piatok 18. mája 2012

Winter Love ♥-1.časť


Dnes sa to začína. Od dnes sem bude pribúdať táto nová poviedka. Veľmi dúfam,že sa Vám bude páčiť ;)
Ak by ste mohli,pustite si túto pesničku. Dodáva tomu celkom peknú atmosféru :)



„Babka ? Čo to je ?" malá Masy stála na špičkách a snažila sa dovidieť na stôl.
„To je písací stroj moja drahá"
„A čo s ním ideš robiť ?" zvedavo sa ma vypytovala.
„Ja idem písať. Chceš sa ku mne pridať ?" cez okuliare na nose som sa na ňu zadívala.
„Dedkó,babka ide niečo robiť s písacím strojom. Môžem ísť k tebe ?"  kričala cez celú obývačku pričom ukazovala na stôl.
„A prečo ? Nechceš ju pozorovať pri tom,ako píše ?"
„Bojím sa toho. Je to veľmi hlučné"
„Tak poď sem,ukážem ti jeden pekný obrázok v novinách" rýchlo odcupkala k stolíku a posadila sa na kolená môjmu krásnemu manželovi. Aj keď ma tvári vrásky a na hlave striebristé vlasy ako ja,stále ho vidím ako mladého krásavca,ktorého som stretla nie veľmi príjemnou náhodou.
Asi si kladiete otázku,prečo som sa rozhodla vytiahnuť písací stroj po svojom dedkovi. Nedávno som našla v skrini škatuľu zaľahnutú prachom a nedalo mi neotvoriť ju. Pohodlne som sa usadila v kresle a pri pohľade na všetky krásne momenty,nezameniteľných priateľov a rodinu zachytených na kuse fotopapiera sa mi začali vynárať spomienky. Narazila som na svoju fotku z mladosti. Teraz,keď sa zo sedemnásť ročnej Cassie stala staršia dáma,ktorá sa  teší z krásnych vnúčat,ktoré okolo mňa práve pobehujú a kradnú pripravené papiere do písacieho stroja som sa rozhodla,že svoje nádherné spomienky vložím na papier. Môj milovaný manžel práve sedí pri šálke kávy,číta noviny s jedným z našich vnúčat a nemá ani potuchy,čo sa v tejto chvíli chystám urobiť.  Dúfam,že sa vžijete do môjho príbehu,ktorý ma v mladosti postretol a pochopíte v čom som mala aj nemala šťastie.


Bol 31.január a všetko naokolo bolo biele,ako z rozprávky. Stála som pri okne a ruky si zohrievala na horúcom radiátore. V byte je celkom teplo,no po hodinovej prechádzke cez zasnežené mesto mi mráz vyštípal celú tvár a zašiel až za nechty. Bolo asi pol deviatej keď som sledovala blikajúci Londýn z najvyššieho poschodia nášho bloku. Červené líca som nakrémovala a s ovocným čajom som sa zababušila do deky pred televíziu. Kanály som prepínala ako na bežiacom páse, ale ani jeden z nich ma neoslovil. Z ticha ma vyrušilo zvonenie zvončeka. Čaj som skoro vyliala na gauč,no celý obsah pohára som zachránila. Položila som ho na stolík,obula papuče a šuchtavým krokom prešla k dverám. Kukátkom som preskúmala kto mi stojí pred dverami, no keď som uvidela kučeravú hrivu,ihneď som odomkla. Abby sedela na kufri držiac veľkú kabelku v ruke s úsmevom na tváry.
„Ja som nebola týždeň doma a ty ma ani neprivítaš ?" stiahla pery tak, že namiesto nich mala iba čiarku a ruky zložila na prsiach.
„Ale čo to trepeš,poď na moju hruď," uväznila ma vo svojom objatí a svoju batožinu vtisla do malej chodbičky.
„Ako si sa starala o môj, a samozrejme, že aj o tvoj, domov ?"
„Nezhorel, takže asi celkom dobre," zasmiala som sa.
Kabát s čiapkou aj šálom som jej zavesila na vešiak a posadili sme sa v kuchyni. Abby je moja sesternica,ktorá tvorí nenahraditeľnú časť v mojom krátkom živote.
„Dáš si čaj ? Práve som ho urobila,"
„Rada. Povedz mi, ako si sa tu bezo mňa mala ? Čo si robila ?" zasypala ma otázkami kým som jej nalievala horúci čaj.
„Čo ti budem hovoriť, ako vždy. Ranné a večerné prechádzky po zamrznutom Londýne, maľovanie v mojej izbe a návštevy Suzi a Bennyho. Načo ti to tu hovorím, keď to už poznáš. Ty mi povedz, ako bolo na prázdninách?"
„Úžastne. Nebola som tam pol roka,tak mi to všetko chýbalo. Babička ma vyhrešila za to,že som ťa nezobrala zo sebou.  Ale keď som išla z letiska domov, zaradila som sa do zlého pruhu na ceste. Stále si neviem zvyknúť na to že nebývam vo Francúzsku," so smiechom mi všetko referovala.
„Veď našej francúzske vždy všetko trvá pomalšie," potľapkala som ju po pleci.
„Ha-ha-ha, neskutočne vtipné," ironicky sa zasmiala.
„Tak,čo si ešte robila, všetko mi povedz?"
„Ja som mala prázdniny iba tri dni a z toho dva dni bol víkend, nie ako ty. Ty si si prázdniny predĺžila o týždeň."
„Závidíš ?"
„Áno. Radšej by som bola v Paríži ako v diere, ktorú nazývam škola."
„Čo ti tie harpie urobili ?" znechutene položila otázku.
„Zatiaľ nič ale tie osoby mi lezú na nervy. Ak by som mohla,tak ich priviažem o stoličku,na ústa prilepim pásku aby som nemusela počúvať ich uštipačné urážky na moju osobu."
„Proste ti závidia tvoj talent," mávla rukou a odpila si z pohára.
„Mňa netrápi to že mi závidia ale to,že posudzuju človeka podľa vzhľadu alebo čo o ňom hovoria iní. Nie každý môže mať otca milionára,vyvážať sa v limuzínach a žiť v prepychových vilách," so zovretou päsťou som sa rozčuľovala.
„Kašli na nich. Nevedia nič o tvojom živote nič a byť tebou, vykašlem sa aj ja na nich."
„Naopak, vedia to. Vedia,že ma mama zavesila na krk tvojej mame pretože ma nemala z čoho uživiť a preto odišla pracovať niekde preč. Otec,ktorého som nikdy nevidela a pravdepodobne ani nikdy neuvidím sa o mňa nezaujíma a všetci ľudia, okrem pár výnimiek, v mojom veku na mňa zvysoka kašlú, pretože nepatrím do ich vrstvy, nie som spoločensky akceptovateľná a nemám miery modelky," odrapotala som.
„Pozri sa na to z lepšej stránky,tvoja mama má super prácu a už ti prispieva na školu."
„Viem, lenže materská láska sa kúpiť a ani ničím zaplatiť nedá. Za posledný rok som ju videla dvakrát. Viem že sa to ľahko hovorí, keď tvoja mama pri tebe vždy stála. Teraz už prestaňme myslieť na také negatívne veci. Ohúrila si nejakého Francúza ?" pri poslednej vete som nahodila tak povediac "francúzsky" prízvuk z ktorého sa Abby vždy smeje.
„Viem že sa učíš francúzštinu aj taliančinu,ale ten prízvuk ti neide. Mala by si na ňom popracovať," zamávala mi prstom pred tvárou.
„Ja si idem už idem ľahnúť a keďže je zajtra sobota, neopováž sa ma zobudiť skôr než pred desiatou jasné ?" výhražne zodvihla obočie.
„Neboj sa. Potichu si pôjdem pokecať k Suzi."
„Dobre,už idem tak prajem dobrú noc," pobozkala ma do vlasov a dvere na svojej izbe pomaly zavrela.
Je ako moja úžasná staršia sestra,ktorou v skutočnosti nie je. Pred troma rokmi ma vzala k sebe do môjho vysnívaného mesta v ktorom vďaka nej môžem bývať. Môj najväčší problém je to,že každému na rovinu poviem čo mám na srdci. Ale veď aj takíto ľudia musia na tomto svete existovať. Na starom mobile som skontrolovala čas a napodiv už bolo pol jedenástej. S Abby sme sa rozprávali dve hodiny. Celkom slušný výkon. Umyla som poháre,ktoré ležali v dreze, zhasla lampu v obývačke a vošla do izby. Moja izbietka je malá ale útulná. V strede je posteľ s veľkými vankúšmi a plyšákom, ktorého som dostala od mami. Na pravej strane bol stôl s notebookom, ktorý mi Abby kúpila do školy.  Vedľa dvier bolo oranžové kreslo pri ktorom stála vysoká papierová lampa. Na ľavo sa týčila skriňa a vedľa nej je malá komoda,na ktorej som mala poukladané svoje drobnosti. Na parapetnej doske boli poukadané sviečky, ktoré keď horeli,dodávali izbe príjemnú atmosféru. Prezliekla som sa po pyžama,vyčistila zuby a vyštípaná mrazom s červenými líčkami zaľahla do postele.

10 komentárov:

  1. Wau!:)) DOst dobře jsi to napsala!:)
    Ten začátek je nejlepší!:))
    Těším se na další část!:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Muahahaha!! ségro,ideš!! :) bombové to je...:) už konečne viem,kto je Abby:)....do riti,kto je hl. postava (akože z 1D)??? ja viem,že nemám byť zvedavá, ale keď ty to takto napíšeš tak sa potom nediv:) možno,že hlavná postava bude tvoj manžel:D :D :D :D a nová časť...okamžite a neser ma!! :D :D
    Tvoja sestra ktorej kvalitne šibe z Nutelovej torty z marcipánom (to bolo vtedy,čo mi tak doslova je*alo :D)
    Eli :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ty veľmi dobre vieš že to zo mňa nevytiahneš !!! ešte si počkáš :D možno to môj pán manžel bude a možno nie :P nechaj sa prekvapiť ;)

      Odstrániť
  3. Ta cassie?? :) je cernoska..ci iba zle vidim?? :D dufam, že nebudem potrebovat okuliare :D inač pekny zaciatok!:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nié ona je beloška :) iba som tú fotku upravila aby mala tmavšie vlasy keďže som si ju tak predstavovala :D a okuliare ti netreba...povedzeme,že je to očný klam :D
      okrem toho Ďakujem :)

      Odstrániť
  4. krasny zaciatok :) ako som povedala tato poviedka bude urcite perfekttna ako ta predchadzajuca :) tesim sa na pokracovie :) inak tak mimochodom neviem preo ale mne sa ta fotka Cassie strasne podoba na Eleanor :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj mne :) neviem prečo ale strašne sa mi zapáčila :) ako tá fotka :)

      Odstrániť
  5. Ahoj, tvoje poviedky sú super teda Big love in London sa mi páčila a Winter Love vyzerá zaujímavo :) mám tiež blog.. zatial tam mám rozpísanú len jednu poviedku (zatial 15.častí) kde tiež budú vystupovať 1D a hlavne Harry.. tákže keby si si ju prečítala alebo prostredníctvom tohto komentára by ste na ňu niektorý klikli a ešte keby ste aj okomentovali bolo by to fakt super. Keby sa ti aj páčila tak by som bola aj rada keby si si ju dala do oblúbených blogov. tvoja s ami páči a tiež ju mám. :)Dakujem a vela šťastia v škole! http://dancetothetop.blogspot.com/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne :) veľmi rada si ju prečítam a pridám k obľúbeným :) ak by si chcela niekedy poradiť alebo niečo podobné,kľudne mi napíš :) rada pomôžem ;)

      Odstrániť