piatok 18. januára 2013

All for you 8.


Baby, prečo klesá sledovanosť ? :(
Potrebujem leto, zistila som to vtedy, keď som sa pristihla, že sa mi priečinok s obrázkami zaplňuje letnými obrázkami. Čo s tím mám urobiť ?
Mám pre vás prekvapko ;) Želám vám, aby ste sa vám na vysvečku objavili známky podľa predstavám.
Adios :* xx



„Zbláznili ste sa ? Kde vám zoženiem toľko miesta ?“ čertila sa Anna, keď som vošla do kaviarne. Bolo tesne pred ôsmou večer.  Ako náhle som za sebou zavrela dvere, zasypaná snehom na mňa všetci zazreli vydeseným pohľadom a na slová sa zmohol jedine Harry.
„Čo tu ty do čerta robíš ?“ nechápavým pohľadom ma skenoval.
„Prišla som si po čaj ?“ bez povolenia som si zavesila kabát s kabelkou na vešiak a odišla za pult. Nechala som zovrieť vodu a medzi tým podišla k ostatným ktorí sa mi zdali neprirodzene nervózni.
„Čo robíte ?“ pritiahla som si stoličku od vedľajšieho stola a posadila sa vedľa Nialla.
„Nič. Ako bolo v škole ?“ prehodil si ruku cez moje plece a snažil sa hrať nenápadného.
„Fajn.“ Potľapkala som ho po ruke a vyštartovala k pultu zaliať si čaj. Preliala som si ho do plastového pohárika, zavrela ho a šla sa obliecť.
„Kam ideš ?“ zvolala na mňa Eleanor.
„Domov, zjavne som neprišla v najvyhovujúcejšej chvíli tak čo tu budem robiť.“ Mykla som plecom a začala sa obliekať.
„Čo to trepeš za nezmysli ?“ opýtal sa Liam a zhrnul nejaké papiere Anne do tašky.
„Idem, majte sa.“ Usmiala som sa a opustila priestory kaviarne. Malými krokmi som sa približoval k prechodu, pretože námraza na chodníku je sviňa a neraz som si skoro zlomila nohu. Okolo cesty sa preháňalo veľa áut, na semafóre sa striedali všetky tri farby no za sebou som počula hlasný smiech a výkriky. Zvyčajne sa neotáčam ale teraz mi to nedalo. Prvé čo som ucítila bol čaj rozliaty na mojich nohaviciach. Kelímok sa bezvládne kotúľal po zemi a osoba predo mnou sa išla udláviť od smiechu.
„No to ma podrž, taký skvelý zásah som nepodal už riadne dlho!“ Kričal Louis na celý park a otočil sa mi chrbtom. Rukavicou som prešla po mokrom mieste a naštvane zaťala zuby. Vec, ktorá sa mi pohupovala na pleci som zverila do opatery Harryho. Kým si s každým tľapol, do náručia som vzala veľkú kopu snehu..  Postavila som sa za Louisa ale najprv sa uistila u Eleanor, či môžem.
„Dávam ti plné právo.“ Oznámila mi, kým držala Annu za ruku aby nespadla a úsmevom schválila môju požiadavku. Louisovi som prstom ťukla do chrbta a keď sa otočil, celý obsah rúk som mu buchla do tváre.
„Hups, nevidela som ťa. Prepáč mi to.“ Nevinne som sa usmiala a postavila sa k dievčatám.
„Zlato, ako si jej to mohla dovoliť ? Takže teraz asi vieš čo bude nasledovať, že ?“ nadvihol obočie a pomaly sa k nej začal približovať.
„Absolútne presne.“ Aby mu pridala, do tváre mu znova dopriala spŕšku snehovej pokrývky zo zeme, samozrejme v oveľa menšom množstve. Sú predsa pár, majú sa ochraňovať.
„Ja myslím, že by sme sa mali zapojiť. Čo povieš ?“ dedukoval Liam s podopretou bradou. Zayn mu neškodne prikyvoval. Z osobných dôvodov som začala panikáriť. Eleanor už ležala v snehu kde kopala Louisa a do topánok mu tlačila sneh. Niall s Annou sa točili dokola a bojovali, kto skôr skončí na zemi. Harry stál so založenými rukami a pozeral na mňa. Prvé čo mi napadlo, bolo to, že sa z toho vykrútim.
„Pre objasnenie, nemám najsilnejšiu imunitu a zvyknem byť v zime často chorá. Mám slabšiu astmu a alergiu na pele, roztoče, plesne a všetko možné. Opovážte sa ma hodiť do toho snehu.“ Podala som svoj najdlhší monológ vtedajšieho dňa a v nádeji, že zostanem suchšia, oliata jedine čajom, som stála ako prikovaná. Ak tí šialenci niečo podniknú, udám ich na ujme na zdravý. Už z princípu. V tento deň som mala najmenšiu chuť ostať zmrznutá ako cencúľ so zatvrdnutým snehom vo vlasoch a neskôr sa postaviť doma pred krb a čakať, kedy oheň zaúčinkuje a roztopí vrstvu zmrznutej vody.
„Ale veď čerstvý vzduch ti iba prospeje.“ Zaškeril sa Liam s Harrym a rozutekali sa za mnou. Môj plán obsahujúci zastavenie najbližšieho taxíku, nasadnutie a zdrhnutie domov som príliš nedomyslela. Po piatich krokoch som sa ocitla na Liamovom pleci. Harry niesol na pleci moju kabelku a Zayn sa pridal k Niallovi. Chúďa Anna už mala svoj čierny kabát celý biely a Eleanor zahádzala celého Louisa snehom. Tak mu treba, nemá si začínať s osobami ako som ja, Eleanor a Anna.
„Daj ma dole ty psychopat !“ jačala som na celé hrdlo a búchala mu do chrbta. Snáď mu nejaký špinavý sneh z mojich topánok spadol do tváre, no najskôr budem mať zajtra hlasivky v háji ja.
„Vážne si myslíš, že by som ťa hodil do toho snehu ?“ zastavil a ja som ho zo zvesenými rukami pozdĺž jeho chrbta kopala nohami ako o život. Jeho otázka sa dala pochopiť. Bol totiž najrozumnejší, s najmenším počtom vlasov na hlave čo znamenalo, že ak by ma hodil do snehu, ja by som ho ukopala, vykričala hlasivky tak, že by ohluchol a ak by prišiel domov, za bundou by si našiel zmrznutú siluetu svojho vypracovaného tela zo snehu.
„Áno, myslím si to.“ Odpovedala som mu.
„Tak to si potom myslíš správne.“ Odpovedal a zhodil ma do kopy snehu vedľa Nialla. On sa bezmocne snažil dostať  spod Zayn a Harryho, ktorý si naňho ľahli na Annin podnet.
„Chlapi prestaňte toľko posilňovať, čo si mám ja biedny blondiak proti vám zmôcť ?“ ziapal na celé hrdlo.
Kým sa mi do uší dostával Niallovo bezradné volanie, ja som ležala v hromade snehu pod stromom, kde som k Liamovi vystrela ruku aby mi pomohol vstať. Navyše som sa rozkašľala ako dôchodca, pretože milý Louis s sa vedľa mňa zložil ako domino kým mu El do hlavy hádzala sneh. Zosypával ho zo seba a všetko mi padalo do hrdla.
„No tak mi podaj ruku, šup !“ zaprel sa nohami no ja som sa zaprela ešte viac a stiahla ho k sebe. Zavalila som ho kopou snehu a k tomu mi ešte pomohol aj Zayn, keď potriasol konárom a mne za krk napadla horda snehu. Horšie bol na tom Liam. Ja som sa striasla, no ako naschvál ma stiahol k sebe.
„Nikdy by som neveril, že žieňa ako ty by dokázalo urobiť to, čo teraz vidím.“ Kontroloval sa a na jeho tele neostalo jediné miesto nepokryté snehom.
„Ďakujem za pochvalu.“ Usmial som sa a striasla zo seba sneh.
„Bránil som ju zubami nechtami aby som ju ochránil od snehu. Nech sa páči.“ Harry mi odovzdal nepoškodenú kabelku, ktorú som si zavesila na plece. Poďakovala som mu a podišla k Eleanor s Annou. Obe vyzerali, akoby na nich vyliali vedro s primalexom.
„Zoberieš ma prosím ťa domov ? Ten chlapec s blonďavými vlasmi ma úplne doriadil.“ Vyplazila mu jazyk.
„Aj ja ťa mám rád.“ Zamával jej prstami a vyškeril sa. Tí dvaja si nikdy nedajú pokoj.
„My už musíme ísť, majte sa pekne a dobrú noc.“ Dodala som a každého z nich objala. Liamovi som sa vyhla. Naschvál. Divne na mňa zazrel, zvráštil obočie a vyplazil jazyk. Annu podobajúcu sa na kocku ľadu som posadila na predné sedadlo vedľa seba, zapla som kúrenie aby sa roztopila a vysadila ju až pred domom.
„Čo sa ti stalo ?“ jemne sa opýtal otec pri šálke čaju s rumom pred televízorom. Tanya dopisovala domáce úlohy na poslednú chvíľu a mama sa nevyhýbala smiechu, keď sedela na zemi pri sestre.
„Ten chlapec, ktorého máte tak radi aj s jeho kamarátmi ma takto zdevastovali, takže z vašej dcéry ostalo toto. Nechcem o tom viac hovoriť, prosím.“ Odsekla som akékoľvek poznámky zo strany rodičov. Do kúpeľne som zavesila kabát na vešiak nad vaňu aby z neho odkvapkala voda a ja som sa ihneď vhodila pod perinu do postele.

Na druhý deň som sa ráno nemohla postaviť z postele. Nebolo to lenivosťou ale tým, že ma bolelo celé telo. Vlasy som mala mokré a čelo mi horelo. Mama ku mne priletela ako superman a hneď po mne vyhádzala asi tri svetre, vraj idem k lekárke. Protestovať som nemohla, hlas mi odišiel niekam do teplých krajín. Keďže ona musela ísť do práce, k lekárke so mnou šiel otec. Dozvedela som sa to, čo by som skonštatovala aj sama. Angína. Doma máme jednu skrinku venovanú iba liekom, takže po toľkých návštevách lekárov, koľko som absolvovala ja by som mohla ordinovať aj v garáži a to z fleku.
„Volám ti každú hodinu. Skús si pospať dobre, slniečko ? Ľúbim ťa.“ Do vlasov som dostala bozk od otca. Okolo postele mi poukladal kopec balíčkov so servítkami, lieky, teplomer a mega termosku plnú čaju. Pár krát som sa poprevaľovala po posteli no zaspať som nemohla. Takto som preležala polovicu dňa. Okolo druhej som z prízemia začula zvonenie. Rýchlosťou Archimeda som sa postavila, zabalila do župana a krok po kroku zdolala strmé schody.
„Čo je ?“ zachripela som so strapatými vlasmi stiahnutými v drdole a servítkou v druhej ruke.
„Páni, vyzeráš choro.“ Liam sa opieral o zárubňu s papierovou taškou zavesenou na ruke. Jeho pobavený výraz uťahovať si z chorej osoby pred ním ma naštval ešte viac.
„No nehovor.“ Nechala so ho vojsť dnu. Zabuchla som za ním dvere a sledovala, ako sa rozložil v kuchyni.
„Ja len, čo s tým mieniš robiť ?“ s úplne tichým hláskom som položila otázku. Doliezla som v papučkách s hlavami medveďov až k stolu, kde som sa posadila a sledovala ho.
„Tvoj ocko mi volal, že si chorá a vyzeráš, akoby ťa vypľulo samo nebo takže, som tu. Poskytujem 6 hodinový servis v podobe podávania čaju, dodávam hygienické vreckovky v kombinácií so sprejom do nosa a antibiotikami a samozrejme, podávam aj olovrant a večeru.“ Vymenúval svoje prednosti a počítal ich aj na prstoch aby nezabudol, koľko toho povedal. Udivujem ma, že si môj rodič spomenul práve na tohto človeka. Ale na druhej strane, čo zapríčinil nech si aj odpracuje.
„Mrzí ma ten včerajšok, ja som vážne nechcel, aby si prechladla.“ Previnilo sa ku mne posadil a chytil okolo pliec. Na odpoveď si trochu musel počkať. Kvôli tomu, že mi hlas vystačil približne na tri slová som mu odpovedať nemohla a navyše som nemohla ani dýchať.
„Môžem si ísť radšej ľahnúť ?“ vydala som zo seba z posledných síl pár slov a prešla popred Liamom. Nerobí mi príliš dobre sedieť, ešte tu zo seba niečo vypustím.

-Liam-
Rozhodla sa ísť si ľahnúť. Nebránil som jej, chcel som jej pomôcť výjsť po schodoch no nedovolila mi to. Nebudem sa s ňou hádať, ešte ma vyhodí z domu a to by som pánovi Willsonovi ťažko vysvetľoval. Radšej som zostal v kuchyni a rozhodol sa, že niečo uvarím. Najprijateľnejšie mi prišli cestoviny. Z haly som počul nejaký buchot. Podobalo sa to na pád no po tomto zvuku sa hneď ozval Jamiein hlas.
„Som v poriadku.“ Zachrapčala a predpokladám, že sa vtedy pomocou zábradlia zdvíhala znovu na nohy.
„Ak budeš niečo potrebovať, prezvoň mi na telefón.“ Zakričal som za ňou. Do vriacej vody som nahádzal cestoviny a študoval recept, ktorý mi do vrecka vopchal Harry. V obchode som nemal ani šajnu, kde hľadať omáčku. Na pár minút som sa zabavil tým, že som skúšal, či sú cestoviny uvarené. Niekde som čítal, že sa maj cestoviny hádzať o chladničku a tak zistíte, či sú uvarené. Celú chladničku mali okvackanú od cestovín a málo čo ostalo v hrnci. Nejako som skomponoval aj omáčku a začal som chytať obavy, že len čo to ochutná, začne sa dusiť a ja budem volať záchranku.
„Nenávidím svoje bacily !“ mrmlala si popod nos, kým schádzala po schodoch. Akurát som na cestoviny nalial omáčku. Na tácku som položil aj vidličku a už som jej to niesol do obývačky.
„Umieram.“ Skonštatovala a zhodila sa na gauč. Vážne vyzerala akoby mlela z posledného.
„Toto ti ale zdvihne náladu, uvaril som špagety.“ Vysmiaty som jej podal tanier, ktorý jej pristál na kolenách. Precízne si namotala špagety na vidličku a ochutnala.
„Tak, aké to je ?“ nadšene som sa snažil niečo z nej vypáčiť.
„Ehm, no..nemám slov.“ umelo vycerila zuby a žúvala tak, akoby mala v ústach cement.
„Ja viem že je to hnusné, nejedz to !“ vytrhol som jej tanier a nasmeroval si to kuchyne.
„Vďaka Bohu ! Nedokázala by som to predstierať ďalej.“ Zachrapčala. Všetko som vyhodil do koša a vrátil sa naspäť k nej.
 „Liam ak tu nechceš byť, ja ťa nenútim. A z môjho otca si nerob nič.“ Ľútostivo na mňa pozrela. Akoby to pre mňa bola záťaž.
„Ja to nerobím z donútenia.“ Rukou som jej prešiel po líci a nechal ju položiť si hlavu na moje plece. Prepínal som kanály z jedného na druhý až kým sa na obrazovke neobjavila nejaká žena, ktorú som v živote nevidel. A ani ten film. Jamie ma od radosti začala biť po nohe no bola taká slabá, že by neublížila ani muche. Bolo vážne príjemné, byť v jej spoločnosti aj keď okolo seba šírila baktérie a bacily. Z neznámeho dôvodu som mal pocit, akoby som mal povinnosť sa o ňu postarať. Jasné, bola to moja kamarátka ale ešte ani raz som sa o svoju kamarátku takto nestaral. Dokonca s radosťou.
„Určite ho z toho domu vykopne. Čo si myslíš ty ?“ jej tichý hlások ma vyrušil z hútania. Uprela na mňa svoje oči a ja som sa začal triasť. Zima mi nebola, v krbe horeli polienka a mňa hrial jej župan, ktorým bola na mne opretá.
„Nesledujem to veľmi. Krajšie sú tvoje oči.“ Odkedy hovorí kamarát kamarátke, že má krásne oči ? Čo sa to so mnou deje ?
„Ja si myslím, že...čo si povedal ?“ zodvihla svoju hlavu z môjho ramena a zadívala sa na mňa. Ten pocit, ktorý som cítil pri pohľade na ňu bol neopísateľný. Akoby sa vo mne niečo pohlo a začalo mi diktovať veci, na ktoré by som za triezveho uvažovania ani len nepomyslel.
„Ja len, že máš krásne oči. Nikdy som ešte takéto nevidel. Sú nádherné.“ Znovu som mlel slová, ktoré nevychádzali z mozgu ale z miesta, ktoré som sa bál vysloviť čo i len v mysli.
„Moja spoločnosť ti nerobí dobre Liam. Už si sa odo mňa nakazil.“ Prešla mi dlaňou po čele, ktorú som vzal do svojej. Bola tak maličká, že som sa ju bál čo i len držať.
„Práve naopak. Hoci by som s tebou ležal na jednej izbe aj kvôli tomu zápalu pľúc spred troch mesiacov, bolo by to to najlepšie. Ver mi.“ Zmätene na mňa gúlila očami. Zjavne netušila, čo sa odohráva v mojej hlave. Jej ruka jemne vykĺzla z môjho zovretia ruky a pritiahla si ju k telu. Posunul som sa bližšie k nej a dlaňou jej prešiel po líci. Svoj pohľad zamerala presne na to miesto. Tak som mohol priložiť svoje pery na jej. Chutili tak sladko ako som si predstavoval. Bolo to tak nádherné, že som nedokázal prestať. V mysli som si premietal, akoby to mohlo pokračovať. Jej pery sa dotýkali tých mojich a pekne spolupracovali. V ten moment sa do služby zapojil aj mozog. Moje srdce nechal v háji a až teraz sa tá vec v lebke spamätala. Hneď som sa odtiahol a posunul sa dozadu.  Neisto sa na mňa pozrela a neregistrovala, ako sa cítim. Skôr si určite myslela, že som zošalel.
„Ja, prepáč mi. Neviem čo to do mňa vošlo.“ ospravedlňoval som sa a chytil sa za hlavu. Po celom čele sa mi preháňala horúčava, ktorú som už cítil aj na lícach.
„Nie, to ty prepáč mne. Nemala som ti to opätovať.“ Zjavne sa taktiež nechala uniesť chvíľkovým pomätením zmyslov. Určite sa po tomto obráti naše kamarátstvo hore nohami.
„Ešte raz sa ti ospravedlňujem.“ Zo skladania ospravedlnení ma vyrušil zvonček pri dverách. Jamie sa už chcela postaviť no radšej som ju nechal aby zostala sedieť.
„Dobrý deň.“ Pozdravil som žene, ktorá mohla mať okolo tridsiatky. Pred tým som ju u Jamie ešte v živote nevidel.
„Ahoj, Jane je doma ? Som jej teta.“ S milým úsmevom položila otázku a ja som bol zmätený. Nikdy mi nespomínala žiadnu tetu ale ja nemám samozrejme nárok skúmať jej rodokmeň.
„Ja som tu.“ Ozvala spoza môjho chrbta so zdvihnutou rukou.
„Dievčatko moje, počula som, že si chorá ?“ vbehla do chodby a objala ju. Bolo tak milé vidieť ju, keď sa usmieva. Rozveseľovalo to hneď aj mňa.
„No, vyzerá to tak.“ Odpovedala s hlavou položenou na jej pleci. Usmiala sa na mňa a ja na ňu.
„Prišla som vystriedať tohto mládenca, volal mi tvoj otec. Ty si ?“
„Volám sa Liam. Liam Payne.“ Podal som jej slušne ruku.
„Ja sa volám Rachel.“ Znova zamávala mihalnicami a pustila moju ruku.
„Teraz ti idem uvariť silný slepačí vývar. Babka ho robieva vždy, určite ti pomôže.“ Zhodila zo seba kabát a utekala do kuchyne. Nechcem si ani predstaviť čo robila s tou spúšťou, ktorú som tam zanechal.
„Ďakujem ti, že si tu so mnou bol.“ Povedala s kruhmi pod očami, nevyspatá a zjavne rozhodená udalosťami, ktoré sa pred pár minútami odohrali.
„To čo sa pred chvíľou stalo, ja...“
„Netráp sa, akoby sa nestalo.“ Mykla plecom so založenými rukami a úsmevom ma uistila, že je všetko fajn. Zjavne necítila to čo a vtedy som sa nevedel rozhodnúť, či je to dobré alebo zlé.
„Už by som sa mal pobrať domov tak, skoro sa uzdrav.“ Objal som ju a už iba videl ako sa jej tieň stráca za dverami v dome. S týmto, mi už nepomôže nikto. Stále som to ja, kto niekomu radí. No teraz, si musím vystačiť iba ja sám s pocitmi, ktoré sú pomiešané viac, akoby som ich vopchal do mixéru a nechal do seba narážať dve hodiny. Najviac sa obávam toho, že tento neobvyklý pocit prerastie do niečoho väčšieho, čo ma buď úplne zničí, alebo urobí šťastným.

20 komentárov:

  1. ♥,♥ <--Neviem to inak vyjadriť!xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Skvelaa cast velmi sa mi paci...very fantastic beautiful :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ten Harry s tou kabelkou :DDDDDDDDD taky ochranar :DDD
    uzasna cast :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. vidím, že si sa nechala inšpirovať naším krásnym slovenským počasíčkom :) chudátko Jamie ani za nič by som nechcela skončiť takto v snehu ( no dobre jedine ak by ma tam hodil Harry :* ) :D ale dovie aké plány tam kuly v tej čajovni/kaviarni :) ale Eleanor s Louisom nemali chybu ako sa tam ohadzovali snehom a Harry, ktorý pozorne stráži kabelku :) som zvedavá ako to dokončíš s Liamom a Jamie, lebo si to načrtla pekne :)
    PS: kočeno neviem či si pozerala VIP správy na prime alebo niekde čítala,a le naši chalani ( ONE DIRECTION ) by mali mať koncert v Prahe a v Bratislave v prvej polovici tohto roka !!!!!! :) :) :) :) :D :D :D není to super, ževraj už sa dohaduje iba na presnom dátume :) :D kočeno ja sa tak tešííím, už som to aj oznámila maminke a ona mi vraví "no vidíš ja som ti vravela, že ty ho raz stretneš to len ty furt mrčíš, že nie :D" :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. inak aj by som zabudla úplne super časť a teším sa moc na ďalšiu :) :*

      Odstrániť
    2. Ináč sa nedalo keď okolo mňa všade je sneh, ááá dostávam depresiu a navyše mi chýba vytamín D :D Ale nie, ten vzťah bude ešte zamotaný, máš sa hádam na čo tešiť ;) Á, hej počula som o tom. SOm možno divná, ale neviem, nejako ma na to neťahá na koncert. Bojím sa, že to, ako som si ich doteraz vykreslila by mohlo zmeniť to stretnutie. Rada by som ich stretla ale možno by mi to zničilo moje predstavi. Veľmi ti prajem, aby si sa tam dostala ;) A chcem informácie ak by si sa tam chystala fajn ? :) :* xx

      Odstrániť
    3. moje chudátko :( to nemyslíš vážne, že to bude zamotané !!! bože zase budem furt v napätí, no čo dorazím ťa ( nie ešte som si furt nezvykla), ale tak teším sa ako sa to bude rozvíjať aj keď komplikovane :) :* ja neviem možno hej :) ale ja by som sa tam rada dostala a uskutočnila svoje predstavy, že sa dostanem do prvého radi a ako jediná tam budem tancoať ako debil a né kamerovať ich a tým ich práve upútam :) :D a potom ti ich dovediem a predstavím a uvidíš ako normalnych (šialených) chalanov :D neboj keby som sa tam dostala bude neustale info ešte aj exkluzovne fotky dostaneš ak by sa mi niečo podarilo čo pochybujem s mojím šťastím :) inak prepáč ale rada by som použila tvoju stránku ako môj propagant- prosím všetci dajte že sa vám páčo moj MAKE- UP - GYURKOVICSOVÁ MICHAELA - tu je link :) http://www.bravoweb.cz/souteze/fotosoutez-c-3-ukaz-nam-jak-se-umis-nalicit-37#answer-21020

      Odstrániť
  5. uf.. paradna cast.. naozaj... co najskor si prosim dalsiu :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Jooj ♥ ... konečne sa pobozkali :D Fakt skvelá časť, a strašne sa teším na ďalšiu ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá konečne som sa dopracovala až tu... Paťka.. vážne potrebujem ´dalšiu časť, dieťa ty máš talent! tá jednodielka! toto tu ! ešte ! viac! :) Idem na to vydieraním, ale najprv jemne.. takže kedy bude nová časť!?

    - Ajč

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Drahá, nemám ani slovo :D Ale snažím sa písať, jak sa dá ;) xx

      Odstrániť
    2. fucck.. Peťi prepáč som ti hore zle meno napísala :))) píš zlato, lebo bez drogy dlho nevydržím !

      Odstrániť
    3. Ja už som proti skomoleninám môjho mena odolná, nevadí :() a už fičím písať ;)x

      Odstrániť
  8. olalala! :D jedna z najkrajších častí vôbec :D
    vážne.. úplne krása
    tá guľovačka.. to bolo také ňuňíí zlaté a zároveň vtipné :D
    tie cestoviny na chladničke :D keď si predstavím Liama ako ich na ňu hádže.. mám dosť :D
    a tá pusa.. ooooooooo! ja som sa dočkala.. :D ale to akože.. ten blbý mozog tam nemal čo robiť.. !!! :D všetko pokazil, sakra :( :D toto bude ešte napínavé, cítim to... a trošku sa toho aj bojím.. :D
    ale verím, že ty to vymyslíš super... :)))
    úplne dokonalá časť, teším sa na ďalšiu :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ĎAkujem kráásne a prepáč, bude to zamotané :D Dostala som pár nápadov na matike pri rysovaní chrafor, viem divné ! Ale aspoň niečo tá matika plodí keď nie informácie v mojej hlave :D :* xxx

      Odstrániť