pondelok 19. novembra 2012

Winter Love ♥-39.časť


Milé moje čítateľky, s radosťou vám oznamujem, že to je konečne tu. Snáď sa potešíte ;)
Menej potešujúca správa je to, že je to predposledná časť. Nesmúťte,(ak teda smútite) bude tu nová poviedka na ktorú sa veľmi teším ;)
Tak a keďže je to predposledná časť, snáď by ste mi mohli zanechať aspoň 10 komentárov. Urobte mi radosť (znova začína moje vydieranie.) 
Špeciálne poďakovanie patrí El :* Thank you ♥ Zároveň taktiež pozdravujem Miruš ;)
♥ See ya soon darlings ♥ 

Príjam pesničku,ktorá El lezie na nervy a vždy keď jej ju pošlem, to by ste ju museli vidieť. TU
A teraz, ktorú ľúbim ja KLIK



         
   Po tom, čo mi moja lekárka definitívne potvrdila, že sa stanem mamou som to oznámila aj ostatným. To, aké taktiky chalani začali preberať na zasvätenie ďalšieho člena do skupiny boli tak absurdné, že som ich prijímala jedným uchom, a vypúšťala von druhým. Ako náhle mi navrhli, že by brali nášho potomka so sebou na turné som im zriadila riadny škrt cez rozpočet. Vyslúžili si tehotenské výkyvy hormónov, nakričala som na nich, nadávala im do idiotov. Neskôr som sa im šla ospravedlniť a upozorniť, aby moje správanie brali s rezervou.
O mesiac neskôr sa chalani vracali domov a my s El a Dan ako správne polovičky sme sa vybrali ich ísť čakať na letisko. S mierne vypuklým bruškom, ktoré lemovalo moje biele tričko so sukňou sme sa v príšernej horúčave priviezli na parkovisko a následne vošli do haly. Neprešlo ani desať minút a z tunela mi kývala moja polovička spolu s Niallom, len Louis sa rýchlosťou supermana predieral cez ľudí.
„Krstniatko moje najdrahšie, ako sa mi máš ?“ prešmykol sa ku môjmu bruchu a objal ho. Nervózne som sa obzerala naokolo ale iba pár ľudí sa naňho zarazene pozrelo.
„Ahoj Louis.“ Potľapkaním po pleci som mu naznačila, že by už mohol vstať.
„Takže tvoje krstňa ti je prednejšie ako vlastné dieťa a snúbenica ?“ urazene zvolala El. Pri nadurdenom výraze a založených rukách som na ňu pozrela, zatiaľ čo ma Harry zozadu objal a prekrížil ruky na bruchu. Liam s Dan sa takisto pozastavili nad vetou, ktorú vyslovila a Zayn s Niallom sa bezradne začali približovať k bufetu.
„Veď my žiadne dieťa nemáme. Čo to splietaš ? Cassie ťa nakazila ?“ zašermoval rukami pred jej tvárou a objal.
„Tehotenstvo nie je choroba, je to dar a splietam to, že sa staneš otcom a viem, že to tak rýchlo nepochopíš.“ Pohladila ho po vlasoch, načo si chudák musel sadnúť. Liam k nemu hneď priskočil a začal ho ukľudňovať.
„Ale, kedy ?“  vystrašene sa opýtal. Takíto šok prijať hneď z rána neboj med lízať a ja som potrebovala taktiež pár minút na spracovanie. Vlastne nie len my dvaja ale všetci. Ďalšie dieťa do partie ? Veď sa všetci prakticky správajú ako deti, až na Liama. On má tích výkyvov menej.
„Dva mesiace dozadu, keď si s Harrym prišiel domov a vtedy, keď si sa dozvedel, že budeš krstný, začal si kričať na celý dom a navrhol si, že by sme mohli mať bábätko aj my. No tak teraz sa ti to splní.“ zašvitorila a pobozkala ho.
„Blahoželám.” Zjačala Dani a hodila sa El okolo krku. „Loui, nebuď ako malí. Veď na to už máš vek.” Liam ho tľapol po pleci a bratsky objal. Po pár minútach sa veselo zasmial, vybozkával Eleanor a všetkých nás objal.
„Nepôjdeme domov ?” navrhol Harry. Prikývla som.  Kým Harry vykladal batožinu z kufra, ja som zaliezla do postele, zapla si hudbu a rozvalila sa na posteli po tom, čo som si za chrbát napchala asi päť vankúšov.

     O pár mesiacov
Ešte stále sme sa nedozvedeli pohlavie nášho dieťatka. Popravde, ja to ani vedieť nechcem. Harry je na tom ako na hrane iba Louis s Niallom a Zaynom do mňa hustia, aby som sa na to lekárky konečne opýtala. Patrilo by sa v ôsmom mesiaci dozvedieť, akej farby mám nakúpiť výbavičku aj keď väčšinu dupačiek, podbradníkov, cumlíkov a plyšákov pravidelne vyzdvihujem na pošte od Harryho mami.
„Láska, môžeš ten prebaľovací  pult posunúť trochu doľava ?“ už nejaký ten piatok som sa snažila zariadiť detskú izbu. Vždy sa mi čosi nezdalo tak som to chcela skúsiť nejako ináč. Odkedy som chcela nohou presunúť taburetku, Harry ale hocikto iný z chalanov za mnou behá ako pudlík a všetko robia za mňa. Čiastočne mi to vyhovuje, pretože sa prakticky nemusím ani obúvať čo vyplní približne dve hodiny môjho dňa ale niekedy mi to lezie neskutočne na nervy.
„Už to posúvam tretí krát. Nechcela by si sa už rozhodnúť ?“ zafrflal.
„Ale veď ja rozhodnutá už som. Presuň to o kúsok doľava a budem šťastná.“
„Toto ale hovoríš už druhý krát.“ Vyplazil mi jazyk, rukami sa zaprel do pultu a presunul ho o pár centimetrov. Po krátkom rozhodnutí, že farebné obrázky nakreslím na stenu ja som dostala podnet od Zayna. Vraj nedovolí svojej švagrinej visieť na rebríku, tak on vymaľuje streny vyššie od mojej hlavy a to čo je nižšie, môžem ja.  
„Cassie, nechceš si na chvíľu zdriemnuť ?“ pokrútil sa okolo mňa až ma nakoniec  objal a pobozkal na krk.
„Nepotrebujem prespať skoro celý deň ako kojenec, zlato. Som iba tehotná a zdriemnuť si budem chcieť vtedy, keď naše dieťa nebude chcieť po nociach spať ale vtedy budeš ty niekde v Afrike skákať na pódiu namiesto toho, aby si mu zaspieval uspávanku a ja v rozťahanom tričku a legínach budem pochodovať po izbe s maličkým na rukách.“ Vycerila som zúbky a prešla mu po tváry so štetcom.
„Aj vtedy budeš nádherná.“ Poznamenal s našpúlenými perami.
V tom momente, keď som dokončila červené autíčko a chcela sa dať do upratovania zazvonil zvonček. Pomalým krokom som zišla dolu schodmi a uvidela vysmiatu Eleanor v dverách s dvoma taškami obalenú ako cukrovú vatu v kabáte, čiapkou nastoknutou na hlave spod ktorej jej na ramená padali vlnité vlasy.
„Vitaj u nás, poď rýchlo ďalej lebo prechladneš.“ Stiahla som ju dnu a posadila do obývačky. Jej bruško bolo o čosi menšie než moje ale aj tak označovalo pokročilé štádium tehotenstva. Pohodlne som jej nakázala vyložiť si nohy na stolík a oprela sa s červeňou na lícach, ktoré vyštípal nepríjemný novembrový mráz.
„Tak ako sa máš ? Louis pred nedávnom volal, vraj je u vás tvoja mama.“ S úsmevom na tváry som jej ponúkla ovocný čaj a s jej obľúbenými sušienkami som sa posadila oproti nej.
„Áno, je u nás. Veľmi mi pomáha. Taktiež aj Louisove sestry, chodia k nám na striedačku. Sú strašne úžasné.“ 
„A Louis ? Ako to zvláda ?“
„Snaží sa najviac ako môže. Pýtal sa ma, kedy môže znova uvidieť svoju dcéru pretože keď som mu doniesla fotku ultrazvuku, odfotil si ho a dal na pozadie na telefóne. Pred týždňom, keď som sedela na deke pred televízorom a cvičila tehotenské cviky oznámil mi, že mu tie vzdychy  lektorky pripomínajú isté filmy, o ktorých v mojej prítomnosti pomlčal a vraj s ním taktiež môžem počítať pri cvičeniach v ordinácií s ostatnými rodičmi ale vraj sa nebude brániť smiechu. Preto sa mám radšej naučiť hanbiť sa zaňho.“ Zachichotala sa. Do obývačky v tichosti vplával Harry, načo si ho El všimla a hneď ho zbombardovala otázkami typu, ako sa cíti v koži budúceho otecko. Neisto sa pousmial a prevrátil očami.
„Kedy máš vlastne termín ?“ tak to teda zasiahla do čierneho. Vtedy ma najviac znervózňoval fakt, že dátum pôrodu sa približoval svetelnou rýchlosťou a El neostávalo nič iné len ma ubezpečovať, že to zvládnem. Momenty nostalgie dopadli niekedy aj na ňu, takže sme si úlohy aj pár krát vymenili.
„Niekedy koncom decembra. Harry si kúpil kalendár, prilepil ho na chladničku a každý deň fixkou vyčiarkuje dni. Ku každému číslu napíše meno a ja ho vždy preškrtnem. Neskutočne ho to štve pretože stále nevie, čo to bude a tak nevie, na ktoré mená sa má zamerať.“ Zasmiala som sa. Harry mi vtisol bozk do vlasov keď prechádzal cez obývačku s krabicou plnou farieb. Ten je ale milý, dokonca za mnou poupratoval.
„To je ale milé. Nás to čaká vo februári ale Louis do mňa stále podpichuje aby som sa už pobalila do nemocnice. Vraj to môže prísť hocikedy, čomu aj verím ale myslím, že v šiestom mesiaci to ešte nepríde aj keď možné je všetko.“
„Tak to ho asi dosť ohrozím. Nároky na kopu darčekov mu budú pomaly klesať, keďže pravdepodobne nebude jediný, ktorý bude oslavovať narodeniny okolo Štedrého večera.“
„Ále, ničoho sa neobávaj. On sa bude hrať s tím, čo dostane naše dieťa. Už ho poznám.“ dopila svoj pohár čaju a pomaly sa začala zbierať na odchod. Takéto debaty mi skutočne padnú vhod.

   „Harooold !! Hádam tam nestráviš celý večer.“ Päsťou som trieskala do dverí  na kúpeľni. Posledné týždne nerobím nič iné, než len to, že si precvičujem poklus z niektorých z izieb do kúpeľne. Akoby sa môj mechúr zmenšil na veľkosť lieskového orieška.
„Ako to, že tak často musíš. Veď nepiješ ani veľa vody.“ Vypochodoval a prstami mi frkol do tváre pár kvapiek.
„Pretože pod srdcom nosím tvoje dieťa.“ zasvätila som ho do  problémov tehotnej ženy ktorá stepuje pred kúpeľňou s plným mechúrom kým si on vychutnáva hygienické radovánky. Svoju úlohu som splnila a mohla znova odísť k televízoru. Odkedy som v deviatom mesiaci, prakticky iba jem, spím a tá tretia vec, to sa ani nevyjadrujem. Ak Harry nie je doma, ale je niekde v rádiu alebo robí rozhovor volá, či je to tu. No ako ho poznám, vtedy keď to príde, bude panikáriť viac než ja alebo (teda v to najviac dúfam) sa zachová ako poriadny chlap a bude mi oporou.
Bol deň pred Štedrým večerom. Prvé Vianoce, ktoré budeme tráviť v novom dome. Stromček som pekne ozdobila, kvôli “väčšiemu“ brušku mi skoro trikrát prihoreli koláče, pretože som sa nedokázala zohnúť a vybrať ich z rúry. Niall s Liamom nás prišiel pekne vybrakovať, domov som ho poslala s troma krabicami koláčov. Dani mi na oplátku poslala plný košík ovocia. Som zvedavá, čo mi pošle do nemocnice. Niall trávil čas v Írsku a Zayn trávil Vianoce taktiež s rodinou.
„Láska, môžeš prísť na chvíľku ku mne ?“  zvolal Harry z obývačky rozvalený v na gauči. Jeho požiadavku som splnila a premiestnila sa z bodu A(jedáleň) do bodu B(obývačka)
„Už týždeň mi sľubuješ, že si pozrieme film ale ty vždy zaspíš skôr, než vložím cédečko do stroja. Pozrieme si ho dnes ?“ psím očiam v jeho podaní sa nedá odolať.
„Tak dobre. A čo by si si chcel pozrieť ?“
„Titanic.“ Natešene skríkol. Až ma pichlo v chrbte. Znova tá chrbtica.
„Tak ja si teda idem po servítky. Dáš si aj pukance ?“ postavila som sa pred neho a dožadovala sa odpovede.
„AK by si bola taká ochotná.“ Našpúlil pery na ktoré som mu pritisla vankúš a s úškrnom som napochodovala do kuchyne. S radosťou som počúvala strieľajúci zvuk zrniek kukurice a zdvíhajúci sa sáčok otáčajúci sa v mikrovlnke. Bolesť v chrbte sa znova ozvala ale už silnejšie. Snáď to prejde. Horúci sáčok som doniesla Harrymu načo som sa stočila na päte a vrátila sa po servítky, ktoré ležali na pulte. Do uší sa mi dostali prvé zvuky filmu no mňa pálčivá bolesť v podbrušku priviedla do kolien.
„Harry, už to začalo.“ S bolesťou som s hrčou hrdle zakričala a zachytila sa kuchynskej linky.
„No práve, už to začalo.“ S plnými ústami napraskanými pukancami odvetil a nepohol sa z miesta.
„Nie film, pôrod ty idiot.“ Zvrieskla som poskladaná na podlahe v malej kaluži plodovej vody.

Harry
No- do -šľaka.
Keď mi začala nadávať do idiotov, vedel som, že došlo k hlavnému bodu večera. Pukance som odhodil na druhý koniec obývačky a vletel do kuchyne. Moje dievčatko sedelo na zemi so zvráštenou tvárou od bolesti zvierajúc si rukami brucho.
„Aké je číslo na záchranku ?“ začal som panikáriť a hľadať telefón. Akurát vtedy, keď ho najviac potrebujem sa váľa boh vie kde.
„Vykašli sa na telefón a jednoducho ma odvez do nemocnice.“ Zaúpela. S kabátom a čižmami som znova vpálil do kuchyne, obul ju, obliekol a vzal na ruky.
„A kde je taška ? Si už pobalená ?“
„Ak si nespomínaš, balili sme ju spolu. A je hore v skrini.“ Načiahla ruku no hneď ju znova priložila na brucho. Cassie som odniesol do auta, zapol jej pás a utekal do spálne po tašku. Medzi časom som na posteli našiel aj mobil, cez ktorí som hneď mobilizoval Louisa. Kde je do čerta Liam s radami, ako sa chovať v chúlostivých situáciách ? Po zamknutí domu taška letela do auta a konečne som začul Louisov prívetivý hlas s pozdravom.
„Louis, no konečne. Nie je čas na hlúposti, rodíme !“ vybuchlo zo mňa kým mi moja priateľka nadávala.
„Akože rodíme ? Ja som tá, ktorá to všetko odnesie. Láskavo už naštartuj lebo to urobím sama ty somár !.“ Zahromžila kým ma ticho z Louisovej strany začalo ešte viac znervózňovať.
„El, vypľuj ten koláč. Ideme do nemocnce !“ zrušil som ho. Nechcem si ani predstaviť, čo bude robiť, ak bude rodiť milá Eleanor.
„Vieš, väčšinou sa hovorí, že keď manželky rodia, sú prehnane rozčúlené a citlivé.“ Skonštatoval som po trojminútovom tichu s rukami na prevodovke.
„Na mňa to neplatí, uh. Nie som tvoja manželka.“ S kvapôčkami potu na čele zo seba vydala pár slov.
„Si úžasná, ešte to vydržíš.“ Pohladil som ju po rozhorúčenej tváry.
„Musím poslať mame SMS, že ideme do nemocnice ?“ skonštatoval som zostrašene. Veď ona mala byť prvá, ktorú som mal kontaktovať nie Lou.
„Ak si si nevšimol, uh, o chvíľu ti od bolesti potrhám kožené poťahy tak ma nerozčuľuj a sústreď sa na šoférovanie Styles !!“ ženu, ktorá mi o chvíľu mala priviesť na svet dieťa stále sužovali bolesti a cesta sa akoby stále predĺžovala. O pár minút som Cassie zveril do opatery lekárov. S nadávkami, ktoré som si ešte vypočul v aute a ktoré mi ešte stále zneli v hlave som sledoval chlapa a sestričky v bielom pobehovať okolo nej keď sedela na vozíku a vzďaľovala sa odo mňa niekam preč.
„Čo je to ? Zmeškali sme ten osudový moment ? Mám neter ? Alebo nebodaj synovca ?“ o pár minút sa na chodbu sa Louis s El, Dan a Liamom v pätách.
„Ja chcem jeho prvú fotku. Alebo jej ? Čo to vlastne bude ?“ zapišťala Dan s foťákom zaveseným na krku. Že vôbec mala čas ho ešte hľadať.
 „Nie, ešte nič. Len som sa dozvedel, že som najhorší chlap pod slnkom. Sviniar, bastard a magor.“ Zhodil som sa na stoličky a poskladal do kĺbka.
„Pán Styles, prosím, poďte za mnou.“ Cassin doktor sa vynoril spoza bielych dverí a rukami nastoknutými v rukaviciach ma volal k sebe. El do mňa strčila, skoro som spadol zo stoličky ale nezaháľal som a utekal za ním. Doviedol ma na izbu, kde bola Cassie napojená na hadičky, prikrytá ľahkou prikrývkou a spotené pramienky vlasov jej priliehali na čelo.
„Á, to je ten debil, ktorého ste spomínali ?“ s úsmevom na tváry ma privítala sestrička na izbe, kým mojej polovičke vešala infúziu na stojan. Chápavým výrazom som pozrel na Cassie, kým ma spaľovala pohľadom nasratého býka.
„Budeme spolu dýchať, dobre slečna ? Mladý pán vám to bude so mnou počítať. A pekný,hlboký nádych !“ poslušne, bez rečí poslúchala sestričku tmavšej pleti s milým výrazom.
„Ták, ako sa nám má naša prvorodička ? Pán priateľ bude s nami aj pri pôrode ?“ flegmatický lekár vplával do izby s papiermi.
„Áno, chcem tam byť!“ oznámil som.
„Čože ?!“ Cassie ma prebodla znovu svojim pohľadom a zdesením prvého stupňa.
„Hádam to pretrpím s tebou, nie ?“
„Mne je to srdečne jedno !“ svoje prsti zaborila do mojej dlane, pokrivila tvár a mne sa skoro odkrvila ruka.
„A čo to bude až to bude ?“ zavtipkovala sestrička s vybieleným úsmevom.
„Ja neviem.“ znova jej nechty našli moju kožu, znova som zašiel do kolien a znova som si vypočul nadávky hrubšieho zrna.
„Komu si to už stihol oznámiť ?!“ rukou si prešla po mokrých vlasoch, vtedy znova pozitívne naladený doktor vošiel k nám a vetou „Tak, môžeme ísť rodiť.“ ma zachránil z útrap. Sestričky ma obliekli do sterilného oblečenia, postavili ku Cassie.
„Tak,Cassie. Keď poviem, zhlboka sa pekne nadýchnete a silno potlačíte.“ Prikývla. Po pár sekundách sa mi nohy podlomili, namakaný chlapík ma posadil na stoličku mimo miestnosti. Vyfackovaný pocitmi viny, šťastia a zúfalstva som v zelenom oblečení sedel ako vodník na chodbe a vičítal si, že som nedokázal predýchať podporu pri pôrode môjho prvorodeného dieťaťa.
Nedokázal som tam viac sedieť, slimačím krokom som dopochodoval nazad k ostatným. Vystresovaná svokra aj svokor mnou začali mávať a pýtať sa, kde je ich dcéra. Odpoveď sa dozvedeli od môjho hovorcu, čiže Liama.
Po vypití dvoch káv z automatu po mňa prišla sestrička, bez jediného slova ma odvliekla pred nejaké sklo, za ktorým plakalo niekoľko detí v postieľkach.
„Tak ako sa bude maličký volať ?“ slovo maličký vo mne vyvolalo príval endorfínov.
„Ja mám syna ?“
„No. Ten úplne vzadu, pri stene ,ktorí si podriemkáva je váš.“ Prikývla.
„A prečo mu mám dať meno ja ?“
„Pýtali sme sa na to mamičky, ale ona nám povedala, že máme ísť za vami.“
„Toby !“ jasne som odvetil a znova sa nevedel nabažiť pohľadu na malé kĺbko v modrej čiapočke, bielej košieľke a rukavičkách, ktoré je z mojej krvi.

14 komentárov:

  1. Ja sa asi poštim!!!! :DDDDDD tak toto niee!! :DD ja nemožem!! :D uplne... :D mať taky porod... :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDd Peti nejaka si v tom vzdelana nezda sa ti? :DDD „Harry, už to začalo.“ S bolesťou som s hrčou hrdle zakričala a zachytila sa kuchynskej linky.
    „No práve, už to začalo.“ S plnými ústami napraskanými pukancami odvetil a nepohol sa z miesta. ešte raz som ti to tu musela dať lebo ja sa z toho vaľam po zemi!! :DDD pod stolikom ležim z tejto časti.. :DDDako fakt...BIG LIKE... :D ;) Dakujem... :* bombova časť!!!! :D proste NAJ!!!! :D :*
    Tvoja Deni ;* xoxoxo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Urž moč :D Ale Ďakujem kráááááásne :* ♥ Xxx

      Odstrániť
  2. TY VôL !!! áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá .... a tak by to pokračovalo ďalej :D
    ja normálne plačem od smiechu ... až som si musela dávať prestávky na to aby som si pretrela oči a mohla pokračovať :D
    no a toto, že Harry už to začalo. ... „No práve, už to začalo.“ ...„Nie film, pôrod ty idiot.“ .... to bol záder toto :D :D ja nemožem z toho
    a ten pôrod ... och, maj dog !! :D
    keby som vedela, že ten chudák si vyslúži toľko nadávok, tak ti to zakážem :) potom mu to musíš dajak vynahradiť lebo to nepredýcham ani kôli nemu :P
    a to meno ... Toby :) také lovely und cutééééé :D si vybral :*
    ale inak to bolo AWESOME ! ♥
    som na teba very proud ☺ XoXo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ááááááááá díky sister :* Tak tie nadávky,ja som si to tak predstavovala, ja to v budúcej časti odčiní,neboj :) A Ďakujem, že si na mňa hrdá,cením si to :* Xxx

      Odstrániť
  3. aaaaaaawwwwwwwwwwwww :) :) :) to je uplne krasna cast :) od zaciatku az po koniec, ako si tam zahrnula El je uzasne a chudak Louis ako skamenel :D to Cassiine nervovanie a Harryho snaha vsetko robit dobre a aj tak je to zle :) proste super ako si tam pozahrnala hysteriu a vtip zaroven :) jak napriklad ten Titanic: Harold uz to zacalo a on na to ved prave uz to zacalo a on myslel ten film :D uplne super neviem kde na taketo veci chodis ale je to super :) sice som smutna ze bude koniec ale tesim sa na poslednu cast :) a jet o chlapec YES chcela som aby to bol chlapec :D
    PS: daj si na FB moju nastenku a najdes tam predvideo na stuzkovej co sme mali a fotku ti potom poslem ako som slubila ked ich dostanem :) :* :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujéééééééééééééééééééééééém :* Blahoželám ;) Som šťastná, že som ti vyplnila očakávania o potomkovi ;) A na fotečky sa teším :* Xxx

      Odstrániť
  4. to je nádherné úžasná časť dokonalá :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Škoda že predposledná .. ale nevadí. Určite aj nová poviedka bude taká úžasná ako všetky tvoje príbehy ;) :D ááá smejem sa !! :D :D :D :D "Nie film, pôrod ty idiot !" - nemôžem :D :D :D alebo "El, vypľuj ten koláč...." ;) Neskutočne krásna :) Jé a malý Hazza ..ňuňu..chcela som aby to bol chlapec. Toby is cute ! xoxo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No to s El ma len tak napadlo, myslím s tím koláčom :D Ale ďakujem pekne za chválu, veľa to pre mňa znamená moja =* ;) Xx

      Odstrániť
  6. Áááááááá HI, MIKE!:D :D jak by moja ctená sestra povedala och maj dog :D :D ja zomerm ty si tam použila to s tým "už to začalo" :D :D :D neskutočne sa teším, že môj nápad má taký úspech :D :D aj nabudúce ti dačo zapotím ty sa na mne budeš potom tri minúty smiať, potom to tu zakomponuješ a potom sa zo mňa budú smiať všetci... tak akože thanx bro... :D inač nerozmyslela si si to s tým koncom, lebo si vážne nemyslím že si baby zaslúžia taký koniec ja viem, koho to bol nápad, ale aj tak... :DD aj tak viem že si to už nerozmyslíš, ale snaha bola.... :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hi MUM :) :D Áno použila a nekonečne ti ďakujem drahá. A ten koniec príbehu, no neviem možno ma niečo napadne ale tá prvá verzia je originálna :D Síce ma asi polka prestane čítať ale to nevadí (dobre vadí) :D Ale ja sa posnažím nedať to tam,modli sa, aby môj mozog prišiel na nový nápad :D :* ♥ Xxxxx

      Odstrániť
  7. „Á, to je ten debil, ktorého ste spomínali ?“ .. no ja nemôžem :D :D inak úplne perfektná časť !! :) len škoda, že už je táto story na konci :/ ale teším sa na ďalší príbeh! :) xx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nesmúť, dúfam, že sa ti nová poviedka bude páčiť. Ale aj tak sto krát Ďakujem :* X

      Odstrániť