sobota 30. novembra 2013

Our Demons 7. - How am I supposed to trust you?

Znovu sa poslušne hlásim :)
tento týždeň veľa času nebolo, navyše som mala imatrikulačku a všetko bolo také gŕŕŕ, že som si ani nestihla uvedomiť, že je tu koniec týždňa. 
Aj keď je časť kratšia, pevne verím, že sa bude aspoň trochu páčiť a dúfam, že ma nezabijete :)
Majte sa pekne ;) Xxx


Len čo nízka žena ukončila hodinu, Noe vytiahla svoje ruky z Harryho dlaní, pozberala si veci a utekala do šatne. Harry zostal nechápavo stáť na svojom mieste. Na to, aby si uvedomil čo Noe robí bol príliš zmetený a zabraní do svojich myšlienok. Nechcela sa s ním zhovárať, chcela odtiaľ čo najskôr vypadnúť a ísť za Laylou. Nestihla ani sprchu, snáď tá polovica voňavky, ktorú na seba vyliala, nejako znásobí svoju vôňu. Chcela opustiť všetky momenty, ktoré sa tu pred chvíľou odohrali a túžila na nich čo najskôr zabudnúť.
Vybehla na ulicu. Do tváre jej narazil nepríjemný vietor a Noe sa cítila, ako by jej niekto dlhými nechtami prechádzal po celej tvári. Štípalo ju to a zároveň bolelo. Zrejme to bolo tým, že si pred tým tvár opláchla studenou vodou, aby si osviežila triezve zmýšľanie. Na hlavu si nasadila čiapku a pešo sa ponáhľala domov. Aj keď sľúbila Layle, že sa zastaví pri nej v práci, nechcelo sa jej tam ísť. Neriskovala ani nastúpiť do auta k Emme, keďže sa Louis s Harrym a Jaredom vybrali niekam von. Znamenalo by to veľa otázok, na ktoré by nevedela odpovedať, ak by jej nechcela vytrúbiť všetko, čo sa dnes dozvedela.
„Noe!“ začula svoje meno niekde za sebou. Tlmene sa pretĺkalo prázdnou ulicou, po ktorej neprechádzalo ani jedno auto, či okoloidúci. Tma sa zmocnila všetkého, čo sa okolo nej nachádzalo. Dokonca ani poriadne nevidela na cestu, nebiť pouličných lámp.
„Noelle, počkaj!“ krik, ktorý vychádzal z hrdla nejakého muža sa zopakoval. Nikto z jej blízkych ju nevolá jej celým menom.  Iba ak sú na ňu naštvaní, čo otec nikdy nie je, pretože s ňou tak často nebýva a Jared na ňu začne jačať nejakými prezývkami, ktoré jej prischli už v detstve. Naštvane si stiahla kapucňu, ktorú mala pripnutú k bunde z hlavy a otočila sa. Mala toho dosť, chcela mať chvíľu pre seba. Pobiť sa s myšlienkami, ktoré jej ako ostré ihly padali všade kam len v mysli zabočila. Do každej uličky, do každého zákutia. Mala sto chutí zvriesknuť, čo od nej tá osoba chce. Ale keď zbadala kučery vybočujúce spod čiapky poskakovať okolo tváre chlapca, ktorého sa snažila vygumovať z hlavy, stuhla a nohy jej zdreveneli.
„Vieš ako dlho mi trvalo dobehnúť ťa?“ už z diaľky kričal tak nahlas, aby ho počula. V jeho hlase cítila, ako sa mu z krku prebíjali nádychy. Je pravda, že bola ďaleko. Musel sa do toho behu poriadne vžiť.
„Dosť, išla som tak rýchlo ako som len vládala,“ odbila ho. Tvár sa mu zmenila na kameň, úsmev ktorý doteraz skrášľoval jeho tvár sa kdesi vyparil.
„Ak ideš do baru k Layle myslel som, že by som ťa mohol odprevadiť.“
„Nejdem k Layle, prepáč,“ otočila sa mu chrbtom a bez vysvetlenia pokračovala vo svojej chôdzi. Harrymu už nebolo všetko jedno. Pochopil, že to ako sa rýchlo vyparila z jeho prítomnosti nebola len túžba po sprche, ale niečo viac.
„Tak čo keby sme zašli na čaj?“ predbehol ju a cúvajúc pred jej tvárou sa na ňu díval prosebným pohľadom plným nádeje a pokory. Jej pohľad stále odbočoval od Harryho tváre a ruky mala pevne zasunuté vo vreckách v snahe vytvoriť aké také teplo, ktoré by zahrialo jej skrehnuté prsty.
„Noe, čo sa deje? Prečo odmietaš všetko čo navrhnem?“ zastavil a dlaňami sa dotkol jej tváre. Noe zavrtela hlavou. Jej prsty spočinuli na látke Harryho bundy ktoré obopínali jeho chudé končatiny a ruky posunula z jej líc dole. Harry na ňu neveriacky zazeral.
„Len ma nechaj tak, Harry. Dobre? Musím ísť,“ zvrtla sa na stranu a hlavu zvesila pomedzi plecia. Harryho paže ju zachytili okolo predlaktí a zastavili ju. Odmietal si ju nechať prekĺznuť pomedzi prsty už druhý krát za jeden deň.
„Urobil som ti niečo?“
„Nie. Nič si mi neurobil,“ odpovedala tichým hlasom, ktorý skoro sám Harry ani len nepočul.
„Tak čo sa deje? Prečo si tak mrzutá?“ skláňal sa pred ňou, aby jej videl do tváre. Ona ho prepaľovala pohľadom, ktorý používala málo kedy.
„Vieš, práve som zistila, že chlapec, ktorého som mala rada sa vydával za niekoho, kým vlastne ani vôbec nie je,“ chrstla mu do tváre spŕšku slov, ktorá ho prekvapivo zabolela. Takúto bolesť necítil dávno. Úprimne ho zaujalo, že v ňom niečo také dokázala vyvolať.
„Myslíš mňa?“
„Pokiaľ viem, o nikoho iného som záujem neprejavovala,“ Noe si však musela oponovať. Jace jej po mysli behal nejeden deň. Ale naňho nemyslela tak intenzívne ako na Harryho.
„Aha. Takže ťa Louis stihol varovať,“ posunul sa od nej ďalej. Inštinktívne vycítil, že jeho blízkosť jej je akým si spôsobom nepríjemná.
„Varovať? Nič by to neznamenalo, keby si sa nehral na toho milého chlapca,“ hlasom plným vyčítavého tónu sa jeho zvuk nadvihol tak, že bol miestami až nepríjemný.
„Kto povedal, že som to hral?“ zmocnil sa jej pocit previnenia. Bola pravda, že to vedieť nemohla. Ale niečo ju stále poháňalo k tomu, aby si myslela, že to hra bola.
„Nikto. Ale nemyslím si, že by chcel Louis za chrbtom ohovárať svojho kamaráta, ktorého si vybral za svojho svedka na svadbu,“ snažila sa obhájiť.
„Takže sa jednoducho necháš zmanipulovať rečami niekoho iného, než by si si to mala overiť sama?“ Harry sa k nej pomaly približoval.
 Jeho blízkosť sa pre ňu momentálne stala tím najväčším nebezpečenstvom. Ešte pred pár dňami by sa jej náramne tešila a skákala by tak vysoko, ako by len dokázala. Lenže teraz ich vzdialenosť oddeľuje len akási prázdnota, ktorá je plná neistoty.
„Nie, ale tiež sa nechcem vidieť o niekoľko týždňov okolo teba prechádzať akoby sme sa vôbec nepoznali,“ posunula sa od neho o krok dozadu. V Harryho očiach sa blýskalo ako na oblohe plnej mrakov. Nevedela rozoznať, či sa hnevá, alebo sa len snaží túto situáciu zvládnuť s chladnou hlavou.
„Veríš, že by som toho bol schopný? Je pravda, že som mal obdobie, pred ktorým ťa Louis varoval, ale toto nie je životný štýl, ktorý by som presadzoval,“ nádejne vyhľadal jej malé dlane, do ktorých vložil tie svoje. Potešilo ho, že ich nevytrhla preč a on by zase pocítil chlad, ktorý by vystriedal teplo zachytené z Noeinich rúk.
„A ako ti mám ja veriť? Toto by mi mohol povedať hocikto.“
„Lenže ty veriť hocikomu nechceš. Nechceš sa o to ani len pokúsiť?“ stlačil jej prsty a svojim prstom prešiel po zblednutých hánkach vystupujúcich z medzier medzi nimi. Noe sa naňho chvíľu pozerala, neskôr znovu uhla pohľadom a vrtela perami. Bola nerozhodná. Bála sa sklamania, ktoré by jej mohol Harry uštedriť, ale túžba po jeho prítomnosti ju zrážala na lopatky.
„Ja..potrebujem čas. Nedokážem sa rozhodnúť hneď teraz a pod tlakom, prepáč,“ stalo sa to, čoho sa obával. Ruky mu pohladil chlad a na čele sa mu vytvorili vrásky. Jeho obočie sa naštvane zvlnilo a sánka mu viditeľne vystúpila. Nebol to však ten pocit hnevu, kedy by chcel niekoho roztrhať tak ľahko ako kúsok mokrého papiera. Bola to zlosť z jeho neúspechu a časti jeho minulosti, ktorá mu vždy iba komplikuje život a vzťahy.

„Maj sa, Harry,“ zašepla. S ostýchavým pohľadom sklonila hlavu, zasunula ruky nazad do vreciek a pobrala sa od neho preč. Bez akýchkoľvek síl schopných zastaviť ju sledoval jej tmavý obrys postavy ako sa vzdiaľuje v diaľke. Spomenul si, ako ju popísal Louisovi vtedy v telocvični. Je to môj taký malý projekt. Ale sám si uvedomoval, že sa preňho tento malý projekt stal niečím, za čim nebol len jeho rozmar z nudy a rozhodol sa, že ako vždy, dostane to, po čom túži. Po nej.

15 komentárov:

  1. Úžasne, Krásne, Dokonalé a mohla by som ďalej písať aké to je. Strašne sa teším na dalšiu a dúfam že povie Harrymu áno. :) a to že je krátka nevadí :)
    Zuzka

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádherná časť :) ale to každá :)) strašne móóóc talentovaná a šikovná si :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ďakujem veľmi pekne, tvoje komplimenty si ani nezaslúžim :) x

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej to máš pravdu :) Ty si zaslúžiš komplimenty niekoho vplyvnejšieho :P :)

      Odstrániť
    2. Ty si trubka! Si dosť vplyvná :P Tak ako každý kto mi sem píše je pre mňa neskutočne "vplyvný" ;) xxx

      Odstrániť
  4. A prekrsťujeme sou.. Noela!! Nerob drahoty!:D Kokos, hentaký Harold po tebe ide, a ty "potrebuješ čas"?:D
    Ale však jasňe, chápem, máme napätie, a vidíš, už je to tu zase, všade ho musíš pchať?:D Seksuálne, ktoré sa opäť bude vybúravať tristo častí a na konic umrem.:D
    Sou, ako vždy to bolo úžasné, také "Peťovské", a straašne sa teším ako spravíš tú svadbu.:)) Looove ya♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jémine, Katarína! :D
      Samozrejme, že potrebuje čas...nemôže byť šialená osemnástka a utekať za ním s polámanými nohami :D Keď ťa to sexuálne napätie tak napĺňa, ja s ním problém nemám :P Pfúú, aj ja sa teším, len už bude tažké vymyslieť niečo nové čo ešte na svadbe nebolo, veď vieš ako to myslím :) Ale samozrejme, ďakujem pekne ;) Love ya too xxxxx

      Odstrániť
  5. Aaaaa, ja som toho toľko zmeškala?!!! KRucinaaal!!!! :D
    Ha-ha ďakujem zasa za nebezpečne zabijacku fotku Harryho naboku, zas sa nemôžem sústrediť, bŕŕŕ :D
    Noe by sa mala spamätať hneď teraz, a keď jej to nepôjde, tak jej kľudne strelím pár faciek, ale nech tomu Harrymu zdvihne telefón a nech spolu pôjdu von, doriti! :D Šak keby bol taký prelietavý, a nemyslel to s ňou vážne, tak už jej dá pokoj a pôjde po dajakej druhej. TO jej vôbec nedochádza?? Sprostá je?! :D Akože, ja chápem, že sa nechce sklamať, ale ,doriti, šak oni sa ľúbia! :D Teda ešte sa len budú, predbehujem situácie trošku :D Ale oni sú si súdení, tak nech nevymýšľa krásne pekne, a dá mu šancu! :D
    Inač každá jedna časť bola/je perfektná. A táto taktiež! :)) Som zvedavá, čo všetko pre nás chystáš a veľmi sa na to teším :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áááá! Jully je späť! ♥
      Ja viem, že ťa to štve ale veď ja ich musím navzájom štvať. Veď potom by tam neboli tie nervy a to všetko zapáranie a táák! :) xxxx

      Odstrániť
  6. ňaaah ♥
    Asi nemám čo viac dodať....
    Jedno slovo čo to vystihuje? Perfektné!! :3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Waau ^^
    Už len ten dokonalý názov, ktorý mi pripomína Imagine Dragons :D
    Je to fakt dobrá poviedka, rozširujem obzory, tak som sa rozhodla prečítať si ju a vážne sa mi to celé páči, máš ten zvláštny detail, ktorý sa často nevidí, teda talent :3 :D
    (Väčšie klišé som nemohla povedať, viem -_-)
    No proste skvelý blog ^^
    Aaa čo som to ešte chcela...
    Och, nemrkla by si sa na môj blog? Ozaj mi stačí len -mrknutie-, blog nemám dlho, tak by som chcela počuť názor :) Od Teba teda :DD
    Sooo... http://miles--away.blogspot.sk/ :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahooj :)
      Veľmi ma poctilo, že si sa práve dostala na môj blog.
      Ďalšie ďakujem patrí tvojim komplimentom, ktorých je v jednom komentári až až a ja vďaku slovami neviem vyjadriť aj s tým talentom a aj zvláštnymi detailami, potešila si ma :) A ak sa ti názov spája s Imagine Dragons, tak potom názov splnil svoju tajnú úlohu ;)
      Samozrejme, že sa na tvoj blog môžem pozrieť a rada ti nechám odozvu :) Ja sa zase teším na tvoje vyjadrenia, teda, pevne dúfam, že v pri nich zotrváš lebo čítať komentáre od teba je radosť ;) Xxx

      Odstrániť
  8. Milujem tento príbeh :) .-Veronika

    OdpovedaťOdstrániť