All for you 7.

Nová časť :) Kratšia než zvyčajne ale predsa tu je. xx
BTW- Happy B-day Zayn :) 

O pár dní

S krabicou plnou papierov som sa konečne dostala domov. Ťahať to metrom s pocitom, že vám každý pozerá čo obsahujú vaša kartónová krabica nie je príliš príjemné. Anna mi dala za úlohu zájsť do papiernictva a nechať vytlačiť plagáty. Ruky som mala úplne skrehnuté hoci som mala rukavice, pomaly ale isto som sa v tej zime približovala k bránke domu, prešla okolo malých kríkov pokrytých snehom až som zastavila pri schodoch, na ktoré mi doteraz pohľad nepadol.

 „Ahoj Jane, tak rád ťa znovu vidím.“ Jason sa mi hodil okolo krku a ja som zostala mierne vykoľajená.

„Ja ťa rada nevidím.“

„Ty sa na mňa hneváš ?“ pohľadom ranenej srnky na mi pozrel do tváre. Páni, keby som bola horár strieľam ako terminátor.

„Ale nie. Kdeže ! To môj sused sa olizoval s nejakým dievčaťom na školskom parkovisku. To si nebol ty, vážne sa hlboko ospravedlňujem.“ Ironicky som odpovedala.

„To ťa odvtedy ešte neprešlo ? To nemyslíš vážne !“

„Myslím Jason, keď som ti všetko tak polopatisticky vysvetlila mám pre teba už len jednu vetu. Von z môjho dvora.“ Ukázala som mu, kde sa nachádza bránka. Pred moje auto však zaparkovalo ďalšie, ktoré mi bolo neskutočne povedomé. Z miesta spolujazdca vybehla Anna, utekajúc domov a z miesta šoféra vyšiel Liam.

„Ahoj Jane.“ S milým úsmevom mi zamával a bol na ceste k nám.

„Prišiel tvoj priateľ ?“ pozrel na mňa nie príliš prívetivým pohľadom. V tej chvíli som mala chuť sa rozosmiať z celého hrdla ale radšej som neodpovedala nič.

„Ehm, ahoj. Som Liam.“ Slušne sa predstavil a podal mu ruku.

„Takže vy teraz spolu chodíte ?“ ukázal na nás prstom.

„Uhm, áno.“ Liam ma strhol rukou k sebe, chytil okolo pásu a dal pusu na líce. Myslela som si, že sami to sníva ale keď som spamätala, zistila som, že je to skutočnosť. Znova sa ma zmocnil ten zvláštny pocit, ktorý vo mne panuje len vtedy, ak sa ma dotkne.

„To vážne ?“ nechápavo som zazrela.

„Samozrejme.“ Žmurkal na mňa až mu skoro odletelo viečko.

„Tak v tom prípade by sme mohli zájsť na dvojité rande, no nie ?“

„Nemyslím si, že to bude najlepší nápad. Nedávno si sa chcel s mojim priateľom skoro pobiť a teraz ho so mnou pozývaš na dvojité rande ?“ ruku som mu položila na hruď keď si ma k sebe tuhšie pritiahol. Ten moment bol vážne čarovný, mala som pocit akoby sme spolu fakt chodili. Spôsobila to zrejme tá dusná atmosféra.

„Tak mi to skúste prepáčiť. Čakáme vás v piatok o pol ôsmej v reštaurácií, kde sme boli po maturite. Jamie vie, kde to je.“ Povedal a bez akejkoľvek šance na protest vybehol z dvora až sa za ním zaprášilo.

„Už ma môžeš pustiť.“ Ťukla som mu do nosa.

„Ou, prepáč.“ Odstúpil o krok odo mňa.

„Okej, je tu jeden problém. Ja neviem zahrať falošné rande.“ Skonštatoval čím vo mne vzbudil obavy.

„S týmto nám dokáže pomôcť iba jediná osoba.“ Oznámila som.

O pár hodín

„Dobre, ste oboznámení so všetkým, čo zatiaľ potrebujeme. Sadnúť !“ prikázala Anna, ktorú sme vytiahli z domu, posadili do auta a odviezli do Liamovho bytu. Do stredu obývačky dotiahla stôl z kuchyne s dvoma stoličkami. Tú svoju pozíciu zobrala vážnejšie než sme predpokladali.

„To nie, publikum sme neplánovali.“ namietala Anna a búchala prstom o pár papierov v ruke.

„To bol len poštár.“ Flegmaticky odpovedal a posadil sa na svoju pozíciu.

 „Dobre takže teraz ste sa posadili. Liam, čo ako gentleman povieš ?“ podišla k nemu a ukázala naňho.

„Jamie, čo by si si dala na večeru ?“ s úsmevom odpovedal.

„Znovu tá istá chyba. Liam, pozri si prosím ťa scenár.“ Anna s prstami na očiach a zloženou rukou nakázala, čo má urobiť. Stále som bola ticho, radšej som nič nehovorila. Liam vytiahol spod stola pár papierov ktoré rýchlo prebehol očami.

„ Čo som povedal zle ?“ nechápal.

„Ona nie je Jane, ona je miláčik. Ešte raz, znova. Skús to.“

„Jane, čo by si si dala na večeru ?“ Anna bola pár sekúnd pred infarktom, Liam nechápavo prezeral prvú stránku, ja som sa dusila od smiechu.

 „Fajn, Liam. Malá otázočka. Mal si už frajerku ?“ čupla si k nemu a oprela si lakte o stôl.

„Mal.“

„Ako si jej hovoril ?“

„Miláčik. Prečo ?“

„Tak z akého dôvodu jej nemôžeš povedať miláčik ?“ potľapkala mu po čele.

„Pretože je to Jane. Ja jej nemôžem povedať miláčik,  je to moja kamarátka.“ Protestoval.

„Tak načo si vymyslel, že si jej falošný priateľ ?“

„Pretože som kamarát ! Navyše neviem flirtovať.“

„Tak jej povedz nejako inač.“ Posadila sa na gauč. Ešte stále som nepovedala ani slovo.

„ Ja nemôžem za to, že som sa nenarodil ako herec ale ako spevák !“ so smiechom vykrikoval.

„Prestaňte po sebe ziapať ako malé deti !“ zakročila som pretože to vo mne už vrelo ako v kotly.

„Liam, povedz si dookola slovo miláčik aspoň dvadsaťkrát a ty Anna, potrebujeme čas. Nie je ľahké povedať svojmu kamošovi miláčik.“ Vyzvala som ju kým si Liam opakoval jeho osudové slovo.

„Ak má Liam problémy, čo keby sme ho vymenili za Harryho ? Je to super herec.“ Navrhla Anna.

 „Harry nie je herec, to je starý milovník. Zažmurká očami a ženy padajú ako po rajskom plyne.“ Skonštatoval Liam.

 „No pekne, toto nám zaberie veľa času.“ Zhodnotila situáciu a v takomto boji sme zotrvávali ešte dva dni. To sa k nám pridali už aj ostatní.

  V piatok večer po mňa prišiel Liam. V aute s ním sedel aj Harry s Niallom. Anna rozhodla, že nás nemôže spustiť z dohľadu. Vraj sa posadia neďaleko nás a budú nás sledovať. TO bude katastrofa !

„Ľudia, proste sa majte radi.“ Usmiala sa na nás a postrčila ku chodníku. So svojimi dvoma spoločníkmi zutekala dnu a nám neostávalo nič iné, len do toho ísť.

„Ruku...“ nakázal a ja som svoje prsty preplietla s tými jeho.

„Hlavne úsmev, ale nekývaj.“ Pokračoval a precedil pomedzi zuby za žiariaceho úsmevu. Pri stene sa vyškieral Jason so svojim dievčaťom. Upozornila som Liama, aby sme šli rovno ku nim. O pár stolov ďalej som videla Annu s Harrym ako nám nenápadne mávajú spoza jedálnych lístkov zatiaľ čo Nialla niečo diktoval čašníčke.

„Ahojte.“ S úsmevom sa pozdravil Jason. Jeho priateľka naznačila jemný náznak hystérie keď zazrela Liama.

„Toto je moja priateľka Sarah.“ Predstavil nás. Potriasli sme jej rukou no ona zjavne vyvedená z miery Liamom stále len prikyvovala a usmievala sa.

„Trochu meškáme.“ Povedal Liam a pustil ma sadnúť si k stene oproti.

„Nevadí, prišli sme tiež len nedávno.“ Odpovedala Sarah už kľudnejšie. Každý z nás si pred nos položil jedálny lístok. Liam sa potmehúsky uškŕňal, ja som kamenným pohľadom skenovala neďaleký stôl od ktorého nás sledovali tri pári očí. Po chvíli ma Liam chytil za ruku, neskôr mi to odôvodnil tak, že sa vžil do úlohy. Prestávalo ma baviť sedieť v tichosti ako za trest. Sem tam som si odkašľala aby osoba sediaci krížom odo mňa podala nejaké odôvodnenie tohto stretnutia no ja som tam mohla vykašľať aj pľúca a on by si stále čítal ten jedálny lístok.

„Jason, mohol by si už niečo povedať ?“ ozvala som sa po tých minútach a prerušila vlnu tichej hudby, ktorá hrala.

„Nechápem, čo by si chcela počuť ?“ pokojne sa opýtal a chytil Sarah za ruku, ktorá bola tiež trochu zmätená.

„No asi sa snaží naznačiť to, že by sme chceli vedieť, prečo sme tu všetci štyria prišli.“ Chopil sa slova Liam.

„Ja som sa len chcel snažiť zlepšiť naše vzťahy.“ Vysvetlil.

„ Každý chodíme na vlastnú vysokú a mne by bolo nepríjemné priateliť sa s človekom, ktorého som podviedla.“ Povedala som, kým skrútil svoje obočie. Zjavne sa mu moja veta nepozdávala.

„Vieš čo, ja ti poviem pravdu. Chcel som ťa získať nazad. Sarah je moja kamarátka a úprimne som neveril a stále neverím, že vy dvaja spolu chodíte. Prepáč mi Liam, ale proste sa mi to nezdá ale ak je to pravda, vidím, že šancu už nemám.“ Dopovedal, videla som, ako sa Liam snaží niečo povedať no ja som vyštartovala skôr.

„Lenže ty si druhú šancu mal, bohužiaľ si ju premárnil.“

„Nemám tu už čo riešiť, najlepšie bude ak pôjdeme. Sarah ?“ postavil sa a oslovil ju.

„Prepáčte mi, chcela som byť iba dobrá kamarátka. Rada som vás spoznala.“  Milým úsmevom sa nám ospravedlnila a nasledovala Jasonove kroky von z reštaurácie.

„Bože môj, my dvaja sme úplne rovnakí.“ Skonštatovala som a zosunula sa po malej sedačke pre dve osoby tak, že mi spod stola bolo vidno iba hlavu.

„Čože ? Znova ti nejako nerozumiem.“ Zamával mi Liam pred očami rukou.

„Ja som si doviedla kamoša za priateľa a on urobil to isté. Som otrasný človek !“ priložila som si ruku na hlavu a zistila, že celé čelo a líca mi horia.

„Čo sa stalo ?“ pribehla Anna. Niall prišiel s tanierom cestovín a Harry sa k nám valil so stoličkou od vedľajšieho stola.

„On si to dievča vzal so sebou ako priateľku, lenže ona je jeho kamarátka.“ Objasňoval Liam.

„To nemyslíš vážne.“

„Ja by som si zaslúžila zo desať faciek. Využila som skvelého človeka v postate pre nič namiesto toho, aby som povedala pravdu.“

„Nikto ťa tu nebude biť ! On urobil presne to isté, lenže s tou výnimkou, že ťa podviedol.“ Ukľudňovala ma Anna. Harry si položil hlavu na preložené dlane, ktoré mal zložené na stole a Niall ma kamarátsky ponúkol svojim tanierom, ktorí som prijala.

„To ma ale neospravedlňuje.“ Oponovala som s plnými ústami.

„Nebolo by to fér, ak by nebol tvoj kamarát ale ak by si ho odchytila niekde na ulici, zaplatila mu a dotiahla ho sem.“ Do debaty sa zapojil Niall.

„Navyše by sme to urobili napríklad aj pre Annu, však Niall ?“ so smiechom ho buchol Harry. Hneď sa začal dusiť, no našťastie to zapil pohárom vody, všetko bolo v poriadku a Anna sa s miernym úsmevom začervenala.

„Tak stačilo toho kyslého výrazu. Predsa nikto neumrel. Objednajme si niečo jesť, nebudeme tu predsa tak nasucho. Niall, objednám ti ešte niečo ?“ navrhol Liam.

„Ak môžeš ?“ Vyceril zúbky so strojček a jemu sa proste odolať nedalo.

Zvyšok večera sme strávili nad skvelým jedlom, so smiechom na tvárach. Moja nálada sa z bodu mrazu vyšplhala na celkom dobrú no to čo sa odohralo, my stále hrýzlo nervy. Vlastne som nič zlé nezapríčinila, nemám dôvod byť na seba naštvaná, hoci som prišla na niečo, čo mi zrejme zmení celý život o 180°.