štvrtok 30. januára 2014

Our Demons 12. - Kiss me

Ááá, veľká, preveľká radosť!!!
Najprv som sa hrozne bála, ale neskôr sa to vyplatilo. Opýtala som sa jedného milého dievčaťa z TEJTO stránky, či by sa nemohlo pozrieť na moju poviedku. Po niekoľkých týždňoch som si odpoveď našla na ploche na FB a mala som chuť sa hodiť do snehu :) Veľmi pekne ďakujem za odpoveď (ak to Damie čítaš ;)) a hrozne ďakujem za rady, budem sa snažiť dávať si pozor a odstrániť svoje chyby pri písaní :) 
Preto Vám sem dnes pridávam novú časť. Dúfam, že sa bude páčiť :) xx
(Ak by si chcem niekto pozrieť vyjadrenie, je tu :))



„Si nejaký nesvoj,“ šepla do ticha. Jej hlas sa tlmene odrážal od nahých stien potretých bielou farbou. Svoje konštatovanie založila na fakte, že trvalo hodných pár minút, kým Harry našiel chrstiaci zväzok kľúčov a ďalších pár minút ubiehalo vtedy, keď nemohol nájsť kľúč pasujúci do zámky čo jej prišlo ako prvý krát, keď sa mu niečo nedarí na prvý pokus.
„Nie som,“ odpovedal. Víťazne sa uškrnul a pri tom na ňu hrdo pozeral, keď ľahko zasunul kľúč do zámky a dvakrát ním otočil. Nadvihol obočie, no ona si nedovolila neprevrátiť očami nad mužským egom, ktoré je rovnako krehké ako kryštálová váza, ale zároveň silné ako skala v strede besniacej rieky.
Zastavil pri dverách a zabraňoval im, aby sa zavreli a buchli Noe rovno do tváre. Zvedavo prekročila prah, pohľadom prebehla po chodbe. Veľa toho nevidela, kým Harry nedbalo zažal svetlo v priestore v ktorom sa nachádzali. Svoje veci položil na drevený výčnelok medzi komodou a skriňou na vešanie kabátov. Inštinktívne sa zaprela do komody nad ktorou viselo široké zrkadlo a vyzula si svoje biele conversi.
„To si nemusela,“ poznamenal. Vynoril sa spoza jej chrbta. Dotkol sa jej pliec a otočil ju k sebe. Na tvári cítila jeho dych, tak blízko sa pri nej nachádzal. Nevidel, ako jej na rukách pod bundou nabiehala husia koža z jeho chrapľavého hlasu a parfému, ktorý by k nemu vedela priradiť aj keby ju zobudili o polnoci. Medzi prsty vzal zips Noeinej koženej bundy a pomaly ho ťahal dole až sa nakoniec jeden celý kus oblečenia rozdelil.
„Vďaka,“ zamrmlala a vyzliekla si bundu. Harry jej ju ochotne vzal a zavesil do skrine na chodbe, pričom Noe sa nepohla z miesta a spolu s taškou prevesenou cez telo stála na tom istom mieste akoby sa zakorenila priamo do podlahy. Celým bytom sa vznášala príjemná vôňa. Pripadalo jej to ako keď sa vráti domov a prvé čo jej do nosa udrie je zmiešaná aróma všetkých rôznych vôní.
„Idem hľadať ten papier. Prezri si to tu, ak chceš,“ povedal sladkým hlasom a daroval jej letmý bozk na líce.  Automaticky jej vyletela ruka k miestu na líci, kde sa nedávno nachádzali harryho pery a prešla po ňom bruškami prstov. Mala by sa prestať chovať ako zasnená a začať uvažovať triezvo. Noe sa so stočenými prstami k zemi neisto poobzerala znovu okolo seba. Vykročila za Harrym dopredu a nakukla do izby. Bola to obývačka, celkovo priestranná a jednoducho povedané, nebolo na nej nič abnormálne. Priestor vyplňovalo tradičné zariadenie s pohovkou, kreslami a televíziou. Popri stene sa tiahla obývacia stena a v polici pod televíziou, ktorá bola pripevnená na stene, boli naukladané ďalšie farebné šanóny, spomedzi ktorých si Harry jeden vybral, posadil sa s ním na gauč a začal sa prehrabávať priehľadnými obalmi.
„Máš veľa návštev?“ opýtala sa. Tašku si položila na jedno z kresiel a podišla k obývacej stene s rukami založenými na krížoch pohrávajúc sa s prstami. V stene bolo pár kníh poukladaných tesne vedľa seba a už len pri pohľade sa zdalo byť ťažké aspoň jednu vybrať von. Aj tak sa Noe jednej dotkla a jej domnienky sa len potvrdili.
„Za posledné dva týždne si prvá. Ak nepočítam chlapov,“ pokrčil plecami a jeho úškrn siahal od ucha k uchu. Do uší sa jej dostal zvuk zipsu patriaceho taške na laptop. Harryho vytiahol von, rozmotal šnúru od nabíjačky a zapojil ju do zásuvky za pohovkou. Neodtrhla pohľad od jeho krížov, ktoré sa mu odhalili spod košele. Ako správna žena sa naňho dívala dovtedy, kým nezačula, ako nabíjačka presne sadla do zásuvky. Keď sa otočil aby skontroloval, či sa laptop zapína, všimla si ako sa na ňu škerí a znovu sa posadil na svoje poskladané nohy do tureckého sedu.
„V škole budeme mať ples,“ vykĺzlo jej z úst, pretože na prerušenie dlhej chvíle ticha nenašla žiadnu lepšiu tému. Raz by sa to tak či tak dozvedel, buď od nej, alebo od jej tlačovej hovorkyne, Layli.
„S kým tam ideš?“ jeho hlas bol podfarbený prísnym tónom. Žeby mal ťažké srdce na Jacea, o ktorom mu povedala, že chodí spolu s ňou do školy a odkedy ho stretol na svadbe si ho s ňou bude spájať v neuveriteľne absurdných scenároch? Taktiež počula ako jeho prsty narážajú do klávesnice laptopu, čo si prisvojila za skvelú zámienku pre ignorovanie odpovede. Na chodbe na nachádzali ďalšie dva dvere. Otvoriť tie pravé, alebo ľavé? Rozhodla sa pre pravé a ignorovala to, čo si Harry šeptal popod nos pre seba. Zatlačila kľučkou na dol a dvere nepríjemne zaškrípali. Pripomínalo jej to zvuk vŕzgajúcich dverí pri ukážkach v televízií na horory.
„To je moja izba,“ ozvalo sa z obývačky spolu so smiechom. Noe silno zatvorila oči, aby z nej nevyšla nejaká nadávka a snažila sa pomaly dvere zatvoriť. Ako ich ťahala nazad k sebe, hrýzla si spodnú peru v nádeji, že to nebude počuť. Ale oni začali vŕzgať ako za trest ešte viac a tak ich jednoducho pustila a zostali otvorené. V obrannom postoji s rukami natiahnutými od tela skamenela.
„Prepáč,“ zvolala.  
„Nie je tam nič čo by si nemohla vidieť. Pokojne vojdi, nehanbi sa,“  vyklonil sa spoza rohu steny.
„Kto povedal, že sa hanbím?“
„Nikto, ale vidím to na tebe. Inokedy chodíš všade veselo a smelo, teraz sa tu bojíš aj nadýchnuť.“
„Tak toto nie je pravda. Pozri,“ tľapla rukami aby odtrhol zrak od obrazovky. Lenivo otočil hlavu na stranu a zadíval sa na Noe. Zhlboka sa nadýchla, nadvihla ruky a spolu s rukami sa jej nadvihla aj jemne odhalená hruď, ktorú zdobila retiazka s maličkým príveskom štvorlístka. Naklonila sa dopredu, cez malú škáru medzi perami vypustila prebytočný vzduch z tela, zamávala rukami a narovnala sa nazad s posmievačným výrazom na tvári.
„Nemyslel som to doslovne, ale som rád, že sa toho nebojíš,“ žmurkol na ňu.
„Ako dlho to ešte bude trvať?“ lenivo sa zhodila na gauč akoby sa pred chvíľou ojedla do nemoty a nedokázala sa pohnúť ani o milimeter. Za chrbát si posunula našuchorený vankúš aby zvláštne skrútená poloha na gauči, ktorú zaujala, neprivádzala jej chrbtici muky.
„Neviem, kde tá prekliata faktúra je,“ naštvane zhodil z kolien hromadu papierov, ktorá pristála na zemi.
„Nájde sa, neboj sa.“ znovu sa nadvihla, aby naňho mohla dovidieť.
„To dúfam.“
„Môžem sa ťa na niečo opýtať?“ posunula sa bližšie k nemu, čo Harryho pozornosť upútalo natoľko, aby vypol laptop a položil ho na zem. Letmo vzala jeho ruku do svojich a ukazovákom začala opisovať výrazné ryhy na dlani. Očividne mu to neprekážalo. Noe spaľoval pohľadom, akým sa už dlho na žiadne dievča nepozeral. Nevšímala si to, sústredila sa na to, čo sa ho túžobne chcela opýtať už niekoľko krát, ale vždy bola príliš hanblivá na to, aby to urobila. Čo jej dalo odvahu na to, aby to zo seba dostala nevedela, ale mala potrebu pustiť to von.
„Čo také?“
„Nebojíš sa?“
„Čoho?“
„Louisa, mojej mami, alebo môjho otca. Nevedia o tom, že spolu chodíme.“
 „Nebojím. Mám právo si vybrať toho, koho mám rád a ty ho máš tiež,“ pousmial sa nad jej, preňho, bezproblémovou otázkou. Noe to tak jednoducho už nebrala.
„Ja viem.“
„Ty sa bojíš?“
„Neviem. Tebe to nevadí, že pracuješ, zarábaš a ja som iba v treťom ročníku na strednej?“
„Nevadí. Môžem sa o teba starať a dávať na teba pozor, aby sa ti nič nestalo,“ prstom voľnej ruky sa dotkol jej zaguľatenej brady. Zľakla ju nadvihol a zadíval sa jej do očí. Zapĺňali sa jej neistotou, ale s istotou nevedel, či sa tam nachádza aj strach, pred ktorým utekal práve on, no svoje zelené oči nespúšťal z Noeinej tváre tvorenou krásnymi črtami, plnými lícami a milým materským znamienkom nad obočím, „Dávať ti najavo aká si krásna, milá, výnimočná niekedy príliš ustráchaná, ale to pri mne časom prejde. Pevne dúfam.“
„Nevadí ti ani to, že som od teba mladšia o štyri roky?“
„Chceš povedať tri roky a deväť mesiacov?“ opravil ju a prstom jej frkol do nosa. Ruku, ktorú mu dovtedy držala ona si Harry privlastnil, posunul k perám a venoval malý bozk na jej vystupujúce hánky. Jeho pery boli mäkké, tak mäkké až sa Noe zdalo, že sa jej rúk dotýka jemný závoj vytvorený z páperia.
„Tak moment, odkiaľ vieš, kedy mám narodeniny?“ zbystrela a pozornosť, ktorú doteraz venovala miestu na svojej ruke, kde pred chvíľou Harry zanechal bozk, rýchlo preorientovala na počudovanie hodnú informáciu. Nedôverčivo sa odtiahla a odsunula o pár centimetrov dozadu. Vyzeralo to, akoby ich delila neviditeľná hranica, za ktorú sa ani jeden z nich nedokázal presunúť. Neuveriteľné, ako jedna malá, na prvý pohľad tak nepodstatná a pri iných momentoch milá oprava pri nesprávnom tvrdení, dokáže v človeku zbudiť tak veľké prekvapenie a čiastočne aj podozrenie.
„Louis mi povedal, že máš osemnásť. Matematika mi ešte celkom ide,“ zasmial sa. Podľa Noe chlapec, ktorý pred ňou sedel a odpovedal na jej otázky so srdcom plným voľnosti a bezstarostných myšlienok, si z nej len celý čas uťahoval aby zistil, ako sa bude v takýchto vážnych rozhovoroch chovať. Tiež si myslela, že o chvíľu znovu upadne do vážnej nálady, ale bolo zrejmé, že sa mýlila.
„Prečo všetko tak rád zľahčuješ?“
„Môj život by bol príliš smutný a depresívny, ak by som si ho nezľahčoval,“ odpovedal s tajomným tónom v hlase. Svoje telo odlepil od gauča, namieril si to k televízií a tak nevidela čo sa odohrávalo na jeho tvári.
„Prečo? Kvôli čomu by bol tak smutný?“ opýtala sa. Bola až príliš dobiedzavá a to sa jej často nevyplácalo. Hoci nevedela, čo ho zožieralo, mala potrebu mu podať pomocnú ruku. Premýšľala, či to bolo niečo z minulosti, z jeho búrlivej časti života, o ktorej tak nerád rozpráva alebo to bolo spojené s jeho rodinou, či priateľmi.
„Pozrieme si nejaký film?“
„Nechceš o tom hovoriť? Povedz mi.“
„Nechcem,“ odsekol. Tvrdosť hlasu jej dala celkom presne najavo, že túto tému už otvárať nemá. Zrejme ju načne on vtedy, keď to uzná za vhodné a do tej doby sa Noe rozhodla sústrediť na prítomnosť a na to,  čo by mala s týmto chlapcom robiť.
„Prepáč.“
„Neospravedlňuj sa mi. Ty za nič z toho, čo sa stalo, nemôžeš. Tak...pozrieme si horor?“ svoju náladu zmenil abnormálne rýchlo. Pri slove horor sa s úškrnom obrátil k Noe, ktorá ešte ani len nevidela, aký horor chce vybrať, a už ho mala chuť podrobiť prednáške o tom, že ak pustí takýto film, okamžite sa balí a odchádza.
 „Ty sa ma chceš asi zbaviť, že?“ podozrievavo naňho zazrela.
„To ty sa budeš chcieť zbaviť mňa, keď ti poviem, že s tebou idem na ples,“ priblížil sa k nej s ovládačom v ruke. Ruky spustil po stranách jej bokov na gauč a pevne sa doňho zaprel. Špička jeho nosu sa nenachádzala ani päť centimetrov od jej tváre, pričom mu z tváre neskĺzal ani jeho tradičný, akýmsi spôsobom arogantný, no prípustný, úsmev.
„Skvelý vtip. Idem urobiť čaj,“ s ľahkosťou sa zaprela do jeho pevnej hrude a hravo ho od seba odstrčila. Rukami si pomohla postaviť sa a Harry sa za ňou so zvlnenými perami len lahodne otočil.
„Teda ak môžem,“ zvrtla sa na päte ešte pred tým, než zmizla v dverách.
„Už mám na teba vplyv,“ zakričal za ňou a v hlase sa mu značil smiech.


Zacítila, ako sa pod ňou niečo nadvihuje a neskôr klesá. Najprv sa jej to zdalo ako niečo, čo môže pripísať k zvyšku sna. Neskôr sa to však opakovalo niekoľko krát, čo jej už pripadalo zvláštne, no nie natoľko zvláštne, aby otvorila oči. Rána u nej boli o premáhaní samej seba. Bojovala s tým, aby od seba odlepila viečka, kým ju k tomu neprinútil budík, alebo mama. V najhoršom prípade Layle, keď ňou triasla, až sa začala hojdať celá posteľ a žalostne vŕzgala. Nepohodlne sa pomrvila a zosunula sa nižšie. Čakala, že nohami narazí do kusu dreva, ktorý zakončoval jej posteľ, ale keď sa posunula, zacítila len niečo mäkké. Niečo ako vankúše, alebo paplón. Skúsila do toho ešte pár krát naraziť prstami, ale svoj povrch to nemenilo. Uznala, že sa jej niečo nepozdáva. Začal ju svrbieť nos. Rukou po ňom pár krát prešla a následne si lenivo pretrela oči.
„Dobré ráno, poklad,“ lahodný hlas sa jej votrel do uší. Jedine čo dokázala urobiť hneď po tom, ako otvorila oči, nadvihla hlavu a uvidela Harryho jamky spolu s úsmevom roztápajúcim sa na tvári, žalostne vykríkla. Rýchlo zvuk vychádzajúci z úst zastavila. Trhlo ňou a odsunula sa od neho. Harry sa na nej skvele zabával. Takéto prebudenia zrejme často nezažíval. Také, kedy sa od neho zdesené dievča odťahuje, pretože je dezorientované ako po troch rokoch spánku. Ako naňho zazerala z konca postele uvedomila si, že mala líce pritlačené na Harryho hrudi a svoju ruku zakliesnenú okolo jeho pásu tak pevne, že by sa spod nej nevymámim skoro nik.
„Prečo som v tvojej posteli?“ zvolala so zdesením, na najvyššej možnej úrovni. Izbu zalievalo príjemné ranné svetlo. Tlmené, presahujúce do izby iba pomedzi žalúzie, ktoré boli precízne stočené a nad nimi sa vznášali nariasené kusy šifónovej látky. Pamätala si tento pohľad zo včerajška, keď sem na pár sekúnd zazrela. Veľká posteľ spolu s kreslom v rohu miestnosti boli hnedej farby. Drevené skrine siahajúce po strop spolu s bielizníkom sa čneli hneď vedľa a zrkadlo zavesené na stene, v ktorom videla svoj odraz chcela rázom zvesiť zo steny. Vlasy mala strapaté, presne také ako vždy, keď sa zobudí. Len zvyčajne nie je tak vystrašená a vyvedená z mieri, ako vtedy.
„Pretože si mi zaspala v náruči na gauči ako malé dieťa. Vyzerala si úplne rozkošne, až som sa bál, že keď ťa vezmem na ruky, tak ťa prebudím. Ale ustála si to,“ mäkko sa na ňu usmial. Svoj nahý chrbát odlepil od vankúša, ktorý sa opieral o stenu a posunul sa k nej.  Mala pocit, že sa mu to páčilo. Veď prečo by aj nie. Sledovať ako si pokojne a bez jej tradičných odmietnutí odfukuje na jeho nahej hrudi, posiatej čiernou farbou.  
„Veď sme iba pozerali film a...“ zasekla sa. Prečo nevie, čo nasledovalo po tom, ako si svoju hlavu s oťažievajúcimi viečkami oprela o jeho plece a svoje nohy prehodila cez jeho stehná? Stále si však pamätala praštiaci zvuk kúskov zemiakových lupienkov demolujúcich sa pod náporom zubov v jeho ústach a aj zvuk šuštiaceho balíčka, ktorý k nej zakaždým posunul, aby ju slušne ponúkol.
„A viac si nepamätáš. Mám pravdu?“ prikrývku, ktorú zovierala v dlani si k hrudi pritiahla ešte bližšie. Harry sa ich dotkol, stiahol z hrude a ukryl v dlaniach. Noe rozmýšľala, či si týmto malým gestom snaží vyžehliť to, že ju nezobudil, aby šla domov, alebo je po zobudení vždy len tak milý a starostlivý. Netušila, čo sa mohlo počas tých deviatich hodín spánku stať. Teda, ak to v tej časovej tiesni podľa digitálnych hodín na nočnom stolíku za Harrym vypočítala správne.
„Kriste, moja mama musí šalieť,“ zhrozene si prešla rukami po tvári po tom, čo si ich znovu vzala k sebe. Chlapec sediaci priamo oproti nej len pobavene prevrátil hlavou dozadu, kedy mu kučery veselo zašuchorili okolo spánkov.
„Ale zjavne si si to užívala, však?“ doberavým tónom jej položil otázku. Asi si uvedomil, že milým prístupom z nej na nič náladu tak ľahko nevytrasie. Preto nasadil ťažší.
„Čo myslíš?“ šibla po ňom pohľadom. Nevedela sa poriadne zorientovať. Tento byt preklínala. Kde mala tašku? A telefón? A bundu? Chcela sa aspoň presvedčiť, či jej mama neposlala na políciu fotku s jej údajmi, ktorá sa už ráno dostala na prvú stranu mestských novín.
„Vidíš ten fľak?“ nevenovala mu príliš mnoho zo svojej pozornosti, no keď si kľakla na zem na kolená, odhrnula z postele prikrývku a pod posteľou nevidela nič, možnosti, kde by sa jej veci mohli nachádzať zhoreli. Síce ju napadlo, že by mohli byť v obývačke, ale na opustenie izby náladu nemala. Pozrela sa teda naňho ako v rukách drží tričko a ukazuje na nejaký fľak.
„To si bola ty. Asi sa ti snívalo o mne, nemám pravdu?“ uškrnul sa a mykol obočím.
„Harry!“ schopila prvý vankúš, ktorý uvidela ležať najbližšie pri svojich nohách. Už sa rozháňala rukou a hodila ho po ňom. Neuveriteľnou rýchlosťou sa zohol a mäkká hmota narazila do skrine, odrazila sa od nej a pokojne pristála na koberci.
„Páni, páči sa mi, keď si taká agresívna,“ zašvitoril.
„Prečo som tu prespala? Ako si to mohol dopustiť?“
„Ja? Ja som bol len nevinná obeť, ktorej si svojimi slinami premočila tričko. A navyše, si oblečená a celkovo pekne doružova vyspatá. Nič som ti neurobil. Dáš si raňajky?“ vstal z postele a priblížil sa k nej. Čo sa jeho poznámky o šatstve týkalo, mal pravdu. Jediné za čo ho mohla viniť olo to, že jej vyzul topánky a vyzliekol mikinu. Preto pred ním stála iba v tričku so žirafou, za čo sa čiastočne hanbila, ale byť na nej, nevidel by ho.
„V spánku som mimo. Za to ma nemôžeš viniť. Nikto ti nekázal neposunúť ma o pár centimetrov, aby som ti nezmočila tričko. Ale nie, ty si si vychutnával, že som spala na tebe,“ obraňovala sa. 
„Ja som sa zobudil iba na to, ako si mi dýchala na krk. Nemal som šancu sa pod tebou pohnúť a za to nemôžeš viniť ty mňa.“
„Prosím ťa, môžeš si obliecť tričko? Nejako ma to celé všetko ruší,“ pozrela sa naňho pomedzi prsty, ktorými si zakrývala tmavohnedé oči. Jednu rukou označila Harryho trup za zakázané pole a potom ruku vrátila do pôvodného stavu. Pripadalo jej divné, pozerať sa naňho bez trička. Často si však všímala jeho vypnuté svaly pod úzkou košeľou či tenkým tričkom a tento krát musela uznať, že sa jej výhľad páčil.
„Ak ti to urobí radosť,“ zasmial sa rukou sa natiahol po tričko, na ktorom sa nachádzalo pár Noeiných vzoriek DNA. Asi si to vzal ako kompliment, pretože nebyť seriózneho výrazu na Noeinej tváre, zrejme by si to tričko len tak rýchlo nazad neobliekol. Ako si ho vlastne dal dole, keď na ňom ležala ako pijavica? Áno, samú seba nazvala pijavicou, pretože aj to malé stvorenie je múdrejšie a odlepí sa od kože hneď ako má dosť.
„Ja teraz musím ísť domov,“ nervózne poznamenala a chcela výjsť z izby.
„Hľadáš toto?“ ozval sa. V ruke držal jej mikinu a nejakým spôsobom si užíval to, že mal niečo, po čom ona dychtivo túžila.
„Skvelé, máš ju. Už mi ju môžeš vrátiť,“ siahla po nej, lenže jej spoločník bol natoľko rýchly, aby sa od nej dokázal posunúť a nadvihnúť ju nad svoju hlavu, kam Noe nedokázala dosiahnuť. Preklínala jeho výšku, hoci sa vždy cítila akosi v bezpečí, keď pri ňom stála.
„Ak sa so mnou naraňajkuješ, sám ti ju s radosťou oblečiem.“
„Nemám na to čas. Vráť mi ju, prosím.“
„Ani ja by som nemusel mať čas na to, aby som ti ju vrátil,“ zamával mihalnicami a v lícach sa mu znovu objavili jamky, ktoré videla pred niekoľkými minútami. Musela si priznať, že takéto prebudenie sa jej páčilo. Viac by si ho však užívala, ak by sa to odohralo v inej situácií. Bola pravda, že by domov mohla ísť len v tričku a bunde. Ale ako pozná svoju matku, razom by ju vykarhala za to, že o sebe celú noc nedala nič vedieť a druhý krát za to, že si nešetrí svoje zdravie, ktoré má krehké už od narodenia. Rozhodla sa, že núdzové situácie potrebujú núdzové riešenia. Po dlhej dobe sa vykašľala na svoje zásady a odhodila ich od seba tak ďaleko ako to šlo. Dlaňami vystrelila po Harryho tvári, ktorú si s ľahkosťou pritiahla k sebe. Prvýkrát sa mohla dotknúť jeho perí. Boli presne tak mäkké, aké sa zdali byť na pohľad. Ich nosy sa na krátku chvíľu o seba obtreli a Noe si užívala to, ako blízko pri ňom mohla byť. Aj keď mala zavreté oči, vedela si predstaviť, ako mohol vyzerať. Sklonení, hlava skrytá medzi ramenami pri tom, ako si ju k sebe tlačí. Samú seba hrešila za to, ako dlho otáľala. Harryho prekvapenie bolo krátke, no o to rýchlejšie sa spamätal a schytil ju okolo bokov. Nechcela mu dožičiť príliš dlhé potešenie, preto sa od neho rýchlo odtiahla. Ešte si všimla, ako mal Harry zavreté oči, no ona si už brala mikinu zo zeme a preťahovala si ju cez hlavu.
„Maj sa, Harry,“ uškrnula sa a otočila sa na odchod.
„Tak na to zabudni. Teraz už stopercentne tak rýchlo neodídeš,“ vybehol za ňou von z izby a chytil za ruku. So spodnou perou medzi svojimi zubami si ľahko ovinul svoje paže okolo jej drieku a stiahol k sebe. Noe ľahko a so smiechom zapišťala, keď ju nadvihol, stiahol nazad do izby a zaplesol za sebou dvere.

14 komentárov:

  1. Som Damie, nie Dommie, ale to len taký detailík :D
    Každopádne, som rada, že sme konečne dočkali toho dlho očakávaného bozku a že práve Noe bola jeho iniciátorom :D Je pochopiteľné, že každá poviedka musí mať nejakú extra zápletku a ja som zvedavá, čo to bude v tomto :) Trošku mi chýba ten starý Harry, ktorý bol na začiatku... taký ten že "zoberiem si všetko čo chcem, lebo som proste Harry Styles" :D Teraz sa mi zdá, že trošku skrotol a ja dúfam, že ešte vystrčí rožky :D
    P.S.: Ďakujem, že si ma označila ako "milé" dievča, pretože to urobí málokto po tom, čo mu ohodnotím poviedku :D A som rada, že som ťa svojim názorom potešila :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Panebože ospravedlňujem sa, idem to hneď opraviť -_-
      Veď on príde, neboj sa. Len som nechcela, aby vyzeral ako ten Harry z Darku, pretože mám pocit, že teraz už každý porovnáva poviedky s Darkom. Tak som ho trochu zmiernila :) A zápletku mám, príde už o chvíľu len neviem, či bude až taká dobrá, akú očakávate. No, uvidíme :) Každopádne ďakujem :) x

      Odstrániť
    2. Ľudia prirovnávajú k Darku aj to, čo má mega ďaleko od Darku, takže s tým si hlavu nelám :D Daj tam niečo, čo ma poriadne rozplače a vtedy je dobre :D Ja totižto zbožňujem smutné veci :D Ja ďakujem, že si mi poslala túto poviedku na ohodnotenie a tak som zase našla niečo na čítanie :)

      Odstrániť
    3. Budem sa snažiť, aby som každému aspoň v niečom prišla na chuť ;) Za málo, som len rada, že som ťa potešila :) x

      Odstrániť
  2. Pekne sa tento príbeh vyvíja :) veľmi a tteším na pokračovanie ;) je to dokonalá poviedka ;) .-Veronika

    OdpovedaťOdstrániť
  3. omg omg :OO ooo to je také dokonalé a a a a ja nemám slov ja tu sedím a usmievam sa ako taký idiot a píštím tu aaa a neviem čo všetko ešte bože ja ttootot tu tak milujem že amen .. :3 ♥ bože fakt :3 užasne to je :3 bože :3 ja neviem ako mám reagovať :O oni sa konečne pobozkali :OO a on bol taký zlatý :O a oni su spolu takí ňuňatí a božeee :3 ♥ neskutooočne sa teíšm na dalšiu :3 ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prosím ťa, len sa nezadus a preži to :D Ďakujem krásne za komplimenty ;) xxx

      Odstrániť
  4. Nádhernéé :) doslova žeriem tvoju poviedku, asi moja najobľúbenejšia :) čím ďalej pridávaš krajšie a krajšie časti :) neviem ako to robíš ale dúfam že raz budem v rukách držať aj knižku od teba :) najlepšia si a tvoja poviedka tiež :**

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Najobľúbenejšiu ? :O
      Keby sa mi niečo podarilo napísať a k tomu dokonca ešte aj vydať, asi by som neprestala pišťať, utekať po dome a vrieskať každému do ucha, že sa mi niečo také podarilo :) Ďakujem krásne, veľmi si to cením ;) ♥ x

      Odstrániť
  5. Petti, dovoľ mi aspoň raz pri tvojej poviedke nelapať po dychu! :D
    Noe ma tak prekvapila, že som si to musela prečítať dvakrát, aby som presvedčila samu seba, že sa mi to nesníva. :D
    Ach joj, ten Harry! To jeho krotké správanie sa mi celkom dosť páči, pretože potom budeme pri jeho nečakaných útokoch na Noe padať zo stoličky. :D
    (Ako napríklad teraz, ale ja už mám takú rozheganú stoličku a pri nej koberec, takže Ťa zatiaľ nežalujem. :DD)
    Poďme sa baviť o dokonalosti, lebo táto poviedka ju stelesňuje.
    Úplne si viem predstaviť akúkoľvek tínedžerku, či už directionerku nedirectionerku, ako si sedí doma po ťažkom dni a v ruke drží tvoju knihu s týmto príbehom. ;))
    Som si celkom istá, že by to tak dopadlo, môžem Ti aj uviesť príklady.
    Je to nenormálne vtipné, plné dievčenských neistôt, čo sa týka chlapcov, rodičov, kamarátov a tááák. No a zároveň mi Our Demons pripadá jedinečné a tajomné.
    Joj, ty náš ideál, nauč sa už robiť chyby. :P :D

    Btw. Znovu otrepaný komentár, ospravedlňujem sa za otravovanie. :D
    Ale neskutočne sa teším na pokračovanie, nech už bude akékoľvek! ♥
    Love you, weirdo. :** :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Heej! Krotké už nebude, veď si ju musel nejako namotať, nie? :D Toto dokonalosť nie je, má to od nej ďaleko, ale veľmi ma hreje pri srdci, že sa ti páči :) Och, keby som niekoho takéhoto video, iba v kaviarni držiac moju hoci už uzučkú začiatočnícku alebo hrubú knihu, asi by som začala jačať a kúpila každému čaj alebo kávu na mňa :D Nie som ideál, chyby robím...ale ak tak veľmi chcete, budem ich zviditeľňovať viac :) Aj ja sa teším na pokračovanie, už to mám premyslené takže hurá do písania ;) ♥ xx

      Odstrániť
  6. ja som bola tou časťou už očarovaná na začiatku, keď Harry bol nesvoj a potom Noe bola hanblivá v jeho dome :) a potom nastalo najprv to vyzliekanie bundy a ja som lapala po dychu a už už som si myslela, že ju aj pobozká, ale nič nooo :D potom ako išla preskúmať dom a sa doberali to bolo také milé... a ten ples ako mu len tak nič sa nedeje oznámila ako super :D a inak tá otázka čo mu Noe položila som čakala, že preboha čo to bude a keď sa ho spýtala takú hovadinu som myslela, že ju uškrtím vážne :D :D :D no a dostávam sa k prelomovej udalosti, ktorá spôsobila, že sa táto časť skončila ako skončila :D to pozeranie hororu.. ako by mi Noe hovorila zo srdca,ale to už vieš :D ale to čo po tom nastalo ako dal tie ruky vedľa jej hlavy a zase jej povedal o tom plese, že tam s ňou pôjde..och mne to prišlo tak super autoritatívne a sexy!!! :D ale zase som si myslela, že sa pobozkajú a TY zase nič :D ale úplne si ma zaskočila tým, že si preskočila tú noc a dala si ráno :o ja som bol úplne mimo z toho :D ale páčilo sa mi to veľmi !!! :) a ten jej šok nemal chybu,keď sa veľa neho zobudila, to by som aj ja bola v šoku :D mňa vždy, keď som bola malá tatino odniesol do postele, keď som na ňom pri televízii zaspala :) a ráno som bola vždy dezorientovaná a nikdy som si nepamätala čo sa večer stalo a ako som sa dostala do postele..takže som sa vedela vžiť do Noe :D ale už dosť o mne a moje táraniny :D ale bolo krásne ako si ju doberal s tým oslintaným tričkom :D a ako si vraveli kto mal na výber a kto za čo mohol :D pobavilo ma to, aké argumenty povyťahovali :D a ten koniec s tými raňajkami .... ZBLÁZNILA SI SA!!!! ja som v tomto momente už po celej časti fakt neočakávala, že oni sa pobozkajú... a ty BAM proste to tam napíšeš :D ja som nedýchala :D ale musím priznať prefíkané od nej :) a vidieť, že aj Harry bol z toho mimo ako ja :D ale ako krásne na konci jej povedal, tak po tomto, že nech si nemyslí, že odíde :D
    PS: ja som to musela napísať prepáč :D ale zlatko to je tvoj asi jediný gramatický problém a to... sú to dve dvere nie dva :)
    PS2: poviem ti, že celú časť som si ba vravela.. prosím. keď to posuniem dole nech to ešte nie je koniec strašne moc prosím.. a vždy sa mi darilo stále to pokračovalo :D ale tak koniec musel prísť, ale zase stál za to ;)
    PS3: no a teraz celkový dojem :D : OMFG!!! oooch..... awbaviiubverubneri......ja neverím..... YEAH!!! ..... no do riti... jeeeej...hahahah... AAAHHHH!!! ..vrrrr... YES!!!!!!! => prisahám, že toľko pocitov som neprežila ani pri 50 shades :D bolo to fakt úžasné :) zlepšuješ sa od časti k časti :)
    PS4: naozaj prepáč za to moje bľabotanie, ale nedokázala som sa zastaviť.. :D a viem, že moje vety občas naozaj nedávajú zmysel, ale za to môžeš ta!!lebo som bola psychicky nevyrovnaná po tvojej poviedke :D
    soo love you & see you soon :* <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja sa ospravedlňujem...
      Nechcela som ti spôsobiť infarkt ani žiadne iné závažne ochorenie :) Tá pasáž, kedy jej povedal, že s ňou ide na ples ma len tak napadla a nakoniec sa páči. Chvíľkové pomätenia zmysle sa niekedy vyplácajú :) A čo sa týka mojej gramatiky...áno, dve a dva sú moje slabé stránky, snažím sa na tom pracovať a stále mi to nejde...budem sa snažiť viac :) Ďakujem krásne za komplimenty, pochvaly aj napomenutia, veľmi si ich cením ♥ xxxxxx

      Odstrániť