Nová časť pre vás :)
El,prepáč. Nepočula som to ;) :*
Oznam: Pomaličky sa blížime ku koncu poviedky. Ale hlavne žiadnu paniku. ;) Xxx
V noci som za žiadnych okolností nemohla zaspať.
Prehadzovala som sa z jednej strany na druhú ako ryba na suchu, no ani to
nepomohlo. Po rýchlom rozhodnutí som sa navliekla do župana a zliezla už
po opravených schodoch dole. Stále sa však bojím položiť nohu na ten osudný
schodík. Najväčšie prekvapenie som však zažila vtedy, keď som vyšla
z kuchyne s pohárom v ruke plným priezračnej tekutiny
a oproti mne Harry zamykal dvere s malou cestovnou taškou na pleci.
„Harry ?“ neviem
či to bolo tou nespavosťou alebo tím šokom, že som videla Harryho stáť oproti
mne namiesto toho, aby bol niekde v Amerike spolu s ostatnými mi bolo
nejako divne. Najprv zakričal na celé hrdlo, asi od toho, že som ho tak
nečakane vystrašila no potom sa ku mne rozbehol a objal tak, že zo mňa
skoro vyskočili pľúca. Svoje pery priložil na každú malilinkú časť mojej tváre
a až následne na to pokračovali otázky.
„Prečo nespíš ?“
vybalil na mňa.
„A ty si prečo
v Londýne ?“
„Ty sa netešíš ?“
zvesil ruky z môjho pásu a vyčítavo na mňa zazrel.
„Jasné, že sa
teším. Prečo by som nemala ?“
„Pretože to tak
vyzerá.“ zhodil tašku na malé kreslo a pritiahol k sebe.
„Harry, nespím už
v poradí druhú noc. Nie je mi nejako dobre a k tomu je pol
jednej ráno. Prepáč mi.“ objala som ho a prosebne naňho zazrela.
„Nezájdeme
k lekárovi ? Myslím, že by sa na teba mal pozrieť.“ chytil mi tvár do rúk
a začal si ma obzerať z každej strany. Strapatá s nevyčistenými
zubami som stále pred ním, ktorý akoby vykradol parfumériu a mne sa
podivne zdvíhal žalúdok.
„Ale nie, bude to
tím stresom, pretože už týždeň som nenakreslila nič. Prepáč mi, ale idem sa
pokúsiť zaspať. Ráno sa porozprávame. Dobrú noc.“ pobozkala som ho
a odvliekla sa do spálne. Počula som ako si ku mne ľahol, prehodil si ruku
cez môj pás a pobozkal ma do vlasov. Nemohla som sa ani pohnúť, pretože
ihneď zaspal a ja som ho nechcela zobudiť.
S dobrým pocitom, že som spala aspoň
tri hodinky som s Harrym zišla dole do kuchyne a začala ho spovedať,
prečo prišiel tak skoro. Vraj sa im uvoľnil týždeň, tak sa vrátil ale
v piatok musí hneď odísť. Posadila som sa do obývačky, pretože Harryho
pochytila rola čašníka a tak sa ma vypytoval, čo by som si dala na
raňajky. Nakoniec som s hrôzou zistila, že do ateliéru, ktorí som si
zriadila minulý rok v centre Londýna, má prísť chlap, ktorí chce odo mňa
odoberať obrazy. Nebolo ani pol ôsmej a ja som už sedela v aute sa
volantom s Harrym vedľa seba, ktorí stále niečo vybavoval cez telefón.
„Dáš si kávu ?“
zakričal od automatu v hale budovy. Prikývla som.
S úsmevom
ku mne pricupital a do rúk mi strčil pohárik plný čiernej tekutiny. Rukou
ma objal okolo pleca a zadíval sa na mňa kým sme kráčali chodbou po
naleštenej podlahe. V žalúdku som zacítila nepríjemné prevraty a vôňa
kávy tomu veľmi nepomáhala. Radšej som ju položila na stolík a predýchavala
pocit na zvracanie.
„Zlatko, je ti
niečo ? Celá si zbledla.“ studenú ruku mi priložil na čelo otočil ma
k sebe. Verdikt bol jasný. Cieľ zameraný- smer kúpeľňa. Rýchlosťou Usaina
Bolta som vpálila na WC a zavítala k záchodovej doske. Po pár
minútach mi začal na dvere vyklopkávať Harry s otázkami rovnakého typu ako
na chodbe.
„Už je ti
lepšie ?“ objal ma keď som otvorila dvere a vyplašene naňho zazrela. „Poď
si sadnúť na gauč a donesiem ti vodu.“
starostlivo ma posadil, za chrbát natlačil dva vankúše a s pohárom
v ruke vpochodoval nazad ku mne.
„Už to prešlo ?
Netočí sa ti hlava ? Je ti lepšie ?“ vyplašene sa vypytoval.
„Áno, áno. Len
mi je v poslednom čase nejako zle.“ zhodila som hlavu do vankúša, ktorý som
mala položený na kolenách a Harry pokračoval vo výsluchu.
„Aj pred tím ti bolo zle ? Lepšie povedané je
ti zle aj cez deň alebo iba ráno ?“
„Nie, iba ráno.“
odvetila som stroho.
Po pár minútach
ticha, ktoré medzi nami panovalo som sa zodvihla a zadívala sa do rovnako
vydesených očí ako som mala ja. Synchronizovane sme nasucho prehĺtli, chytila
som ho za ruku a zovrela mu ju ako som najviac vládala.
„Zlato, mal by
si zájsť do obchodu.“ hľadela so tupo pred seba a bála na zazrieť jeho
výraz.
„A čo tam ?“
neisto sa opýtal.
„Kúpiť test.“ ozrejmila
som mu situáciu, preňho zjavne neriešiteľnú.
„Psychotest ?
Načo som v poriadku.“
„Nie
psychotest, myslím ten test.“ zdôraznila som slovo TEN a vypleštila oči.
„Oúúúú, ty
myslíš ten test.“ stíšil hlas akoby nás niekto odpočúval.
„No.“ prikývla
som.
„Ale to chlapi
nekupujú.“ zamračil sa a začal namietať.
„Všakže to pre
mňa spravíš ?“ zamávla som mihalnicami s milým úsmevom.
„Dobre no.“
povolil. Po viac než desiatich minútach
som ho ešte stále držala za ruku a pozeral mi do očí.
„Ten test.“
Podpichla som s prívetivým úsmevom.
„Ale hneď ?“
prikývla som. Niekoľkokrát sa ešte snažil vykrútiť no nepodarilo sa mu to.
Nervózne som pochodovala po miestnosti, čmarbala po plátne až sa dvere
rozrazili vďaka Harryho nohe. V ruke zovieral rúčky od tašky plenj
nejakých vecí.
„Vykúpil si
celý regál ?“ zavtipkovala som.
„Cítil som sa
až príliš trápne platiť pri pokladni iba tehotenský test tak som kúpil pár
vecí, aby som si pripadal ako chlap.“ v papierovej taške som našla klince,
meter a k tomu ešte kladivo,
ktorím si podľa mňa v blízkej dobe ublíži.
„Ale ty nevieš
zabíjať klince, miláčik.“ s úškrnom som poznamenala a pohladila ho po
líci.
„Tak sa to
naučím.“ Odpovedal a podal mi ružovú krabičku. Vytiahla som z nej
bielu paličku a vpochodovala do kúpeľne. Potencionálnemu otcovi mojich
detí som zabuchla dvere pred nosom, vykonala všetko čo je potrebné
a v rifliach a blúzke som sedela na záchodovej mise. Test som
vopchala do voľného priestoru medzi držiak na toaletný papier a pre istotu
ho ešte omotala servítkou. Moja zvedavosť nemala konca. Čo ak to bude naozaj pravda a ja budem
o deväť mesiacov nosiť na rukách maličké stvorenie ? Bude sa vôbec Harry
tešiť ? A ako to vlastne zoberú ostatní ? Otázky, na ktoré som nevedela
nájsť odpovede som prehodnocovala zo zápornej ale aj kladnej stránky
„Si podivne ticho. Už to vieš ?“ klopal na
dvere. Klopať je slabé slovo. On sa snažil prebúrať ich.
„Jedna palička
znamená nič a dve paličky znamená TO.“ zdôraznil.
„Vyslov to normálne,
nie je to nákazlivé.“ zakričala som so smiechom.
„Prepáč, ale
mám strach z tehotných žien. Desia ma svojim správaním.“ zachripel.
Stopky na
mobile mi ohlásili koniec limitu, ktorí som musela vydržať aby som sa mohla
dozvedieť výsledok. Prstami som nahmatala test a vytiahla ho
z kovového držiaka. Zakryté oči dlaňou mi nedovoľovali vidieť výsledok,
ktorý mi mohol ale aj nemusel zmeniť život. Mám ešte len 21 a ja už možno
budem mať dieťa. V minulosti to bolo normálne ale čo teraz ? Odtiahla som
od seba ukazovák a prostredník ale znova som uhla pohľadom.
„Prosím ťa,
povedz už niečo. Mám právo sa to dozvedieť v rovnakom momente ako ty.“ ten
za dverami mi to rozhodne neuľahčoval. Ak bude otec, čo bude robiť ? Vzdá sa
kariery ? Ale to je blbosť, netrep hlúposti. Nefilozofuj a pozri sa na to
biele čudo. Nadávala som si a prinútila sa pozrieť. Nevedela som či sa mám radšej radovať alebo
byť smutná. Dych sa mi zrýchlil a hlava sa mi začala znova točiť.
„No tak čo ?“ vzrušene vrhol pohľad na test.
„Už nemusím
vymýšľať, čo ti mám kúpiť pod stromček.“ vycapila som mu ho pred oči usmiala
sa.
„To znamená, že
budeš mama ?“ odmlčal sa a dokončil, „A ja otec ?“ zachrapčal,radostne sa
na mňa pozrel a nedozvedel sa nič iné len to, že som prikývla
a zovrela ruky na ešte plochom brušku.
„Hneváš sa na
mňa ?“ nahodil psie oči, ktorými ma hypnotizoval.
„Ak sa budeš
tak hlúpo pýtať a dáš mi pádny dôvod, prečo by som mala tak budem.“ Veselo
som sa zasmiala. Znova mi prišlo nejako zle, posadila som sa a ponorila
tvár do dlaní. Pomaly si predo mňa kľakol a schopil do svojej dlane moju
ruku, po ktorej ma slabo tľapkal.
„Všetko bude
v poriadku. Je to len taký šok. Uvidíš, všetko bude tak ako má a ja
sa o vás postarám. Tvoja mama bude mať radosť.“ Poznamenal s iróniou v
hlase, prstom zotrel slzu, ktorá sa skotúľala dolu lícom plným rumenca
„A tím chceš
naznačiť čo ?“ pozdráždeným tónom a nadvihnutím obočím som ho spálila
pohľadom.
„Nič, ibaže...“
Nadvihol sa na nohy, zasunul ruky do vreciek a prechádzal sa po ateliéry.
„Ibaže čo ? Ak
niečo začneš tak to dokonči. A teraz nemám na mysli moje tehotenstvo.“ pokrútil
hlavou a zasmial sa.
„Ja len, že ak
budeme rodičia tvoja mama nás bude určite stále napomínať, čo by sme mali
robiť. Teraz nechcem naznačiť nič v podobe, že ju nemám rád ale
s tvojim otcom si predsa len rozumiem viac.“ pokrčil nosom a do mňa
vrazilo 220W.
„Ty sa teraz
bojíš, že si ju nasťahujem do domu ako opatrovateľku ? Veď ešte nie je ani tvoja svokra.“ pošúchala som si spánky
a prešla k stojanu.
„Nie, len mi to
tak napadlo. Mám v pláne ju tak začať volať.“ podotkol.
„Chceš sa tu
hádať o mojej mame ? Alebo chceš radšej vidieť, ako znova utekám na záchod
? Tak ma nerozčuľuj.“ Zaťala som zuby a štetcom švacla farbu na plátno.
„Nenervuj sa,
nerobí to dobre tebe a ani maličkému.“ Pohladil ma po ramene s vyškereným výrazom.
„Kvôli komu sa
asi nervujem ?“ znova som sa rozohnala
štetcom a červené kvapky ostali na jeho bielom tričku.
„Kvôli tvojej
mame ?“ vyceril zuby a z tváre si zotrel červeň, ktorá nebola
prirodzene vytvorená na lícach.
„Harold !!“
zvrieskla som a zaťala päste. Takto ho volám, iba keď ma vážne naštve a vtedy
to bolo prvý krát.
„Tak prepáč, mňa
to iba napadlo. Mne by to možno ani nevadilo, no možno trochu ale...“
„A von !!“
rozohnala som sa ruku a ukázala na dvere.
„Ako sa bude náš
nádherný potomok volať ?“ zmenil tému a cúvajúc k dverám navrhoval
mená. „Olívia ? A čo Matthew ?“
„Nie !“
„Hm, Louis ?“
nadhodil.
„Louis ? Moje
hormóny teraz vedú vojnu a ak nechceš, aby som si na tebe vybila zlosť
tak...nechcem ti to povedať veľmi surovo ale...vypadni !“
„Dúfam, že
nebudeš mať takéto výkyvy celé tehotenstvo pretože vieš, že ťa ľúbim aj
takúto.“ Pobozkal ma keď už stál medzi dvermi načo som ich zabuchla a
rozmýšľala o tom, ako sa budem správať. Ak so mnou zvládne byť počas celého
tehotenstva tak mu osobne za predané obrazy zaplatím relaxačný pobyt. Hodinu som
sedela poskladaná na gauči vedľa okna a rozmýšľala, aké to bude
a stále mi vírilo hlavou, ako som naňho vrieskala. Musím si dávať pozor na
svoje správanie. Nedalo mi to a hneď,ako chlap, ktorý si z ateliéru odniesol päť obrazov, som mu zavolala.
„Prepáč mi to.
Nechcela som na teba kričať.“ vymlela som hneď po tom, čo zodvihol.
„Netráp sa.
Chápem ťa. Možno Miriam ?“
„Nie.“ So
smiechom som mu zatrhla ďalšie ponúknuté meno a zložila. Asi o hodinu
mi na dvere začal niekto klopať. Poslíček z kvetinárstva mi do rúk podal
kyticu zo slnečníc s kartičkou medzi listami.
„A čo tak Lucas ?
H. Xxx“
Nádherná časť :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :* X
Odstrániťinteresting :) very, very interesting :D
OdpovedaťOdstrániťbudé malé Heroldča :D mrem ....
a chcem vidieť Herolda jak tatka v akcii :D ta to by bolo .... :D
no dúfam, že sa toho dočkám ...
ale inak suprove :* ♥
Ale dočkáš, čo sa bojíš :D So Zajkom aj Louom budú kočíkovať po ulici :D :* Xxx
OdstrániťNech nekončí !!! ;) Harold bude určite úžasný otecko..."Lucas" sa mi najviac páči z Harryho návrhov ;) This story is amazing ! teším na dalsiu ;) xoxo
OdpovedaťOdstrániťOúú,nebuď smutná. Aj mne sa Lucas páči, ale už mám vybraté iné meno ;) Thanx babe a dúfam, že sa ti nová poviedka bude tiež páčiť ;) Xxx
Odstrániť♥♥♥ jééj x
OdpovedaťOdstrániťThanx Xx
OdstrániťSibnuty harold :DDD a von !!! To ako nasa ucitelka :DD skvela cast :)
OdpovedaťOdstrániťMusela som to "A von !" už niekde uplatniť lebo každodenne to počúvam v škole :D Ďakujem pekne Xxx
Odstrániť:DD neviem prečo, ale ja sa smejem :DDD Keď sa Harold spýtal že: "A ja budem otec?" tak neviem prečo,ale ja som sa začala smiať :D no niéé, dedko bude :D dokonalé <3
OdpovedaťOdstrániťže nerob paniku??? teraz je správny čas na hystériu!!! :D sme hysterickýýý (mala som nutelu, nediv sa mi :D)
tralala...čo som to ešte chcela??? noom, že kedy bude svadba?? ja chcem svadbúúú!!! :/ :/ ale né, najprv, malého Harolda (alebo malú Stylesovú) a potom svadbu :D okááj?? :D
love ya :* ;)
P.S.: "A von!" ma dorazilo :DD každý deň v škole :DD
jeeeej :) budu mat babo !:) to je zlate , jaku peknu hadku si tam vymyslela :) s tymi menami to bolo perfektne :) tesim sa na dalsiu a a jake meno nakonec vyberu :) tesim sa na dalsiu :)
OdpovedaťOdstrániťPS: inak uz mam po stuzkovej a po celom stresi konecne!!! :) som sa triasla ako osika ked to cele zacalo :) vsetci ma upokojovali a zacali so mnou dychat jak na porodnej sale tie sestricky s rodiacou mamaickou :D ale hlavne je ze to pomohlo a setko dopadlo dobre uz len odmaturovat (taka malickost :D ) :)