streda 25. decembra 2013

Sweet Dreams

Šťastné a veselé sviatky prajem !!
Malý darček odo mňa :) xx



Tvár si skoro necítil. Celá mu tŕpla a štípala. Auto z ktorého vyšiel zaparkoval v garáži a kľúče s malou kľúčenkou si preplietal pomedzi prsty. Znovu sa vrátil do treskúcej zimy, zavrel železné dvere na garáži a ťarbavými krokmi sa cez hordu snehu odhrabanej na jednej strane obrubníka snažil preskočiť až na chodník vedúci k vchodovým dverám maličkého domčeka s pár svetielkami ktoré mu pripomínali sviatky tíško klopajúce na dvere. Do tváre mu padali neposlušné vločky všetkých možných tvarov, rýchlo mával dlhými mihalnicami aby videl kľúč, ktorý sa snažil vopchať do zámky. Do misky, s rôznymi drobnosťami položenej na komode z tmavého dreva, odložil kľúče ktoré jemne zacengali. Hneď na to počul zvuk pazúrov pomaly sa odlepujúcich od plávajúcej podlahy spolu so zvončekom priveseným na obojku chlpatej gule rútiacej sa k nemu.
„Ahoj kamoš, kde je Mia?“ stiahol si rukavice pred tým, než sa zohol v kolenách, pritisol svoj kabát k pätám chodidiel a poškrabal labradora so zlatistým kožúškom za ušami. Dočkal sa iba jeho hlasného zabrechania, lenivo sa chvostom obtrel okolo jeho športovej tašky, ktorú zhodil na zem vedľa skrine s kabátmi a zvedavo ju začal oňuchovať. Do nosa mu udrela lahodná vôňa valiaca sa z útrob bytu, keď sa spoza steny vynorila veselá tvár s úsmevom a strapatým vrkočom prehodeným cez plece.
„Tu som. A ak by si mi pomohol rozmotať svetielka na stromček, bola by som ti neskutočne vďačná,“ zaškerila sa a prešla pár krokov vo svojich huňatých ponožkách. Nadvihla sa na špičky aby dokázala svojho drahého pobozkať na privítanie. Prsty si spoločne preplietli vedľa svojich bokov a už aj ho ťahala za sebou keď spolu boli spojený v jednom nekonečne očakávanom bozku.
„Ale veď som ich skladal minulý rok ja,“ poznamenal. Z hlavy mu stiahla čiapku a bruškami prešla po jeho vlasoch aby nestáli na všetky svetové strany. Odtiahla sa od neho s úškrnom a zatočila si jeho pokrývkou hlavy.  Už bola niekoľko krokov pred ním keď sa naschvál znovu otočila a zazubila. Pár krát tľapla po svojich stehnách aby popohnala ich chodiaceho plyšáka, z ktorého sa chlpy sypali jedna radosť, a on za nimi príliš nezaostával taktiež.
Keď vošiel do obývačky spojenej spolu s kuchyňou, zmrazilo ho hneď pri vchode. Domáci miláčik menom Milo sa spokojne usalašil vo svojom pelechu položenom vedľa radiátora okolo ktorého bolo rozhádzaných niekoľko pískacich a farebných hračiek. V rohu stál, ešte neozdobený, stromček, na gauči boli poukladané škatule s guľami a rôznymi ozdobami kým v kuchyni bola na zemi, sem tam, nešikovne rozsypaná múka a na okne, hneď nad drezom, bol o črepník s vianočnou ružou opretý biely zdrap papiera. Kým on potil krv v telocvični, jeho krásna polovička stihla prebrať polovicu pivnice a prelistovať tri knihy kuchárskych kníh lenivo odložených na poličke vedľa pestrofarebných pohárov a urobiť neporiadok, ktorý si aj tak starostlivo a dobrovoľne uprace.
„Ako bolo s chlapcami v telocvični?“ pokojný hlas sa niesol celou kuchyňou spolu s tichým zvukom hudby vychádzajúcej z televízora. Pomedzi svoje slová si na ruky nasadzovala chňapky a otvorila rúru z ktorej sa vydrala hromada teplého vzduchu a ona sa musela na moment odtiahnúť.
„Fajn. Ale vidím, že ty si vykradla všetkých našich susedov,“ podišiel ku nej a z taniera s koláčikmi posypanými práškovým cukrom si jeden, so snahou byť nenápadným, ukradol.
„Nič som nevykradla. Iba som všetko zniesla z poschodia,“ usmiala sa a pokračovala.
„Máme príliš veľa ozdôb, ktoré už nepoužívame. Čo keby sme ich roztriedili a niekomu darovali?,“ Rozpálený plech položila na stôl a skôr než stihla do rúry vložiť ďalší, už pripravený, plátok železa s vykrájanými obrázkami z cesta, on jej stiahol rukavice z rúk a potiahol za dlhý sveter k sebe k stoličke na ktorej sedel.
„Daj si pauzu, zlato,“  vtisol ju medzi svoje svoje stehná, kolenami jej stlačil nohy aby mu nestihla újsť a dlhými pažami nastoknutými v tenkej mikine si privlastnil celé jej brucho v objatí. Svoje líce jemne pritisol k nej bruchu a s radosťou pociťoval každý jej výdych a nádych. Zacítil, ako sa jej zachveli svaly na  keď sa rozosmiala a po niečo natiahla.
„Ochutnaj, prosím,“ zamávala radom mihalníc a v drobných prstoch mu pod nos posunula kúsok voňavého koláčika ozdobeného farebnou penou. Neodolal sladkému pokušeniu, rovnako ako sťažka odolával jej samotnej.
„Mama mi dala recept,“ povedala nadšene a jemu zabehlo. Pri každej spomienke na recepty ženy, ktorá na svet priviedla to úžasné dievča, s ktorým zdieľa svoje chvíle, mu pripomenú to, ako mizerne sa po nich často cítil spolu s tabletkou na trávenie. Ale iba ak to bolo v Miinom podaní. Nie žeby jej varenie nešlo, ide, len na zákuskoch musí jemne popracovať.
„Je to úžasné, ale nechcela by si ísť na chvíľku hore? Kým sa ti tu upečie ďalšia várka?“ vyceril zuby. Posadil si ju na ľavé koleno a ona mu svoje ruky položila okolo krku. Teplé dlane ho príjemne hriali po tom čo sa z hrozivej zimy tam za oknami ich teplého príbytku snehová nádielka zväčšovala a zväčšovala.
„Ty sa choď osprchovať a ja to tu doupratujem. Nehnevaj sa, ale páchneš,“ pokrčila nosom a plátenou utierkou zamávala pred jeho tvárou pričom sa naňho škodoradostne uškŕňala. Pri jej pripomienke jej nehodlal ostať nič dlžný. Keď sa horko ťažko predrala z jeho náručia späť k svojej práci, ponoril svoju ruku do nepatrnej kôpky bielej múky rozsypanej na pracovnej doske priamo za ňou. Plech vopchala do rúry, zavrela a ruky si opláchla pod prúdom studenej vody.  Keď jej zľahka ťukol do pleca, pričom sa otočila, s radosťou jej uštedril bielu šmuhu pozdĺž celého jej líca spolu s bradou. Jej prekvapený výraz ho potešil. Vytreštené modré oči mu pripomínali tie radostné plamienky, ktoré vzbĺknu vždy vtedy, keď ju hnevá.
„Sme špinaví obaja. Je to neodkladný dôvod na spoločnú sprchu,“ vyhlásil. Ľahko sa jej podlomili nohy keď sa prikrčil, obmotal svoje ruky okolo jej kolien a prehodil si ju cez plece.
„Pusť ma, všetko mi zhorí a ty budeš namiesto koláčov jesť uhlie. Počuješ ma?“ žalostne prosila, hoci sa v jej hlase našli záblesky radostného smiechu. Aj cez to, že mu pár krát zabúšila do pevného chrbta, nebolo jej to nič platné. Pomyslel si, že by na jeho únosy už mohla byť zvyknutá, pretože často ho trafí do tváre svojou papučou, keď kope nohami na protest, aby ju položila späť na pevnú zem. Keď kráčal po schodoch do izby, začul veselí štekot Maila. Bral to ako podporu.
„Miláčik, koláče neutečú,“ zľahka ju tľapol po zadku, načo ho ona dlaňou precízne buchla do krížov.
„A navyše som ešte ani nezavesila reťaze na stromček,“ oduto začul poza svojho chrbta, keď otváral dvere na izbe. Zavrel ich nohou a podišiel k posteli. Drobné žieňa, ktoré sa hodnú chvíľu hompáľalo na jeho pleci opatrne položil na mäkkú prikrývku.
„O ten sa postarám,“ ubezpečil ju. Kolenom si prerazil cestu medzi jej stehná aby si zaistil pohodlný výhľad na jej tvár. Prstami jej zašiel pod lem trička a cítil ako sa strhla pod jeho studenými prstami.
„Vieš o tom, že o chvíľu nám zhorí kuchyňa?“ napomenula ho, hoci sa jej páčilo ako sa jeho pery dotýkajú jej pokožky pozdĺž kľúčnej kosti a neskôr aj na krku. Zakaždým keď ju jeho vlasy pošteklili na tváre alebo na hrudi, kopla ho. Sama nevedela prečo. Možno jej to pripadalo vhodné. Rýpať doňho tak ako on rýpe do nej svojou tvrdohlavou povahou, svojimi pohľadmi ktorým odoláva z minúty na minútu. Iba sa rozosmial a naschvál ju začal štekliť na celom bruchu a chrbte.
„No a čo. Teraz ma nevyruší ani snímač dymu,“ zaškeril sa a ani nehodlal dvihnúť hlavu. Nechala sa presvedčiť, vplietla mu svoje prsty pomedzi vlasy a dožadovala sa aby svoje pery premiestnil z krku na jej tvár.
„Nemali sme ísť do sprchy?“ schytila jeho tvár do rúk a odtiahla ich od svojej tváre. Zjavné bolo, že jej čin sa mu nepozdával.
„Veď potom môžeme ísť aj tam,“ spustila svoje ruky k jeho tričku a pomaly ho začala odhŕňať z jeho chrbta. Nechtami prechádzala po jeho pokožke a zanechávala po sebe malé stopy na pamiatku do sprchy. On si nos ponoril do jej voňavých vlasov. Prstom jej prechádzal po čele kým sa jeho pery venovali tým jej a zamestnávali jej jazyk od zbytočných slov, ktorými by sa chcela vyslobodiť.
Z nenazdajky niečo zhrotalo. Nebol to silný náraz no bol dosť silný na to, aby ho vyrušil. Znechutení z toho, že celé jeho predstavy boli len jednoduchým výmyslom jeho bujnej mysle v sne ho zarmútili. Tešil sa však aspoň na jedno. Na pohľad na ňu, ako leží vedľa neho a jej vlasy pokojne odpočívajú na bielom vankúši. Že bude zamotaná v prikrývke a jej nahé plecia budú znovu odhalené spod trička. Že ju bude môcť pohladiť po líci, hoci to ona nebude môcť vnímať, no jemu to ukľudní šialenú túžbu zamknúť dvere a nikam ju od seba nepustiť. Keď odlepil viečka od seba, neuvidel nikoho. Pohľad mu padol na priestor pri posteli, kde stála ona. Mia s jeho košeľou prevesenou na sebe, so svojimi nohavicami, svetrom a topánkami v ruke. Presnejšie, jednou topánkou.
„Prepáč, nechcela som ťa zobudiť,“ pousmiala sa a rýchlo sa zohla po svoju topánku ležiacu na plávajúcej podlahe jeho izby. Posteľ mal celú rozhádzanú, ako vždy keď k nemu prišla a vankúše boli rozhádzane všade naokolo. Hovoril si, na čo mu je vlastne toľko vankúšov, keď tak veľkú posteľ obýva iba on sám.
„Odchádzaš? Znovu utekáš?“
„Iba som ťa nechcela budiť. Usmieval si sa, snívalo sa ti niečo pekné a nechcela som ti to pokaziť,“ zhodila všetky veci na zem a do oboch rúk chytila nohavice. Šikovne si ich na seba začala navliekať, kým sa on snažil posadiť. Pokrčil nohy, na kolená si položil lakte a nechal prikrývku aby mu skĺzla po hrudy dole k pásu.
„Dúfal som, že zostaneš. Aspoň na chvíľu.“
„Drahý môj, ak by som tu zostávala, náš doterajší vzťah by už dávno skrachoval. Ja mám svoj život a ty svoj.“
„Áno viem, to mi hovoríš stále,“ otrávene odpovedal.

„Nehnevaj sa, nič viac nie je dovolené,“ štvornožky k nemu prešla cez matrace aby medzi prsty chytila jeho bradu a darovala mu posledný vášnivý bozk. Jeho pery boli celé opuchnuté, niet divu. Nechtami zišla po jeho hrudi a znovu sa od neho odtiahla. Zhodila zo seba košeľu, navliekla svoje telo do svetra a on sa iba bezmocne prizeral ako od neho znovu uteká. Aj keď si to sama nechce priznať dobre vie, že on k nej cíti niečo viac. Vždy si kládol otázku toho istého typu. Bude niečo také cítiť aj ona?

9 komentárov:

  1. Waaaaaaah ten koniec má znamenať čo? o.O
    Stále sa z toho neviem spamätať, počkaj, musím to rozdýchať. :D
    Ale za celé prázdniny ma ešte nikto tak veľmi neprekvapil ako ty s tým náhlym zvratom. -.- :D
    Jeez to sa tu celý čas uškŕňam aká pekná a harmonická je táto jednodielovka plná koláčov a vianočných ozdôb (už len mandarínky chýbali :P) a potom BUM.
    Hoci Harold si to väčšinou zaslúži, teraz si vôbec nie som istá. :/
    Och, tie ženy. :DD
    Ale veľmi sa mi to páči, nevravím že nie, na vianočné sviatky je to ako stvorené aj na zlepšenie nálady. :) Hlavne ak počúvaš americké koledy, ako teraz ja. :D
    A ešte niečo. Práve som urobila obrovský objav. :33
    TY si z Prešova? o.O Teda náhodou som si ťukla na tvoj profil a znova BUM. :D
    Za celé tie dva roky si druhý človek píšuci ff-ky s chalanmi o akom viem, že je z nášho zapadákova. :D
    Inak prajem krásne sviatky. :D ♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nikto? Neverím. Ale veľmi veľmi sa teším, že som ťa potešila :) Aj my sme ženy a ani my samé takýmto veciam nechápeme. No kto im pochopí? :D Jéééj! Ty si z PO? napíš mi e-mail, prosííím :) Aj tebe krásne sviatky a šťastný nový rok, ak nepridám novú časť a nezaprajem Vám ho znovu :) ♥ xx

      Odstrániť
  2. Po dlhom uvažovaní (hej, trvalo asi 3 sekundy :D a HEJ, uvažovala som :P ) ti idem napísať komentár. A nie je to preto, že by ma posledná veta v našom chate dohnala k dobre známim pocitom... (Hej, je to presne pre to) Musím ti povedať, že na začiatku, keď som si prečítala ten názov, tak som asi do polovice toho príbehu rozmýšľala s čím je to spojené, keď som došla na konec tak som na to už aj zabudla, ale to nič nemení na tom, že to bolo
    P_E_R_F_E_K_T_N_É (← toto si zapamätaj, ja tak nikdy nepíšem) Po tých (takmer) dvoch rokoch som si myslela, že ma so svojou tvorbou už neprekvapíš, ale naopak. Za každým jedným článkom ma dokážeš naštvať čoraz viac, lebo píšeš sakra dobre!
    Ňah, čus :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Wáu, ty máš ale dlhé myšlienkové pochody :D
      Óóó, ty píšeš slovo cez odrážky, tak to sa to mi muselo fakt podariť! Ty vieš, že ľudí štvem rada a teba ešte viac, ale veľmi pekne ďakujem za tvoje vyjadrenie. Že sakra dobre? Damn it! nebudeme sa tu hádať, je to neslušné :) Môžme sa hádať navzájom aká si sakramensky dobrá ty! Pa :* xx

      Odstrániť
  3. Určite bude niečo také cítiť aj ona :) Krásne :) si ma potešila :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. This is TOO MUCH.
    Tak najskôr tá časť, a potom sa dostanem k tomuto a... Že jednodielovka kde je Harry ten romantický zamilovaný ťuťko, ktorý sníva o perfektnom vzťahu a ona je sviňa čo ho nechce? JFC, are you trying to kill me?!
    To bolo také sladké, a potom aj sesii, a vlastne ani nemám už slov, pretože fakt, awesome, také na sviatky, ľúbim to♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ach, mňa už nebaví furt opakovať ďakujem! Ale vážne sa teším, že sa páčilo. A Harry nemôže byť furt ten zmrd, ktorý oblbuje. Aj nežné pohlavie je niekedy hnusné ;) xxx ♥

      Odstrániť
  5. :O :O to nemyslíš vážně?! je to suprové, bombastické! :3 to sem fakt nečekala :) Nádhera :') :3

    OdpovedaťOdstrániť