Baby, prečo klesá sledovanosť ? :(
Potrebujem leto, zistila som to vtedy, keď som sa pristihla, že sa mi priečinok s obrázkami zaplňuje letnými obrázkami. Čo s tím mám urobiť ?
Mám pre vás prekvapko ;) Želám vám, aby ste sa vám na vysvečku objavili známky podľa predstavám.
Adios :* xx
„Zbláznili ste sa ? Kde vám zoženiem toľko
miesta ?“ čertila sa Anna, keď som vošla do kaviarne. Bolo tesne pred ôsmou
večer. Ako náhle som za sebou zavrela
dvere, zasypaná snehom na mňa všetci zazreli vydeseným pohľadom a na slová
sa zmohol jedine Harry.
„Čo tu ty do čerta robíš ?“ nechápavým
pohľadom ma skenoval.
„Prišla som si po čaj ?“ bez povolenia som
si zavesila kabát s kabelkou na vešiak a odišla za pult. Nechala som
zovrieť vodu a medzi tým podišla k ostatným ktorí sa mi zdali
neprirodzene nervózni.
„Čo robíte ?“ pritiahla som si stoličku od
vedľajšieho stola a posadila sa vedľa Nialla.
„Nič. Ako bolo v škole ?“ prehodil si
ruku cez moje plece a snažil sa hrať nenápadného.
„Fajn.“ Potľapkala som ho po ruke
a vyštartovala k pultu zaliať si čaj. Preliala som si ho do
plastového pohárika, zavrela ho a šla sa obliecť.
„Kam ideš ?“ zvolala na mňa Eleanor.
„Domov, zjavne som neprišla
v najvyhovujúcejšej chvíli tak čo tu budem robiť.“ Mykla som plecom
a začala sa obliekať.
„Čo to trepeš za nezmysli ?“ opýtal sa
Liam a zhrnul nejaké papiere Anne do tašky.
„Idem, majte sa.“ Usmiala som sa
a opustila priestory kaviarne. Malými krokmi som sa približoval
k prechodu, pretože námraza na chodníku je sviňa a neraz som si skoro
zlomila nohu. Okolo cesty sa preháňalo veľa áut, na semafóre sa striedali
všetky tri farby no za sebou som počula hlasný smiech a výkriky. Zvyčajne
sa neotáčam ale teraz mi to nedalo. Prvé čo som ucítila bol čaj rozliaty na
mojich nohaviciach. Kelímok sa bezvládne kotúľal po zemi a osoba predo mnou
sa išla udláviť od smiechu.
„No to ma podrž, taký skvelý zásah som
nepodal už riadne dlho!“ Kričal Louis na celý park a otočil sa mi chrbtom.
Rukavicou som prešla po mokrom mieste a naštvane zaťala zuby. Vec, ktorá
sa mi pohupovala na pleci som zverila do opatery Harryho. Kým si s každým
tľapol, do náručia som vzala veľkú kopu snehu.. Postavila som sa za Louisa ale najprv sa
uistila u Eleanor, či môžem.
„Dávam ti plné právo.“ Oznámila mi, kým
držala Annu za ruku aby nespadla a úsmevom schválila môju požiadavku.
Louisovi som prstom ťukla do chrbta a keď sa otočil, celý obsah rúk som mu
buchla do tváre.
„Hups, nevidela som ťa. Prepáč mi to.“
Nevinne som sa usmiala a postavila sa k dievčatám.
„Zlato, ako si jej to mohla dovoliť ?
Takže teraz asi vieš čo bude nasledovať, že ?“ nadvihol obočie a pomaly sa
k nej začal približovať.
„Absolútne presne.“ Aby mu pridala, do
tváre mu znova dopriala spŕšku snehovej pokrývky zo zeme, samozrejme
v oveľa menšom množstve. Sú predsa pár, majú sa ochraňovať.
„Ja myslím, že by sme sa mali zapojiť. Čo
povieš ?“ dedukoval Liam s podopretou bradou. Zayn mu neškodne prikyvoval.
Z osobných dôvodov som začala panikáriť. Eleanor už ležala v snehu
kde kopala Louisa a do topánok mu tlačila sneh. Niall s Annou sa
točili dokola a bojovali, kto skôr skončí na zemi. Harry stál so
založenými rukami a pozeral na mňa. Prvé čo mi napadlo, bolo to, že sa
z toho vykrútim.
„Pre objasnenie, nemám najsilnejšiu
imunitu a zvyknem byť v zime často chorá. Mám slabšiu astmu
a alergiu na pele, roztoče, plesne a všetko možné. Opovážte sa ma
hodiť do toho snehu.“ Podala som svoj najdlhší monológ vtedajšieho dňa
a v nádeji, že zostanem suchšia, oliata jedine čajom, som stála ako
prikovaná. Ak tí šialenci niečo podniknú, udám ich na ujme na zdravý. Už
z princípu. V tento deň som mala najmenšiu chuť ostať zmrznutá ako
cencúľ so zatvrdnutým snehom vo vlasoch a neskôr sa postaviť doma pred krb
a čakať, kedy oheň zaúčinkuje a roztopí vrstvu zmrznutej vody.
„Ale veď čerstvý vzduch ti iba prospeje.“
Zaškeril sa Liam s Harrym a rozutekali sa za mnou. Môj plán
obsahujúci zastavenie najbližšieho taxíku, nasadnutie a zdrhnutie domov
som príliš nedomyslela. Po piatich krokoch som sa ocitla na Liamovom pleci.
Harry niesol na pleci moju kabelku a Zayn sa pridal k Niallovi. Chúďa
Anna už mala svoj čierny kabát celý biely a Eleanor zahádzala celého
Louisa snehom. Tak mu treba, nemá si začínať s osobami ako som ja, Eleanor
a Anna.
„Daj ma dole ty psychopat !“ jačala som na
celé hrdlo a búchala mu do chrbta. Snáď mu nejaký špinavý sneh z mojich
topánok spadol do tváre, no najskôr budem mať zajtra hlasivky v háji ja.
„Vážne si myslíš, že by som ťa hodil do
toho snehu ?“ zastavil a ja som ho zo zvesenými rukami pozdĺž jeho chrbta
kopala nohami ako o život. Jeho otázka sa dala pochopiť. Bol totiž
najrozumnejší, s najmenším počtom vlasov na hlave čo znamenalo, že ak by
ma hodil do snehu, ja by som ho ukopala, vykričala hlasivky tak, že by ohluchol
a ak by prišiel domov, za bundou by si našiel zmrznutú siluetu svojho vypracovaného
tela zo snehu.
„Áno, myslím si to.“ Odpovedala som mu.
„Tak to si potom myslíš správne.“
Odpovedal a zhodil ma do kopy snehu vedľa Nialla. On sa bezmocne snažil
dostať spod Zayn a Harryho, ktorý
si naňho ľahli na Annin podnet.
„Chlapi prestaňte toľko posilňovať, čo si
mám ja biedny blondiak proti vám zmôcť ?“ ziapal na celé hrdlo.
Kým sa mi do uší dostával Niallovo
bezradné volanie, ja som ležala v hromade snehu pod stromom, kde som
k Liamovi vystrela ruku aby mi pomohol vstať. Navyše som sa rozkašľala ako
dôchodca, pretože milý Louis s sa vedľa mňa zložil ako domino kým mu El do
hlavy hádzala sneh. Zosypával ho zo seba a všetko mi padalo do hrdla.
„No tak mi podaj ruku, šup !“ zaprel sa
nohami no ja som sa zaprela ešte viac a stiahla ho k sebe. Zavalila som
ho kopou snehu a k tomu mi ešte pomohol aj Zayn, keď potriasol
konárom a mne za krk napadla horda snehu. Horšie bol na tom Liam. Ja som
sa striasla, no ako naschvál ma stiahol k sebe.
„Nikdy by som neveril, že žieňa ako ty by
dokázalo urobiť to, čo teraz vidím.“ Kontroloval sa a na jeho tele
neostalo jediné miesto nepokryté snehom.
„Ďakujem za pochvalu.“ Usmial som sa
a striasla zo seba sneh.
„Bránil som ju zubami nechtami aby som ju
ochránil od snehu. Nech sa páči.“ Harry mi odovzdal nepoškodenú kabelku, ktorú
som si zavesila na plece. Poďakovala som mu a podišla k Eleanor
s Annou. Obe vyzerali, akoby na nich vyliali vedro s primalexom.
„Zoberieš ma prosím ťa domov ? Ten chlapec
s blonďavými vlasmi ma úplne doriadil.“ Vyplazila mu jazyk.
„Aj ja ťa mám rád.“ Zamával jej prstami
a vyškeril sa. Tí dvaja si nikdy nedajú pokoj.
„My už musíme ísť, majte sa pekne
a dobrú noc.“ Dodala som a každého z nich objala. Liamovi som sa
vyhla. Naschvál. Divne na mňa zazrel, zvráštil obočie a vyplazil jazyk.
Annu podobajúcu sa na kocku ľadu som posadila na predné sedadlo vedľa seba,
zapla som kúrenie aby sa roztopila a vysadila ju až pred domom.
„Čo sa ti stalo ?“ jemne sa opýtal otec
pri šálke čaju s rumom pred televízorom. Tanya dopisovala domáce úlohy na
poslednú chvíľu a mama sa nevyhýbala smiechu, keď sedela na zemi pri
sestre.
„Ten chlapec, ktorého máte tak radi aj
s jeho kamarátmi ma takto zdevastovali, takže z vašej dcéry ostalo
toto. Nechcem o tom viac hovoriť, prosím.“ Odsekla som akékoľvek poznámky
zo strany rodičov. Do kúpeľne som zavesila kabát na vešiak nad vaňu aby
z neho odkvapkala voda a ja som sa ihneď vhodila pod perinu do
postele.
Na druhý deň som sa ráno nemohla postaviť
z postele. Nebolo to lenivosťou ale tým, že ma bolelo celé telo. Vlasy som
mala mokré a čelo mi horelo. Mama ku mne priletela ako superman
a hneď po mne vyhádzala asi tri svetre, vraj idem k lekárke.
Protestovať som nemohla, hlas mi odišiel niekam do teplých krajín. Keďže ona
musela ísť do práce, k lekárke so mnou šiel otec. Dozvedela som sa to, čo
by som skonštatovala aj sama. Angína. Doma máme jednu skrinku venovanú iba liekom,
takže po toľkých návštevách lekárov, koľko som absolvovala ja by som mohla
ordinovať aj v garáži a to z fleku.
„Volám ti každú hodinu. Skús si pospať
dobre, slniečko ? Ľúbim ťa.“ Do vlasov som dostala bozk od otca. Okolo postele
mi poukladal kopec balíčkov so servítkami, lieky, teplomer a mega termosku
plnú čaju. Pár krát som sa poprevaľovala po posteli no zaspať som nemohla.
Takto som preležala polovicu dňa. Okolo druhej som z prízemia začula
zvonenie. Rýchlosťou Archimeda som sa postavila, zabalila do župana a krok
po kroku zdolala strmé schody.
„Čo je ?“ zachripela som so strapatými
vlasmi stiahnutými v drdole a servítkou v druhej ruke.
„Páni, vyzeráš choro.“ Liam sa opieral
o zárubňu s papierovou taškou zavesenou na ruke. Jeho pobavený výraz
uťahovať si z chorej osoby pred ním ma naštval ešte viac.
„No nehovor.“ Nechala so ho vojsť dnu.
Zabuchla som za ním dvere a sledovala, ako sa rozložil v kuchyni.
„Ja len, čo s tým mieniš robiť ?“
s úplne tichým hláskom som položila otázku. Doliezla som v papučkách
s hlavami medveďov až k stolu, kde som sa posadila a sledovala
ho.
„Tvoj ocko mi volal, že si chorá
a vyzeráš, akoby ťa vypľulo samo nebo takže, som tu. Poskytujem 6 hodinový
servis v podobe podávania čaju, dodávam hygienické vreckovky
v kombinácií so sprejom do nosa a antibiotikami a samozrejme,
podávam aj olovrant a večeru.“ Vymenúval svoje prednosti a počítal
ich aj na prstoch aby nezabudol, koľko toho povedal. Udivujem ma, že si môj
rodič spomenul práve na tohto človeka. Ale na druhej strane, čo zapríčinil nech
si aj odpracuje.
„Mrzí ma ten včerajšok, ja som vážne
nechcel, aby si prechladla.“ Previnilo sa ku mne posadil a chytil okolo
pliec. Na odpoveď si trochu musel počkať. Kvôli tomu, že mi hlas vystačil
približne na tri slová som mu odpovedať nemohla a navyše som nemohla ani
dýchať.
„Môžem si ísť radšej ľahnúť ?“ vydala som
zo seba z posledných síl pár slov a prešla popred Liamom. Nerobí mi
príliš dobre sedieť, ešte tu zo seba niečo vypustím.
-Liam-
Rozhodla sa ísť si ľahnúť. Nebránil som
jej, chcel som jej pomôcť výjsť po schodoch no nedovolila mi to. Nebudem sa
s ňou hádať, ešte ma vyhodí z domu a to by som pánovi Willsonovi
ťažko vysvetľoval. Radšej som zostal v kuchyni a rozhodol sa, že
niečo uvarím. Najprijateľnejšie mi prišli cestoviny. Z haly som počul
nejaký buchot. Podobalo sa to na pád no po tomto zvuku sa hneď ozval Jamiein
hlas.
„Som v poriadku.“ Zachrapčala
a predpokladám, že sa vtedy pomocou zábradlia zdvíhala znovu na nohy.
„Ak budeš niečo potrebovať, prezvoň mi na
telefón.“ Zakričal som za ňou. Do vriacej vody som nahádzal cestoviny
a študoval recept, ktorý mi do vrecka vopchal Harry. V obchode som
nemal ani šajnu, kde hľadať omáčku. Na pár minút som sa zabavil tým, že som
skúšal, či sú cestoviny uvarené. Niekde som čítal, že sa maj cestoviny hádzať
o chladničku a tak zistíte, či sú uvarené. Celú chladničku mali
okvackanú od cestovín a málo čo ostalo v hrnci. Nejako som skomponoval
aj omáčku a začal som chytať obavy, že len čo to ochutná, začne sa dusiť
a ja budem volať záchranku.
„Nenávidím svoje bacily !“ mrmlala si
popod nos, kým schádzala po schodoch. Akurát som na cestoviny nalial omáčku. Na
tácku som položil aj vidličku a už som jej to niesol do obývačky.
„Umieram.“ Skonštatovala a zhodila sa
na gauč. Vážne vyzerala akoby mlela z posledného.
„Toto ti ale zdvihne náladu, uvaril som
špagety.“ Vysmiaty som jej podal tanier, ktorý jej pristál na kolenách.
Precízne si namotala špagety na vidličku a ochutnala.
„Tak, aké to je ?“ nadšene som sa snažil
niečo z nej vypáčiť.
„Ehm, no..nemám slov.“ umelo vycerila zuby
a žúvala tak, akoby mala v ústach cement.
„Ja viem že je to hnusné, nejedz to !“
vytrhol som jej tanier a nasmeroval si to kuchyne.
„Vďaka Bohu ! Nedokázala by som to
predstierať ďalej.“ Zachrapčala. Všetko som vyhodil do koša a vrátil sa
naspäť k nej.
„Liam ak tu nechceš byť, ja ťa nenútim.
A z môjho otca si nerob nič.“ Ľútostivo na mňa pozrela. Akoby to pre
mňa bola záťaž.
„Ja to nerobím z donútenia.“ Rukou
som jej prešiel po líci a nechal ju položiť si hlavu na moje plece.
Prepínal som kanály z jedného na druhý až kým sa na obrazovke neobjavila
nejaká žena, ktorú som v živote nevidel. A ani ten film. Jamie ma od
radosti začala biť po nohe no bola taká slabá, že by neublížila ani muche. Bolo
vážne príjemné, byť v jej spoločnosti aj keď okolo seba šírila baktérie
a bacily. Z neznámeho dôvodu som mal pocit, akoby som mal povinnosť
sa o ňu postarať. Jasné, bola to moja kamarátka ale ešte ani raz som sa
o svoju kamarátku takto nestaral. Dokonca s radosťou.
„Určite ho z toho domu vykopne. Čo si
myslíš ty ?“ jej tichý hlások ma vyrušil z hútania. Uprela na mňa svoje
oči a ja som sa začal triasť. Zima mi nebola, v krbe horeli polienka
a mňa hrial jej župan, ktorým bola na mne opretá.
„Nesledujem to veľmi. Krajšie sú tvoje
oči.“ Odkedy hovorí kamarát kamarátke, že má krásne oči ? Čo sa to so mnou deje
?
„Ja si myslím, že...čo si povedal ?“
zodvihla svoju hlavu z môjho ramena a zadívala sa na mňa. Ten pocit,
ktorý som cítil pri pohľade na ňu bol neopísateľný. Akoby sa vo mne niečo pohlo
a začalo mi diktovať veci, na ktoré by som za triezveho uvažovania ani len
nepomyslel.
„Ja len, že máš krásne oči. Nikdy som ešte
takéto nevidel. Sú nádherné.“ Znovu som mlel slová, ktoré nevychádzali
z mozgu ale z miesta, ktoré som sa bál vysloviť čo i len
v mysli.
„Moja spoločnosť ti nerobí dobre Liam. Už
si sa odo mňa nakazil.“ Prešla mi dlaňou po čele, ktorú som vzal do svojej.
Bola tak maličká, že som sa ju bál čo i len držať.
„Práve naopak. Hoci by som s tebou
ležal na jednej izbe aj kvôli tomu zápalu pľúc spred troch mesiacov, bolo by to
to najlepšie. Ver mi.“ Zmätene na mňa gúlila očami. Zjavne netušila, čo sa
odohráva v mojej hlave. Jej ruka jemne vykĺzla z môjho zovretia ruky
a pritiahla si ju k telu. Posunul som sa bližšie k nej a dlaňou
jej prešiel po líci. Svoj pohľad zamerala presne na to miesto. Tak som mohol
priložiť svoje pery na jej. Chutili tak sladko ako som si predstavoval. Bolo to
tak nádherné, že som nedokázal prestať. V mysli som si premietal, akoby to
mohlo pokračovať. Jej pery sa dotýkali tých mojich a pekne spolupracovali.
V ten moment sa do služby zapojil aj mozog. Moje srdce nechal v háji
a až teraz sa tá vec v lebke spamätala. Hneď som sa odtiahol
a posunul sa dozadu. Neisto sa na
mňa pozrela a neregistrovala, ako sa cítim. Skôr si určite myslela, že som
zošalel.
„Ja, prepáč mi. Neviem čo to do mňa
vošlo.“ ospravedlňoval som sa a chytil sa za hlavu. Po celom čele sa mi
preháňala horúčava, ktorú som už cítil aj na lícach.
„Nie, to ty prepáč mne. Nemala som ti to
opätovať.“ Zjavne sa taktiež nechala uniesť chvíľkovým pomätením zmyslov.
Určite sa po tomto obráti naše kamarátstvo hore nohami.
„Ešte raz sa ti ospravedlňujem.“ Zo
skladania ospravedlnení ma vyrušil zvonček pri dverách. Jamie sa už chcela
postaviť no radšej som ju nechal aby zostala sedieť.
„Dobrý deň.“ Pozdravil som žene, ktorá
mohla mať okolo tridsiatky. Pred tým som ju u Jamie ešte v živote
nevidel.
„Ahoj, Jane je doma ? Som jej teta.“
S milým úsmevom položila otázku a ja som bol zmätený. Nikdy mi
nespomínala žiadnu tetu ale ja nemám samozrejme nárok skúmať jej rodokmeň.
„Ja som tu.“ Ozvala spoza môjho chrbta so
zdvihnutou rukou.
„Dievčatko moje, počula som, že si chorá
?“ vbehla do chodby a objala ju. Bolo tak milé vidieť ju, keď sa usmieva.
Rozveseľovalo to hneď aj mňa.
„No, vyzerá to tak.“ Odpovedala
s hlavou položenou na jej pleci. Usmiala sa na mňa a ja na ňu.
„Prišla som vystriedať tohto mládenca,
volal mi tvoj otec. Ty si ?“
„Volám sa Liam. Liam Payne.“ Podal som jej
slušne ruku.
„Ja sa volám Rachel.“ Znova zamávala
mihalnicami a pustila moju ruku.
„Teraz ti idem uvariť silný slepačí vývar.
Babka ho robieva vždy, určite ti pomôže.“ Zhodila zo seba kabát a utekala
do kuchyne. Nechcem si ani predstaviť čo robila s tou spúšťou, ktorú som
tam zanechal.
„Ďakujem ti, že si tu so mnou bol.“
Povedala s kruhmi pod očami, nevyspatá a zjavne rozhodená udalosťami,
ktoré sa pred pár minútami odohrali.
„To čo sa pred chvíľou stalo, ja...“
„Netráp sa, akoby sa nestalo.“ Mykla
plecom so založenými rukami a úsmevom ma uistila, že je všetko fajn.
Zjavne necítila to čo a vtedy som sa nevedel rozhodnúť, či je to dobré
alebo zlé.
„Už by som sa mal pobrať domov tak, skoro
sa uzdrav.“ Objal som ju a už iba videl ako sa jej tieň stráca za dverami
v dome. S týmto, mi už nepomôže nikto. Stále som to ja, kto niekomu
radí. No teraz, si musím vystačiť iba ja sám s pocitmi, ktoré sú pomiešané
viac, akoby som ich vopchal do mixéru a nechal do seba narážať dve hodiny.
Najviac sa obávam toho, že tento neobvyklý pocit prerastie do niečoho väčšieho,
čo ma buď úplne zničí, alebo urobí šťastným.
♥,♥ <--Neviem to inak vyjadriť!xxx
OdpovedaťOdstrániť:) Kujem xx
OdstrániťSkvelaa cast velmi sa mi paci...very fantastic beautiful :)
OdpovedaťOdstrániťThanks love :* xxx
Odstrániťten Harry s tou kabelkou :DDDDDDDDD taky ochranar :DDD
OdpovedaťOdstrániťuzasna cast :))
TO ma len tak napadlo ale aj tak ďakujem ;) x
Odstrániťvidím, že si sa nechala inšpirovať naším krásnym slovenským počasíčkom :) chudátko Jamie ani za nič by som nechcela skončiť takto v snehu ( no dobre jedine ak by ma tam hodil Harry :* ) :D ale dovie aké plány tam kuly v tej čajovni/kaviarni :) ale Eleanor s Louisom nemali chybu ako sa tam ohadzovali snehom a Harry, ktorý pozorne stráži kabelku :) som zvedavá ako to dokončíš s Liamom a Jamie, lebo si to načrtla pekne :)
OdpovedaťOdstrániťPS: kočeno neviem či si pozerala VIP správy na prime alebo niekde čítala,a le naši chalani ( ONE DIRECTION ) by mali mať koncert v Prahe a v Bratislave v prvej polovici tohto roka !!!!!! :) :) :) :) :D :D :D není to super, ževraj už sa dohaduje iba na presnom dátume :) :D kočeno ja sa tak tešííím, už som to aj oznámila maminke a ona mi vraví "no vidíš ja som ti vravela, že ty ho raz stretneš to len ty furt mrčíš, že nie :D" :)
inak aj by som zabudla úplne super časť a teším sa moc na ďalšiu :) :*
OdstrániťInáč sa nedalo keď okolo mňa všade je sneh, ááá dostávam depresiu a navyše mi chýba vytamín D :D Ale nie, ten vzťah bude ešte zamotaný, máš sa hádam na čo tešiť ;) Á, hej počula som o tom. SOm možno divná, ale neviem, nejako ma na to neťahá na koncert. Bojím sa, že to, ako som si ich doteraz vykreslila by mohlo zmeniť to stretnutie. Rada by som ich stretla ale možno by mi to zničilo moje predstavi. Veľmi ti prajem, aby si sa tam dostala ;) A chcem informácie ak by si sa tam chystala fajn ? :) :* xx
Odstrániťmoje chudátko :( to nemyslíš vážne, že to bude zamotané !!! bože zase budem furt v napätí, no čo dorazím ťa ( nie ešte som si furt nezvykla), ale tak teším sa ako sa to bude rozvíjať aj keď komplikovane :) :* ja neviem možno hej :) ale ja by som sa tam rada dostala a uskutočnila svoje predstavy, že sa dostanem do prvého radi a ako jediná tam budem tancoať ako debil a né kamerovať ich a tým ich práve upútam :) :D a potom ti ich dovediem a predstavím a uvidíš ako normalnych (šialených) chalanov :D neboj keby som sa tam dostala bude neustale info ešte aj exkluzovne fotky dostaneš ak by sa mi niečo podarilo čo pochybujem s mojím šťastím :) inak prepáč ale rada by som použila tvoju stránku ako môj propagant- prosím všetci dajte že sa vám páčo moj MAKE- UP - GYURKOVICSOVÁ MICHAELA - tu je link :) http://www.bravoweb.cz/souteze/fotosoutez-c-3-ukaz-nam-jak-se-umis-nalicit-37#answer-21020
Odstrániťuf.. paradna cast.. naozaj... co najskor si prosim dalsiu :D
OdpovedaťOdstrániťĎAkujem :) xx
OdstrániťJooj ♥ ... konečne sa pobozkali :D Fakt skvelá časť, a strašne sa teším na ďalšiu ;)
OdpovedaťOdstrániť:DDDDDDDD diky :) xx
Odstrániťááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá konečne som sa dopracovala až tu... Paťka.. vážne potrebujem ´dalšiu časť, dieťa ty máš talent! tá jednodielka! toto tu ! ešte ! viac! :) Idem na to vydieraním, ale najprv jemne.. takže kedy bude nová časť!?
OdpovedaťOdstrániť- Ajč
Drahá, nemám ani slovo :D Ale snažím sa písať, jak sa dá ;) xx
Odstrániťfucck.. Peťi prepáč som ti hore zle meno napísala :))) píš zlato, lebo bez drogy dlho nevydržím !
OdstrániťJa už som proti skomoleninám môjho mena odolná, nevadí :() a už fičím písať ;)x
Odstrániťolalala! :D jedna z najkrajších častí vôbec :D
OdpovedaťOdstrániťvážne.. úplne krása
tá guľovačka.. to bolo také ňuňíí zlaté a zároveň vtipné :D
tie cestoviny na chladničke :D keď si predstavím Liama ako ich na ňu hádže.. mám dosť :D
a tá pusa.. ooooooooo! ja som sa dočkala.. :D ale to akože.. ten blbý mozog tam nemal čo robiť.. !!! :D všetko pokazil, sakra :( :D toto bude ešte napínavé, cítim to... a trošku sa toho aj bojím.. :D
ale verím, že ty to vymyslíš super... :)))
úplne dokonalá časť, teším sa na ďalšiu :3
ĎAkujem kráásne a prepáč, bude to zamotané :D Dostala som pár nápadov na matike pri rysovaní chrafor, viem divné ! Ale aspoň niečo tá matika plodí keď nie informácie v mojej hlave :D :* xxx
Odstrániť