utorok 5. novembra 2013

Our Demons 4. - Where are we going?

Hlásim sa trochu neskôr, škola volá!
Časť ešte nie je opravená, pustím sa do toho, hneď ako sa doučím, takže ma ospravedlňte za prípadné chyby :)
Neviem prečo, ale aj vy máte ten pocit, že je ešte len začiatok novembra a Vám už idú tie vianočné reklamy na nervy? Čo budem robiť v decembri?
Čisto môj osobný názor. Ako sa máte vy? :) xxx




 „Čo ti trvalo tak dlho?“ dvere na dievčenských toaletách sa pred ňou rozleteli dokorán. Laylin namosúrený hlas sa niesol celou miestnosťou a NOe zamrazilo pri pomyslení na to, že by ju niekto počul. Stačilo poslúchnuť povely napísané v správe a zaklopať trikrát na dvere s dvojsekundovým odstupom pri každom zaklopaní. Inštrukcie jej kamarátky sú stručné a presné.
„Dlho?“ urazene sa jej zježili všetky vlasy na hlave. Layla s hlbokým zámerom pregúľať oči a tak Noe pokarhať bez váhania schmatla kamarátke ruku a vtiahla ju k sebe.
„Veď som ti volala už pred tri a pol minútami,“ mrmlala.
„Vieš, že rýchlo chodiť nezvyknem.“
„To je jedno, poď sem,“ mávla rukou. Nohou kopla do kovového koša, zaškrípal akoby niekto ryl nechtami po tabuly v triede. Opätok na ktorom sa upierala jej váha jemne zacengal keď ho položila na pokrievku koša. Druhú nohu rýchlo vytiahla za sebou a prsty priložila na parapetnú dosku. Noe premýšľala, prečo by zo seba robila takého blázna a postávala v strede dievčenských toaliet na smradľavom koši, keď sem môže hocikedy vpáliť dozor na kontrolu.
„Aký neodkladný problém dnes riešime?“ nadhodila.
„Pekný chalan na prvej hodine,“ mykla hlavou smerom k oknu, z ktorého bolo vidieť na dvor.
„Prvú hodinu si mala voľnú, čo to trepeš?“
„Myslím von na dvore. Sústreď sa trochu,“ zahriakla ju. Našťastie okná boli dosť vysoko na to, ak by sa nejaký chalan chcel pokochať dievčatami a dosť vysoký na to, aby si niekto všimol Layline bujné vlasy. Preto, aj keď Layla nosila topánky na podpätkoch veľmi rada a slúžili jej nielen k skvelému vzhľadu, zároveň jej zariaďovali ľahkú cestu k predmetov nad jej hlavou. Tentoraz však nestačili na to, aby sa kochala mužským pohlavím na lavičkách počas obedňajšej prestávky.
„Aha, dobre. Na druhej strane...“ načala Noe jednu zo svojich, pre Laylu, nepodstatných viet. Vykladala príliš veľa snahy vymotať sa z ramienka svjej kabelky, z ktorej chcela vytiahnuť notes v ktorom som zapísaných pár podrobností pre perfektný chod akcie, ktorú sa jej kamarátka snažila zorganizovať.
„Zmobilizovala som pár svojich kontaktov, áno iba Jareda, a získal mi za provizórnu ochranku pár štvrtákov, ktorý už dvakrát prepadli výmenou za to, že im vybavíš nejaké body k slušnému správaniu, pretože ani to nemajú príliš v norme,“ predloženie mojich nápadov nebrala na vedomie. Nevyrušila ju ani moja kabelka, ktorá sa mi zošmykla z pleca a s rachotom dopadla na podlahu, pričom mi z nej vypadlo niekoľko karisblokov a centrafixiek spolu z obedom, ktorí som kvôli nej nestihla ešte ani ovoňať.
„Hm...“
„Neuveríš mi, predvčerom som našla vo svojej kúpeľni nášho učiteľa bilógie!“ Noeine ironicky našpúlené pery si ani nevšimla a to už nehovoriac o rozhodení jej rúk.
„Milé od teba.“
„Verila by si tomu, že ma Harry pozval na rande...“ otočku na pravej nohe stihla urobiť len do prvej štvrtiny, dokončiť ju jej zabránil Laylin výraz v tvári. Nedal sa presne popísať, bolo to skríženie pohľadu keď vidí zľavy v obchodnom centre a pohľad, keď zistí, že číslo jej vysnených topánok je vypredané.
„Volal?“
„Nie, stretol,“ odfrkla si.
„A to mi niečo tak podstatné povieš len tak?“ zoskočila z koša. Opätok prudko oprela o kus kovu, ktorý sa so škripotom znovu odsunul na svoje pôvodné miesto ale až po tom, čo sa odbil od steny a zapotácal na mieste.
„Učiteľ biológie nezabral. Myslela som, že toto už nemá vonkoncom šancu.“
„Myslela si zle. Kedy a kde? Ako?“ nadvihla tašku zo zeme, oprášila ju a elegantne prevesila cez svoje plece. Sako, ktoré mala prehodené na umývadle si privinula k bruchu a nedočkavo čakala na informácie, ktoré sa jej chystala Noe podať.
„Pamätáš si to nezáživné 'no do čerta' zo stredy?,“ prikývla, “tak po tom.“
„Kam idete?“
„A ako vieš, že som to pozvanie prijala?“ krátke odpovede jej napovedali, že nemá náladu rozoberať svoje zvláštne rande.
„Pretože by si bola asi slepá, ak by si s ním nešla,“ spálila ma pohľadom.
„A čo ak by to bol nejaký deviant? To ti na um nezišlo? Pripadá mi, akoby sa ho každý bal. Aj ja by som mala.“ Tak prečo sa nebojí?
„Devianti nemajú košele za 200libier. Možno to je deviant, ale sakramentsky úžasne vyzerajúci,“ teatrálne zaklonila hlavu a Layle podala svoju kabelku. Vošla do kabínky hneď oproti nej a zamkla.
„Vieš čo je povzbudzujúce?“ tón jej hlasu sa zvýšil a neprešlo ani desať sekúnd, kým jej pery boli pekne spojené a nevydávali ani hlásku.
„Neviem, ale mám pocit, že sa to od teba o chvíľu dozviem.“
„Je pekný a starší aspoň o dva roky od teba. Na rozdiel od toho desaťročného chlapca zo supermarketu, keď si mu podala chrumky z regálu a on ťa pozval na rande,“ znovu sa smiala. Cítila to z jej hlasu a navyše pri tom vydáva zvuk, akoby mala upchatý nos a zle sa jej dýchalo. Jednoducho, takto sa dokáže smiať iba ona.
„Vyžívaš sa v mojom nešťastí s chlapmi?“ napomenula  ju. Hlasný, no krátky zvuk ohlásil, že práve dostala správu no na mieste, kde sa nachádzala, nemala možnosť prečítať ju.
„Teraz sa vyžívam v správe od Harryho pre teba,“ buchla rukou do dvierok kabínky.
„Máš povolené to prečítať,“ vyhlásila.
„Piatok sa blíži a ja by som veľmi rád vedel, kde si pre teba môžem prísť. Harry. Pridal aj bozk, toho chlapa si drž,“ pomedzi prsty premieľala  malý telefón a keď Noe vyšla von, podala jej ho už so zapnutou klávesnicou pripravenou na napísanie odpovede.
„Pozeráš sa iba na vzhľad? A čo tak niečo iné?“
„Nebuď patetická a nehovor, že to nie je kus. A áno, som aká som a už so mnou nič neurobíš. Proste som na chlapov!“ mykla plecami. Poctila ju vďačným pohľadom, keď otvorila dvere a prekvapujúco ju nechala na chodbu preplnenú študentov výjsť prvú.
„Tak mu už odpovieš?“ dobíjala.
„Ja by som aj chcela, ale ja sa k tomu neprinútim. Stále mi niečo hovorí, že je to zlé. Ale vieš dobre, ako ma zlé veci hrozne lákajú,“ na chvíľu sa zadívala na hromadu súčiastok pospájanú a obalenú plastom až sa nakoniec s hlbokým nádychom odhodlala a posunula telefón smerom ku kamarátke.
„Odpovedz mu,“ Layle zažiarili oči ako dieťaťu, ktoré si našlo svoju vysnívanú hračku pod stromčekom. Niekedy mala Noe pocit, že sa za ňu Layla teší oveľa viac, než ona sama.
 „Určite to bude skvelé,“  zašvitorila, zamkla telefón a cez malú odzipsovanú škáru hodila ho hodila nazad do kabelky. Hrdo vypla hruď a zrýchlila krok.
„To dúfam tiež,“ ticho som odpovedala. Do zorného poľa jej padol Jared kývajúci spoza radu skriniek spolu s Jaceom, ktorý sa na ňu usmieval. Buchnutie vrátok na skrinke, do ktorej som položila knihy, sa ozvalo v rovnakom momente kedy sa rozozvučal zvonček a ohlásil začiatok hodiny.

„Položte tie všetky veci na pult, len čo skončíte so svojou smiešnou hádkou,“ bez pomoci Jareda a Layli, ktorí vtrhli do jej vlastného domu pomocou duplikátov kľúčov, ktoré im rozhodne nemala dávať  ľutovala, že ich oboch naraz dostala na rovnaké miesto. Pomocou dvoch prstov si ako tak zavrela dvere, ktoré viedli zo zadného dvora, zhodila krabicu plnú ozdôb, ktorú vyzdvihla svojej sestre hodila k stoličkám a zatriasla rukami v ktorých konečne začala prúdiť krv.
 „Layla, ja tvoj svedok na svadbe proste nebudem!“ zvolal Jared. Jeho prehnaná artikulácia Noe rozosmievala. Tri tašky s logom miestneho supermarketu položil k drezu a ich obsah plný potravín začal vykladať na svoje miesto.
„Prečo?“ oprela sa o lakte na pult a snímala Jareda.
„Pretože príliš veľa tancuješ, piješ a potom spievaš. Neber to zle, si proste príliš energická,“ s myknutím ľavého kútika pier si nepomohol. Laylu to priam vyprovokovalo, aby ho dobíjala a prosila o jeho spoločnosť chrániac sa pred deťmi od pätnástich rokov nižšie žiadajúcich ju o tanec.
„Nestrkaj ma do svetla plného alkoholu. Noe? Povedz mu niečo,“ pozornosť sa zrazu obrátila na ňu. Nechcela, aby ju zapájali do ich divadla. Viac než ich spojenie do páru počas svadobnej hostiny ju znepokojovalo stretnutie s Harrym. Po tom čo si prečítala odpoveď, ktorú mu Layla odpísala sa mala chuť rozplakať. Dokonca pri informácií s presným počtom svetiel zapichnutých okolo chodníka pred vchodovými dvermi mala chuť jedno vytiahnuť a zahodiť ho do smetiara.
„Privoľ inač ti bude skladať piesne o zrade priateľstva,“ varovne naňho ukázala krabičkou sušienok. Rýchlo si našli miesto za jednými z dvierok na kuchynskej linke. Odkedy oni traja vytvorili vlastnú skupinku ubehlo už viac než pätnásť rokov. Preto je zrejmé, že Jareda môžu vydierať spomienkami na čajové popoludnia s plyšákmi a promenádovanie sa v maminých opätkoch po ich dome.
„To je skvelé,“ žmurkol na ňu, akoby sa ju snažil zbaliť.
„Tvoje metódy sú fakt hrozné,“ odfrkla Noe.
„Prepáč, ale desia ma všetky baktérie, ktoré sa nachádzajú na otvore fľaše s ktorou ma budeš naháňať,“ osopil sa.
„Si nechutný!“ zvolali obe naraz.
„Ja viem,“ vyceril zuby, privrel oči tak, akoby sa pozeral priamo do slnka a sklonil hlavu na úroveň Layli aby si mohol slastne vychutnať jej reakciu.
„Aspoň niekto z našej skromnej partie si dokáže užívať život,“ vyplazený jazyk jej očividne dodal tú seba vedomosť, ktorú jej s jasným záverom svadby tak rýchlim spôsobom odobral.
„Aj tak vám ďakujem za pomoc s nákupom,“ nezainteresovane Noe nezabudla na slušné spôsoby.
„Nemáš za čo. Tak poď Porche, keď som už tak nechutný odveziem ťa domov,“ mávol rukou spolu s cvengajúcim zväzkom kľúčov.
„Volám sa Parchello, ty idiot. Pripomínam ti to už pätnásť rokov,“ teatrálne prevrátila očami a prevesila si kabelku cez telo.
 „Niekedy vážne preklínam svoje korene a tak isto aj Jareda,“ zahundrala.
„Kto mal vedieť, že z neho vyrastie niečo také?“ s myknutím pliec sa pohla za Laylou smerujúcou k dverám.
„Som síce von, ale počujem všetko,“ Jaredova tvár sa zrazu objavila v dverách. Obe ich myklo o krok vzad, no z jeho tváre ani o milimeter neunikal úsmev.
„Idem a budem sa snažiť mu nič neurobiť. Nepokašli to, ty vieš čo,“ vypúlila na ňu oči. Svoj odchod si ani len nenechala obohatiť jej odpoveďou, pričom nemala dôvod utekať, pretože Jared ešte len odomykal auto. Zatvorila dvere a vrátila sa nazad do kuchyne, kde pokračovala vo vybaľovaním potravín. Po úpenlivom rozhodnutí, že potrebuje nové oblečenie, prinajlepšom menšiu spŕšku kvapiek horúcej vody sa od dvier rozoznel buchot. Stála už v polovici schodov a rozhodne ju pokúšalo ignorovať búchanie a vbehnúť do sprchy.
 „Ahoj, Noelle,“ pozdravil ju Harry.
„Ahoj,“ prekvapene odpovedala. Ani si neuvedomila, koľko je hodín.
 „Už nie som Katherine?“
„Si, ale pre dnešok ti urobím radosť a budeš Noelle,“ usmial sa na ňu a ruku, ktorou klopal na dvere, si založil do vrecka na bunde.
„Ako to, že som nevidela, tvoje auto? Pred troma minútami som bola von,“ poskočila, snažiac sa niečo uvidieť ponad jeho plece no našťastie zachytila prázdnu cestu, na ktorej už nestala polorozpadnutá bordová dodávka, ktorej sa Jaredove ruky snažili predĺžiť životnosť na,  prípadne, dobu neurčitú.
„Nemohla si, parkoval som pred tvojimi susedmi,“ ukázal prstom k domu, v ktorom boli všetky svetla zhasené a nejavila známky, ktoré by prezrádzali, že sú majitelia doma.
„Čože? Jared práve odišiel, mohol ťa vidieť.“
„Neviem kto je Jared, ale práve preto, že som niekoho videl som zaparkoval pred domov tvojich susedov,“ na jeho tvári sa črtal úškrn, ktorý by si z diaľky len sotva všimla.
„Nemala by som sa ťa náhodou báť?“
„Ani nie,“ pokrútil hlavou. Plecom odetím v bunde, ktorá zodpovedala počasiu bláznivého počasia prevládajúceho vonku sa oprel o stenu a hlavou pokrytou lokňami tmavohnedej farby sa dotkol
„Si si istý?“ zvráštila som čelo. Jeho hruď sa nadvihla, zasmial sa.
„Rád sa takto naťahujem. Väčšia zábava je to s tebou, ale myslím, že by sme mali ísť. Prepadnú nám miesta.“
„Kam?“
„Uvidíš,“ odsekol. Nehodlal odpoveď ani na jednu z jej otázok vetou, ktorú by vypĺňali viac než tri slová. Na žiadny koncert ju vziať nemôže, ani len netuší, akú hudbu mám rada. Do divadla je oblečení príliš ležérne a neformálne a pochybovala, že by nejaký chlapec vzal dievča na prvé rande do divadla.
„Aspoň sa chcem prezliecť,“ cúvla o niekoľko krokov. Odmietala len pomyslieť na to, že by von šla v rozťahanej flanelovej košeli skrytej pod bundou spolu s vyšúchanými nohavicami, ktoré už trikrát vytiahla zo smetiara, kde ich mama hodila.
„Nevadí, v tomto vyzeráš super,“ uznanlivo sa usmial a očami podobnými žiarivým smaragdom prebehol celú Noeinu útlu postavu od hlavy po päty.
„Radšej by som bola, ak by som na sebe mala čisté veci,“ zaprotestovala.
„Fajn, ale v tom prípade vybehnúť rýchlo hore po veci. Prezliecť sa musíš vzadu v aute, pretože som vyrastal medzi ženami a viem, ako dlho im trvá nevinné prezlečenie,“ jeho podmienky ju postavili do šachu. Vedela, že to možno nemyslel vážne, ale aj tak by jeho návrh neprijala.
„Dobre, ide sa k autu,“ šikovne si nasadila tenisky a z vešiaka zvesila plátenu tašku od starkej. Rukami ho popohnala z prahu dverí aby mohla zamknúť. Schuti sa zasmial, keď odmietla čisté šaty a vybrala sa po jeho boku k autu. Vyzeralo, akoby ho práve ukradol. Celé čierne, dokonca ešte o niečo väčšie než na akom chodí Jared. Len matne ho osvetľovali pouličné lampy, no aj tak nechápala, ako si ho mohla nevšimnúť. Autíčko ixch suseda sa podobá na väčšiu tekvicu, ktorú by som si mohli kúpiť a vyzerať na Halloween.
„Tak kam ideme?“
„Nevypytuj sa toľko, aj tak ti to nepoviem,“ pokrčila nosom. Nevenovala  pozornosť tomu, prečo sa ju snažil predbehnúť a zastavil pred dvermi auta skôr, než  k nim stihla prísť ona. Prsty obmotal okolo kľučky a otvoril ich. Nadvihol ruku a s úsmevom naznačil, aby nastúpila. Až vtedy  si spomenula na jeho sľub, že ak s ním pôjdem, celý večer jej bude otvárať dvere. 

20 komentárov:

  1. konecne dalsia cast :D a fajnova ako vzdy :D uz sa tesim na dalsiu.... dzana

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéééj, teším sa že sa páči :) Ďakujem ;D xxx

      Odstrániť
  2. Úžasné ♥
    Píšeš lepšie a lepšie :3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vieš čo, normálne som zistila, že sa mi tamto s tými kamošmi páčilo.:D Väčšinou keď čítam nejakú poviedku, nemám rada tie kecy okolo, ale ty si to tak perfektne spravila, že klobúk dolu.:) Inak mi Layla trochu pripomenula seba, v niektorých situáciách som presne ako ona.:D
    A askljdghkjl Harold, objavil sa, idú na rande, a v ďalšej kapitole to určite bude peckové, teším sa na to, looove yoou, sista.:)xoxoo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hehe, teším sa, že sa tie veci okolo tých dvoch páčili.
      No a ešte mi povedz v ktorých situáciách sa podobáš Layle a budem šťastná :D
      No, o tom ešte pomlčíme, pretože síce mám napísané štyri strany ešte nie je isté, či ich náhodou nezmažem a nezačnem nanovo :) (p.s. nevymažem a nezačnem nanovo. Páči sa mi to :D) Luv ya too xxxxx

      Odstrániť
  4. pch dievča už na začiatku si ma už dostala :D tie kolečkové korčule :D :D som sa rehotala zase dobreé prirovnanie ako vždy :D a ten chalan na prvej hodine...nom bola som zase trošku blondy ako hlavná hrdinka :D tiež som začala uvažovať, že načo sú na WC a kuká z okna, keď nejakeého chalana stretla na prvej hodine?? a potom čítam ďalej a už som vedela čo sa deje :D och a potom ako Noe skúšala Laylu či jej venuje pozornosť :D učiteľ biológie vážne ??? :D inak aj ja to tak skúšam, ale s rodičmi, keď im chcem niečo zlé oznámiť, alebo niečo od nich chcem tak pomaly nenápadne, keď nedávajú moc pozor :D a ten tvoj deviant s košelou za 200 libier no neber ho :D ty robíš teda tej Noe životný príbeh, keď ju zatiaľ pozval na rande len 10 ročný chlapec zo supermarketu :D na tu tyč sa mohla Layla chodiť šplhať aj za mňa na telesnú, lebo som to nikdy nevedela :D teda nie, že by mit o teraz šlo, ale už to odo mňa nechcú :D bože Layla a Jared nemajú chybu, tie ich hádky sú ako vidím na každodennom poriadku :) no a teraz sa dostanem konenče k časti Noerry :D ( všimla si si ako som spojila ich mená ??? :D nemohla som dať Narry to už niekomu patrí :D) bože on je taká potvora !!! ako ju vydieral s tým oblečením :D vedel, čo robí chlapec :D a zase aký gentleman..oooch :) tá tvoja predstavivosť a moje predstavovanie si to ma raz zabije :D :D :D ale dorazím ťa za koniec!!!! to vážne si musela takto nechať??? :O už zase sa vraciaš k svojím strarým "dobrým" zvykom ????? že vždy ma necháš tak napospas osudu a v dúmaní čo bude ďalej???? joj ako som ti už písala imaginárne som ťa vraždila v mojich myšlienkach za toto :D
    nom čo iné povedať teším sa na ďaľšiu časť kedy si KONEŇE prečítam ako to pokračuje :D
    see you soon & love you <3 :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dievča, tvoje dlhokánske komentáre ma vždy dostanú. Také pekne zhrnutie vždy zahreje pri srdci :) No, napadol ma Ian Somerhalder ale nevedela som, či by ho mal každý rád tak som to zahrala do autu :D No, musíme ju trošku poľutovať :D Veď ja beriem inšpiráciu z vlastného života, musím to nejakým spôsobom preniesť :D Jáááj tvoje spájanie mien sa mi hrozne páči, nechceš mi náhodou vymyslieť aj trailer? :D Teraz je to taká zvláštna móda :)
      Ale veď vieš ako ma to baví, takto naťahovať. Síce je pravda, že keď toto urobí niekto mne tak mám chuť roztrhať vankúše ale čo už :) Samozrejme, nemôžem zabudnúť na ďakujem :* Love you too ;) xxxx

      Odstrániť
  5. Vieš čo mňa prekvapuje? Že ty dokážeš aj s nezmyselných a nezaujímavých rečí urobiť zaujímavé. Tie tipické kecy kamošiek atď. Ty to vieš tak vtipne podať, že ma to baví a vôbec tam ani Harry nemusí byť. to je len jedno plus čo sa týka tvojich poviedok. A nechci vedieť, koľko ich ešte je,lebo ja sama to nezrátam na prstoch :D
    Nesklamala si. Tvoje vtipné prirovnania a poznámky sú tu zas! A ja ich taaaaaaakto zbožňujem :D Presne ako teba! :D Pretože nám píšeš stále niečo úžasné,čo sa vlastne ani nedá opísať slovami ! :)
    "Porsche" :D:D:D:D Dobre, vtedy som už mala dosť. :D a ten Harry. Viem,ž e zo začiatku som proti "nemu" niečo mala, ale teraz sa mi strašne páči,až by som chcela byť na mieste Noe :D Taký tajomný, sexy zároveň,uchh. Inač, vieš čo je užasné? Že som celú časť pri čítani mala pred očami, úplne akoby sa to fakt odohrávalo v normálnom živote a ja som bola pri tom. Takže, ak tak nad tým uvažujem,to je ďalšie VEĽMI VEĽKÉ plus,keďže ja zbožňujem tak napísané poviedky, že sa viem do všetkého vžiť. A ty tak píšeš! :)
    Je to neskutočné a strašne sa teším na ďalšie časti :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, to až tak? :)
      To s tým Porsche ma napadlo už pri minulej poviedke len som to nemala kde zakomponovať, tak som to nechala tak a použila to až pri tejto. A aj ja ťa zbožňujem! ♥
      Óóó už ťa to vťahuje? Tak to sa teším, môžem zneužiť tvoje meno a použiť ťa tam? Teda, ak ti to urobí takú radosť :D
      Veľmi sa teším, že môj výtvor ti privádza takýto zážitok a mňa to len teší, že sa to deje. Cením si aj to VEĽMI VEĽKÉ plus ;)
      Ďakujem znovu :) Xx

      Odstrániť
    2. Ak to bude fajn, čo určite bude, tak áno,môžeš. Dávam ti dovolenie :D

      Odstrániť
  6. je to úžasný, prostě já tu povídku zbožňuju :33 .. už se těším na dašlí díl, protože vždycky tak nějak přemejšlím co by mohlo být v další části a ty mě vždycky překvapíš něčím co mě vůbec nenapadá :)... takže už jsem celá napjatá jak to bude pokračovat :)... těším se na další :)) -V-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne, dúfam, že ťa (Vás) ďalšia časť rovnako poteší. A hádam aj prekvapí :) xxx

      Odstrániť
  7. Oh moja zlatá to je tak úžasné:)Už sa strašne teším na dalšiu časť :) To s tým 10 ročným chlapcom bolo že Like :)
    Som strašne zvedavá kde pôjdu :) Zuzka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne, teším sa z toho, že sa páči :) Dúfam, že bude aj ďalšia taká, že z nej budeš mať radosť ;) Xx

      Odstrániť
    2. Och ja mám radosť z každej :)keď to píše tá najúžasnejšia osoba tak to musí byť aj úžasné :)

      Zuzka :)

      Odstrániť
  8. úžasné....teším sa na pokračovanie :))

    OdpovedaťOdstrániť