Milé moje čítateľky, s radosťou vám oznamujem, že to je konečne tu. Snáď sa potešíte ;)
Menej potešujúca správa je to, že je to predposledná časť. Nesmúťte,(ak teda smútite) bude tu nová poviedka na ktorú sa veľmi teším ;)
Tak a keďže je to predposledná časť, snáď by ste mi mohli zanechať aspoň 10 komentárov. Urobte mi radosť (znova začína moje vydieranie.)
Špeciálne poďakovanie patrí El :* Thank you ♥ Zároveň taktiež pozdravujem Miruš ;)
♥ See ya soon darlings ♥
Príjam pesničku,ktorá El lezie na nervy a vždy keď jej ju pošlem, to by ste ju museli vidieť. TU
A teraz, ktorú ľúbim ja KLIK
A teraz, ktorú ľúbim ja KLIK
Po
tom, čo mi moja lekárka definitívne potvrdila, že sa stanem mamou som to
oznámila aj ostatným. To, aké taktiky chalani začali preberať na zasvätenie
ďalšieho člena do skupiny boli tak absurdné, že som ich prijímala jedným uchom,
a vypúšťala von druhým. Ako náhle mi navrhli, že by brali nášho potomka so
sebou na turné som im zriadila riadny škrt cez rozpočet. Vyslúžili si
tehotenské výkyvy hormónov, nakričala som na nich, nadávala im do idiotov.
Neskôr som sa im šla ospravedlniť a upozorniť, aby moje správanie brali
s rezervou.
O mesiac neskôr sa chalani vracali
domov a my s El a Dan ako správne polovičky sme sa vybrali ich
ísť čakať na letisko. S mierne vypuklým bruškom, ktoré lemovalo moje biele
tričko so sukňou sme sa v príšernej horúčave priviezli na parkovisko
a následne vošli do haly. Neprešlo ani desať minút a z tunela mi
kývala moja polovička spolu s Niallom, len Louis sa rýchlosťou supermana
predieral cez ľudí.
„Krstniatko moje najdrahšie, ako sa mi máš
?“ prešmykol sa ku môjmu bruchu a objal ho. Nervózne som sa obzerala
naokolo ale iba pár ľudí sa naňho zarazene pozrelo.
„Ahoj Louis.“ Potľapkaním po pleci som mu
naznačila, že by už mohol vstať.
„Takže tvoje krstňa ti je prednejšie ako
vlastné dieťa a snúbenica ?“ urazene zvolala El. Pri nadurdenom výraze
a založených rukách som na ňu pozrela, zatiaľ čo ma Harry zozadu objal
a prekrížil ruky na bruchu. Liam s Dan sa takisto pozastavili nad
vetou, ktorú vyslovila a Zayn s Niallom sa bezradne začali
približovať k bufetu.
„Veď my žiadne dieťa nemáme. Čo to
splietaš ? Cassie ťa nakazila ?“ zašermoval rukami pred jej tvárou
a objal.
„Tehotenstvo nie je choroba, je to dar a
splietam to, že sa staneš otcom a viem, že to tak rýchlo nepochopíš.“
Pohladila ho po vlasoch, načo si chudák musel sadnúť. Liam k nemu hneď
priskočil a začal ho ukľudňovať.
„Ale, kedy ?“ vystrašene sa opýtal. Takíto šok prijať hneď
z rána neboj med lízať a ja som potrebovala taktiež pár minút na
spracovanie. Vlastne nie len my dvaja ale všetci. Ďalšie dieťa do partie ? Veď
sa všetci prakticky správajú ako deti, až na Liama. On má tích výkyvov menej.
„Dva mesiace dozadu, keď si s Harrym
prišiel domov a vtedy, keď si sa dozvedel, že budeš krstný, začal si
kričať na celý dom a navrhol si, že by sme mohli mať bábätko aj my. No tak
teraz sa ti to splní.“ zašvitorila a pobozkala ho.
„Blahoželám.” Zjačala Dani a hodila sa El
okolo krku. „Loui, nebuď ako malí. Veď na to už máš vek.” Liam ho tľapol po
pleci a bratsky objal. Po pár minútach sa veselo zasmial, vybozkával Eleanor
a všetkých nás objal.
„Nepôjdeme domov
?” navrhol Harry. Prikývla som. Kým
Harry vykladal batožinu z kufra, ja som zaliezla do postele, zapla si
hudbu a rozvalila sa na posteli po tom, čo som si za chrbát napchala asi
päť vankúšov.
O pár
mesiacov
Ešte stále sme sa nedozvedeli pohlavie nášho dieťatka.
Popravde, ja to ani vedieť nechcem. Harry je na tom ako na hrane iba Louis
s Niallom a Zaynom do mňa hustia, aby som sa na to lekárky konečne
opýtala. Patrilo by sa v ôsmom mesiaci dozvedieť, akej farby mám nakúpiť výbavičku
aj keď väčšinu dupačiek, podbradníkov, cumlíkov a plyšákov pravidelne
vyzdvihujem na pošte od Harryho mami.
„Láska, môžeš ten
prebaľovací pult posunúť trochu doľava
?“ už nejaký ten piatok som sa snažila zariadiť detskú izbu. Vždy sa mi čosi
nezdalo tak som to chcela skúsiť nejako ináč. Odkedy som chcela nohou presunúť
taburetku, Harry ale hocikto iný z chalanov za mnou behá ako pudlík
a všetko robia za mňa. Čiastočne mi to vyhovuje, pretože sa prakticky
nemusím ani obúvať čo vyplní približne dve hodiny môjho dňa ale niekedy mi to
lezie neskutočne na nervy.
„Už to posúvam
tretí krát. Nechcela by si sa už rozhodnúť ?“ zafrflal.
„Ale veď ja
rozhodnutá už som. Presuň to o kúsok doľava a budem šťastná.“
„Toto ale hovoríš
už druhý krát.“ Vyplazil mi jazyk, rukami sa zaprel do pultu a presunul ho
o pár centimetrov. Po krátkom rozhodnutí, že farebné obrázky nakreslím na
stenu ja som dostala podnet od Zayna. Vraj nedovolí svojej švagrinej visieť na
rebríku, tak on vymaľuje streny vyššie od mojej hlavy a to čo je nižšie,
môžem ja.
„Cassie, nechceš
si na chvíľu zdriemnuť ?“ pokrútil sa okolo mňa až ma nakoniec objal a pobozkal na krk.
„Nepotrebujem
prespať skoro celý deň ako kojenec, zlato. Som iba tehotná a zdriemnuť si
budem chcieť vtedy, keď naše dieťa nebude chcieť po nociach spať ale vtedy
budeš ty niekde v Afrike skákať na pódiu namiesto toho, aby si mu
zaspieval uspávanku a ja v rozťahanom tričku a legínach budem
pochodovať po izbe s maličkým na rukách.“ Vycerila som zúbky a prešla
mu po tváry so štetcom.
„Aj vtedy budeš
nádherná.“ Poznamenal s našpúlenými perami.
V tom
momente, keď som dokončila červené autíčko a chcela sa dať do upratovania
zazvonil zvonček. Pomalým krokom som zišla dolu schodmi a uvidela vysmiatu
Eleanor v dverách s dvoma taškami obalenú ako cukrovú vatu
v kabáte, čiapkou nastoknutou na hlave spod ktorej jej na ramená padali
vlnité vlasy.
„Vitaj
u nás, poď rýchlo ďalej lebo prechladneš.“ Stiahla som ju dnu
a posadila do obývačky. Jej bruško bolo o čosi menšie než moje ale aj
tak označovalo pokročilé štádium tehotenstva. Pohodlne som jej nakázala vyložiť
si nohy na stolík a oprela sa s červeňou na lícach, ktoré vyštípal
nepríjemný novembrový mráz.
„Tak ako sa máš ?
Louis pred nedávnom volal, vraj je u vás tvoja mama.“ S úsmevom na tváry
som jej ponúkla ovocný čaj a s jej obľúbenými sušienkami som sa
posadila oproti nej.
„Áno, je
u nás. Veľmi mi pomáha. Taktiež aj Louisove sestry, chodia k nám na
striedačku. Sú strašne úžasné.“
„A Louis ? Ako to
zvláda ?“
„Snaží sa najviac
ako môže. Pýtal sa ma, kedy môže znova uvidieť svoju dcéru pretože keď som mu
doniesla fotku ultrazvuku, odfotil si ho a dal na pozadie na telefóne.
Pred týždňom, keď som sedela na deke pred televízorom a cvičila tehotenské
cviky oznámil mi, že mu tie vzdychy lektorky
pripomínajú isté filmy, o ktorých v mojej prítomnosti pomlčal
a vraj s ním taktiež môžem počítať pri cvičeniach v ordinácií
s ostatnými rodičmi ale vraj sa nebude brániť smiechu. Preto sa mám radšej
naučiť hanbiť sa zaňho.“ Zachichotala sa. Do obývačky v tichosti vplával
Harry, načo si ho El všimla a hneď ho zbombardovala otázkami typu, ako sa
cíti v koži budúceho otecko. Neisto sa pousmial a prevrátil očami.
„Kedy máš vlastne
termín ?“ tak to teda zasiahla do čierneho. Vtedy ma najviac znervózňoval fakt,
že dátum pôrodu sa približoval svetelnou rýchlosťou a El neostávalo nič
iné len ma ubezpečovať, že to zvládnem. Momenty nostalgie dopadli niekedy aj na
ňu, takže sme si úlohy aj pár krát vymenili.
„Niekedy koncom
decembra. Harry si kúpil kalendár, prilepil ho na chladničku a každý deň
fixkou vyčiarkuje dni. Ku každému číslu napíše meno a ja ho vždy
preškrtnem. Neskutočne ho to štve pretože stále nevie, čo to bude a tak
nevie, na ktoré mená sa má zamerať.“ Zasmiala som sa. Harry mi vtisol bozk do
vlasov keď prechádzal cez obývačku s krabicou plnou farieb. Ten je ale
milý, dokonca za mnou poupratoval.
„To je ale milé.
Nás to čaká vo februári ale Louis do mňa stále podpichuje aby som sa už
pobalila do nemocnice. Vraj to môže prísť hocikedy, čomu aj verím ale myslím,
že v šiestom mesiaci to ešte nepríde aj keď možné je všetko.“
„Tak to ho asi
dosť ohrozím. Nároky na kopu darčekov mu budú pomaly klesať, keďže
pravdepodobne nebude jediný, ktorý bude oslavovať narodeniny okolo Štedrého
večera.“
„Ále, ničoho sa
neobávaj. On sa bude hrať s tím, čo dostane naše dieťa. Už ho poznám.“ dopila
svoj pohár čaju a pomaly sa začala zbierať na odchod. Takéto debaty mi
skutočne padnú vhod.
„Harooold !! Hádam tam nestráviš celý
večer.“ Päsťou som trieskala do dverí na
kúpeľni. Posledné týždne nerobím nič iné, než len to, že si precvičujem poklus
z niektorých z izieb do kúpeľne. Akoby sa môj mechúr zmenšil na
veľkosť lieskového orieška.
„Ako to, že tak
často musíš. Veď nepiješ ani veľa vody.“ Vypochodoval a prstami mi frkol
do tváre pár kvapiek.
„Pretože pod srdcom
nosím tvoje dieťa.“ zasvätila som ho do
problémov tehotnej ženy ktorá stepuje pred kúpeľňou s plným mechúrom kým
si on vychutnáva hygienické radovánky. Svoju úlohu som splnila a mohla
znova odísť k televízoru. Odkedy som v deviatom mesiaci, prakticky
iba jem, spím a tá tretia vec, to sa ani nevyjadrujem. Ak Harry nie je
doma, ale je niekde v rádiu alebo robí rozhovor volá, či je to tu. No ako
ho poznám, vtedy keď to príde, bude panikáriť viac než ja alebo (teda v to
najviac dúfam) sa zachová ako poriadny chlap a bude mi oporou.
Bol deň pred
Štedrým večerom. Prvé Vianoce, ktoré budeme tráviť v novom dome. Stromček
som pekne ozdobila, kvôli “väčšiemu“ brušku mi skoro trikrát prihoreli koláče,
pretože som sa nedokázala zohnúť a vybrať ich z rúry. Niall
s Liamom nás prišiel pekne vybrakovať, domov som ho poslala s troma
krabicami koláčov. Dani mi na oplátku poslala plný košík ovocia. Som zvedavá,
čo mi pošle do nemocnice. Niall trávil čas v Írsku a Zayn trávil
Vianoce taktiež s rodinou.
„Láska, môžeš
prísť na chvíľku ku mne ?“ zvolal Harry
z obývačky rozvalený v na gauči. Jeho požiadavku som splnila a premiestnila
sa z bodu A(jedáleň) do bodu B(obývačka)
„Už týždeň mi
sľubuješ, že si pozrieme film ale ty vždy zaspíš skôr, než vložím cédečko do
stroja. Pozrieme si ho dnes ?“ psím očiam v jeho podaní sa nedá odolať.
„Tak dobre. A čo
by si si chcel pozrieť ?“
„Titanic.“ Natešene
skríkol. Až ma pichlo v chrbte. Znova tá chrbtica.
„Tak ja si teda
idem po servítky. Dáš si aj pukance ?“ postavila som sa pred neho a dožadovala
sa odpovede.
„AK by si bola
taká ochotná.“ Našpúlil pery na ktoré som mu pritisla vankúš a s úškrnom
som napochodovala do kuchyne. S radosťou som počúvala strieľajúci zvuk zrniek
kukurice a zdvíhajúci sa sáčok otáčajúci sa v mikrovlnke. Bolesť v chrbte
sa znova ozvala ale už silnejšie. Snáď to prejde. Horúci sáčok som doniesla
Harrymu načo som sa stočila na päte a vrátila sa po servítky, ktoré ležali
na pulte. Do uší sa mi dostali prvé zvuky filmu no mňa pálčivá bolesť v podbrušku
priviedla do kolien.
„Harry, už to
začalo.“ S bolesťou som s hrčou hrdle zakričala a zachytila sa kuchynskej
linky.
„No práve, už
to začalo.“ S plnými ústami napraskanými pukancami odvetil a nepohol sa
z miesta.
„Nie film,
pôrod ty idiot.“ Zvrieskla som poskladaná na podlahe v malej kaluži
plodovej vody.
Harry
No- do -šľaka.
Keď mi začala
nadávať do idiotov, vedel som, že došlo k hlavnému bodu večera. Pukance
som odhodil na druhý koniec obývačky a vletel do kuchyne. Moje dievčatko sedelo na zemi so zvráštenou tvárou od bolesti zvierajúc si rukami brucho.
„Aké je číslo na
záchranku ?“ začal som panikáriť a hľadať telefón. Akurát vtedy, keď ho
najviac potrebujem sa váľa boh vie kde.
„Vykašli sa na
telefón a jednoducho ma odvez do nemocnice.“ Zaúpela. S kabátom a čižmami
som znova vpálil do kuchyne, obul ju, obliekol a vzal na ruky.
„A kde je taška ?
Si už pobalená ?“
„Ak si
nespomínaš, balili sme ju spolu. A je hore v skrini.“ Načiahla ruku
no hneď ju znova priložila na brucho. Cassie som odniesol do auta, zapol jej
pás a utekal do spálne po tašku. Medzi časom som na posteli našiel aj
mobil, cez ktorí som hneď mobilizoval Louisa. Kde je do čerta Liam s radami,
ako sa chovať v chúlostivých situáciách ? Po zamknutí domu taška letela do
auta a konečne som začul Louisov prívetivý hlas s pozdravom.
„Louis, no konečne.
Nie je čas na hlúposti, rodíme !“ vybuchlo zo mňa kým mi moja priateľka
nadávala.
„Akože rodíme ? Ja
som tá, ktorá to všetko odnesie. Láskavo už naštartuj lebo to urobím sama ty
somár !.“ Zahromžila kým ma ticho z Louisovej strany začalo ešte viac
znervózňovať.
„El, vypľuj ten
koláč. Ideme do nemocnce !“ zrušil som ho. Nechcem si ani predstaviť, čo bude
robiť, ak bude rodiť milá Eleanor.
„Vieš, väčšinou
sa hovorí, že keď manželky rodia, sú prehnane rozčúlené a citlivé.“ Skonštatoval
som po trojminútovom tichu s rukami na prevodovke.
„Na mňa to
neplatí, uh. Nie som tvoja manželka.“ S kvapôčkami potu na čele zo seba
vydala pár slov.
„Si úžasná, ešte
to vydržíš.“ Pohladil som ju po rozhorúčenej tváry.
„Musím poslať
mame SMS, že ideme do nemocnice ?“ skonštatoval som zostrašene. Veď ona mala
byť prvá, ktorú som mal kontaktovať nie Lou.
„Ak si si
nevšimol, uh, o chvíľu ti od bolesti potrhám kožené poťahy tak ma nerozčuľuj a
sústreď sa na šoférovanie Styles !!“ ženu, ktorá mi o chvíľu mala priviesť
na svet dieťa stále sužovali bolesti a cesta sa akoby stále predĺžovala. O pár
minút som Cassie zveril do opatery lekárov. S nadávkami, ktoré som si ešte
vypočul v aute a ktoré mi ešte stále zneli v hlave som sledoval
chlapa a sestričky v bielom pobehovať okolo nej keď sedela na vozíku
a vzďaľovala sa odo mňa niekam preč.
„Čo je to ?
Zmeškali sme ten osudový moment ? Mám neter ? Alebo nebodaj synovca ?“ o pár
minút sa na chodbu sa Louis s El, Dan a Liamom v pätách.
„Ja chcem jeho
prvú fotku. Alebo jej ? Čo to vlastne bude ?“ zapišťala Dan s foťákom zaveseným
na krku. Že vôbec mala čas ho ešte hľadať.
„Nie, ešte nič. Len som sa dozvedel, že som
najhorší chlap pod slnkom. Sviniar, bastard a magor.“ Zhodil som sa na
stoličky a poskladal do kĺbka.
„Pán Styles,
prosím, poďte za mnou.“ Cassin doktor sa vynoril spoza bielych dverí a rukami
nastoknutými v rukaviciach ma volal k sebe. El do mňa strčila, skoro
som spadol zo stoličky ale nezaháľal som a utekal za ním. Doviedol ma na
izbu, kde bola Cassie napojená na hadičky, prikrytá ľahkou prikrývkou a spotené
pramienky vlasov jej priliehali na čelo.
„Á, to je ten
debil, ktorého ste spomínali ?“ s úsmevom na tváry ma privítala sestrička
na izbe, kým mojej polovičke vešala infúziu na stojan. Chápavým výrazom som
pozrel na Cassie, kým ma spaľovala pohľadom nasratého býka.
„Budeme spolu
dýchať, dobre slečna ? Mladý pán vám to bude so mnou počítať. A pekný,hlboký
nádych !“ poslušne, bez rečí poslúchala sestričku tmavšej pleti s milým výrazom.
„Ták, ako sa
nám má naša prvorodička ? Pán priateľ bude s nami aj pri pôrode ?“
flegmatický lekár vplával do izby s papiermi.
„Áno, chcem tam
byť!“ oznámil som.
„Čože ?!“
Cassie ma prebodla znovu svojim pohľadom a zdesením prvého stupňa.
„Hádam to
pretrpím s tebou, nie ?“
„Mne je to
srdečne jedno !“ svoje prsti zaborila do mojej dlane, pokrivila tvár a mne
sa skoro odkrvila ruka.
„A čo to bude
až to bude ?“ zavtipkovala sestrička s vybieleným úsmevom.
„Ja neviem.“ znova
jej nechty našli moju kožu, znova som zašiel do kolien a znova som si
vypočul nadávky hrubšieho zrna.
„Komu
si to už stihol oznámiť ?!“ rukou si prešla po mokrých vlasoch, vtedy znova
pozitívne naladený doktor vošiel k nám a vetou „Tak, môžeme ísť
rodiť.“ ma zachránil z útrap. Sestričky ma obliekli do sterilného
oblečenia, postavili ku Cassie.
„Tak,Cassie.
Keď poviem, zhlboka sa pekne nadýchnete a silno potlačíte.“ Prikývla. Po
pár sekundách sa mi nohy podlomili, namakaný chlapík ma posadil na stoličku mimo
miestnosti. Vyfackovaný pocitmi viny, šťastia a zúfalstva som v zelenom
oblečení sedel ako vodník na chodbe a vičítal si, že som nedokázal predýchať
podporu pri pôrode môjho prvorodeného dieťaťa.
Nedokázal som
tam viac sedieť, slimačím krokom som dopochodoval nazad k ostatným.
Vystresovaná svokra aj svokor mnou začali mávať a pýtať sa, kde je ich
dcéra. Odpoveď sa dozvedeli od môjho hovorcu, čiže Liama.
Po vypití dvoch
káv z automatu po mňa prišla sestrička, bez jediného slova ma odvliekla
pred nejaké sklo, za ktorým plakalo niekoľko detí v postieľkach.
„Tak ako sa
bude maličký volať ?“ slovo maličký vo mne vyvolalo príval endorfínov.
„Ja mám syna ?“
„No. Ten úplne
vzadu, pri stene ,ktorí si podriemkáva je váš.“ Prikývla.
„A prečo mu mám
dať meno ja ?“
„Pýtali sme sa
na to mamičky, ale ona nám povedala, že máme ísť za vami.“
„Toby !“ jasne
som odvetil a znova sa nevedel nabažiť pohľadu na malé kĺbko v modrej
čiapočke, bielej košieľke a rukavičkách, ktoré je z mojej krvi.
Ja sa asi poštim!!!! :DDDDDD tak toto niee!! :DD ja nemožem!! :D uplne... :D mať taky porod... :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDd Peti nejaka si v tom vzdelana nezda sa ti? :DDD „Harry, už to začalo.“ S bolesťou som s hrčou hrdle zakričala a zachytila sa kuchynskej linky.
OdpovedaťOdstrániť„No práve, už to začalo.“ S plnými ústami napraskanými pukancami odvetil a nepohol sa z miesta. ešte raz som ti to tu musela dať lebo ja sa z toho vaľam po zemi!! :DDD pod stolikom ležim z tejto časti.. :DDDako fakt...BIG LIKE... :D ;) Dakujem... :* bombova časť!!!! :D proste NAJ!!!! :D :*
Tvoja Deni ;* xoxoxo
Urž moč :D Ale Ďakujem kráááááásne :* ♥ Xxx
OdstrániťTY VôL !!! áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá .... a tak by to pokračovalo ďalej :D
OdpovedaťOdstrániťja normálne plačem od smiechu ... až som si musela dávať prestávky na to aby som si pretrela oči a mohla pokračovať :D
no a toto, že Harry už to začalo. ... „No práve, už to začalo.“ ...„Nie film, pôrod ty idiot.“ .... to bol záder toto :D :D ja nemožem z toho
a ten pôrod ... och, maj dog !! :D
keby som vedela, že ten chudák si vyslúži toľko nadávok, tak ti to zakážem :) potom mu to musíš dajak vynahradiť lebo to nepredýcham ani kôli nemu :P
a to meno ... Toby :) také lovely und cutééééé :D si vybral :*
ale inak to bolo AWESOME ! ♥
som na teba very proud ☺ XoXo
Ááááááááá díky sister :* Tak tie nadávky,ja som si to tak predstavovala, ja to v budúcej časti odčiní,neboj :) A Ďakujem, že si na mňa hrdá,cením si to :* Xxx
Odstrániťaaaaaaawwwwwwwwwwwww :) :) :) to je uplne krasna cast :) od zaciatku az po koniec, ako si tam zahrnula El je uzasne a chudak Louis ako skamenel :D to Cassiine nervovanie a Harryho snaha vsetko robit dobre a aj tak je to zle :) proste super ako si tam pozahrnala hysteriu a vtip zaroven :) jak napriklad ten Titanic: Harold uz to zacalo a on na to ved prave uz to zacalo a on myslel ten film :D uplne super neviem kde na taketo veci chodis ale je to super :) sice som smutna ze bude koniec ale tesim sa na poslednu cast :) a jet o chlapec YES chcela som aby to bol chlapec :D
OdpovedaťOdstrániťPS: daj si na FB moju nastenku a najdes tam predvideo na stuzkovej co sme mali a fotku ti potom poslem ako som slubila ked ich dostanem :) :* :*
Ďakujéééééééééééééééééééééééém :* Blahoželám ;) Som šťastná, že som ti vyplnila očakávania o potomkovi ;) A na fotečky sa teším :* Xxx
Odstrániťto je nádherné úžasná časť dokonalá :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :) X
OdstrániťŠkoda že predposledná .. ale nevadí. Určite aj nová poviedka bude taká úžasná ako všetky tvoje príbehy ;) :D ááá smejem sa !! :D :D :D :D "Nie film, pôrod ty idiot !" - nemôžem :D :D :D alebo "El, vypľuj ten koláč...." ;) Neskutočne krásna :) Jé a malý Hazza ..ňuňu..chcela som aby to bol chlapec. Toby is cute ! xoxo
OdpovedaťOdstrániťNo to s El ma len tak napadlo, myslím s tím koláčom :D Ale ďakujem pekne za chválu, veľa to pre mňa znamená moja =* ;) Xx
OdstrániťÁááááááá HI, MIKE!:D :D jak by moja ctená sestra povedala och maj dog :D :D ja zomerm ty si tam použila to s tým "už to začalo" :D :D :D neskutočne sa teším, že môj nápad má taký úspech :D :D aj nabudúce ti dačo zapotím ty sa na mne budeš potom tri minúty smiať, potom to tu zakomponuješ a potom sa zo mňa budú smiať všetci... tak akože thanx bro... :D inač nerozmyslela si si to s tým koncom, lebo si vážne nemyslím že si baby zaslúžia taký koniec ja viem, koho to bol nápad, ale aj tak... :DD aj tak viem že si to už nerozmyslíš, ale snaha bola.... :D
OdpovedaťOdstrániťHi MUM :) :D Áno použila a nekonečne ti ďakujem drahá. A ten koniec príbehu, no neviem možno ma niečo napadne ale tá prvá verzia je originálna :D Síce ma asi polka prestane čítať ale to nevadí (dobre vadí) :D Ale ja sa posnažím nedať to tam,modli sa, aby môj mozog prišiel na nový nápad :D :* ♥ Xxxxx
Odstrániť„Á, to je ten debil, ktorého ste spomínali ?“ .. no ja nemôžem :D :D inak úplne perfektná časť !! :) len škoda, že už je táto story na konci :/ ale teším sa na ďalší príbeh! :) xx
OdpovedaťOdstrániťNesmúť, dúfam, že sa ti nová poviedka bude páčiť. Ale aj tak sto krát Ďakujem :* X
Odstrániť