piatok 7. júna 2013

Just Carry On 11.

Zdravím :)
Ženy moje, je to tu.





O mesiac neskôr
      “Matt je už tu, tak poď,“ posúrila ma Eleanor a pomohla mi obliecť bundu. Štvalo ma to, že som jej v ničom nemohla zabrániť. Zakričala Erice, že odchádzame a otvorila mi dvere cez ktoré som rýchlo prešla. Hodila svoj telefón do kabelky a rýchlo kráčala predo mnou.
“Hovorila som ti, aby si mu nevolala,“ mierne naštvane som zavrčala. Jej to bolo jedno. Hrala sa na hlavu operácie a všetko muselo bežať podľa nej.
“Zlato, si v poriadku ? Čo sa stalo ?“ rozbehol sa ku mne Matt a zovrel vo svojom objatí. Zasmiala som sa a ucítila jeho pery, ktoré sa dotýkali mojich vlasov a aj líce, ktoré si na ne priložil. Krik z baru som počula až na ulicu a El znovu vytiahla svoj technický vynález a niečo doňho ťukala.
“Nič sa nedeje. Som v poriadku,“ usmiala som sa a skryla ruku za chrbát.
“Nie, nie je v poriadku,“ priplietla sa do rozhovoru El a v tom momente som mala chuť jej kúpiť Starbucks aby som ju prinútila byť ticho.
“Ukáž mu ruku, Beth,“ prikázala a pozrela na mňa krivým pohľadom. Prevrátila som očami a kým z baru neprestával unikať krik, nastavila som pred seba ruku. Zhlboka som sa nadýchla a sledovala ako sa Mattovi rozširujú zreničky. Pravdepodobne sa vyžívala v tom pocite, že bola staršia a dostala šancu sa o niekoho starať.
“Chceš mi povedať, že takto porezaná ruka je v pohode ?“ zvýšil na mňa hlas a nepáčilo sa mi to. Chovali sa tak, akoby mi niekto so sekerou zaťal do ruky. Chápala som, že sa o mňa bál, ale o svojom osobnom zdraví hádam môžem rozhodovať sama. Stiahla som si rukáv koženej bundy, ktorý mi pred tým vytiahol aby videl moju ranu a provizórne si ju prikryla servítkou, ktorú mi dal Dave.
“Nebolí ma to. Trochu to krvácalo ale jeden chlapík mi to vydezinfikoval,“ obhájila som sa, ale stále to za nič pretože obaja sa predo mňa postavili do založenými rukami a zazerali na mňa akoby boli moji rodičia a spovedali ma, prečo som sa domov vrátila opitá.
“Kriste, akoby ste sa vy nikdy neporezali.“
“Porezala som sa, ale s nožom. Nie na rozbitom pohári, ktorí niekto len tak pohodil na pult,“ rozhnevane povedala. Nezranenou rukou som si zakryla tvár, pretože som už videla Mattov výraz.
“Prosím ?“ pohoršene zvýšil hlas.
“Nechajme to tak, chcem sa ísť vyspať. Odvezieš ma domov alebo si mám zavolať taxík ?“ pozrela som sa naňho a nedarovala mu akúkoľvek šancu na ďalšie kázne.
„Prečo sa ma pýtaš takéto hlúpe otázky ?“ vydýchol a položil svoju ruku okolo mojich pliec.
“Vďaka, Eleanor. O tomto Louisovi hovoriť nemusíš, dobre ?“
“Ešte uvidím. Dobrú noc, drahá,“ usmiala sa a objala ma. Hneď ako sa odo mňa odtiahla z baru vyletela jej kamarátka a spoločne sa vybrali k jej autu.
“Môžeš aspoň...“
“Nie. Dnes o tom hovoriť nechcem, prosím. Možno zajtra. Dobre ?“
“Ako chceš,“ pokrčil plecami a pomohol mi nasadnúť do auta. Mala som šťastie, že som nemusela ísť domov. Louis s Harrym a chalanmi boli na malom turné, ja som v byte vládla sama a spoločnosť mi chodili robiť dievčatá. Musela som Louisovi sľúbiť, že Matt u nás nebude spať vždy. Takže sa musí striedať s Danielle a Eleanor. Nemusí však vedieť to, že ja spím uňho. O tomto reč nebola.
“Choď prvá,“ pousmial sa, dlane priložil na moje kríže aby ma posunul dopredu. Druhýkrát vo svojom živote som sa ocitla v jeho malom byte. Mini chodba bola osvietená dožívajúcou žiarovkou ktorá bzučala a z obývačky sa ozývali tóny piesne z rádia, ktoré mal neustále zapnuté.
“Ešte stále sa rozhliadaš ?“ zašepkal mi tesne do ucha, ktoré som si obtrela o rukáv bundy. Šteklilo ma jeho jemné strnisko, po ktorom som neskôr aj prešla prstami.
“Je to nové, tak sa snažím zvykať,“ usmiala som sa.
“Pomôžem ti s bundou alebo to zvládneš sama ?“ opýtal sa popri tom, ako sa vyzúval a moje aj svoje tenisky posunul bližšie k stene.
“Dokážem to, vďaka.“
“Hneď sa vrátim, zatiaľ choď do mojej izby, prosím ťa,“ prstom prešiel po mojej sánke a pobozkal na pery. Po pár krokoch sa stratil v tme nejakej izby. S bolesťou som z ruky stiahla rukáv bundy a hodila ju do obývačky na kreslo. Zastavila som sa pri parapetnej doske o ktorú som sa oprela. Jeho byt bol jednoduchý, ale pekný. Taký, samozrejme, chlapčenský. Čierna sedačka s kreslami, konferenčný stolík s televízorom pri ktorom bola široký výber videohier a playstation. Jedna stena bola celá namaľovaná na červeno a obývacej stene sa vynímali reproduktory s prehrávačom.
 “Toto moja izba nie je,“ svojim hlasom narušil ticho v miestnosti. Strhlo ma a svoj pohľad som zastavila na ňom, zatiaľ čo roztiahol pery do úsmevu. Bol prezlečený. Na bedrách mu ledabolo viseli pyžamové nohavice a v druhej ruke držal nejaké tričko.
“Viem, ale už idem,“ usmiala som sa a obišla ho. Jemne som skríkla, keď ma zozadu objal a spojil ruky na mojom páse. Bradu si oprel o moju hlavu a nasledoval moje kroky do jeho izby, kde rozsvietil svetlo.
“Ale s týmto ti veľmi rád pomôžem,“ zaškeril sa a zatiahol za putko na mojich nohaviciach. Nadvihol obočie, na mojej tvári nespozoroval žiadne výsledky spolupráce.
“Môžem ?“ zamumlal a nechal jeden zo svojich bozkov za mojim uchom.
“Si veľmi starostlivý drahý, ale druhú ruku mám zdravú,“ zašepkala som mu do ucha a hladila ho dlaňou na šiji ako znak toho, že neblafujem. Zacítila som, ako si povzdychol a zasmial sa. Jeho teplý dych ma pošteklil na krku a znovu som zacítila, ako nechal niekoľko bozkov na mojom pleci. Keď som medzi prstami držala šnúrku od jeho pyžamových nohavíc, pomaly som ho tlačila k dverám a stále sa smiala na tom, ako sa mi snažil podlomiť kolená, čo sa mu nedarilo.
“Až budem, pustím ťa.“ Usmiala som sa.
“Ale...“ nestihol dopovedať. Buchla som dverami a zamkla ich. Kým som sa prezliekala do jeho trička, bombardoval ma argumentmi nad ktorými som sa len smiala a neodpovedala na ne.
“Počuj, videl som ťa už v plavkách. Aký máte vy ženy potom problém so spodným prádlom,“ zabúchal na dvere.
“Pochopíš, keď budeš žena.“
“Ďakujem za stručné vysvetlenie,“ odpovedal a počula som, ako niekam odkráčal. Jeho biele tričko mi siahalo do polovice stehien, bola som však nervózna, keď mi nenechal nič iné. Žiadne tepláky, z ktorých by som si mohla spraviť dva a ani šortky, ktoré by mi siahali až po lýtka. Vlasy som si nechala rozpustené a prehrala ich prstami, zatiaľ čo som odomkla dvere a otvorila ich.
“Čo máš v rukách ?“ podozrivo som skenovala celú jeho postavu, keď svoje ruky držal spojené za chrbtom a priblblo sa usmieval.
“Poď ku mne, prosím,“ usmial sa a nastavil ruky, keď v jednej držal peroxid a v druhej vatu.
“Hovorila som ti, že to nie je nutné.“
“Ale je, ticho,“ zamračil sa.
“Matt, ale veď to vôbec...áááá...nebolí !“ sykla som a trhla rukou, keď sa Mattove prsty dotkli rany. Okamžite som ju pritiahla k sebe. Matt znovu nadvihol obočie s nadradeným pohľadom a víťazným výrazom v tvári.
“Takže to nebolí, hej ?“ znovu sa zaškeril a vytočil svoju hlavu smerom, kde som stále. Opierajúc sa o skriňu som ho pozorovala, ako v ruke zviera fľaštičku s peroxidom. Znovu som si premerala svoju ranu. Trochu dlhšia na vonkajšej strane môjho predlaktia. Krv už zaschýnala, no stále mi naháňala strach.
“Nechaj to tak, dobre ? Neumriem na to,“ mierne vytočená z jeho prehnanej starostlivosti som odvrkla, načo sa len uškrnul a mne to do tela privalilo viac adrenalínu.
“Tak tvrdohlavé dievča som ešte nevidel,“ skonštatoval.
“To mal byť kompliment ?“
“Môžeš to tak počítať. Nechceš si už ľahnúť ?“ láskavým hlasom povedal a pomaly sa ku mne priblížil. Zamračila som sa, ihneď vedel čo mám na mysli, keď som si dlaňou prikryla ruku a zasunula ju za chrbát.
“A sľubujem, že sa už na tvoju ruku dnes ani nepozriem,“ usmial sa a prstom prešiel po mojom líci.
“Ďakujem,“ dodala som. Odhrnul prikrývku na posteli a naznačil, aby som tam vliezla. Svetlo z lustra nahradila malá nočná lampa, pri ktorej som v kľude mohla odpočívať. Prikrývku potiahol vyššie k mojej hrudy, prstami prehrabal moje vlasy, ktoré mi padali do očí a pobozkal na líce.
“Ty nejdeš spať ?“ pohotovo som sa strhla keď sa od postele oddialil o pár krokov.
“Ešte nie, ale sadnem si k tebe,“ nadvihol pravý kútik pier a obišiel posteľ k druhej strane.  Hlavu som otočila smerom kam šiel. Videla som len šero, lampa neposkytovala zas toľko svetla aby som videla úplne všetko. Iba matné obrysy, ktoré sa predo mnou črtali.
“Dobrú noc, kráska,“ prstami rýchlo našiel medzery na mojej ruke, do ktorých rýchlo vkĺzli a nenechali nič iné, aby k nim vniklo. Ako tak som ešte postrehla jeho telefón, ktorý zvieral v druhej ruke a niečo doňho písal, kým mi na viečka nepristála únava a nadobro sa nezavreli. Moju ruku stále nepúšťal. Pevne ju zovieral a ja som sa cítila v bezpečí. Ihneď som hnala preč zo svojho mozgu predstavu na Harryhom, keď som si spomenula na to, ako mi vzal paplón pretože mu vraj bola zima. Ja som musela spať iba pod dekou. Kde teraz môže aj s ostatnými byť. Už pár dní sa mi neozvali. Ani jeden z nich. Najviac ma prekvapila správa práve od neho. Samozrejme, ukľudnil ma jej sarkastický podtón, pretože bola určite písaná z Louisovho alebo donútenia niekoho iného, kto sa v jeho blízkosti nachádzal. Niall s Louisom mi priebežne písali ich pozície po celej krajine, zatiaľ čo Liam so Zaynom len kričali do telefónu, keď sme mali Louisa s El na odposluchu. Zato Danielline telefonáty s Liamom trvali do neskorých nočných hodín až som musela Dan búchať na stenu, nech sa buď zahrabe pod perinu a telefonuje tak, alebo nech to ukončí a nech svoje city prejavuje cez správy so smajlíkmy. Jedného smajlíka som jej chcela ukázať hneď. Bola to moja tvár so zvrášteným obočím a rozospatým výrazom. Bonus bol môj naštvaný a neprebudený hlas.
      V neprirodzene pokrčenej polohe som sa zobudila na podnet strohých slnečných lúčov, ktoré putovali cez sklá na oknách až k mojej tvári. Rukou som si pretrela oči, keď sa mi niečo nezdalo. Mňa z neho porazí! Biely obväz sa vynímal na mojom ľavom predlaktí. Naštvane no zároveň nechápavo som si ho obzerala podopierajúc sa s jednou rukou o vankúš, z ktorého som nedávno zodvihla hlavu.
“Á, už si hore. Dobré ránko,“ zašvitoril Matt. Pohol sa od dverí a posadil sa ku mne na posteľ. Naschvál mi prešiel prstami po obväze a pobozkal na pery.
“Namiesto toho, aby si opravoval autá si mal ísť za lekára,“ zamračila som sa naňho a vystrelila rukou pred svoju tvár, aby som mu naznačila o čom hovorím.
“Si vážne naštvaná, nezaželala si mi ani dobré ráno,“ skonštatoval s úškrnom na tvári.
“Pozri, nemusíš sa o mňa tak starať. Nikdy sa o mňa nikto takto nestaral, okrem otca.“
“Ale ja chcem,“ odpovedal a nespúšťal zo mňa zrak.
“Musím si zvyknúť,“ pregúľala som očami a usmiala sa. Ako natiahol ruky, prudko si ma k sebe prisunul. Svoje nohy som mala prehodené cez jeho stehná, ruky mal pevne ovinuté okolo mňa a ja som sa mu chichotala do ucha, keď svojim ukazovákom prechádzal po mojom odhalenom krku, čo ma šteklilo.
“Dnes večer spolu nebudeme, musím ísť preč,“ Potichu povedal a zvedavo si ma premeriaval.
“Kam preč ?“
“Vezieme auto kamarátovi.“
“Aha,“ nasucho som odpovedala.
“Koľko je vlastne hodín ?“
“Niečo po desiatej,“ usmial sa a odhrnul pár prameňov z mojej tváre.
“Ježišmária, už som mala byť pri Danielle v kaviarni,“ skotúľala som sa z postele a utekala do kúpeľne. Samozrejme by som nebola tá šťastná Beth, keby som s boľavou rukou nezavadila o kľučku na dverách a nenápadne, ako sánky v lete na kúpalisku, sa nezvíjala v bolesti. Akoby to bol čert chcel, Matt sa postavil rovno za mnou a videl, ako som sa jemne zohla a chytila si ruku.
“Takže ťa to vôbec nebolí,“ sarkasticky zhodnotil. Keby tam nestál tak s rozstrapatenými vlasmi a nerozprával tak rozospatým hlasom prisahám, že by som mu niečo odpapuľovala. Predýchala som jeho poznámku. Všimol si, ako som naňho zazrela a naznačila mu, že by nemusel ale mohol by opustiť priestor kúpeľne, aby som mohla zrealizovať svoje potreby.
“Tak ja ti urobím nejaký sendvič na cestu,“ zvrtol sa na päte, sklopil zrak a odišiel. Kým som sa prezliekla, umyla a vykonala všetko potrebné, prešlo necelých dvadsať minút. Pozbierala som všetky veci, ktoré som v byte mala a s bozkom na rozlúčku som už postávala pred výťahom a čakala, kedy sa zázračná mašina dostaví ku mne.
“Si krásna,“ uškrnul sa pri zárubni bytu ešte v pyžamových nohaviciach. Nedalo mi nevrátiť sa k nemu a znovu mu nedať jeden z bozkov.
“Páčia sa mi tvoje komplimenty,“ zaškerila som sa a opustila priestor chodby pred jeho bytom.
      “Sľúb mi, že ihneď ako prídeš domov si to neodviažeľ,“ prevrátila som oči a usmiala sa. Nie žeby som sa netešila z toho, ako sa o mňa všetci starajú, ale od malička som na to nebola zvyknutá. Väčšinou, keď som sa porezala alebo zranila, som si to umyla pod vodou a nechala to zahojiť. Teraz z toho každý robí drámu, akoby som bola batoľa a prvýkrát sa udrela o roh stola.
“A ty mi sľúb, že o tom nepovieš Louisovi,“ už, už sa išla nadýchnúť a ja som presne vedela, že mi chce oponovať so svojimi argumentmi hodnými Oscara, no rýchlo som jej dala červenú. Spálila som ju svojim pohľadom a hneď zvädla.
“Fajn, ak ti to urobí radosť,“ nedobrovoľne mykla plecom.
“Tak teda v sobotu v bare, maj sa,“ objala som ju. Tešila som sa, že neprotestovala pri slove ´bar´ pretože prvýkrát sa jej skoro zrovnali všetky kučery. Opustila som kaviareň s plným telom kofeínu. Z vlasov som si posunula slnečné okuliare na oči a s prevesenou bundou na ruke som vykračovala mestom domov. Strhla som sa, keď mi v kabelke začal bzučať telefón. Horlivo som sa ho snažila nájsť, kým som zastavila na chodníku a všetci občania mesta ma museli obchádzať ako stĺpik.
“Prosím,“ zvolala som s výdychom, keď som si telefón priložila k uchu.
“Ahoj, Beth. Hovorím ti to narýchlo, pretože na mňa už o chvíľu príde konečne rad na toaletu. Nevrátime sa dnes ale až zajtra na obed. Manažment nám ešte niečo vopchal do programu takže dnes spíme v hotely na okraji mesta, ale zajtra sme doma ako na koni.“
“Ahá. A Louis...“
“Končím, už vyšiel Zayn von. Maj sa pekne, máme ťa radi,“ zamračila som sa a zablokovala telefón. Iba Louis môže obšírne informácie vopchať do jedného svojho nádychu. Ale už som si zvykla. Pripravená stráviť ďalší nudný večer doma a k tomu sama som sa lenivo dovliekla domov a usalašila sa pri televízore so zmrzlinou v ruke a filmom pred sebou. Problém, ktorý mi lietal hlavou bolo to, ako skryť tú ruku...

-Harry-
Znovu tam, kde včera. Raz a znova zatvorený v hotelovej izbe s plnou chladničkou na izbe, no bez akejkoľvek aktívnej osoby v mojom obzore. Nemám sa s kým rozprávať, nemám sa s kým ísť von zabaviť. Keby tu bola Beth, aspoň by som sa mal s kým pohádať. Už skoro mesiac som od nej nepočul žiadnu nepriamu urážku. Nejakým spôsobom ma to bavilo hádať sa s ňou. Ale začínalo ma to všetko nudiť. Nie koncerty a všetky tie akcie, ale to po tom. Nudné vysedávanie v izbe, keď mňa alebo prakticky nás Paul nechce pustiť von, aby sme niečo nevyviedli. Máme päť rokov ?
“Vy sa dnes ani nechystáte vstať z postele ?“ prekvapene som sa postavil pred televízor, na ktorí čučali Louis s Niallom nasáčkovaní vedľa seba ako sardinky v konzerve sediac na gauči. Ešte som si opravoval golier na košeli keď Niall svoj lenivý pohľad odlepil od obrazovky.
“Aby som to upresnil, nechystáme sa vstať z pohovky,“ doplnil Louis s ukazovákom nasmerovaným na vec, na ktorej mali usadené svoje lenivé zadky.
“Tak teraz, aby som to upresnil ja. Beriem si ovládač a o pätnásť minút vás čakám na ulici za rohom. A to tak, že vážne. Ináč budem blokovať kúpeľňu v tourbuse trikrát viac než doteraz.“
“Harry, tvoja príprava v kúpeľni trvá približne 2,6 sekundy,“  napomenul ma Niall a zhodnotil som, že blondiak má pravdu. Zadumane som naňho zažmúril oči a nadýchol sa pre svoju odpoveď.
“Zapracujem na tom,“ zvolal som. Ovládač od telky som skryl do svojej tašky s kozmetikou a prebodol mojich dvoch spoločníkov v obývačke. Vypúlenými očami som im naznačil, aby zdvihli svoje nádherne pozadia a dali ich do pohybu.
Moje jemné klopkanie sa zmenilo na jemný treskot na dvere, keď ma Liam so Zaynom ignorovala a neráčili sa ani dostaviť k dverám. Oduto som stiahol päsť z masívnych dverí, zvrtol sa na päte a svoje kroky nasmeroval k výťahu.
 Cez košeľu som si prehodil ešte sveter, ktorý som stihol vziať z izby, pretože večer bol chladnejším, než sa zdal byť. Mladá recepčná za pultom v hale hotela na mňa iba žmurkla a usmiala sa. Úsmev som zo slušnosti vrátil, no pokračoval som v hľadaní nejakého zábavnejšieho miesta než je moja izba. Modlil som sa, aby ma nevidel Paul, takže som rýchlo zmizol z okolia môjho dnešného domova a ocitol sa na ulici.  Na hodinkách, ktoré sa vynímali na mojom zápästí som zaznamenal už tri minúty po určenom termíne, ktorý som dal chalanom. Stopercentne sú už vo svojich izbách, teda okrem Louisa, a obaja neprítomne chrčia do vankúšov s vypnutým zvonením na telefónoch, aby som ich nemohol nijako vyrušiť. Zvedavý som sa rozhodol prejsť po chodníku naproti jednému malému podniku, ktorí sa zdal prijateľný a nie príliš hlučný. Hlavou mi ale vŕtalo to, že sa mi Marissa neozvala už asi týždeň. Sľúbil som jej, že sa s ňou ešte raz porozprávam, ale hrdosť mi nedovolí zdvihnúť telefón a vytočiť jej číslo. Ako som prechádzal okolo radu zaparkovaných áut,  zrak mi padol na auto, ktoré mi bolo neskutočne povedomé. Teda aj poznávacia značka, ktorú som si niekoľkokrát premeriaval. Zo zvedavosti som sa chcel dostať bližšie, no ihneď ma imaginárna ruka sotila dozadu nazad na svoje miesto, keď som uvidel známu osobu vychádzať z nejakej uličky spolu s nejakým dievčaťom. Keď zastavili pri aute, oprel ju o dvere auta a prešiel po dĺžke jej stehna. Ani som od nich nebol veľmi ďaleko. Sánku som mal padnutú niekde pri converskách, ruky založené v nohaviciach a oči mi pomaly ale isto vytekali z jamiek. Nenásytne sa jej vrhol na pery. Po pár minútach ju posadil na miesto spolujazdca, porozhliadal sa naokolo a spolu odišli preč. Chcel som si streliť facku aby som si bol istý, či sa mi to nesníva. Ale keď na mňa zatrúbilo nejaké veľké auto kvôli tomu, že som skoro stál na ceste som sa uistil, že to sen nebol.
“Tak som tu, ale Louisa sa mi nepodarilo vytiahnuť von. Navyše, Liam so Zaynom sú u Paula,“ s vysvetlením sa predo mnou objavil Niall zapínajúc si zips na mikine.
“Nevadí,“ pípol som.
“Deje sa niečo ?“
“Kdeže, všetko je fajn,“ neprítomne som odpovedal a hľadel na cestu, po ktorej pred pár minútami prešli kolesá spomínaného auta.
“Musíme ti objednať pivo,“ povedal s povzdychom a s úsmevom ma ťahal do podniku naproti. Tak toto bude riadny prúser.



Trvá mi dosť dlho napísať jednu schopnú časť s ktorou aj tak nie som spokojná, ale ak sa chcem pohnúť ďalej, tak ju musím pridať. Uf, dúfam, že sa bude páčiť.
A aby som nezabudla, veľmi sa teším z návštevnosti, z komentárov a z pokecov cez maily. 
Ak sa chcete niečo opýtať alebo pokecať, kľudne :) 
Tak ja idem spať, dlhý deň...Dobrú noc ;) xxx


(Moje keci budem dávať na koniec. Niekedy mám pocit, že ak vám položím otázku, hneď na ňu zabudnete. Neberte to osobne ...:))





20 komentárov:

  1. Júúj, časť! :33
    Ten Matt.. ja toho chlapca milujem, totálne.. úplne zlatý a starostlivý je.. a s Beth akí sú rozkošní :33 nehovorím, že by sa mi nepáčila viac s našim Haroldom, ale zatiaľ to môže ostať takto.. :D veírm, že ty máš skvelé plány čo s nimi :D
    inač.. nechať nás takto v očakávaní, prekvapení, a neviem čoho ešte vážne nebol dobrý nápad! :D Teraz musím vydržať, kým pridáš ďalšiu, sakra :/:D pridaj ju dnes :DDD
    Je to totálne megasuperduper časť! A Harryho pohľad sa mi páči, btw.. :D teším sa na ďalšiu :33 a dobrú noc, honey ;* :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale veď všetci vieme, že s Haroldom je vzťah vždy lepší :D Ver mi, za moje plány ma budeš chcieť prinajmenšom zabiť :D Och moja, budem sa snažiť čo najskôr lebo viem aký je to hnusný pocit na niečo čakať. Ináč, Harryho pohľady budú už častejšie, baví ma písať to. Samozrejme, ďakujem ;) xx

      Odstrániť
  2. na časti od teba sa oplatí čakať... ;) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. joooj dievča zaskočila si ma tým 1-mesačným skokom, ale tak myslím si, že to vôbec nevadí :D tiež si myslím, že El moc preháňala nad tou rukou, ale tak čo už no... aj ja som taký typ človeka, ktorý by šalel kvôli tomu ( asi si teraz protirečím, že??? keď vravím, že to robiť nemala, ale ja by som to robila :D) a to "škádlenie" medzi Mattom a Beth... OCH!!! :) aj ja chcéééém :D ale ako sa hovorí chcieť je pekné, ale mať je ešte krajšie =>takže mám smolu :D a to ako jej ošteril tú rúčku potajomky , keď spinkala :) ňuňu :) to bolo proste tak krásne, aký bol starostlivý :) a chudátko Harry sa nám nudí :( tak, ale keď je blbý a nevie si nájsť nejakú činnosť :D a teraz sa dostávam do tej časti čo videl Harry :D dorazím ťa??? že to bude Matt ???? :) ja viem, že ano :D a Harry a Niall v podniku, kde predávajú alkohol??? z toho nevzíde nič dobrého :D
    PS: ty vieš aká som šťastná, že si tú časť sem pridala :) moc moc moc :) a oplatilo sa čakať :) fakt ja som celý týždeň čakala, keď som sa učila, že kedy bude ten pádny dôvod opustiť to učenie :D a on nastal.. normálne že THANK GOD :D
    PS2: joooj super pesničku si dala darling :) potešila kým som prečítala aspoň 1/4 z časti :) (ja viem dlho čítam, ale neviem prečo, pretože kniha mi tak dlho netrvá :D to asi preto, lebo sa snažím vsať a nevynechať každé písmenko z tvojho príbehu :) )
    PS3: no doooobre dosť bolo mojich neužitočných kecov :D tešííím sa veľmi na ďaľšiu časť ( inak by sa nedalo:D) a uvvidím, čo mi tam ty zas domotáš :D drž mi malíčky na prijímačky darling :) see you soon & I llove you :) :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pri tvojich komentároch nikdy neviem, na čo mám skôr odpovedať. Huh, s Mattom si nebuď tak istá, zlato. Harry a Niall v kombinácií s alkoholom ? Nie vždy z toho musí vzísť niečo zlé, ale väčšinou to tak býva :D Óóóó! Tak to som rada, že som ti spôsobila takú radosť :) A že to domotám ? Domotať je možno slabé slovo..možno :) Luv ya too ;) xxxx

      Odstrániť
  4. paradna cast :D tento pribeh je naozaj svetovy :D tesim sa na dalsiu :D dzana

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Aprajskože..toto je take dokonale že konec..:3 úžasné..:3 ty má zabijas týmito časťami..:D okamzite pridaj ďalšiu :33 úžasné :)) neskutočné:)) ale fakt:)) a kto to môže byť?o.O podla mňa to bude Marisa ci jak s volá..:DDD nemám dobrú pamäť na mená..:DD takže..neskutocne sa teším na dďalšiu :3 dufam ze bude co najskôr :) Saška :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hm, nechaj sa prekvapiť dobre ? :D Ináč ďakujem krásne ;) xx

      Odstrániť
  6. Jóha. Tak toto ešte bude sranda. Harry a Niall v spojení s alkoholom? Krása.A zvyšok? Ten Matt sa mi tam voláko nepozdáva. Neviem je milý fešák, starostlivý, milujúci, bla bla bla , ale aj tak. No ale tak nechám to na nebe čo s ním urobíš. A mimochodom tiež neobľubujem zbytočné zmätky kvôli maličkostiam ( teda pokiaľ mi to samozrejme nejakým spôsobom nehrá to karát), ale je pekné že sa starajú. Ale nechápem ako jej mohol "vyperoxidovať" ruku a obviazať bez toho aby to zaregistrovala. Kriste pane veď to štípe! Ale no nevadí. Mimochodom keď už si tam spomínala tú Marissu (aj keď tam teraz nejako extra nič nerobila, aspoň zatiaľ) tak ako môžu existovať ľudia ako ona (ona možno neexistuje ale čo my vieme O.o)? Veď by som ju poslala do večných pekiel a nech popri tom stúpa bosá po legu. Ale aj tak je táto časť( a teda aj celá story) úplne úžasná a ja sa nemôžem dočkať na ďalšiu časť. A teda by som už mala končiť keďže tento komentár začína byť už trošku pridlhý. Je to super, ty si super, tvoj blog je super, všetko je super.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Za prvé, ty si super! Za druhé, zamýšľala som to tak, že tu ranu už nečistil len obviazal,(len tak, aby si nebola zmätená čo si teraz možno ešte viac než pred tým,a ale to nevadí). Keď mne mama vyliala na celé moje stehno peroxid, pretože som ho mala celé zodreté to bolo kriku, ha! S Niallom a Harrym mám nejaký plán ale môžeš mi aj ty neičo navrhnúť ak si tam niečo presné predstavuješ. Daj mi nejaký ten, jak sa hovorí typ. No ale ináč, teším sa, že sa ti to páči a mne sa obzvlášť páči, ako to všetko konštatuješ na konci. Uóóó! Sme super! xx

      Odstrániť
  7. Dobre, dobre.... Znova nemám slov! :)
    Nemám čo vytknúť, pretože všetko je úplne skvelé!! :)
    Dokonalosť ♥ :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Paťááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá moáááááá :) čákám na ďalšiu :) drogovozávislý som ... silno sa mi to ľúbi :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och moja, ďakujem krásne :)Na časti sa pracuje, možno bude aj cez víkend ale nechcem nič sľubovať ;) xxx

      Odstrániť
    2. kua prečo ja stále spravím preklep a napíšem ti Paťa :D klepne ma :) Peťka moja <3

      - Ajč

      Odstrániť
    3. Ale to je v pohodééé :D Mne to nevadí :D xxxxx Luv ya too ;)

      Odstrániť
  9. no najskôr, prepáč, že komentujem až teraz, zaspatá som, nevšimla som si novú časť:)
    a... oh my... ja som to tak vedela že ten Matt bude sviňa! nikto nemôže byť až prehnane dokonalý a starostlivý a milý!:D teda, ak dedukujem správne, môže to byť jedine Matt, Marisa asi ťažko, a už neviem kto by podvádzal koho!:D
    som zvedavá, čím nás prekvapíš ďalej, rozhodne sa teším na ďalšiu dávku tvojho dokonale prepracovaného príbehu:)) love yaaa xoxo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Júúúúúú neviem či je dokonalo prepracovaný, keby si videla ten bordel v mojej hlave a v tom priečinku čo tam mám všetko pospisované tak by si si povedala, že čo to má znamenať. Ale myslím si, že to má každý asi taký neporiadok. Ináč, teším sa, že sa ti to páči a či dedukuješ správne uvidíš ;)xxx

      Odstrániť