ste si asi ešte nevšimli ten  malý gauč. A ak vám to nebude vadiť, obsadím ho ja.“ Prerušila som chvíľku ticha, rukou som ukázala na gauč vedľa dvier do kúpeľne a pomaly som sa k nemu pobrala a zložila si naň veci. Ostatní na mňa len nemo pozerali, no ja som ich pohľady ignorovala. Z kufra som vytiahla kozmetickú taštičku a zavrela sa v kúpeľni. Kým som si z tváre zoškrabovala ten odporný make-up, ktorým ma zakaždým niekto zababre, počúvala som už len nezvyčajne tichý rozhovor. Tuším, že sa už konečne dohodli.
Po tom, čo som vyšla z kúpeľne, môj zrak padol na rozložený gauč. Super. Viac miesta. No nie len pre mňa. Nakoniec sa ku mne pridal Zayn a ja som si užívala ten moment, keď som mohla zaspávať v jeho objatí. Perinu som mala pomaly až na očiach, len aby som nevidela ako sa zakaždým naša izba osvetľuje v dôsledku zúrivých bleskov, ktoré sa preháňali po oblohe. Viem, že by som sa nemala správať ako malé bojazlivé dievčatko, ale nedokázala som s tým nič urobiť. Len som sa pritisla k Zaynovi a nasávala jeho vôňu. Jeho ruky ma pevne objímali a jeho dych som cítila vo svojich vlasoch.
Ráno som sa prebudila pomalým otočením a rukou som nahmatala prázdny priestor vedľa mňa. No nebol až taký prázdny ako som si myslela.
,,Áááá !“ Zvrieskla som ako divá a osoba na druhej strane tejto luxusnej ,,postele“ sa sklátila mojou vinou na zem.
,,Čo ti je ?“ Nechápavo na mňa zo zeme pozeral Harry. V jednej ruke držal mobil a tou druhou si šúchal hlavu.
,,Mne ? Prepáč, ale ja si zo včerajška pamätám akurát tak Zayna, keď si ľahol vedľa mňa. No neviem ako by si reagoval ty, keby si sa ráno zobul vedľa úplne inej osoby. Myslela som si, že chytáš aspoň trocha kyslíka niekde na posteli, medzi ostatnými.“ Sedela som na posteli a vysvetľovala som Harrymu svoje ranné dojmy.
,,No hej. Ležal som tam asi tridsať minút, ale nedalo sa to tam vydržať. Liam mi z jednej strany zašepkal do ucha: Danny, Danny come to me, a z druhej strany sa od Louisa ozvalo: Zlatko, nekupujme tie mrkvové plantáže. Ja nechcem jesť mrkvu do konca života. Som príliš mladý. A do toho všetkého začal Niall tak rytmicky chrápať až ma išlo poraziť. A vy dvaja ste boli na sebe tak nalepení, že ten voľný priestor okolo vás sa nedal prehliadnuť a tak som si sem ľahol.“ Mierne rozčúlený Harry si sadol do kresla oproti mne. Až mi ho bolo ľúto.
Svojim zošokovaným krikom som všetkých pobudila až na Zayna, ktorý vyliezol z kúpeľne. Celkom dobre sa na mne zabával celé ráno. Ale potom, čo som ho začala ignorovať, s tým rýchlo skončil. Ostatní boli pol dňa dosť mrzutí lebo som ich zobudila. A nie je to jedno ? Veď aj tak by museli skoro vstávať.
Okolo desiatej sme museli upaľovať na letisko, len aby sme už konečne boli v L.A. Let bol síce krátky, ale aspoň sme si mohli pohodlnejšie pospať. Rýchlo sme sa ubytovali v hotely a potom sme sa ponáhľali na skúšku. Ako vždy sme skúšali na osobitných miestach, pretože inak by sa ten čas ani nedal nazvať skúškou. Museli sme tvrdo makať až do večera pretože o siedmej sa začínal koncert. Ak by ten let nebol zrušený všetko by nám vychádzalo perfektne podľa plánu.
Po tom všetkom sme sa ešte išli najesť, osprchovať, vystrojili nás ako na módnu prehliadku a šou sa mohla začať. Ako  vždy všetko išlo hladko a fanúšičky boli úžasné. Pišťali, skákali, spievali a tancovali. Stále som mala trému, ale všetko bolo v norme. Už som sa nebála tak ako na začiatku, no stále som mala pred tými dievčatami rešpekt.  Snažila som sa usmievať a nerobiť nič, za čo by ma mohli nenávidieť.
Keď sa celý koncert už skončil bola som s chalanmi v šatni a chystali sme sa na odchod. Balili sme si posledné veci a v tom do miestnosti vstúpil neznámi chlap v obleku. Teda bol neznámi aspoň pre mňa.
,,Ale chlapci ! Tak rád vás opäť vidím.“ So širokým úsmevom si ten nezmámi tvor premeriaval každého v miestnosti.
,,Mike ? Čo ťa sem privádza ?“ Zdalo sa mi to, alebo bol Liam po prvý krát k niekomu odmeraný ?
,,Len som vás prišiel pozdraviť a povedať vám, že ste opäť nesklamali. Predviedli ste neskutočnú šou ako vždy.“ Vychrlila zo seba Liamom pomenovaná osoba Mike.
,,Tak to sme radi.“ Precedil pomedzi zuby Zayn. Čo im všetkým sadlo na nos ?
,,Ešte jedna vec. Nemohol som si nevšimnúť toto krásne dievča s tým najúžasnejším hlasom aký som kedy počul. Bez urážky chlapci. Kto to je ?“ Už sa mi to prestávalo páčiť. Až doteraz som to neriešila, ale keď išlo o moju osobu zbystrila som pozornosť.
,,Toto je Stella a od nového roka nás sprevádza na turné.“ Povedal Zayn. Jednou rukou ma objal okolo pásu a pritisol si ma k sebe bližšie.
,,Á, takže Stella. Teší ma.“ Podišiel ku mne a podal mi ruku. Povedala by som, že mu oči žiarili ako výhercovi lotérie.
,,Decká, už by sme mali ísť. Auto na nás čaká.“ Zavelil Louis a všetci sme bez slova vypochodovali zo šatne.
Stále som nevedela pochopiť, kde je problém. Nešlo mi do hlavy prečo sa všetci správali k tomu chlapovi, tak odmerane. Chcela som vedieť viac a tak som sa začala Zayna vypytovať v čase nášho ,,romantického“ obeda.
,,Kto vlastne je ten Mike ?“ Nenápadne som sa opýtala keď som bojovala s príborom a kusom mäsa.
,,Nikto.“ Bez váhania mi odpovedal.
,,Zaujímavá charakteristika osoby. Na človeka, ktorý už videl polku sveta, vieš veľmi dobre opísať ľudí.“ Ironicky som poznamenala.
,,Pozri. Je tu len jedna vec, ktorú by si o ňom mala vedieť.“
,,A to ?“ Natiahla som uši a čakala, čo mi povie.
,,Drž sa od neho čo najďalej.“ Tak to mi vážne pomohlo. Včera som sa pokúšala pýtať ostatných, ale netvárili sa priveľmi nadšene. Tak som sa rozhodla, že dnes túto otázku položím Zaynovi aj keď som si všimla, že od včerajšieho stretnutia s Mikom, nemá práve najlepšiu náladu.
,,Tak fájn. Neviem kde je problém, keďže ešte stále mi nechceš povedať o čo tu vlastne ide, ale ak budeš mať náladu vysvetliť mi to, tak sa ozvi.“ Vzala som si tašku a bez rozlúčky som vykročila z reštaurácie. Ešte nikdy som sa so Zaynom nepohádala a ani toto by som nenazvala hádkou. Len mi stúpla hladina nervov, ktorú som potrebovala okamžite zraziť na nulu. A ak by som tam zostala, potom by už určite došlo aj k tej hádke.
Opäť som sa vydala do ulíc neznámeho, ale za to krásneho a slnečnéh mesta sama. Ale povedzme si pravdu. Ktoré mesto už len ja poznám ? Možno Londýn, ale aj to nie najlepšie. A keď si dobre spomínam o chvíľu sa tam vrátim. Na turné som už asi tri mesiace a tak je už najvyšší čas vrátiť sa. Nie žeby ma to tu nebavilo, ale práve naopak. Najradšej by som všetko to čo ma čaká v Londýne vymenila za túto prácu, ktorá ma napĺňa a strašne baví aj keď je vyčerpávajúca. Ale stále treba počítať aj s druhou možnosťou. V mojom prípade je to škola. Musím ju dokončiť za každú cenu. Nie žeby to bolo rozhodnutie len mojej mami, ale aj ja sama som to tak chcela.
Chvíľu som sa prechádzala a potom som si stopla taxík aby som sa mohla vrátiť do hotela. S úsmevom na tvári som nadiktovala šoférovi adresu hotela, ktorú som si pre istotu zapísala. Vždy keď si spomeniem na to, čo sa stala v NY, chce sa mi smiať.
Na rozdiel od chalanov, ktorí ešte museli ísť natočiť nejaké rozhovory, ja som mala po obede voľno. Teda ak sa dá nazvať učenie voľnom pretože presne to som musela robiť. Učiť sa. Moja milovaná Cat, ktorá mi už tak veľmi chýba, mi raz do týždňa s obrovskou láskou posielala stovky strán s poznámkami, ktoré sa musím naučiť na to, aby som napísala všetky potrebné testy a písomky aby som prešla ročníkom. Jasné, že to myslím ironicky. Ten jej úsmev, ktorý vyčarila na tvári zakaždým, keď mi do jedného mailu napchala asi dvadsať strán poznámok, som cítila aj cez oceán. Viem, že to nemyslí v zlom, ale ona si tak trocha myslí, že táto práca nie je až taká náročná. Ale len ak ide o mňa. Keď sa jej sťažuje Harry, tak je to jej milovaný chudáčik. Veď ja jej to vytmavím hneď pri našom prvom stretnutí. A aby mi verila, na pár dní ju zoberiem s nami. Harry chcel aby prišla už skôr, ale mala nejaké problémy doma, tak sme to nechali tak. No na budúce sa už nevykrúti.
Ležala som vyvalená na gauči obkľúčená miliónami papierov. Oči sa mi pomaly zatvárali, vonku sa už stmievalo a ja som si už išla pomaly vytrhať vlasy nad udalosťami v druhej svetovej vojne.  V každom riadku sa spomínala nejaká bitka, zmluva, rok, presný dátum alebo nejaké ,,významné“ meno. Už som len tŕpla, kedy nájdem menný zoznam všetkých zúčastnených vojakov.
Ako na zavolanie niekto mi zaklopal na dvere izby. Akoby ten niekto tušil, že už na to nemám nervy. Vstala som z gauča a keďže to inak nešlo musela som pošliapať niekoľko papierov. Nenašlo sa ani jedno voľné miesto.
,,Nedojedla si.“ V dverách sa objavil Zayn s krabicou pizze a previnilým pohľadom. Bez väčších emócií som ho vpustila do oázy papierov a zavrela som za ním dvere. Pizzu položil na malý stolík a pozeral na mňa.
,,Zlatko, prepáč mi ten obed. Nemal som sa tak správať a je mi to naozaj ľúto.“ Nahodil psie oči, podišiel bližšie ku mne a chytil ma za ruky.
,,Ja sa nehnevám. Len ti nerozumiem.“ Zmätene som povedala.
,,Okej.“ Ťahal ma za ruky a spoločne sme si sadli na gauč.
,,Mám ti povedať o Mikeovi ?“ Hľadel mi do očí a stále ma držal za ruky.
,,Bola by som rada.“
,,Je to podvodník.“  Jednoducho povedal.
,,Aha. To všetko vysvetľuje.“  Prikývla som hlavou.
,,Mike ublížil už niekoľkým ľuďom a ja nechcem aby to isté spravil aj tebe.“
,,Zayn. Takto sa nikam nedostaneme. Nehovor v hádankách, ale buď konkrétny.“ Naliehala som na neho.
,,Aha, prepáč. Takže Mike je vlastne manažér. Nájde si nejakú vychádzajúcu hviezdu, ktorej sa s veľkou láskou ujme, poriadne sa pri tom nabalí a potom ju len tak odkopne.  Spravil to už niekoľkým ľuďom, ktorí nedopadli najlepšie. Nasľuboval im hory doly a keď už mal dosť peňazí, jednoducho zmizol.“ Konečne zo seba Zayn dostal pointu.
,,Idiot. A prečo to nikto nejako neriešil ? Už dávno ho predsa mohli zavrieť za podvody.“
,,Ono to nie je až také ľahké. Ľudia sa mu radšej vyhýbajú, než by sa s ním mali akokoľvek zapliesť. Ak by bolo jednoduché potrestať ho, tak sa to aj stane. Lenže on všade niekoho pozná a tak sa zo všetkého vymotá. Už tu bolo niekoľko pokusov, ale všetky boli neúspešné. “  Len som ho potichu počúvala a krútila som hlavou nad nespravodlivosťou tohto sveta.
,,Zlatko a teraz mi sľúb, že moju radu poslúchneš. Sľúb mi, že sa s ním nijako nezapletieš a hlavne, že mu nenaletíš na tie jeho rečičky o tom, akú slávnu osobnosť z teba dokáže urobiť.“ Ustarostene ma žiadal.
,,Neboj sa. Dám si pozor.“ Nahodila som úsmev a dala som mu pusu. Nechcem aby sa kôli mne trápil.
,,Ale mohol si mi to povedať už skôr.“ Krivo som na neho pozrela.
,,Mohol. Ale nechcel som ťa tým zaťažovať. Myslel som si, že ak ti poviem aby si sa mu vyhýbala, tak to necháš tak. Ale tuším, že som sa mýlil.“ Povedala a popri tom sa mi hral s rukami.
,,Akoby si ma nepoznal.“ Šibalsky som sa usmiala a dostala som sladký bozk.
,,Veď to. Keď si hovorila o učení, netušil som, že to myslíš vážne.“ S úsmevom na tvári sa obzeral okolo seba.
,,Nemôžem tu byť len za peknú. “ Povedala som s úsmevom.
,,Čo tým chceš povedať ?“ Skúmavo na mňa hľadel Zayn, ale videla som ako sa mu pery naťahujú do úsmevu.
,,Níííííííííč.“ Povedala som pomedzi smiech, ktorý bol spôsobený šteklením. Vedel, že som šteklivá a preto to za každým využil. Čím skôr som sa snažila ujsť mu, no nedarilo sa. Pováľala som sa po všetkých papieroch, ktoré som mala okolo seba. No najhoršie bolo, že už som sa ani nevládala smiať a kričať o pomoc, naraz. Zayn sa na mne skvelo zabával a zjavne ho to naozaj bavilo. Nakoniec som sa pozbierala, rýchlo som vyšprintovala z miesta činu a zavrela som sa v kúpeľni.
,,No ták, zlatko. Poď von. Už sa ťa ani nedotknem. Sľubujem.“  On bol niekde za dverami, zatiaľ čo ja som sa smiala v kúpeľni.
,,Prisaháš ?“ S pričapeným uchom na dverách som sa opýtala.
,,Prisahám na tú zatiaľ teplú pizzu v tvojej obývačke.“  Povedal so smiechom. Ten vie ako na to. Má šťastie, že som taká hladná.
,,Fájn. Ale už sa ma ani nedotkni.“ So zdvihnutým prstom som mu pohrozila, keď som vyšla z úkrytu.
,,Ani takto ?“ Spýtavo na mňa hľadel, keď ma už držal vo svojom náručí a sladko pobozkal.
,,Toto znesiem.“ Zasmiala som sa pomedzi bozky.
,,Ešte že tak.“ Pustil ma a obaja sme sa vyvalili pred telku s pizzou v ruke. Pre väčšie pohodlie sme rozložené papiere zložili na kopu a prikryli sme sa dekou. Dobre som sa nejedla a neskôr som sladko 

zaspala.

Stelal v L.A. 

10 komentárov:

  1. jej konecne cast:) jak som sa potesila ked som ju zbadala :) uplne super je :) chudatko Stella , ja tiez neznasam burky, strasne sa ich bojim :( a to s Harrym , chuda dalsi sok :D som rada ze sa jej dari na koncertoch jak by som brala taky zivot :) boze a zo Zaynom su aky zlati :) tesiim sa na dalsiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. úúú dakujem :*
      moje základné pravidlo pri búrke: DÝCHAJ !! :D neznášam ...
      xoxo

      Odstrániť
  2. juuuujky .. juuuuuuuuuuuuuuuujky :) je to krásne .. dokonalé .. :D ako toto s tým Mikeom.. mám taký pocit že sa to tam ešte zapletetie .. či ? .. lebo neviem .. mám taký pocit .. :DD ale pravdepodobnejšie je že sa mýlim :D:D:D inak je to ááách .. :D také romantikuš .. :D aj ja cem takého chlopa :D:D:D:D joooooj .. :D teším sa na ďalšiu :) Saša:))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem, si zlatá :*
      a o Mikeovi ti nič nepoviem. A vieš prečo ? Aby si nevedela :P ja viem, nemá to nejakú extra logiku ale nič sa nedá robiť :D
      a uvidíš, že aj ty si zoženieš netakého chlopa :)
      XoX

      Odstrániť
  3. Hahahahhaa :D
    Milujem Haroldové pohľady typu nasratého geparda ♥ :D
    No úžasné, teším sa že si to použila (vieš čo):* Krása krása krása, čoskoro čakám ďalšiu moja ;)Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dik :*
      no a jasné, že tvoje nápady by som len tak neodkopla ... jak by som potom inak mohla písať ... to by sa nedalo ... :D a vieš, že čakať možeš :P sama vieš jak to chodí u mňa :)
      Xxx

      Odstrániť
  4. ohooooooou :) už ti niekto vravel, že dokonalo píšeš? asi Ti to každý hovorí, ale tak pridám sa :D ... dokonalo píšeš! milujem tvoj príbeh, vždy sa teším, keď vidím novú časť.. a ešte k tomu, je to so ZAYNOM! ♥ ... čo najrýchlejšie ďalšiu :))

    a inááááč :D nemohla by si zdieľať (hoc i na fcb :P) môj blog? http://zllhn-story.blog.cz/ ... pomohlo by mi to, ďakujééém :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. oúúú .. ďakujem ... a nechcem byť hnusná, ale hej povedal ... ale už dávno :D
      cením si tvoju pochvalu ... tak dobre mi to padlo :*
      a som pozrela tvoj blog a prvé čo ma napadlo: jaké pekné to má ! :) vážne ... :D fakt sa mi to páči ... určite ho niekam dám :) len mi daj čas ... :) isto sa vyskytne v úvode dalšej časti :)
      Xox

      Odstrániť
  5. Yeah ! Konečne časť .. úžasná ako vždy ;) Neznášam búrky !! Neskutočne sa mi páči ako ju Zayn chráni a také ňuňu to je :3 a s tým Mikeom si myslím že sa dajako zapletie ..možnó ...ale ja viem že ty to nespravíš !.. teda dúfam ;) čoskoro čakám ďalsiu :) Xxxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ou yeaaaaaaaaah :) thanks :*
      ňuňavé ? o to mi išlo ! :D ale fakt ďakujem ...
      a že zapletie ? maybe YES, maybe NO ;) všetko sa dozvieš :)
      Xox

      Odstrániť