pondelok 12. novembra 2012

Winter Love ♥-38.časť


 Nová časť pre vás :)
El,prepáč. Nepočula som to ;) :*
Oznam: Pomaličky sa blížime ku koncu poviedky. Ale hlavne žiadnu paniku. ;) Xxx

V noci som za žiadnych okolností nemohla zaspať. Prehadzovala som sa z jednej strany na druhú ako ryba na suchu, no ani to nepomohlo. Po rýchlom rozhodnutí som sa navliekla do župana a zliezla už po opravených schodoch dole. Stále sa však bojím položiť nohu na ten osudný schodík. Najväčšie prekvapenie som však zažila vtedy, keď som vyšla z kuchyne s pohárom v ruke plným priezračnej tekutiny a oproti mne Harry zamykal dvere s malou cestovnou taškou na pleci.
„Harry ?“ neviem či to bolo tou nespavosťou alebo tím šokom, že som videla Harryho stáť oproti mne namiesto toho, aby bol niekde v Amerike spolu s ostatnými mi bolo nejako divne. Najprv zakričal na celé hrdlo, asi od toho, že som ho tak nečakane vystrašila no potom sa ku mne rozbehol a objal tak, že zo mňa skoro vyskočili pľúca. Svoje pery priložil na každú malilinkú časť mojej tváre a až následne na to pokračovali otázky.
„Prečo nespíš ?“ vybalil na mňa.
„A ty si prečo v Londýne ?“
„Ty sa netešíš ?“ zvesil ruky z môjho pásu a vyčítavo na mňa zazrel.
„Jasné, že sa teším. Prečo by som nemala ?“
„Pretože to tak vyzerá.“ zhodil tašku na malé kreslo a pritiahol k sebe.
„Harry, nespím už v poradí druhú noc. Nie je mi nejako dobre a k tomu je pol jednej ráno. Prepáč mi.“ objala som ho a prosebne naňho zazrela.
„Nezájdeme k lekárovi ? Myslím, že by sa na teba mal pozrieť.“ chytil mi tvár do rúk a začal si ma obzerať z každej strany. Strapatá s nevyčistenými zubami som stále pred ním, ktorý akoby vykradol parfumériu a mne sa podivne zdvíhal žalúdok.
„Ale nie, bude to tím stresom, pretože už týždeň som nenakreslila nič. Prepáč mi, ale idem sa pokúsiť zaspať. Ráno sa porozprávame. Dobrú noc.“ pobozkala som ho a odvliekla sa do spálne. Počula som ako si ku mne ľahol, prehodil si ruku cez môj pás a pobozkal ma do vlasov. Nemohla som sa ani pohnúť, pretože ihneď zaspal a ja som ho nechcela zobudiť.

    S dobrým pocitom, že som spala aspoň tri hodinky som s Harrym zišla dole do kuchyne a začala ho spovedať, prečo prišiel tak skoro. Vraj sa im uvoľnil týždeň, tak sa vrátil ale v piatok musí hneď odísť. Posadila som sa do obývačky, pretože Harryho pochytila rola čašníka a tak sa ma vypytoval, čo by som si dala na raňajky. Nakoniec som s hrôzou zistila, že do ateliéru, ktorí som si zriadila minulý rok v centre Londýna, má prísť chlap, ktorí chce odo mňa odoberať obrazy. Nebolo ani pol ôsmej a ja som už sedela v aute sa volantom s Harrym vedľa seba, ktorí stále niečo vybavoval cez telefón.
„Dáš si kávu ?“ zakričal od automatu v hale budovy. Prikývla som.
S úsmevom ku mne pricupital a do rúk mi strčil pohárik plný čiernej tekutiny. Rukou ma objal okolo pleca a zadíval sa na mňa kým sme kráčali chodbou po naleštenej podlahe. V žalúdku som zacítila nepríjemné prevraty a vôňa kávy tomu veľmi nepomáhala. Radšej som ju položila na stolík a predýchavala pocit na zvracanie.
„Zlatko, je ti niečo ? Celá si zbledla.“ studenú ruku mi priložil na čelo otočil ma k sebe. Verdikt bol jasný. Cieľ zameraný- smer kúpeľňa. Rýchlosťou Usaina Bolta som vpálila na WC a zavítala k záchodovej doske. Po pár minútach mi začal na dvere vyklopkávať Harry s otázkami rovnakého typu ako na chodbe.
„Už je ti lepšie ?“ objal ma keď som otvorila dvere a vyplašene naňho zazrela. „Poď si sadnúť na gauč a donesiem ti vodu.“  starostlivo ma posadil, za chrbát natlačil dva vankúše a s pohárom v ruke vpochodoval nazad ku mne.
„Už to prešlo ? Netočí sa ti hlava ? Je ti lepšie ?“ vyplašene sa vypytoval.
„Áno, áno. Len mi je v poslednom čase nejako zle.“ zhodila som hlavu do vankúša, ktorý som mala položený na kolenách a Harry pokračoval vo výsluchu.
 „Aj pred tím ti bolo zle ? Lepšie povedané je ti zle aj cez deň alebo iba ráno ?“
„Nie, iba ráno.“ odvetila som stroho.
Po pár minútach ticha, ktoré medzi nami panovalo som sa zodvihla a zadívala sa do rovnako vydesených očí ako som mala ja. Synchronizovane sme nasucho prehĺtli, chytila som ho za ruku a zovrela mu ju ako som najviac vládala.
„Zlato, mal by si zájsť do obchodu.“ hľadela so tupo pred seba a bála na zazrieť jeho výraz.
„A čo tam ?“ neisto sa opýtal.
„Kúpiť test.“ ozrejmila som mu situáciu, preňho zjavne neriešiteľnú.
„Psychotest ? Načo som v poriadku.“
„Nie psychotest, myslím ten test.“ zdôraznila som slovo TEN a vypleštila oči.
„Oúúúú, ty myslíš ten test.“ stíšil hlas akoby nás niekto odpočúval.
„No.“ prikývla som.
„Ale to chlapi nekupujú.“ zamračil sa a začal namietať.
„Všakže to pre mňa spravíš ?“ zamávla som mihalnicami s milým úsmevom.
„Dobre no.“ povolil.  Po viac než desiatich minútach som ho ešte stále držala za ruku a pozeral mi do očí.
„Ten test.“ Podpichla som s prívetivým úsmevom.
„Ale hneď ?“ prikývla som. Niekoľkokrát sa ešte snažil vykrútiť no nepodarilo sa mu to. Nervózne som pochodovala po miestnosti, čmarbala po plátne až sa dvere rozrazili vďaka Harryho nohe. V ruke zovieral rúčky od tašky plenj nejakých vecí.
„Vykúpil si celý regál ?“ zavtipkovala som.
„Cítil som sa až príliš trápne platiť pri pokladni iba tehotenský test tak som kúpil pár vecí, aby som si pripadal ako chlap.“ v papierovej taške som našla klince, meter  a k tomu ešte kladivo, ktorím si podľa mňa v blízkej dobe ublíži.
„Ale ty nevieš zabíjať klince, miláčik.“ s úškrnom som poznamenala a pohladila ho po líci.
„Tak sa to naučím.“ Odpovedal a podal mi ružovú krabičku. Vytiahla som z nej bielu paličku a vpochodovala do kúpeľne. Potencionálnemu otcovi mojich detí som zabuchla dvere pred nosom, vykonala všetko čo je potrebné a v rifliach a blúzke som sedela na záchodovej mise. Test som vopchala do voľného priestoru medzi držiak na toaletný papier a pre istotu ho ešte omotala servítkou. Moja zvedavosť nemala konca.  Čo ak to bude naozaj pravda a ja budem o deväť mesiacov nosiť na rukách maličké stvorenie ? Bude sa vôbec Harry tešiť ? A ako to vlastne zoberú ostatní ? Otázky, na ktoré som nevedela nájsť odpovede som prehodnocovala zo zápornej ale aj kladnej stránky
 „Si podivne ticho. Už to vieš ?“ klopal na dvere. Klopať je slabé slovo. On sa snažil prebúrať ich.
„Jedna palička znamená nič a dve paličky znamená TO.“ zdôraznil.
„Vyslov to normálne, nie je to nákazlivé.“ zakričala som so smiechom.
„Prepáč, ale mám strach z tehotných žien. Desia ma svojim správaním.“ zachripel.
Stopky na mobile mi ohlásili koniec limitu, ktorí som musela vydržať aby som sa mohla dozvedieť výsledok. Prstami som nahmatala test a vytiahla ho z kovového držiaka. Zakryté oči dlaňou mi nedovoľovali vidieť výsledok, ktorý mi mohol ale aj nemusel zmeniť život. Mám ešte len 21 a ja už možno budem mať dieťa. V minulosti to bolo normálne ale čo teraz ? Odtiahla som od seba ukazovák a prostredník ale znova som uhla pohľadom.
„Prosím ťa, povedz už niečo. Mám právo sa to dozvedieť v rovnakom momente ako ty.“ ten za dverami mi to rozhodne neuľahčoval. Ak bude otec, čo bude robiť ? Vzdá sa kariery ? Ale to je blbosť, netrep hlúposti. Nefilozofuj a pozri sa na to biele čudo. Nadávala som si a prinútila sa pozrieť.  Nevedela som či sa mám radšej radovať alebo byť smutná. Dych sa mi zrýchlil a hlava sa mi začala znova točiť.
 „No tak čo ?“ vzrušene vrhol pohľad na test.
„Už nemusím vymýšľať, čo ti mám kúpiť pod stromček.“ vycapila som mu ho pred oči usmiala sa.
„To znamená, že budeš mama ?“ odmlčal sa a dokončil, „A ja otec ?“ zachrapčal,radostne sa na mňa pozrel a nedozvedel sa nič iné len to, že som prikývla a zovrela ruky na ešte plochom brušku.
„Hneváš sa na mňa ?“ nahodil psie oči, ktorými ma hypnotizoval.
„Ak sa budeš tak hlúpo pýtať a dáš mi pádny dôvod, prečo by som mala tak budem.“ Veselo som sa zasmiala. Znova mi prišlo nejako zle, posadila som sa a ponorila tvár do dlaní. Pomaly si predo mňa kľakol a schopil do svojej dlane moju ruku, po ktorej ma slabo tľapkal.
„Všetko bude v poriadku. Je to len taký šok. Uvidíš, všetko bude tak ako má a ja sa o vás postarám. Tvoja mama bude mať radosť.“ Poznamenal s iróniou v hlase, prstom zotrel slzu, ktorá sa skotúľala dolu lícom plným rumenca
„A tím chceš naznačiť čo ?“ pozdráždeným tónom a nadvihnutím obočím som ho spálila pohľadom.
„Nič, ibaže...“ Nadvihol sa na nohy, zasunul ruky do vreciek a prechádzal sa po ateliéry.
„Ibaže čo ? Ak niečo začneš tak to dokonči. A teraz nemám na mysli moje tehotenstvo.“ pokrútil hlavou a zasmial sa.
„Ja len, že ak budeme rodičia tvoja mama nás bude určite stále napomínať, čo by sme mali robiť. Teraz nechcem naznačiť nič v podobe, že ju nemám rád ale s tvojim otcom si predsa len rozumiem viac.“ pokrčil nosom a do mňa vrazilo 220W.
„Ty sa teraz bojíš, že si ju nasťahujem do domu ako opatrovateľku ? Veď ešte nie je ani tvoja svokra.“ pošúchala som si spánky a prešla k stojanu.
„Nie, len mi to tak napadlo. Mám v pláne ju tak začať volať.“ podotkol.
„Chceš sa tu hádať o mojej mame ? Alebo chceš radšej vidieť, ako znova utekám na záchod ? Tak ma nerozčuľuj.“ Zaťala som zuby a štetcom švacla farbu na plátno.
„Nenervuj sa, nerobí to dobre tebe a ani maličkému.“ Pohladil ma po ramene s vyškereným výrazom.
„Kvôli komu sa asi nervujem ?“  znova som sa rozohnala štetcom a červené kvapky ostali na jeho bielom tričku.
„Kvôli tvojej mame ?“ vyceril zuby a z tváre si zotrel červeň, ktorá nebola prirodzene vytvorená na lícach.
„Harold !!“ zvrieskla som a zaťala päste. Takto ho volám, iba keď ma vážne naštve a vtedy to bolo prvý krát.
„Tak prepáč, mňa to iba napadlo. Mne by to možno ani nevadilo, no možno trochu ale...“
„A von !!“ rozohnala som sa ruku a ukázala na dvere.
„Ako sa bude náš nádherný potomok volať ?“ zmenil tému a cúvajúc k dverám navrhoval mená. „Olívia ? A čo Matthew ?“
„Nie !“
„Hm, Louis ?“ nadhodil.
„Louis ? Moje hormóny teraz vedú vojnu a ak nechceš, aby som si na tebe vybila zlosť tak...nechcem ti to povedať veľmi surovo ale...vypadni !“
„Dúfam, že nebudeš mať takéto výkyvy celé tehotenstvo pretože vieš, že ťa ľúbim aj takúto.“ Pobozkal ma keď už stál medzi dvermi načo som ich zabuchla a rozmýšľala o tom, ako sa budem správať. Ak so mnou zvládne byť počas celého tehotenstva tak mu osobne za predané obrazy zaplatím relaxačný pobyt. Hodinu som sedela poskladaná na gauči vedľa okna a rozmýšľala, aké to bude a stále mi vírilo hlavou, ako som naňho vrieskala. Musím si dávať pozor na svoje správanie. Nedalo mi to a hneď,ako chlap, ktorý si z ateliéru odniesol päť obrazov, som mu zavolala.
„Prepáč mi to. Nechcela som na teba kričať.“ vymlela som hneď po tom, čo zodvihol.
„Netráp sa. Chápem ťa. Možno Miriam ?“
„Nie.“ So smiechom som mu zatrhla ďalšie ponúknuté meno a zložila. Asi o hodinu mi na dvere začal niekto klopať. Poslíček z kvetinárstva mi do rúk podal kyticu zo slnečníc s kartičkou medzi listami.
„A čo tak Lucas ? H.  Xxx“

12 komentárov:

  1. interesting :) very, very interesting :D
    budé malé Heroldča :D mrem ....
    a chcem vidieť Herolda jak tatka v akcii :D ta to by bolo .... :D
    no dúfam, že sa toho dočkám ...
    ale inak suprove :* ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale dočkáš, čo sa bojíš :D So Zajkom aj Louom budú kočíkovať po ulici :D :* Xxx

      Odstrániť
  2. Nech nekončí !!! ;) Harold bude určite úžasný otecko..."Lucas" sa mi najviac páči z Harryho návrhov ;) This story is amazing ! teším na dalsiu ;) xoxo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Oúú,nebuď smutná. Aj mne sa Lucas páči, ale už mám vybraté iné meno ;) Thanx babe a dúfam, že sa ti nová poviedka bude tiež páčiť ;) Xxx

      Odstrániť
  3. Sibnuty harold :DDD a von !!! To ako nasa ucitelka :DD skvela cast :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Musela som to "A von !" už niekde uplatniť lebo každodenne to počúvam v škole :D Ďakujem pekne Xxx

      Odstrániť
  4. :DD neviem prečo, ale ja sa smejem :DDD Keď sa Harold spýtal že: "A ja budem otec?" tak neviem prečo,ale ja som sa začala smiať :D no niéé, dedko bude :D dokonalé <3
    že nerob paniku??? teraz je správny čas na hystériu!!! :D sme hysterickýýý (mala som nutelu, nediv sa mi :D)
    tralala...čo som to ešte chcela??? noom, že kedy bude svadba?? ja chcem svadbúúú!!! :/ :/ ale né, najprv, malého Harolda (alebo malú Stylesovú) a potom svadbu :D okááj?? :D
    love ya :* ;)
    P.S.: "A von!" ma dorazilo :DD každý deň v škole :DD

    OdpovedaťOdstrániť
  5. jeeeej :) budu mat babo !:) to je zlate , jaku peknu hadku si tam vymyslela :) s tymi menami to bolo perfektne :) tesim sa na dalsiu a a jake meno nakonec vyberu :) tesim sa na dalsiu :)
    PS: inak uz mam po stuzkovej a po celom stresi konecne!!! :) som sa triasla ako osika ked to cele zacalo :) vsetci ma upokojovali a zacali so mnou dychat jak na porodnej sale tie sestricky s rodiacou mamaickou :D ale hlavne je ze to pomohlo a setko dopadlo dobre uz len odmaturovat (taka malickost :D ) :)

    OdpovedaťOdstrániť