sobota 26. mája 2012

Winter Love ♥-4.časť



Vuala.....je to tu :) Nemám tušenia čo vám sem napísať tak vám len prajem pekný víkend :D El,ak to budeš čítať....večer máme rokovanie ;) POVINNE :*

Nepríjemné ráno !! Celá dolámana a zamotaná v paplóne som sa posadila a snažila sa zniesť tú nehoráznu bolesť krku. V noci som sa asi znova venovala gymnastike. Ani som sa poriadne neprebudila a už nám niekto klopal na dvere. Tí ľudia nespia ? Navliekla som na seba voľný sveter,prehrabala vlasy a so zlepeními očami prešla k dverám. Ruku som ťažko položila na kľučku a odchýlila dvere.
„No prosím. Žeby vás po včerajšom žúre pochytila ranná nevoľnosť slečna Cassie ?" zjavne nahnevane sa na mňa díval náš drahý pán sused Steward. Je to starší pán,ktorý býva nad nami aj s manželkou a otravným psom,ktorý často šteká do nepríčetnosti. Nikdy si neviem vysvetliť,ako si taká milá pani ako je jeho žena,mohla vziať za manžela takého ufrflaného chlapa.
„Ako vám pomôžem ?" už viac pri zmysloch som sa ho opýtala.
„Chcem sa vám posťažovať na ten hluk,ktorý vychádzal z vášho bytu a mne značne znepríjemnil zaspávanie. Chudák Chester,nemohol sa ukľudniť. Stále mi skuvíňal do ucha." zalomil rukami v ktorých držal typujem letáky,ktoré stihol vybrať zo schránky.
„Milý pán Steward,včera sa v tomto byte nekonala žiadna oslava ani nič podobné. Raz sa rok sa odtiaľto dostane jeden hlasnejší zvuk a vy hneď nadávate. Čo by som mala robiť ja s tým vašim psom ?  Moja sesternica sa len veľmi potešila správe,ktorá ju zastihla takže ak by ste boli taký láskavý a mohli odstúpiť od našich dverí a ísť za svojim veselým psom,ktorý nám po nociach nedá spávať,bola by som Vám veľmi vďačná. A aj vám pekné ráno,dovidenia." zabuchla som dvere a naštvane odpochodovala preč. Krajšie nedeľné ráno si ani neviem predstaviť. Za stolom už sedela Abby,uchlipkávala kávu z pohára a študovala papiere porozhadzované všade okolo nej.
„Žeby budíček v podaní nášho najmilšieho suseda ?" zaškerila sa.
„Prosím ťa. Lepšieho suseda si ani neviem predstaviť. Ako je možné,že ho celá bytovka má tak strašne rada ?" ironicky som sa opýtala.
„To bude tým jeho prívetivým správaním. Ale páčilo sa mi ako si ho poslala do teplých krajín,už som to chcela urobiť sama." ani som jej nestihla odpovedať a niekto zasa klopal na dvere. Už s ďalším pripraveným monológom som roztvorila dvere a vypŕskla zo seba.
„Ja nemôžem za to,že vám všetko vadí." zrevala som. Predo mnou sa usmievala Suzie s foťákom na krku.
„Mne nevadí skoro nič. Ináč prajem pekný deň. A ty si prečo ešte v pyžame ?" zaštebotala.
„Prepáč. Teraz tu bol pán Steward,tak trochu som naňho vyskočila ale zaslúžil si to a...."
„Viem. Počula som to. Akurát som sa obliekala. A ty prečo nie si oblečená ? Ideme do parku. Zabudla si ?"
„Zabudla som. Poď dnu." zatiahla som ju za rukáv bundy a zabuchla dvere. Ranná hygiena bola vykonaná v priebehu desiatich minút. Znova som na seba natiahla klasiku. Pančuchy,rifle,tričko a mikinu. Vlasy som učesala do dlhého vrkoča,zo stola vzala skicár,ceruzky a vopchala ich do tašky. Suzi už sedela v kuchyni s Abby a debatovali.
„Abby,idem vonku. Nebude to vadiť že ?"
„Len choď. Aj tak sa tu budem drtiť do večera."
„A čo bude s Jayom ?"
„Ups....naňho som úplne zabudla. Asi ho zavolám k nám."
„Kabát,čiapka,šál aj rukavice." zvolala moja šatniarka Suzi keď už za mnou stála so všetkým čo potrebujem. Obula som sa a mohlo sa ísť.
„Kde máš brata ?" spýtala som sa jej,keď sme sa už viezli vo výťahu.
„On išiel skôr. Vraj chce urobiť lepšie zábery ako ja. Môj menej inteligentný súrodenec si veľmi namýšľa." zachychotala sa. Akurát výťah zastavil a my sme vystúpili. Cestou do malého ale krásneho parku v centre Londýna sme debatovali o všetkom možnom. Od módy cez jej nápadníkov po moje kreslenie.
„Nemohla by si ho mať trochu radšej ? Prečo doňho stále rýpeš ?"
„Ja ho mám rada ale svojským spôsobom. Rýpem doňho pretože tak mu vyjadrujem svoju súrodeneckú lásku"
„Zaujímavé. Ja som súrodenca mala,ale nikdy som toto zažiť nemohla" smutne som sklonila hlavu.
„Nemysli na to. Mysli len na to pozitívne. Viem že si si ho veľmi neužila,teda vôbec ale ber to tak,že máš v nebi anjelika,ktorý ťa stráži."
„Máš pravdu. Vidím Bennyho." zvolala som keď som uvidela jeho známu bundu pobehovať okolo zasnežených konárov stromov.
„Na chvíľu ťa opustím. Som zvedavá čo už nafotil." rýchlejším krokom ma obehla a zastavila sa pri Bennym.
„Cassie,ideme trochu ďalej. O chvíľu sa vrátime." zakričali na mňa. Hlavou som im prikývla na súhlas. Z malej lavičky som odhrnula sneh a posadila sa na ňu. Notes som si položila na preložené nohy a do ruky vzala ceruzku. Rozhliadala som sa okolo seba v nádeji,že zaregistrujem niečo,čo by som mohla preniesť na papier. O chvíľu som so svojim zrakom zablúdila na malé jazierko,pri ktorom stál veľký košatý strom pokrytý bielou prikrývkou a pod nim stála lavička v štádiu rozpadnutia. Najprv som si urobila malý náčrt a potom som začala tieňovať no zrazu ma niečo trafilo do hlavy.


Liam
Konečne sme sa dostali z nahrávacieho štúdia,v ktorom sme strávili štyri hodiny. Paul nám nechal voľnú ruku vo výbere poobedňajšej činnosti. Rozhodli sme sa,že pôjdeme do parku.
„Styles,na mňa sa pozeraj na mňa" Louis okríkol Harryho keď okolo nás prechádzala strašia pani s malým dievčatkom. Asi to bola jej vnučka. Nedalo mi nepousmiať sa na ich veľkej láske,aj keď Louis ešte len pred chvíľou dotelefonoval s El.
Po dlhom čase som sa zasa dostal na pokojné miesto. Do parku,v ktorom sa nikto nikam neponáhľal,neriešil problémy,iba relaxoval a nechával myšlienkam voľný prechod. Louis s Harrym debatovali a Zayn s Niallom niekam odbehli. Kochal som sa pohľadom na nádhernú striebristú prírodu,ktorá vláda všade okolo mňa. Biela farba mi chladila myšlienky,ktoré po rozchode s Danielle ostali v mojej hlave. Aj keď sme si sľúbili,že budeme dobrí priatelia,stále ma ťaží myšlienka,že už nikdy si nezaborím nos do jej vlasov,ktoré tak krásne voňali. Už nikdy si ju nebudem môcť privinúť k sebe okrem nejakého priateľského objatia. Šál som si omotal tuhšie ku krku a ruky vopchal hlbšie do vreciek na hrubom kabáte. Hral som sa s papierikom,ktorý som v jednom z nich našiel,keď som za sebou počul vŕzganie snehu.
„Lyžička ?" prezývka vyšla zo Zaynových úst.
„Áno zrkadielko moje najdrahšie ?" mierne som sa otočil keď som na svojej tváry zacítil studené prekvapenie v podobe snehu. Išiel sa tam dolámať od smiechu,ktorím ho Louis nakazil. Harry už ležal v snehu,keďže mu tam asi Niall dopomohol.
„Ďakujem. Aspoň som si ma osviežil" nedotknuto som sa poďakoval a zasa otočil. Asi si myslel,že ma hneď vytočí,no takú radosť mu neurobím. Do rúk som vzal hŕbu snehu,ktorú som začal precízne formovať do gule. Medzi tým ma do chrbta,nôh aj pozadia trafilo nespočetné množstvo gúľ. Napokon som sa otočil,keď predo mnou nikoho nebolo.
„Viem kde ste" zvolal som. Nemal som ani najmenšie tušenie,kde by sa mohli nachádzať.
„Mr.Payne" zvolal Zayn. Uvidel som ho stáť pri nejakej lavičke. Rukou som sa rozohnal a hodil po ňom vyformovanú a tvrdú guľu. Ten vlasáč sa mojej strele uhol a guľa zasiahla nejaké dievča,ktoré sedelo na lavičke. Sneh sa jej rozpŕskol po celých vlasoch,ktoré si rozplietla z vrkoča. Siahali jej až po pás. Aj keď bola otočená chrbtom,niečo ma ťahalo ísť k nej. Skicár,ktorý držala v ruke odhodila a z vlasov si začala vyberať malé pozostatky mojej dokonalej gule..
„Vidíš čo si spôsobil slečne ? Ospravedlňte ho,nevie mieriť" vysúkal zo seba Zayn,keď sa pri nej zastavil.
„Všimla som si,len mne sa môže niečo také stať." mierne nahnevaným ale zároveň milým hlasom odpovedala. Bola niečim zvláštna. Mierna ofina jej zakrývala ľavú stranu čela,opálená pokožka sa vynímala v kontraste s jej tmavožltým kabátom. Hnedé oči,ktoré si ma ihneď opantali uprela na moju postavu,keď si ma z dola na hor snímala.
„Ty nemáš jazyk ?" so smiechom sa opýtala. Vážne som sa cítil ako nemý,nemal som ani potuchy čo jej mam povedať,aj keď,najlepšie by bolo ospravedlniť sa jej.
„Mám,teda,chcem sa ti ospravedlniť. Tá guľa bola mierená tuto na môjho kolegu." posledné dva slová som precedil cez zuby a svojim pohľadom som ho prepychoval. Každú blbosť,ktorú začne on svojim podrypovaním si odskáčem ja.
„Nevadí,len si mi zničil obrázok." zdvihla skicár,mokrý od roztopeného snehu z ktorého zmetala kúsky ľadu. Smutne sa naňho zadívala a vytrhla list. Zhužvala ho do malej guľky a odhodila do smetného koša.
„Ako to,že nešalieš ?" zjavne prekvapene sa jej Zayn opýtal,keď sa opieral o lavičku.
„Prečo by som mala ?" nechápavo naňho zazrela,pričom si ešte stále z vlasov vyberala sneh. Ja som tam iba stál ako stĺp,nič nehovoril iba civel raz na ňu a raz na Zayna.
„No ja som Zayn Malik,tento chlapec sa volá Liam Payn a ostatní pobehujú tamto vzadu" ukázal smerom k Louisovi,ktorý sa hádzal do kopy snehu. Harry aj NIall sa na ňom náramne zabávali.
„Ja nie som vaša fanúšička,nie žeby som vás nenávidela alebo nemala rada ale vašu hudbu proste nepočúvam. Ale moja kamarátka,ktorá sem o pár minút prikvitne aj so svojim bratom vás asi zakope do zeme aby ste neutiekli" o pár minút na to sa k nám rozutekalo nejaké dievča aj s chlapcom od nej vyšším asi o hlavu. Len,len že sa nepotkla. Nejako ubrzdila svoje nohy a zastavila vedľa mňa.
„Ty,ty si...a vy ste...ja snívam." klesla na lavičku a nevedela čo povedať.
„Kľud. Nadýchni sa a vydýchni. Sme obyčajní ľudia,tak ako aj ty. Nie sme nič extra" ukľudňoval ju Harry,ktorý medzi tým prišiel k nám.
„Suzi,neskolabuj mi tu." skicárom ju hnedoočka ovievala. Áno,nazval som ju hnedoočka. Jej oči ma úplne pohĺtili.
„Môžem si vás odfotitť ?" veselo sa opýtala.
„Prečo nie." postavili sme sa k sebe a Suzi,dúfam že som si nepomýlil jej meno si nás odfotila. Jej brat na nás divne zazeral a hnedoočka si niečo kreslila do skicára.
„Cassie,prosím odfoť ma s nimi. Ak vám to nebude prekážať" takže hnedoočku premenujem na Cassie. Ak sa s ňou ešte vôbec niekedy stretnem.
„Vôbec !" Niall zaujal strojčekový úsmev a všetci sme sa vopchali do záberu.
„Suzi,Cassie súri nás čas. Musíme ísť."
„Samozrejme,už ideme" zakývali sme im a spokojne odišli.
Hnedoočka sa ešte otočila a darovala mi krásny úsmev. Úsmev som jej vrátil. Zrak mi padol na odpadkový kôš. Gulička,ktorú odhodila tam nedotknuto ležala. Na papieri,ktorý som vyrovnal sa zjavil nádherný obrázok,ktorý predo mnou stál. Bolo to ako vystrihnuté z reality. Obrázok som poskladal a vložil do vrecka. Budem mať na ňu aspoň nejakú pamiatku.


Cassie
Keď Benny zavelí,že sa musí ísť tak musí. Tlačil nás rukami dopredu,no mne nedalo neotočiť sa a neusmiať na toho chlapca,ktorý ma tak trochu zbombardoval snehom. Vôbec nevyzeral na nejakú celebritu. Bol milý aj keď sa nevedel vykoktať. Niečo ma na ňom zaujalo no bolo to až podivne silné.
„Haló Cassie" zavolal Benny.
„Hm ?"
„Čo sa deje ? Nejako nereaguješ na naše otázky"
„Nič som v poriadku. Čo si sa pýtal ?"
„Ako si sa dostala k Liamovi a Zaynovi. A táto ozáka bola moja" vyhlásila Suzi.
„Jeden z nich mi hodil do hlavy guľu. Nebol to ten s tými vysokými vlasmi ale ten druhý."
„Liam. Čo keby si ich volala ich menami ?"
„Lenže ja ich mená neviem. A keby som ich vedela,tak by to znamenalo,že ma zaujímajú"
„To myslíš vážne,že ani po tom ako si ich stretla ťa nezaujímajú ? Veď sú úplne úžastní"
„Nie. Sú to obyčajní ľudia,ktorý vedia spievať. Len preto že sú slávny mám hneď spadnúť na zadok ?"
„Čo ja viem. Ale dobre,ak ich nemáš rada tak ich ignoruj ako doteraz. Ale keď to poviem Abby,asi vyskočí z balkóna"
„Nie prosím,nehovor jej to. Zase sa bude rozplívať nad tím akí sú krásny,nadaní a bla bla bla"
„Vážne sú pekní. Ten kučeravý má pekný zadok"
„Benny !!" okríkla ho Suzi.
„Čo je ? Hovorím len to čo si myslím"
„Tak si to zapíš do denníčka." zdôraznila slovo denníček keď sme už stáli pred dverami našich bytov.
„Benny,bolo by lepšie ak by sme už išli. Maj sa Cassie." roztvorila dvere a vošla dnu.
„Ahoj Cassie. Tí chalani sú vážne pekní,porozmýšľaj nad nimi." žmurkol na mňa.
„Nikdy !! Ani keby ste mi mali ostrihať vlasy" vpálila som do chodby a zabuchla dvere. Kabát som zavesila na vešiak,čižmy odložila do skrinky a rozmotala šál,ktorý ma už dlhšiu dobu škrtil. S kabelkou na pleci a vymrznutým výrazom v tváry som prešla do obývačky. Na gauči sedel Jay. Dúfam že to je jeho meno. Až ma zamrazilo keď som ho uvidela.
„Ahoj." mechanicky sa pozdravil. Asi nerátal s treťou osobou v ich spoločnosti.
„Hm...ahoj. Prepáč,nevieš kde je Abby ?"
„V kuchyni" ukázal cez chodbu. Akoby už bol doma. Zvrtla som sa na päte,prešla cez chodbu a zastávila za Abby.
„Abby !"
„Ou...čo tu robíš tak skoro ?"
„Ja ? Bola som preč tri hodiny. Dobre som videla toho človeka,ktorý sedí v našej,teda tvojej obývačke ?"
„Všimla si si ho ?"
„Jasné že áno. Slepá ešte nie som." vycerila som zuby.
„Ja idem k nemu. Takže mohla by si sa zdržiavať v izbe ? Prosím,pekne prosím" zaujala pohľad alá "ranené šteňa" a zložila ruky.
„Ach tak dobre. Mala som v pláne,že ho zasypem tvojimi fotkami z detstva ale to by bolo veľmi kruté. Zobuď ma keď odíde." buchla ma utierkou po ruke ale ja som s úsmevom vošla do izby.
Mala som z pekla šťastie že som sa nepreriekla čo sa dnes stalo. Už v polospánku som položila kabelku na stolíčku,zhodila zo seba oblečenia a prezliekla sa do pyžama. Zvalila som sa do postele a pozorovala blikajúci Londýn za mojim oknom. Na zajtrajší deň sa musím psychicky pripraviť. Ak nechcem znova absolvovať sedenie s našim úžasným riaditeľom alebo výchovným poradcom,musím držať jazyk na uzde. Po pár minútach rozmýšľania a veselom smiechu,ktorý sa ozýval z obývačky som zaspala.

6 komentárov:

  1. Skvelá časť, kedy pridáš ďalšiu ???

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. netuším...už mám napísaných pár viet ale možno aj zajtra ale potom nebude až budúci týždeň okolo stredy :)

      Odstrániť
  2. jo! si ma potesila ze su tam uz aj chalani :) velmi pekna cast, som zvedava ako sa to dalej bude vyvijat :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. júúú teším sa že sa ti to páči :D len čítaj,čítaj asi ťa porazí v pri ďalšej alebo až pri tej za ňou :D

      Odstrániť
    2. veď čítam dookola tie pekné časti, kde opisuješ ich myšlienky :D tak ale aspoň dúfam, že v dobrom :)

      Odstrániť
    3. ja sa ich stále snažím napísať tak nejak pekne =D

      Odstrániť